4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitorovania kvality podzemnej vody na maďarskej strane pozostáva z 22 objektov, zložených zo 16 pozorovacích objektov, s perforáciami situovanými vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní, ktoré sú používané na zásobovanie pitnou vodou (vodárenské zdroje). Zoznam objektov je uvedený v Tabuľke 4-1. Vzorky z pozorovacích objektov boli odoberané 2-krát a vzorky z vodárenských zdrojov 4-krát za rok.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach vykonávala Severozadunajská inšpekcia pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, monitoring kvality vody v studniach používaných na zásobovanie pitnou vodou uskutočňovali oblastné vodárenské spoločnosti. Situácia studní zahrnutých do monitorovania kvality podzemných vôd je znázornená na Obr. 4-1. V roku 2009 bolo pozorovanie kvality podzemnej vody na objekte č. 9435 kvôli technickým dôvodom zastavené. Tento objekt bol nahradený pozorovacím objektom č. 9544 pri Halászi, ktorý sa nachádza blízko pôvodného objektu.

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Kvalita podzemnej vody vo vyššie uvedených pozorovacích objektoch je podrobne popísaná v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2010. Dlhodobé hodnotenie kvality podzemnej vody, detailné vyhodnotenie chemického zloženia, tabuľky a grafy sú jej súčasťou. V Spoločnej výročnej správe boli vyhodnotené štyri vybrané pozorovacie objekty.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v objekte č. 9327 zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie niektorých ukazovateľov kvality vody. Periodicita sa v prvom rade objavuje v zmenách teploty vody, pH a koncentráciách dusičnanov. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Znečistenie organickými látkami bolo v hodnotenom roku o trochu nižšie ako v roku 2009. V koncentrácii fosforečnanového iónu alebo v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla podstatná zmena. Obsah mangánu aj železa v jednom prípade prekročil limitnú hodnotu pre kvalitu podzemnej vody.

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota podzemnej vody nie je výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Hodnoty vodivosti sa po prechodnom poklese (v období 2001 - 2003) na určitej úrovni stabilizovali. Pokles hodnôt vodivosti bol zaznamenaný v súvislosti s poklesom koncentrácie síranových a chloridových iónov. Obsah dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a znečistenie organickými látkami nedosiahli hraničné hodnoty. U dusičnanov bol zaznamenaný mierny nárast. Podobne ako v roku 2009 koncentrácie železa neprekročili limitnú hodnotu. Obsah mangánu bol v hodnotenom roku nižší ako v roku predchádzajúcom, ale i tak výrazne prekračuje limitnú hodnotu pre pitnú vodu.

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Podzemná voda v tomto objekte má stredný obsah solí. Teplota tejto vody vykazovala v období sledovania mierne sezónne kolísanie. Elektrická vodivosť bola podobná vodivosti v predchádzajúcom roku. Hodnoty pH vykazovali sezónne kolísanie, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi s miernym nárastom. Aj obsah organických látok vykazoval sezónne kolísanie a nachádza sa pod limitnou hodnotou. V prípade fosforečnanov nebola zaznamenaná žiadna významná zmena a obsah amónnych iónov bol podobný obsahu v roku 2009. Koncentrácie dusičnanov sa vyskytovali pod hodnotou medze stanovenia. Obsahy železa a mangánu v podzemnej vode sú vysoké a výrazne prekračujú limitné hodnoty. Berúc do úvahy dlhodobý vývoj obsahu mangánu je pozorovaný mierny pokles.

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a stabilnú teplotu vody s miernym sezónnym kolísaním. Z dlhodobého hľadiska má elektrická vodivosť mierne stúpajúcu tendenciu. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre pitnú vodu a nevykazuje významné zmeny. Koncentrácie amónnych iónov dlhodobo prekračujú limity pre pitnú vodu, ale stúpajúci trend sa v roku 2008 zastavil a po poklese sa koncentrácie stabilizovali. Obsah dusičnanov je dlhodobo nízky. Podzemná voda má vysoký obsah železa a mangánu so sezónnym kolísaním. Koncentrácie týchto ukazovateľov v hodnotenom roku podstatne prekročili limitné hodnoty pre pitnú vodu, podobne ako v predchádzajúcom období monitoringu.

