V monitorovaní pôdnej vlhkosti neboli v roku 2010 žiadne zmeny. Slovenská strana merala pôdnu vlhkosť neutrónovou sondou do predpísanej hĺbky alebo po hĺbku hladiny podzemnej vody. Maďarská strana merala pôdnu vlhkosť kapacitnou sondou do hĺbky maximálne 3 m. Pôdna vlhkosť je na oboch stranách vyjadrená celkovým obsahom pôdnej vlhkosti v objemových percentách zaznamenávaných v hĺbkových intervaloch 10 cm pre každé meranie v priebehu roka. Merania na slovenskej strane boli vykonané na 20 monitorovacích plochách (12 lesných monitorovacích plôch, 5 biologických monitorovacích plôch a 3 poľnohospodárske plochy) – Tabuľka 5-1. Merania na maďarskej strane boli vykonané na 14 monitorovacích plochách (6 lesných monitorovacích plôch a 8 poľnohospodárskych plôch) – Tabuľka 5-2. Situácia pozorovacích objektov je znázornená na Obr. 5-1.

Tabuľka 5-1: Zoznam monitorovacích staníc na slovenskej strane

Tabuľka 5-2: Zoznam monitorovacích staníc na maďarskej strane

 

5.2. Spôsoby prezentácie údajov

Metódy znázornenia údajov zostali nezmenené. Pôdna vlhkosť je znázornená v obrázkoch ukazujúcich priemerný obsah pôdnej vlhkosti v objemových percentách pre hĺbkový interval od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Malý rozdiel je v znázornení maďarských údajov, kde hodnota pre hĺbkový interval pod 110 cm môže reprezentovať priemernú hodnotu pre menej ako 10 meraných hodnôt. Na farebných obrázkoch je znázornené rozdelenie pôdnej vlhkosti v čase pre celú meranú hĺbku pre vybrané vzorkované lokality. Grafická znázornenie celej sady nameraných údajov je uvedená v slovenskej a maďarskej Národnej ročnej správe.

5.3. Vyhodnotenie výsledkov na maďarskej strane

Počas roka 2010 bolo na maďarskej strane vykonaných 15 meraní pôdnej vlhkosti. Merania pokračovali na lesných monitorovacích plochách v oblasti inundácie a na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam. Tri monitorovacie lokality v lesných porastoch boli zanechané a v roku 2008 boli do výmeny údajov zahrnuté tri nové monitorovacie lokality v poľnohospodárskej oblasti (Obr. 5-1). Vlhkostné podmienky pôd sú zásadne ovplyvňované zrážkovými podmienkami, hrúbkou a zložením pôdnej vrstvy, ako aj pozíciou hladiny podzemnej vody.

Obsah pôdnej vlhkosti na začiatku vegetačného obdobia bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne nižší. Avšak vo vrstvách do hĺbky 1 m výrazne stúpol vďaka vysoko nadpriemerným zrážkam, najmä v prvej polovici apríla a v máji. Silné zrážky sa vyskytli aj od júla do septembra, teda hodnoty pôdnej vlhkosti boli do konca roka v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Hodnoty pôdnej vlhkosti boli do začiatku povodne v júni mierne nižšie. Počas povodne bola podstatná časť inundačného územia zaplavená. Po prechode povodne pôdna vlhkosť dosiahla v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie hodnoty. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaznamenané po prechode povodňovej vlny, v druhej polovici júna a na začiatku júla. Hladina podzemnej vody dosiahla podobné úrovne ako v roku 2009. Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaregistrované buď koncom zimného obdobia alebo na konci roka. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že priemerná pôdna vlhkosť v roku 2010 bola podobná ako v predchádzajúcom roku.

