Pre skupiny E, F, G, H (makrozoobentos) označené „x“ bola na maďarskej strane použitá metodika podľa RSV.

Stručný popis klimatických a hydrologických podmienok v roku 2010, ktoré ovplyvnili vývoj sledovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja je uvedený vyššie v Časti 6 – Monitoring lesa.

7.1. Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

V hodnotenom roku boli z hľadiska vývoja vegetácie dôležité dva faktory:

• v priebehu roka bolo k dispozícii nadpriemerné množstvo zrážok;

• vyskytla sa jedna veľká povodňová vlna, počas ktorej bola veľká časť inundácie zaplavená.

Fytocenózy na monitorovacích plochách č. 2600, 2604, 2612 a čiastočne aj na ploche č. 2603 je možné považovať za stabilizované. Na ploche č. 2600 sa vyskytuje spoločenstvo najsuchšieho typu lužného lesa, v ktorom boli počas hodnoteného roka zaznamenané priaznivé zmeny: čiastočná regenerácia stromov a absencia inváznych druhov bylín. Absencia alebo len nepatrný výskyt inváznych druhov bylín bol potvrdený aj v najvlhšom type lužného lesa na ploche č. 2604. Druhové zloženie a hodnoty pokryvnosti spoločenstva na ploche č. 2612 sú v ostatných rokoch podobné. Nižšia pokryvnosť bylinnej vrstvy a redukcia na niekoľko nitrofilných druhov bola spôsobená jarnou záplavou. Táto plocha sa vyznačuje aj úspešným zmladzovaním drevín. 13-ročný porast na ploche č. 2603 je už v podstate zapojený a vysoké hodnoty podobnosti bylinnej vrstvy svedčia o stabilizácii nižších vrstiev. Zastúpenie invázneho druhu pokleslo, ale naďalej je pomerne hojné. Na plochách č. 2608 a 2609 prebiehajú zmeny vyvolané ťažbou a následným opätovným zalesňovaním šľachteným topoľom. Topole v súčasnosti vytvárajú len krovinnú vrstvu, ktorá postupne zvyšuje svoju pokryvnosť. V bylinnej vrstve na ploche č. 2608 dominujú pôvodné nitrofilné druhy, zatiaľ čo na ploche č. 2609 dominuje neofytná astra s pôvodnou bleduľou. Šírenie sa rúbaniskových a inváznych druhov je v oboch porastoch brzdené zaplavovaním.

Pravostranná ramenná sústava

Pred uskutočnením fytocenologického záznamu bola veľká časť inundácie zaplavená (plochy č. 28a, 28b, 30), podobne ako v predchádzajúcom roku. Na menej zaplavených miestach bola bylinná vrstva zapojená, avšak jej výška bola menšia. Na plochách, kde boli známky zaplavenia pozorované na stromoch vo výške 40-110 cm, sa vyskytovali holé miesta pokryté bahnom a sedimentmi, pokryvnosť bylinnej vrstvy bola prechodne výrazne znížená. Dubovo-hrabový porast na ploche č. 31 nebol zaplavený (podobne ako v predchádzajúcom roku), dochádza tu k ďalšiemu zosilňovaniu krovinnej vrstvy, v tieni ktorej dosahovali bylinné druhy nižšiu pokryvnosť.

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov je na plochách č. 2600, 2604 a 2612 stabilizované. Malakocenóza plochy č. 2600 je typická pre najsuchšie varianty lužného lesa, zatiaľ čo spoločenstvo na ploche č. 2604 pre najvlhšie varianty lužného lesa. Na tejto ploche je však v ostatných rokoch možné pozorovať nepriaznivý nárast zastúpenia mezohygrofilných druhov. Malakocenóza na ploche č. 2612 je netypická pre lužné lesy; je zmesou druhov s rôznymi ekologickými nárokmi, ktoré sú na plochu transportované z heterogénneho širšieho okolia počas silných záplav. Vývoj malakocenóz v mladých porastoch na plochách č. 2603, 2608 a 2609 je poznačený lesohospodárskymi zásahmi. Druhovo bohaté spoločenstvo na ploche č. 2603 sa zatiaľ neprofiluje, je tvorené druhmi rôznych typov lužných lesov pri pravidelnom výskyte cudzích druhov. Malakocenóza plochy č. 2608 je dva roky po výrube porastu výrazne degradovaná, klesá početnosť vlhkomilných druhov. V malakocenóze plochy č. 2609 je už možné badať znaky regenerácie, stúpa početnosť hygrofilných až polyhygrofilných zástupcov. Návrat pôvodných druhov je väčšinou registrovaný súčasne so zapájaním sa korún.