4.2. Slovenské územie

Monitoring kvality podzemnej vody na slovenskom území je uskutočňovaný na 18 objektoch (10 pozorovacích objektov a 8 vodárenských zdrojov) – Tabuľka 4-2. Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZsVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. (KSPV).

Hodnotenie kvality podzemnej vody pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania bolo vykonané v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2010. Časťou Národnej ročnej správy je Tabuľková príloha, kde sú prehľadne spracované údaje o kvalite vody pre hodnotené obdobie a Grafická príloha, kde je graficky znázornený dlhodobý vývoj pozorovaných ukazovateľov kvality pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania. Vyhodnotenie v Spoločnej správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tabuľke 4-3. V dlhodobom hodnotení sú pre lokalitu Kalinkovo prezentované dve studne (č. 116 a 119), pretože čerpanie na studni č. 116 bolo v roku 2004 kvôli technickým dôvodom zastavené a táto bola nahradená studňou č. 119.

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie konanom v roku 2007 sa dohodlo, že dusitany, TOC a kremičitany budú zo zoznamu ukazovateľov kvality podzemnej vody vynechané a kvalita podzemnej vody bude hodnotená pre obdobie kalendárneho roka.

Stručné hodnotenie kvality podzemnej vody v monitorovacích objektoch zahrnutých do výmeny údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli v ukazovateľoch analyzovaných počas roka 2010 pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre pitnú vodu. Prekročenie dohodnutých limitných hodnôt sa v roku 2010 vyskytlo iba na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch v prípade mangánu pri každom odbere a jedno prekročenie bolo zaznamenané aj v prípade železa.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitorovania ukazujú, že dohodnuté limity sú prekračované v prípade amónneho iónu, mangánu a železa. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu pitnej vody.

Detailné hodnotenie vodárenských zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt pre obdobie 2005-2010 je uvedené v tabuľke „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2010.

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Rusovciach – č. 102 a pri Čunove – 2559

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody na vodárenskom zdroji pri Rusovciach a v menšej miere na vodárenskom zdroji pri Čunove. Koncentrácie katiónov, aniónov a hodnoty vodivosti sa postupne stabilizovali a v súčasnosti kolíšu v úzkom intervale. Rozdiely na týchto vodárenských zdrojoch je možné pozorovať u niektorých ukazovateľov. Hydrogénuhličitany, vápnik, horčík, chloridy a ostatné dva roky aj sírany na vodárenskom zdroji Rusovce vykazujú vyššie koncentrácie; o niečo nižší je obsah draslíka a dusičnanov. Vyššie obsahy dusičnanov na vodárenskom zdroji v Čunove je možné pozorovať v priebehu celého obdobia monitoringu. V rokoch 2009 a 2010 majú klesajúcu tendenciu. V porovnaní s limitnými hodnotami kvality podzemnej vody sú však nízke. Na oboch vodárenských zdrojoch sú dlhodobo nízke obsahy amónnych iónov a fosforečnanov a väčšinou kolíšu na úrovni ich medzí stanovenia. Organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn, v ostatných dvoch rokoch pokleslo k medzi stanovenia. Koncentrácie mangánu a železa sú dlhodobo nízke. Obsah rozpusteného kyslíka kolíše a v posledných štyroch rokoch mierne stúpol. Ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody.