Pôdna vlhkosť na lesných monitorovacích lokalitách

Vo všeobecnosti bol obsah pôdnej vlhkosti na lesných monitorovacích plochách, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, podobný alebo mierne vyšší. Na začiatku vegetačného obdobia dosiahol obsah pôdnej vlhkosti podobné alebo vyššie hodnoty ako predchádzajúci rok. Minimálne hodnoty vo vrstve do hĺbky jedného metra sa v závislosti od umiestnenia monitorovacej lokality vyskytli začiatkom roka (február-marec – T16, T18, T19), na niektorých miestach v auguste (T17, T20) alebo koncom roka (november – T15). Minimálne hodnoty vo vrstve pod hĺbkou jedného metra sa vyskytli väčšinou na začiatku roka (február-marec). Maximálne priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v oboch vrstvách, do hĺbky jedného metra a pod hĺbkou jedného metra, sa vyskytli v júni, hneď po prechode povodňovej vlny. Hladina podzemnej vody po celý rok dopĺňala pôdne vrstvy na monitorovacej lokalite T15 (Obr. 5-3), na monitorovacích lokalitách T16 a T18 ich zvlhčovala počas zvýšených prietokov v Dunaji v júni, júli, auguste a septembri (Obr. 5-2, Obr. 5-4).

Tabuľka 5-3:  Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na lesných monitorovacích lokalitách:

Pôdna vlhkosť na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách na strane chránenej proti povodniam

Obsahy pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách T02, T06 a T09 boli väčšinou závislé na zrážkach a poveternostných podmienkach. Hladina podzemnej vody ovplyvňovala pôdny profil na monitorovacej lokalite T10, T11 a čiastočne na monitorovacích lokalitách T02, T03, T04 a T12. Povodňová vlna ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti takmer na všetkých monitorovacích lokalitách, kedy boli zaznamenané aj najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti, okrem monitorovacej lokality T02. Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1edného metra boli zaznamenané počas letných mesiacov júl a august. Minimálne priemerné hodnoty v pôdnych vrstvách do hĺbky 1 m sa vyskytli na začiatku roka (február) okrem monitorovacej plochy T09, kde bola minimálna hodnota zaznamenaná v auguste. Vo všeobecnosti sa pôdna vlhkosť v roku 2010 vyvíjala priaznivo.

Monitorovacie lokality T02, T10, T11 a T12 reprezentujú poľnohospodárske oblasti v strednej a dolnej časti Szigetközu. Tieto monitorovacie lokality majú hrubú pokryvnú vrstvu a v priebehu vegetačného obdobia hladina podzemnej vody zvlhčovala dolnú časť pôdnych vrstiev.

V oblasti inundácie podzemná voda zvlhčovala spodnú časť pôdnych vrstiev na monitorovacích lokalitách T15, T16, T18 a T20, hladina podzemnej vody sa periodicky vyskytovala vo vrstve v hĺbke 1 až 2 m. Pôdna vlhkosť na monitorovacích lokalitách T04, T17 a T19 bola podzemnou vodou dotovaná len počas zvýšeného prietoku v starom koryte Dunaja.

Tabuľka 5-4:  Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti

na poľnohospodárskych monitorovacích plochách

 

5.4. Vyhodnotenie výsledkov na slovenskej strane

Monitorovacie lokality na slovenskej strane sa nachádzajú v inundačnom území a v poľnohospodárskej oblasti chránenej proti povodniam (Obr. 5-1).

Pôdna vlhkosť na monitorovacích lokalitách umiestnených za derivačným kanálom v poľnohospodárskej oblasti (lokality č. 2716, 2717, 2718) je počas celého obdobia sledovania stabilná. Od roku 2004 je v obsahu pôdnej vlhkosti možné pozorovať mierny nárast, zatiaľ čo pozícia a kolísanie hladiny podzemnej vody zostali nezmenené (Obr. 5-5). V roku 2010 hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 2716 kolísala v hĺbkach 2,5-4 m, na lokalite č. 2717 v hĺbkach 2,0-3,5 m a na lokalite č. 2718 v hĺbkach 1,5-2,7 m.