Pravostranná ramenná sústava

Hoci spoločenstvá suchozemských mäkkýšov v inundácii vykazujú určité kolísanie, nie je pozorovaná žiadna tendencia zhoršovania. Fauna je naďalej premenlivá. Malakofauna tejto oblasti je ohrozovaná lesohospodárskymi zásahmi (ťažba). Malakofauna oblasti chránenej proti povodniam je v závislosti od lokálnych pomerov pomerne premenlivá, ale zraniteľná. Pás mladého lesa na brehu Dunaja (pri rkm 1824) je obývaný veľmi rôznorodou malakocenózou, ktorá môže hrať dôležitú úlohu pri regenerácii iných druhovo chudobných lokalít, kam sa druhy môžu rozširovať počas záplav.

7.3. Vodné makrofyty

Dunaj

V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Monitorovacia lokalita č. 2 sa nachádza v zálive za výhonom v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou, kde voda slabo prúdi. Po prehradení Dunaja sa tu vyskytovali makrofyty, avšak dno koryta je už zabahnené a prítomnosť makrofytov nebola potvrdená od roku 2003. Brehy a výhon sú zarastené krovinami vŕby trojtyčinkovej (Salicetum triandrae), ktorá sa ďalej rozširuje. Druhovo pomerne bohatá makrofytná vegetácia je pozorovaná na monitorovacej lokalite č. 7, ktorá je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou krovín vŕby trojtyčinkovej (Salicetum triandrae) a trstinového porastu (Scirpo-Phragmitetum). V hodnotenom roku bolo zastúpenie invázneho vodomora kanadského (Elodea canadensis) a nenáročného kozmopolitného rožkatca ponoreného (Ceratophyllum demersum) zriedkavé, výskyt ostatných druhov bol veľmi zriedkavý.

Ľavostranná ramenná sústava

Sledované ramená sa v hodnotenom roku vyznačovali zvýšenými hladinami vody, hydrologická situácia ramien je v ostatných rokoch pomerne priaznivá. V hlbokom prietočnom ramene na ploche č. 2603 bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenaný dvojnásobný počet makrofýt, niektoré z nich mohli byť aj priplavené vysokými prietokmi. V mŕtvom ramene plochy č. 2604 boli močiarne druhy potlačené vysokými vodnými hladinami. Hydrologická situácia bola priaznivejšia pre rozvoj pravej vodnej vegetácie, vrátane niekoľkých vzácnych druhov. V ostatných troch rokoch prevládajú vysoké vodné hladiny aj v riečnom ramene na ploche č. 2608. Dôsledkom toho tu boli eliminované zárasty väčšiny ruderálnych a močiarnych druhov, a v hodnotenom roku nebola zaznamenaná ani invázna zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea). Opätovné celoročné zavodnenie riečneho ramena plochy č. 2612 sa odrazilo v masívnom rozvoji vodnej vegetácie. Spoločenstvo makrofýt bolo podobné ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Nepriaznivým faktom je sústavné zarastanie otvorenej vodnej plochy inváznym vodomorom Nuttalovým (Elodea nuttalii), v ostatných, plytších častiach prevládajú močiarne druhy.

Pravostranná ramenná sústava

Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody, čomu sa prispôsobilo i stabilizované druhové zloženie makrofytických zárastov. Hladina vody v Schislerovom ramene (lokalita č. 4) bola v predchádzajúcom roku taká nízka, že monitorovanie nebolo možné uskutočniť. Vodné stavy hodnoteného roka boli podobné stavom spred dvoch rokov, podobné bolo i druhové zloženie makrofytických zárastov. Makrofyty však dôsledkom vysokých rýchlostí prúdenia vody v letných mesiacoch pokrývali menšiu časť mŕtveho ramena. Otvorená vodná plocha Čákáňskeho Dunaja (lokalita č. 9) bola opäť pokrytá väčšími fľakmi submerzných druhov makrofýt, ktoré však boli degradované. Výskyt invázneho vodomora kanadského (Elodea canadensis) a nenáročného kozmopolitného rožkatca ponoreného (Ceratophyllum demersum) bol veľmi zriedkavý.

Rastové podmienky v oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka sústavnej dotácii vody zostali v ostatných niekoľkých rokoch nezmenené, preto je druhové zloženie zárastov i hojnosť druhov oboch lokalít ustálené. Počet druhov v ramenách je vysoký, každý rok je potvrdená prítomnosť viacerých vzácnych resp. chránených druhov. Absencia invázneho vodomoru kanadského (Elodea canadensis) pretrváva.

7.4. Vodné mäkkýše

Dunaj

Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené na údajoch poskytnutých slovenskou stranou (slovenské pozorovacie plochy č. 2600, 2608 a 2612). Na základe týchto údajov je celý úsek Dunaja v posledných rokoch charakterizovaný chudobnou malakofaunou. V hodnotenom roku boli na všetkých lokalitách v Dunaji zaznamenané len dva druhy: nepôvodný invázny teodox európsky (Theodoxus fluviatilis) a ubikvistický druh kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha). Teodox európsky mal celoročnú prítomnosť a vysoké hodnoty početnosti vo všetkých vzorkách. Kopýtko prirastené bolo zaznamenávané pri nízkych hladinách vody. Dôvod ústupu pôvodných druhov z Dunaja nie je doteraz jasný. Pravdepodobne je to interakcia niekoľkých faktorov – hydrologického, trofického, fyzikálneho a chemického.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na plochách č. 2603 a 2604. Na oboch plochách je v posledných rokoch možné registrovať deštrukciu malakocenózy, zanikanie populácií veľkých druhov a výrazný pokles abundancie menších druhov. Na ploche č. 2604 je to pravdepodobne spôsobené častým poklesom vodnej hladiny v letnom a jesennom období. Avšak deštrukcia spoločenstva na ploche č. 2603 je registrovaná aj napriek heterogénnemu charakteru riečneho ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým podmienkam pre jeho rozvoj. Na tejto ploche mali v hodnotenom roku pravidelnú prítomnosť viaceré druhy, ale v mŕtvom ramene plochy č. 2604 iba jediný ubikvistický druh.

Pravostranná ramenná sústava

Relatívne bohaté spoločenstvá vodnej malakofauny nevykázali v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi významné zmeny; sú stabilné a závisia od aktuálnych lokálnych podmienok. Rozmanitosť malakofauny v mokradiach v oblasti chránenej proti povodniam nedosahuje rôznorodosť registrovanú v inundačnej oblasti.

7.5. Vážky (Odonata)

Ľavostranná ramenná sústava

Sledovanie spoločenstiev vážok bolo na plochách č. 2600 a 2608 presunuté z ramien do príbrežnej zóny starého koryta Dunaja, keďže vzorky odobraté v ramenách boli v ostatných rokoch veľmi chudobné. Zátočiny Dunaja sú zarastené makrofytmi, na ktoré je viazaný občasný výskyt prúdomilných až mierne prúdomilných vážok. Bohatšie odonatocenózy sa vyskytujú na plochách č. 2603, 2604 a 2612. Prúdenie vody v ramene na ploche č. 2603 vyhovuje reofilným prípadne semireofilným vážkam, pričom zarastené zátočiny sú obývané stagnikolnými druhmi. Rozmanité podmienky ramena sa približujú pomerom pred prehradením. Druhovo bohatú odonatocenózu mŕtveho ramena na ploche č. 2604 vytvárajú hlavne druhy prehrievaných vôd, pričom stabilnú prítomnosť v hodnotenom roku mal opäť jediný eurytopný druh. Rôznorodé biotopy plochy č. 2612 sú obývané stagnikolnými a eurytopnými vážkami.

Pravostranná ramenná sústava

V hodnotenom roku bolo potvrdených 19 druhov vážok v štádiu larvy resp. exúvia (lieno). Odonatocenózy rôznych typov vodných útvarov sa v dôsledku rôznych zásahov vyvíjali rozdielne, ale podstatné – trendové zmeny neboli zaregistrované.

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

Dunaj

Hodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je založené na výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, ktoré sa nachádzajú na odklonenom úseku Dunaja. Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú v posledných rokoch nestabilné a stávajú sa chudobnejšími. Je registrovaný ústup pelagických a nárast podielu litorálnych druhov, ako aj pribúdanie inváznych perloočiek i veslonôžok. Tieto zmeny sú čiastočne ovplyvnené aktuálnou hydrologickou situáciou v rieke, ale čiastočne by to mohlo byť prisudzované absencii riečnych ramien, ktoré sú na zooplanktón bohatšie a vtekali by do tohto úseku Dunaja. Vplyvom vysokých vodných stavov aktuálneho roka boli pomerne bohaté spoločenstvá perloočiek zaznamenané na ploche č. 2600 iba na jar, pri ostatných odberoch boli obe spoločenstvá veľmi chudobné. Na ploche č. 2608 boli perloočky početnejšie zastúpené na jeseň, najvyšší počet druhov (3) veslonôžok bol zaznamenaný v lete.

Ľavostranná ramenná sústava

Vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok v riečnom ramene na ploche č. 2603 bol v hodnotenom roku podobný ako v roku 2009. Spoločenstvá mediálu boli chudobné a pretrváva v nich dominancia litorálnych druhov. Toto netypické zloženie zooplanktónu je dôsledkom nízkeho obsahu živín vo vode a súvisiaceho slabého rozvoja fytoplanktónu. Spoločenstvá zarasteného litorálu sú stabilizované, druhovo bohatšie a taktiež v nich prevládajú litorálne, fytofilné druhy.

Životné podmienky v mŕtvom ramene na ploche č. 2604 boli v predchádzajúcich rokoch pre výskyt perloočiek a veslonôžok priaznivé, avšak aktuálne výsledky svedčia o negatívnych zmenách. V oboch spoločenstvách bol registrovaný pokles počtu i početnosti druhov, ako aj úbytok euplanktonických druhov naznačujúci zhoršenie trofických podmienok (vplyvom intenzívneho rozvoja makrovegetácie). Ekologická hodnota biotopu z hľadiska výskytu druhov perloočiek a veslonôžok klesá.

Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok na ploche č. 2608 boli v hodnotenom roku pomerne bohaté pri dominancii euplanktonických druhov v mediáli i litoráli ramena. Ústup fytofilných zástupcov je vyvolaný ústupom makrovegetácie v dôsledku rozkolísanej vodnej hladiny v priebehu roka. V ramene boli zaznamenané aj viaceré vzácne druhy.

Spoločenstvo planktonických kôrovcov na ploche č. 2612 sú z dlhodobého hľadiska hodnotené ako vyvážené, rameno je možné považovať za pôvodný biotop hodný ochrany. Bohaté jarné spoločenstvá tvorené hlavne fytofilnými druhmi boli letnou záplavou zdecimované. Keďže boli vypláchnuté aj makrofytické zárasty, následne došlo k hromadnému rozvoju euplanktonických zástupcov.

Pravostranná ramenná sústava

Odber vzoriek planktonických kôrovcov bol v ostatných dvoch rokoch uskutočňovaný iba raz ročne, preto je počet zaznamenaných druhov (33) pomerne nízky. V hodnotenom roku boli registrované aj viaceré zriedkavé druhy. Najvyššia druhová rôznorodosť bola opakovane zaregistrovaná v Lipótskom močiari, a v hodnotenom roku sa toto miesto vyznačovalo aj najvyššou početnosťou zástupcov. Najhojnejšími sú druhy stojatých vôd viazané na zárasty makrofytov. Spoločenstvá svedčia o vyrovnaných ekologických podmienkach mŕtveho ramena.

V hodnotenom roku bola v Schislerovom mŕtvom riečnom ramene opakovane zaznamenaná nízka druhová diverzita spoločenstiev perloočiek a veslonôžok. Po minuloročných pomerne vysokých hodnotách abundancie prítomných druhov, bola v hodnotenom roku zaznamenaná nízka početnosť zástupcov. Najvyššiu početnosť dosahovala fytofilná perloočka a euplanktonické veslonôžky. Všeobecne platí, že typické druhy viazané na makrofyty sa vyskytujú len s malou početnosťou.

Slabá osídlenosť Čákáňskeho Dunaja môže súvisieť so silnejším prúdením vody, keďže riečne rameno tvorí súčasť systému dotácie vody do inundačnej oblasti. Po minuloročnej absencii zástupcov planktonických kôrovcov bola v hodnotenom roku v odobratej vzorke prítomná jediná veslonôžka.

Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji, ktorá sa nachádza v oblasti chránenej proti povodniam, boli v hodnotenom roku zaregistrované len 2 druhy perloočiek s veľmi nízkou početnosťou. Toto slabé osídlenie ramena je pravdepodobne možné pripísať ústupu makrofytických zárastov v ostatných dvoch rokoch a následnej absencii viacerých bežných fytofilných zástupcov. Výsledky monitorovania z dlhodobého hľadiska poukazovali na vysokú rozmanitosť a stabilitu tohto biotopu.

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)

Pokiaľ ide o monitorovanie podeniek, potočníkov, vážok a vodných mäkkýšov maďarská strana od roku 2007 postupne zavádza metodiku podľa Rámcovej smernice o vode. Tieto výsledky nie sú úplne porovnateľné s predchádzajúcimi maďarskými výsledkami alebo výsledkami slovenskej strany, ktorá pokračuje v uskutočňovaní monitoringu v súlade s metodikou stanovenou v Dohode z roku 1995. Slovenská strana používa metodiku podľa RSV pri monitorovaní povrchových vôd (Časť 2 – Kvalita povrchových vôd). Maďarská strana v rámci Spoločného monitorovania poskytla tabuľku so zoznamom druhov zaregistrovaných v priebehu monitorovania metodikou podľa RSV pre celú oblasti a zvlášť sú udávané zoznamy druhov zaznamenaných na dvoch plochách: Gázfűi Dunaj - Galambos a Mošonský Dunaj - Szilos. Ďalšie vyhodnotenie týchto údajov maďarská Národná správa neuvádza.

Dunaj

Dunaj je podľa výsledkov slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600, 2603, 2608 a 2612) obývaný potočníkmi a podenkami sporadicky, s nepravidelných výskytom zástupcov v jednotlivých vzorkách a jednotlivých rokoch. Zaznamenané druhy sú väčšinou reofilné. Je však možné predpokladať prežívanie početnejších spoločenstiev v ťažšie dostupných úsekoch mediálu toku.

Ľavostranná ramenná sústava

Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604, 2608 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov veľmi chudobné. Spoločenstvá podeniek pozostávali z 2-3 druhov s nízkou početnosťou a často s nepravidelnou prítomnosťou v priebehu roka. Prítomné podenky sú väčšinou stagnikolné, eutrófne. Spoločenstvá potočníkov sú ešte chudobnejšie, v hodnotenom roku nebol na väčšine plôch zaznamenaný žiadny zástupca.

Pravostranná ramenná sústava

Maďarská strana vo svoje správe neposkytla žiadne konkrétne údaje získané monitorovaním podľa RSV, ani ich vyhodnotenie.

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja, čo znižuje porovnateľnosť výsledkov obdržaných oboma stranami, rozdiel je aj vo frekvencii monitorovania.

Dunaj

Hodnotenie je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10. a 11. Z týchto výsledkov vyplýva, že ichtyocenóza odkloneného úseku Dunaja je v posledných rokoch stabilizovaná s pomerne nízkou druhovou diverzitou a abundanciou, pri dominancii eurytopných a nepôvodných inváznych zástupcov. Ich expanziu brzdia pôvodné reofilné druhy, ktoré pravdepodobne nachádzajú útočisko v neprelovenom mediáli toku.

Ľavostranná ramenná sústava

Bohatšie a stabilizované ichtyocenózy sa vyskytujú v ramene monitorovacej plochy č. 2603 a nad prehrádzkou Foki na monitorovacej ploche č. 2608, keďže tieto ramená komunikujú s ostatnými ramenami resp. hlavným tokom Dunaja. Dominantné postavenie na ploche č. 2603 majú eurytopné, indiferentné druhy, na ploche č. 2608 nad prehrádzkou Foki boli v hodnotenom roku zaznamenané viaceré reofilné druhy. Expanzívne správanie sa inváznych rýb (býčkov – Neogobius sp.) nie je na týchto plochách pozorované.

Biotopy monitorovacích plôch č. 2604, pod prehrádzkou Foki na ploche č. 2608 a na ploche č. 2612 sú v kontakte s ostatnými časťami ramennej sústavy resp. Dunajom iba zriedkakedy a krátkodobo počas záplav, preto sú ich ichtyocenózy výrazne ochudobnené z hľadiska počtu i početnosti zástupcov. Po záplavách zvyčajne dochádza k obohateniu ichtyocenóz, avšak jeho miera obohatenie nebola po tohtoročnej záplave výrazná. Na ploche č. 2604 sa vyskytovali druhy schopné prežívať pri vysokej teplote vody a nedostatku kyslíka, avšak najvyššiu početnosť dosahoval expanzívny druh. Abundancia rýb bola v hodnotenom vodnatom roku pod prehrádzkou Foki na ploche č. 2608 pomerne vysoká, ale návrat reofilných druhov nebol registrovaný. Po záplave bol v zabahnenom a zarastenom ramene plochy č. 2612 zachytený aj druh vyžadujúci vyšší obsah kyslíka.

Pravostranná ramenná sústava

Ichtyofauna je na maďarskej strane monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Na týchto lokalitách je v ostatných rokoch registrovaná stabilná ichtyofauna; podstatné zmeny v druhovej diverzite alebo početnosti neboli zaznamenané.

Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená a obohatená po jeho umelom opätovnom prepojení s Čákáňským Dunajom v roku 1997. V súčasnosti sa tu nachádza druhovo bohatá a stabilizovaná ichtyofauna. V častiach zarastených makrofytmi sa vyskytujú fytofilné a limnofilné druhy, avšak v ostatných rokoch tu má zvýšené zastúpenie aj invázny sumček čierny (Ameiurus melas). V kanáli spájajúcom mŕtve rameno a Čákáňský Dunaj je pozorovaný aj nepravidelný výskyt reofilných druhov rýb.

Druhová diverzita ichtyofauny v riečnom ramene Čákáňskeho Dunaja (monitorovacia lokalita č. 9) je od zavedenia dotácie vody v roku 1995 vysoká. Prepojenie s Dunajom je potvrdené výskytom reofilných druhov rýb, avšak z hľadiska početnosti zástupcov pretrváva významná dominancia nenáročnej beličky európskej (Alburnus alburnus).

Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalite č. 5 – Lipótsky močiar, pozorovaná regenerácia ichtyofauny. V ostatných rokoch je druhová bohatosť tejto lokality významná a vyrovnaná, s dominanciou eurytopných a litofilných druhov. Na lokalite bol potvrdený pretrvávajúci výskyt invázneho sumčeka čierneho (Ameiurus melas).

Aj ichtyocenóza Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) je od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam stabilizovaná. Stredne vysoká druhová diverzita je zložená hlavne z močiarnych a limnofilných druhov, aj keď najvyššie hodnoty početnosti dosahujú eurytopné druhy rýb. Taktiež tu bol potvrdený výskyt invázneho sumčeka čierneho (Ameiurus melas)..