Vodárenský zdroj pri Bratislave – č. 907

S ohľadom na umiestnenie vodárenského zdroja č. 907 – Pečniansky les blízko Dunaja je kvalita podzemnej vody na tomto objekte významne ovplyvnená zmenami a kolísaním chemických zložiek v dunajskej vode. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, teploty vody, obsahu rozpusteného kyslíka a koncentrácie dusičnanov v priebehu roka značne kolíšu. Obsah rozpusteného kyslíka a koncentrácie dusičnanov sú vyššie ako na ostatných monitorovaných objektoch. Hodnoty CHSK_Mn ostatné dva roky poklesli pod 1 mgl^-1. Koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov sa dlhodobejšie nachádzajú pod medzami stanovenia použitých analytických metód alebo tesne nad nimi. Obsahy železa boli v hodnotenom roku podobné ako v roku 2009, koncentrácie dusičnanov boli nižšie. Obsahy ostatných ukazovateľov boli podobné ako v predchádzajúcom roku a vyhovovali limitom kvality pre pitnú vodu (Tabuľka 4-3).

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Kalinkove – č. 116 a pri Šamoríne – č. 105

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do takej miery ako kvalita na vodárenských zdrojoch na pravej strane. Chemizmus podzemnej vody na vodárenskom zdroji pri Kalinkove (objekty č. 116 a 119) a pri Šamoríne (objekt č. 105) je podobný a priebeh a zmeny väčšiny ukazovateľov kvality sú tiež podobné. Malé rozdiely sú v obsahoch mangánu. V Kalinkove dosahuje mangán vyššie hodnoty, v Šamoríne sa vyskytuje väčšinou pod medzou stanovenia. Výrazné rozdiely sú registrované iba u amónnych iónov. Ich obsahy sú vyššie na vodárenskom zdroji pri Kalinkove, ale vyhovujú limitom pre kvalitu podzemnej vody. Obsahy rozpusteného kyslíka na oboch vodárenských zdrojoch dosiahli v hodnotenom roku maximálne hodnoty za celé obdobie monitorovania (8,65 mgl^-1 v Kalinkove a v Šamoríne 7,91 mgl^-1). Teplota vody, hodnoty pH a vodivosti, ktoré dlhodobo vykazovali mierne stúpanie, sa stabilizovali. Obsahy dusičnanov podobne ako v predchádzajúcich rokoch oscilovali okolo 5 mgl^-1. Znečistenie organickými látkami bolo nízke. V roku 2010 všetky sledované ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch splnili limity kvality podzemnej vody pre pitné účely.

Vodárenský zdroj pri Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa líši od kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Zvyšovanie obsahu síranov a chloridov poukazuje na to, že väčšia časť vody k vodárenskému zdroju priteká z vnútrozemskej časti Žitného ostrova. Teplota vody je na tomto vodárenskom zdroji vyrovnanejšia. Hodnoty pH po prechodnom stúpnutí v období 2006-2008 poklesli a vrátili sa na úroveň rokov 2000-2004. Dlhodobý mierny nárast vápnika, horčíka, síranov, hydrogénuhličitanov a chloridov sa v hodnotenom roku zastavil. Koncentrácie sodíka a draslíka sú najnižšie zo všetkých monitorovaných objektov a dosahujú len polovicu hodnôt koncentrácie zaznamenanej na vodárenských zdrojoch pri Šamoríne alebo Kalinkove. Obsahy rozpusteného kyslíka sú jedny z najnižších. Koncentrácie dusičnanov sa v rokoch 2008-2010 dostali na úroveň rokov 2002-2005. Náhla zmena v obsahu dusičnanov v období rokov 2005-2007 bola spôsobená zmenou prístroja na stanovovanie dusičnanov a následnou kalibráciou a úpravou citlivosti. Podobná situácia sa vyskytla na ďalších dvoch vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch, ktoré sú monitorované rovnakou organizáciou – ZsVS. Organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn, je dlhodobo nízke (od roku 2002 hodnoty prevažne kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy). Dlhodobo nízke sú obsahy amónneho iónu, fosforečnanov, železa a mangánu, ktoré väčšinou oscilujú na úrovni medzí stanovenia použitých analytických metód.