Kolísanie obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 0 do 1 m úplne závisí na klimatických podmienkach. V hĺbke od 1 do 2 m je kolísanie pôdnej vlhkosti čiastočne ovplyvnené hladinou podzemnej vody, na monitorovacej lokalite č. 2716 ojedinele. Priemerný obsah pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m v roku 2010 kolísal v rozmedzí od 10 do 26 % na lokalite č. 2716, v rozmedzí od 25 do 37 % na monitorovacej lokalite č. 2717 a v rozmedzí od 31 do 38 % na monitorovacej lokalite č. 2718. Porovnaním týchto hodnôt s predchádzajúcim rokom je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti v roku 2010 bol vyšší, pokiaľ ide o minimálne aj maximálne hodnoty. Obsah pôdnej vlhkosti bol dotovaný počas zimného obdobia a najmä počas zrážok v apríli a máji. Obsah pôdnej vlhkosti začal výrazne klesať v druhej polovici júna.. Pokles bol prerušený na začiatku septembra (č. 2716). Minimálne hodnoty sa vyskytli na začiatku júla a koncom augusta. Maximálne hodnoty boli zaznamenané v januári (č. 2716) a v júni 2010, po prechode povodňovej vlny. V hĺbke medzi 1 a 2 m sa obsah pôdnej vlhkosti väčšinou pohyboval od 17 do 24 % na monitorovacej lokalite č. 2716, v rozmedzí od 23 do 40 % na monitorovacej lokalite č. 2717 a v rozmedzí od 21 do 34 % na monitorovacej lokalite č. 2718. Minimálne hodnoty boli zaznamenané na začiatku a na konci roka 2010. Maximálne hodnoty boli zaregistrované v júni, po prechode povodňovej vlny. Od začiatku septembra obsah pôdnej vlhkosti postupne klesal, na monitorovacej lokalite č. 2716 klesal už od júna.

Tabuľka 5-5:   Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách

Pôdna vlhkosť v oblasti inundácie je popri hladine podzemnej vody a zrážkach vysoko závislá na prirodzených alebo umelých záplavách. V hydrologickom roku 2010 sa prirodzené zaplavenie inundácie vyskytlo v júni. Najvyšší prietok dosiahol 8071 m³s^-1, čo znamená, že veľká časť inundačného územia bola úplne zaplavená. Obsah pôdnej vlhkosti bol na začiatku roka pomerne nízky, najmä vo vrstve v hĺbke pod 1 m. Vďaka množstvu zrážok v januári a v apríli a máji, ktoré boli vysoko nadpriemerné, obsah pôdnej vlhkosti výrazne stúpol. Najnižšie hodnoty vo vrstve do hĺbky 1 m boli väčšinou zaznamenané počas letných mesiacov – júl a august. Najnižšie hodnoty v hĺbkovom intervale od 1 do 2 m boli väčšinou zaznamenané koncom roka, v októbri a novembri. Avšak v hornej časti inundačného územia boli najnižšie hodnoty pozorované, podobne pozorovaniam v hĺbke do 1 m, v letných mesiacoch. Maximálne hodnoty sa na väčšine monitorovaných lokalít vyskytli v júni po zaplavení, ale na niektorých v septembri, keď bol prietok do starého koryta Dunaja opäť zvýšený. Obsah pôdnej vlhkosti koncom roka dosiahol v porovnaní s počiatočným obsahom na začiatku roka vyššie hodnoty. Čo sa týka minimálnych a maximálnych hodnôt je možné vo všeobecnosti konštatovať, že minimálne hodnoty boli vyššie než v predchádzajúcom roku. Maximálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom na časti monitorovacích plôch vyššie, zatiaľ čo na ostatných boli nižšie.

Hrúbka pôdneho profilu na monitorovacích lokalitách č. 2703, 2764, 2763, 2762 a 2761 v hornej časti inundačného územia je malá, podobne ako na maďarskej strane. Hladina podzemnej vody v týchto miestach kolíše len v štrkovej vrstve. V roku 2010 hladina podzemnej vody na ploche č. 2703 kolísala od 1,5 do 5 m, na plochách č. 2764, 2763, 2762 a 2761 sa pohybovala od 0,8 do 4,8 m. Vrstvy do hĺbky 1 m boli silne závislé na klimatických podmienkach, avšak povodňová vlna na Dunaji v júni mala na hladinu podzemnej vody a obsah pôdnej vlhkosti veľký vplyv (Obr. 5-7). Vrstvy pod hĺbkou 1 m boli tiež silne ovplyvnené podzemnou vodou v čase zvýšeného prietoku do starého koryta Dunaja v septembri. Maximálne obsahy priemernej pôdnej vlhkosti sa vyskytli koncom marca a po zaplavení oblasti v júni a začiatkom septembra. Minimálne hodnoty sa vyskytli na začiatku roka (január).

Hrúbka pôdneho profilu v strednej časti inundačného územia je väčšia. Vo všeobecnosti je režim podzemných vôd v tejto oblasti ovplyvnený dotáciou vody do ramennej sústavy, zahájenej v máji 1993. Naviac, prirodzené alebo umelé záplavy majú významný vplyv na hladinu podzemnej vody. Hladina podzemnej vody v roku 2010 kolísala nad rozhraním medzi pôdnym profilom a štrkovými vrstvami – monitorovacie lokality č. 2704, 2705, 2758, 2759, 2760 (Obr. 5-6a, Obr. 5-6b, Obr. 5-8) a vo vegetačnom období dotovala pôdy vodou. Maximálne hodnoty priemerného obsahu pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m boli dosiahnuté v júni 2010, minimálne hodnoty sa vyskytli väčšinou v letných mesiacoch - júli a auguste, na ploche č. 2704 v novembri 2010. Vo vrstve pod hĺbkou 1 m sa maximálne hodnoty vyskytli v júni alebo v septembri; minimálne hodnoty koncom roka 2010 (október, november).

Tabuľka 5-6:   Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na lesných monitorovacích lokalitách

V dolnej časti inundačnej oblasti, pod sútokom ramennej sústavy a Dunaja (monitorovacie lokality č. 2706, 2756, 2755), hladina podzemnej vody zvyčajne kolíše okolo rozhrania medzi pôdnym profilom a štrkovou vrstvou. Keďže prietoky v Dunaji boli v roku 2010 pomerne vysoké, hladina podzemnej vody zvlhčovala pôdny profil. Monitorovacie lokality zaplavené na začiatku júna a tiež na prelome augusta a septembra. Kvôli erózii koryta rieky hladina podzemnej vody kolísala v hĺbke medzi 0 a 4,5 m. Pôdna vlhkosť v hornej vrstve bola v roku 2010 väčšinou závislá na zrážkach. Významné doplnenie sa vyskytlo v apríli a máji. Po zaplavení v septembri pôdna vlhkosť výrazne klesla. Koncom roka opäť stúpla ako odozva na vyšší prietok v Dunaji. Minimálne a maximálne hodnoty súviseli s minimálnymi a maximálnymi hladinami podzemných vôd. Minimálne priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti vo vrstvách v hĺbke do 1 m sa vyskytli počas letných mesiacom – júl a august, , vo vrstve v hĺbke pod 1 m na začiatku roka. Maximálne priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté po povodňovej vlne v júni a po prietokovej vlne na prelome augusta a septembra (Obr. 5-9a, Obr. 5-9b).

Obsahy pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách č. 2707, 3804, 3805, ktoré sa nachádzajú v inundácii pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, sú silne ovplyvňované prietokovým režimom v Dunaji. Maximálne hodnoty v roku 2010, v hĺbkach do 1 m a medzi 1 a 2 m, sa vyskytli v júni a septembri, zatiaľ čo minimálne hodnoty sa vyskytli na začiatku roka. Hladina podzemnej vody na monitorovacích lokalitách č. 2707, 3804 a 3805 kolísala v hĺbke 0-3,2 m. Tieto monitorovacie plochy negatívne ovplyvňuje erózia riečneho koryta. Počas nízkych prietokov na Dunaji hladina podzemnej vody nezásobuje pôdny profil dostatočne.