Vodárenské zdroje pri Vojke – č. 467 a pri Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je na oboch vodárenských zdrojoch podobné, viditeľne sa líši len v niekoľkých zložkách. Mierne rozdiely sa vyskytujú u síranov, dusičnanov a občasne aj chloridov, ktoré sú na vodárenskom zdroji vo Vojke vyššie. Namerané hodnoty dusičnanov v období rokov 2005-2008 sú kvôli vyššie uvedeným dôvodom (zmena prístroja na stanovovanie dusičnanov) považované za menej reprezentatívne. Pre vodárenský zdroj Bodíky je charakteristický vyšší obsah mangánu, ktorý pri každom stanovení prekračuje dohodnutý limit. Mierne vyššie sú obsahy amónneho iónu, železa a hydrogénuhličitanov, ako aj hodnoty teploty vody. Obsah rozpusteného kyslíka je na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo nízky, v Bodíkoch je najnižší zo všetkých hodnotených vodárenských zdrojov. Mierne zlepšenie oxidačno-redukčných podmienok bolo zaznamenané v rokoch 2007-2010 na vodárenskom zdroji pri Vojke (č. 467), kde obsah rozpusteného kyslíka mierne stúpol. Koncentrácie mangánu, amónnych iónov, fosforečnanov a železa sú vo Vojke nízke a väčšinou sa pohybujú pod medzami stanovenia. V Bodíkoch sú takéto nízke obsahy charakteristické len pre fosforečnany a ojedinele pre železo (v hodnotenom roku sa však vyskytla jedna vyššia koncentrácia železa 0,26 mgl^-1, ktorá prekročila limitnú hodnotu pre tento ukazovateľ). Hodnoty CHSK_Mn sú na oboch vodárenských zdrojoch konštantne nízke, často pod medzou stanovenia.

4.3. Závery

Podľa výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu na väčšine pozorovaných objektov trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty (CHSK) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Keď analyzujeme údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných pre zásobovanie pitnou vodou je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tabuľka 4-3). Výnimkami sú vodárenské zdroje pri Bodíkoch a v Kalinkove. Vo vodárenskom zdroji Bodíky limit kvality prekračuje mangán pri každom odbere a ojedinele sa vyskytne aj vyššia koncentrácia železa (jedna hodnota aj v roku 2010). Vo vodárenskom zdroji pri Kalinkove sa občas vyskytne obsah mangánu, ktorý nespĺňa príslušný limit. V prípade pozorovacích objektov je prekročenie limitných hodnôt častejšie a vyskytuje sa na viacerých objektoch. Podrobný popis je uvedený v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2010. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodárenský zdroj Bratislava – Pečniansky les je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. Na rozdiel od ostatných pozorovaných vodárenských zdrojov väčšina ukazovateľov kvality podzemnej vody kolíše a vykazuje sezónnosť. V oblasti vodárenských zdrojov pri Rusovciach a Čunove sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody, čo vyústilo do zlepšenia kvality podzemnej vody na týchto vodárenských zdrojoch. Kvalita podzemnej vody pri Kalinkove a Šamoríne je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zdrže. Kvalita podzemnej vody vo vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa od ostatných vodárenských zdrojov, v dôsledku prevládajúceho smeru prúdenia podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia, odlišuje. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami.

Na základe dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn v priebehu pozorovaného obdobia pokleslo. Spomedzi nutrientov sa fosforečnany a amónny ión na monitorovaných objektoch dlhodobo vyskytujú v nízkych koncentráciách. V súčasnosti sú väčšinou pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Len pri Bodíkoch a Kalinkove dosahujú vyššie koncentrácie, ktoré neprekračujú limity dohodnuté pre tieto ukazovatele kvality podzemnej vody. Obsah dusičnanov je nízky a mierne stúpajúci trend pozorovaný od roku 2000 sa zastavil. Na vodárenskom objekte pri Čunove došlo dokonca k poklesu dusičnanov na úroveň rokov 1999 až 2000.

V hodnotenom roku 2010 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne významné zmeny. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely používané na hodnotenie v rámci spoločného monitorovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely