Kvalita povrchovej vody

Merania kvality povrchovej vody v roku 2010 boli v súlade s Dohodou realizované na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území a na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území – Tabuľka 2-1, Obr. 2-1.

Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte.

Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích miest

* - spoločne sledované monitorovacie miesta

Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie miesta a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v slovenskej a maďarskej Národnej ročnej správe z monitorovania prírodného prostredia za rok 2010 alebo v ich prílohách. Obrázky v Spoločnej správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov na vybraných miestach monitorovania. Údaje na spoločne sledovaných miestach neboli v roku 2010 zjednocované, takže boli zohľadňované národné údaje. Odberné miesto č. 1205 – Komárno nebolo v roku 2010 pozorované.

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

Výsledky z monitorovania kvality povrchovej vody na vybraných odberných miestach boli v závere kapitoly vyhodnotené podľa dohodnutých limitov uvedených v Tabuľke 2-2. Tieto limity boli prebraté zo „Smernice pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“, ktorú schválila Slovensko-maďarská Komisia hraničných vôd na svojom LXV. zasadnutí.

Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie (apríl 2007 v Győri) sa dohodlo, že spoločné vyhodnotenie vymenených údajov sa vzťahuje na jeden kalendárny rok a tiež, že sa monitorovanie hydrobiologických prvkov kvality bude uskutočňovať v súlade s metodikou dohodnutou v rámci Komisie hraničných vôd.

Maďarská strana vo svojej Národnej ročnej správe za rok 2010 uskutočnila hodnotenie 2 spôsobmi. Na jednej strane zohľadnila systém hraničných hodnôt kvality vody, ktorá má päť tried (Tabuľka 2-2). Na druhej strane hodnotila ekologický stav povrchových vôd v zmysle Rámcovej smernice o vode podľa národných metodík a schém kvality, ktoré sú stručne popísané v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2010.

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho roka

Rok 2010 patril z hľadiska vodnosti k priemerne vodným rokom. V zimnom období sa vyskytovali nízke prietoky, zvýšené prietoky počas jari a začiatkom leta sa v dôsledku nadpriemerných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyskytla povodňová vlna s kulmináciou 5. júna 2010, kedy prietok v Devíne dosiahol 8071 m³.s^-1. Počas leta sa vyskytli ešte 3 prietokové vlny (koncom júla, začiatkom augusta a začiatkom septembra), kedy sa priemerný denný prietok pohyboval nad 4000 m³.s^-1. Vplyvom bohatých zrážok od polovice júla až do konca septembra sa prietok v Dunaji pohyboval nad hodnotami dlhodobého priemeru. Až v októbri klesli prietoky na úroveň typickú pre toto obdobie. Teploty vzduchu sa do konca júla pohybovali väčšinou nad dlhodobými priemernými dennými teplotami. Výrazné oteplenia sa vyskytli koncom februára, marca, apríla a v prvej polovici júna a júla. Tieto oteplenia sa striedali s poklesom teplôt v dôsledku zrážok, často aj nadpriemerných. V druhej polovici leta sa teplota v dôsledku daždivého obdobia pohybovala okolo hodnôt dlhodobého denného priemeru. Približne od polovice septembra až do konca roka kolísala mierne pod priemernými hodnotami. Vyššie uvedené hydrologické a klimatické podmienky ovplyvnili kvalitu povrchovej vody v hodnotenom roku.

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v hodnotenom v roku 2010 bolo na jednotlivých odberných miestach podobné. Jej priebeh vykazoval sezónny charakter. Maximálne hodnoty teploty v priebehu leta prekročili maximálne hodnoty z predchádzajúceho roka. Výnimkou boli len priesakové kanále, kde boli maximálne teploty o trochu nižšie oproti roku 2009. Na jednotlivých odberných miestach sa maximálne hodnoty vyskytli v júli a auguste, minimálne teploty sa vyskytli v januári a februári a v prípade Mošonského Dunaja pri Čunove (č. 3529/0082) v decembri 2009. Najvyššia teplota vody 25,9 °C bola nameraná v pravostrannej ramennej sústave na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene. Teplota vody v Dunaji kolísala od 0,8 do 22,5 °C. Pre zdrž vodného diela bol charakteristický väčší rozptyl hodnôt: od 0,2 do 25,8 °C (maximálna teplota bola nameraná na odbernom mieste č. 308 na ľavej strane zdrže). V Mošonskom Dunaji dosahovala teplota vody vyššie hodnoty na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku (1,4 - 25,4 °C) ako na odbernom mieste č. 3529/0082 pri Čunove/Rajke, (0,4 - 21,4 °C). Najvyrovnanejšia teplota bola charakteristická pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania č. 317), kde kolísala od 7,1 do 15,5 °C. Rozptyl teplôt v pravostrannom priesakovom kanáli bol mierne vyšší, od 3,0 do 15,9 °C. Vyššie teploty (nad 15 °C) sa vyskytli od mája do augusta, resp. septembra, v závislosti od polohy odberného miesta. Teplota vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosahovala nielen vyššie maximá, ale aj nižšie minimá. Jej priebeh na vybraných odberných miestach je dokumentovaný na Obr. 2-3.

pH

Kolísanie hodnôt pH v roku 2010 je menej výrazné ako v predchádzajúcom roku. pH sa celkovo pohybovalo od 6,71 do 8,53. Výraznejší pokles bol zaznamenaný po prechode povodňovej vlny začiatkom júna a počas zvýšeného prietoku v prvej polovici augusta. Naopak, stúpnutie hodnôt je možné vidieť po bezzrážkovom období pri nízkych prietokoch koncom apríla a začiatkom mája a v prvej polovici júla. Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V dunajskej vode pH kolísalo od 6,81 do 8,50. O niečo širší interval je charakteristický pre pravostrannú ramennú sústavu: 6,71 -8,53. V Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke bol rozptyl hodnôt pH menší (7,74 -8,45) ako pri Véneku (7,06 - 8,26). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol priebeh pH v zdrži vyrovnanejší, hodnoty kolísali v rozmedzí 7,91 - 8,45. Najužší interval, 7,81 - 8,13, je charakteristický pre ľavostranný priesakový kanál (odberné miesto č. 317). Hodnoty pH merané maďarskou stranou dlhodobo vykazujú väčší rozptyl a dosahujú oveľa nižšie hodnoty ako slovenské údaje, a to aj na spoločne monitorovaných odberných miestach. Podobne je to aj v hodnotenom roku 2010 (Obr. 2-4).

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Má sezónny charakter; hodnoty sú vyššie v zimných mesiacoch, nižšie sa vyskytujú počas leta. Minimálne hodnoty v hodnotenom období boli, na rozdiel od predchádzajúceho roku, zaznamenané v júli a začiatkom augusta (v roku 2009 to bolo v máji a začiatkom júna). Najvyššie hodnoty boli v roku 2010 namerané na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde vodivosť kolísala od 35,6 až po hodnotu 80,6 mS.m^-1 (február 2010) – Obr. 2-5. Hodnoty vodivosti boli na tomto odbernom mieste vyššie ako v predchádzajúcich rokoch a podobné hodnoty sa vyskytli v roku 1998 a 1999. Na väčšine monitorovaných odberných miest dosahovala vodivosť vyššie maximá a vyššie minimá ako v predchádzajúcom období a hodnoty boli väčšinou podobné vodivosti v roku 2005. Priebeh mernej vodivosti na miestach vzorkovania v Dunaji, Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke, aj v ramennej sústave sledoval hodnoty vodivosti na odbernom mieste v Bratislave (č. 109). Hodnoty kolísali medzi 29,0 a 55,9 mS.m^-1. V zdrži sa vodivosť pohybovala v užšom intervale: 36,7 - 56,3 mS.m^-1. Najvyššie hodnoty namerané v zdrži v roku 2010 na všetkých štyroch odberných miestach predstavujú maximálne hodnoty vodivosti, ktoré sa vyskytli v sledovanom období. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch nemá sezónny charakter a je stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v úzkom intervale a najmenší rozptyl (43,9 - 51,0 mS.m^-1) bol typický pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317). Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že hodnoty vodivosti namerané slovenskou stranou sú vyššie ako hodnoty zaznamenané maďarskou stranou, čo je možné vidieť najmä na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania, napr. na odbernom mieste č. 3531/0084 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (Obr. 2-5).

Nerozpustené látky

Obsah nerozpustených látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách a vyššie hodnoty sú charakteristické hlavne pre letné obdobie. Najvyšší obsah 245 mg.l^-1 bol zaznamenaný koncom júla na odbernom mieste v Bratislave (č. 109). Súvisí s prietokovou vlnou, ktorá sa vyskytla na konci júla s kulmináciou v deň odberu (26.7.2010). Hodnoty nad 100 mgl^-1 súvisia s ďalšími prietokovými vlnami začiatkom augusta a začiatkom septembra (priemerné denné prietoky boli nad 4000 m³.s^-1). Najvyššia povodňová vlna s kulmináciou 5. júna 2010 (prietok v Devíne dosiahol 8071 m³.s^-1) nebola odberom priamo zachytená. Odbery sa na väčšine lokalít uskutočnili v strede mesiaca a boli zistené len zvýšené hodnoty nerozpustených látok. Najbližšie odbery (9.júna) boli uskutočnené v zdrži, kde najvyššia koncentrácia 91 mg.l^-1 v kynete zdrže (odberné miesto č. 307) súvisí s doznievaním júnovej povodňovej vlny. Ostatné obsahy nerozpustených látok v zdrži sa pohybovali v intervale <9,5 – 69 mg.l^-1 a boli nižšie ako v roku 2009. Na odberných miestach na Dunaji pri Medveďove, v starom koryte Dunaja a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke boli koncentrácie nerozpustených látok v hodnotenom roku vyššie ako ostatné 3 roky (2007-2009). V Mošonskom Dunaji pri Véneku bol obsah nerozpustených látok nízky, pohyboval sa od 17 do 39 mg.l^-1 s jednou vysokou koncentráciou 188 mg.l^-1 zaznamenanou v auguste. Nerozpustené látky v ramennej sústave dosiahli podobné alebo o trochu vyššie obsahy ako v roku 2009, maximálny obsah 129 mg.l^-1 bol nameraný v auguste na odbernom mieste č. 1112 (rameno pri Helene). Vzhľadom na pôvod vody je pre priesakové kanále charakteristický nízky obsah nerozpustených látok. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) žiadna nameraná koncentrácia neprekročila medzu stanovenia použitej analytickej metódy (9,5 mg.l^-1). V pravostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 3531/0084) obsah kolísal od 2 do 25 mg.l^-1.

Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok na odberných miestach na Dunaji je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou (na odbernom mieste pri Medveďove) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže. Priebeh koncentrácií nerozpustených látok v roku 2010 na vybraných lokalitách je zobrazený Obr. 2-6.

Železo

Množstvo nerozpustených látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode, preto sa vyšší obsah železa vyskytuje vo vzorkách odobratých počas vyšších prietokov. Koncentrácie železa v dunajskej vode, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a v ramennej sústave boli v roku 2010 vyššie než v predchádzajúcom roku, a kolísali v intervale od 0,07 do 1,81 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou na odbernom mieste č. 109 pri Bratislave nameranou začiatkom augusta (4,13 mg.l^-1). Vtedy bol zaznamenaný zvýšený obsah nerozpustených látok – 132 mg.l^-1. Vo vzorke s najvyšším obsahom nerozpustených látok (26.7.2010) nebola koncentrácia železa stanovovaná. Na ostatných odberných miestach (okrem zdrže) sa najvyššie obsahy železa vyskytli tiež začiatkom augusta a korelovali s najvyššími obsahmi nerozpustených látok na jednotlivých odberných miestach. Koncentrácie železa v zdrži kolísali od 0,05 mg.l^-1 po 0,58 mg.l^-1 a boli nižšie ako v roku 2009, pričom najvyššie koncentrácie boli zaznamenané v júni. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu. V ľavostrannom priesakovom kanáli sa pohybovali v intervale 0,06 až 0,13 mg.l^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli boli mierne vyššie, do 0,23 mg.l^-1.

Mangán

V hodnotenom roku bol obsah mangánu na jednotlivých odberných miestach podobný ako v roku predchádzajúcom, väčšinou sa pohyboval v intervale <0,005 do 0,13 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) a v ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) do 0,16 mg.l^-1. Na rozdiel od roku 2009 sa vyskytlo niekoľko vyšších koncentrácií. Najvyššia koncentrácia v roku 2010 (0,34 mg.l^-1) bola nameraná v marci na odbernom mieste č. 0042 pod prehrádzkou pri Dunakiliti v starom koryte Dunaja. Vyššie hodnoty mangánu 0,33 mg.l^-1 a 0,21 mg.l^-1 boli zaznamenané aj v ramennej sústave v Szigetskom ramene na lokalite č. 1114 a v starom koryte Dunaja nad prehrádzkou (č. 4016). V zdrži bol obsah mangánu nízky počas celého roka a najvyššie júnové koncentrácie dosiahli maximálne 0,08 mg.l^-1.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných útvarov. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a na odbernom mieste pri Véneku jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V porovnaní s rokom 2009 boli zaznamenané vyššie maximálne hodnoty teploty vody (okrem priesakových kanálov), vyššie hodnoty mernej vodivosti, pričom v zdrži bola dokumentovaná najvyššia vodivosť za celé obdobie monitoringu na všetkých štyroch odberných miestach. Hodnoty pH boli podobné ako v roku 2009, ale s menšou variabilitou hodnôt. Koncentrácie železa a mangánu a obsah nerozpustených látok boli ovplyvnené aktuálnym hydrologickým režimom. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie železa a obsah nerozpustených látok na väčšine lokalít vyššie (len v zdrži boli nižšie a v priesakových kanáloch podobné). Koncentrácie mangánu sa pohybovali v podobných intervaloch, ale oproti predchádzajúcemu roku sa vyskytli ojedinelé vyššie koncentrácie.

2.3. Katióny a anióny

Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v hodnotenom roku 2010, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny vodivosti. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Vývoj koncentrácií katiónov a aniónov bol na jednotlivých miestach vzorkovania podobný. Vyšší obsah solí je charakteristický pre odberné miesto Vének na Mošonskom Dunaji, kvôli jeho prítokom a čistenej odpadovej vode z Győru. Priemerné hodnoty iónov sodíka, draslíka, chloridov a síranov pri Véneku prekročili priemerné hodnoty zaznamenané na ostatných odberných miestach. Vyššie hodnoty vodivosti v roku 2010 na niektorých odberných miestach boli spôsobené najmä vyššími obsahmi hydrogénuhličitanov, síranov, chloridov a sodíka. Najstabilnejšie iónové zloženie bolo charakteristické pre priesakovú vodu.

2.4. Nutrienty

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v roku 2010 mierne vyššie alebo podobné ako v predchádzajúcom roku. Počas roka bol ich priebeh rozkolísanejší. Vyššie hodnoty sa na jednotlivých lokalitách vyskytli v rôznych mesiacoch. Najvyššia koncentrácia (0,29 mg.l^-1) bola zaznamenaná vo februári na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Na tejto lokalite sa obsahy amónnych iónov pohybovali v podobnom intervale ako v roku 2009, ale počas roka sa vyskytlo viac vyšších hodnôt. Podobná situácia bola aj v dunajskej vode a v ramennej sústave. V Dunaji a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke koncentrácie kolísali od <0,02 do 0,167 mg.l^-1, v ramennej sústave boli o trochu nižšie, od <0,02 do 0,12 mg.l^-1. V zdrži sa amónne ióny pohybovali v podobnom intervale ako v roku 2009 (<0,051 až 0,141 mg.l^-1). Najnižšie obsahy v hodnotenom roku boli dokumentované slovenskou stranou na spoločne monitorovanom odbernom mieste č. 3531/0084 v pravostrannom priesakovom kanáli (maximálne do 0,052 mg.l^-1), ale podľa maďarských údajov dosiahol obsah amónnych iónov na tejto lokalite až 0,18 mg.l^-1. V ľavostrannom priesakovom kanáli sa obsahy pohybovali od <0,051 do 0,128 mg.l^-1.

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov vykazovali aj v roku 2010 sezónne kolísanie, ktoré bolo v priesakových kanáloch menej zreteľné. V zimných mesiacoch dosiahli koncentrácie dusičnanov vyššie hodnoty, následne postupne klesali; nízke hodnoty boli zaznamenávané od mája do septembra, resp. októbra a koncom roka opäť mierne stúpli. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a so spotrebou nutrientov vo vode. Vo vegetačnom období obsah nutrientov väčšinou klesá na polovicu zimného množstva. Priebeh koncentrácie dusičnanov bol v hodnotenom roku na jednotlivých odberných miestach, okrem priesakových kanálov, navzájom podobný. Vyššie hodnoty sa vyskytli najmä v Dunaji a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (maximálne do 22,30 mg.l^-1). Nižšie obsahy boli namerané na odberných miestach v ramennej sústave (od 5,1 do 17,8 mg.l^-1), v odpadovom kanáli pri Sape, v Mošonskom Dunaji pri Véneku a v zdrži (od 4,3 do 15,4 mg.l^-1). Najnižšie koncentrácie dusičnanov boli charakteristické pre priesakovú vodu, kde sa pohybovali v úzkom intervale: od <4 do 8,7 mg.l^-1. Celkovo boli obsahy dusičnanov v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Priebeh koncentrácií dusičnanov na vybraných odberných miestach je znázornený na Obr. 2-7.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. V hodnotenom roku priebeh dusitanov vykazoval na odberných miestach na Dunaji a v ramennej sústave sezónne kolísanie podobné dusičnanom a koncentrácie sa pohybovali v intervale 0,006 – 0,135 mg.l^-1 s dvoma vyššími hodnotami (0,184 mg.l^-1 pri Medveďove – č. 2306 a 0,187 mg.l^-1 pri Rajke – č. 1203). Podobné koncentrácie boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (č. 3529/3360) a pri Véneku (č. 1141). Na odbernom mieste pri Véneku sa aj v priebehu roka vyskytlo viac vyšších hodnôt, maximálne 0,16 mg.l^-1. V zdrži kolísal obsah dusitanov od 0,02 do 0,11 mg.l^-1. Pre priesakové kanále bol charakteristický vyrovnanejší priebeh koncentrácií s menšími výkyvmi v intervale od 0,01 do 0,09 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah dusitanov bol v hodnotenom roku podobný roku predchádzajúcemu.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka je ovplyvnený predovšetkým kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Celkový dusík patrí k ukazovateľom kvality vody s významným sezónnym kolísaním. Maximá sú dosahované v chladnejších mesiacoch a minimá v teplejších mesiacoch (počas vegetačného obdobia). V roku 2010 sa celkový dusík pohyboval na väčšine odberných miest v intervale hodnôt 1,28 - 6,0 mg.l^-1. V zdrži boli obsahy celkového dusíka o niečo nižšie, do 4,31 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave sa zasa vyskytli 2 vyššie hodnoty. V apríli bola zaznamenaná koncentrácia 7,51 mg.l^-1 v Szigetskom ramene (odberné miesto č. 1114) a začiatkom septembra najvyššia hodnota koncentrácie celkového dusíka v roku 2010 – 8,99 mg.l^-1 v Ášváňskom ramene (odberné miesto č. 1126). Sezónne kolísanie v priesakových kanáloch je menej zreteľné a vzhľadom na pôvod vody je obsah celkového dusíka nižší (Obr. 2-8). V ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania č. 317) v hodnotenom roku kolísal celkový dusík v úzkom intervale od 1,01 do 2,44 mg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (spoločné odberné miesto č. 3531/0084) boli slovenskou a maďarskou stranou opäť dokumentované rozdielne intervaly hodnôt: 1,33 - 2,15 mg.l^-1 a 1,51 - 3,96 mg.l^-1, v uvedenom poradí- Obr. 2-8. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli obsahy celkového dusíka na väčšine odberných miest podobné alebo o trochu vyššie. Iba v starom koryte Dunaja a v Mošonskom Dunaji pri Véneku boli mierne nižšie.

Fosforečnany

Vyššie hodnoty koncentrácií ortofosforečnanov sú charakteristické pre chladnejšie mesiace a počas vysokých prietokov. Najnižšie hodnoty sú typické pre vegetačné obdobie, kedy prebieha intenzívny rast rias. Medzi obsahom fosforečnanov a abundanciou fytoplanktónu existuje nepriamo úmerný vzťah. Počas rozvoja rias sa vyskytujú nízke obsahy fosforečnanov alebo dokonca obsahy pod medzou stanovenia. Takéto nízke hodnoty sa v roku 2010 vyskytli začiatkom mája, v júli a v zdrži aj v septembri v dôsledku typického jesenného rozvoja rozsievok. Vyššie hodnoty v teplejších mesiacoch boli zasa pozorované počas ochladenia alebo v dôsledku prietokových a povodňových vĺn koncom mája, začiatkom júna, v júli a auguste. Priebeh koncentrácií fosforečnanov bol počas roka takmer na každom odbernom mieste podobný. Výnimkou bolo odberné miesto č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde sa vyššie hodnoty vyskytovali od júna do septembra. Júnová koncentrácia (0,49 mg.l^-1) bola výrazne vyššia ako ostatné. Koncentrácie fosforečnanov v hlavnom koryte Dunaja kolísali v intervale od <0,02 do 0,30 mg.l^-1. O trochu nižšie obsahy fosforečnanov boli zaznamenané v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave – do 0,24 mg.l^-1. V novembri sa v Szigetskom ramene (odberné miesto č. 1114) vyskytla jedna vyššia hodnota 0,42 mg.l^-1. Na odberných miestach v zdrži vodného diela a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (č. 3529/0082) kolísali koncentrácie fosforečnanov od <0,02 do 0,22 mg.l^-1. Vývoj obsahu fosforečnanov v priesakových kanáloch bol vyrovnanejší a hodnoty sa pohybovali od <0,03 do 0,10 mg.l^-1. Vývoj obsahu fosforečnanov v roku 2010 na niektorých odberných miestach dokumentuje Obr. 2-9. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie fosforečnanov podobné na väčšine odberných miest. Mierne zníženie koncentrácií bolo zaznamenané v zdrži a v odpadovom kanáli pri Sape (odberné miesto č. 3530).

Celkový fosfor

Zmeny obsahu celkového fosforu v čase len čiastočne sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Nárast jeho koncentrácie v povrchovej vode je často spôsobovaný fosforom viazaným na nerozpustené látky. Na väčšine monitorovaných odberných miest boli v hodnotenom roku zaznamenané vyššie maximálne hodnoty celkového fosforu ako v roku 2009. Vysoké hodnoty boli dokumentované hlavne v auguste na odberných miestach Bratislava (č. 109 – 0,47 mg.l^-1) a v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 0043 nad dnovou prehrádzkou (0,31 mg.l^-1). Okrem týchto vyšších obsahov sa celkový fosfor pohyboval od 0,02 do 0,25 mg.l^-1. Najvyššie koncentrácie celkového fosforu boli charakteristické pre odberné miesto č. 1141 na Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde kolísali od 0,10 do 0,26 mg.l^-1 s jednou vysokou hodnotou 0,51 mg.l^-1. V zdrži bol obsah celkového fosforu v hodnotenom roku nižší ako v roku predchádzajúcom a pohyboval sa v intervale 0,03 - 0,16 mg.l^-1. Najnižšie obsahy boli namerané v priesakových kanáloch (0,01 až 0,10 mg.l^-1) - Obr. 2-10. Podobne ako v predchádzajúcom roku, bol obsah celkového fosforu v starom koryte Dunaja na odberných miestach sledovaných slovenskou stranou nižší (0,02 - 0,17 mg.l^-1), než na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou na pravom brehu (0,06 - 0,31 mg.l^-1).

Nutrienty - zhrnutie

Jednotlivé nutrienty vykazujú sezónne kolísanie. Vyššie koncentrácie sú charakteristické pre chladnejšie mesiace, pokles hodnôt je zaznamenávaný na jar po oteplení. Sezónne kolísanie súvisí s biochemickými procesmi vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Sezónnosť bola v hodnotenom období zreteľnejšia v prípade dusičnanov a celkového dusíka, menej zreteľná bola v prípade amónnych iónov. Obsah fosforečnanov a celkového fosforu môže stúpať pri vyšších prietokoch. Obsah nutrientov na jednotlivých odberných miestach zaznamenaný v roku 2010 bol podobný ako v predchádzajúcom roku. Mierne vyššie boli koncentrácie dusičnanov a celkový fosfor dosahoval vyššie maximá ako v roku 2009. Najviac znečistenou vodou z hľadiska nutrientov sa javí povrchová voda v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde sa vyššie koncentrácie nutrientov vyskytujú počas roka častejšie a narúšajú sezónne kolísanie. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka je popri rozkladných procesoch organického znečistenia ovplyvňovaný hydrometeorologickými podmienkami a asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Nízke koncentrácie kyslíka boli v hodnotenom roku zaznamenané od júna do augusta, septembra. Najvyššie hodnoty sa vyskytli v zimných a jarných mesiacoch. Vyššie koncentrácie rozpusteného kyslíka boli dokumentované aj v júni na odberných miestach v zdrži (č. 307, 308, 309, 311), v starom koryte Dunaja pod dnovou prehrádzkou (č. 0042) a v ramennej sústave (odberne miest č. 1112 pri Helene). Tieto hodnoty pravdepodobne súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. Vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na väčšine odberných miest vykazoval sezónny charakter, časové rady údajov boli podobné roku 2009 a boli vyrovnanejšie, než v predchádzajúcom období. Koncentrácia rozpusteného kyslíka sa na monitorovaných odberných miestach väčšinou pohybovala v intervale od 7,4 do 15,8 mg.l^-1. Nízke obsahy boli zaznamenané v Ášváňskom ramene (6,5 mg.l^-1) a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (6,2 mg.l^-1). Odlišný vývoj mali koncentrácie kyslíka v pravostrannom priesakovom kanáli, kde boli v mesiacoch júl až október zaznamenané viaceré nižšie hodnoty, najnižšia bola 6,1 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné kyslíkové podmienky v danom roku hodnotiť ako veľmi dobré.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK_Mn a BSK₅ sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, kedy voda obsahuje vyššie množstvo prírodných organických látok.

Organické znečistenie vyjadrené ukazovateľom CHSK_Mn bolo v hodnotenom roku na väčšine odberných miest nižšie než v predchádzajúcom roku. Výnimkou bol pravostranný priesakový kanál a Mošonský Dunaj pri Véneku, kde boli hodnoty CHSK_Mn o máličko vyššie ako v roku 2009. Na väčšine odberných miest boli maximálne hodnoty pre aktuálny rok zaznamenané začiatkom augusta a súviseli s vyššími prietokmi v tomto období. V zdrži a v odpadovom kanáli sa vyskytli v júni a neboli také výrazné oproti ostatným nameraným hodnotám. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberné miesto č. 1141), kde sa pohybovali v intervale od 3,4 do 7,9 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou 10,5 mg.l^-1 nameranou v auguste. Najchudobnejšou vodou z hľadiska organického znečistenia bola voda priesakových kanálov, kde hodnoty CHSK_Mn kolísali v úzkych intervaloch, od <0,8 do 2,4 mg.l^-1. V hlavnom koryte Dunaja, v zdrži a v ramennej sústave kolísali obsahy CHSK_Mn od 1,2 do 4,8 mg.l^-1 s dvomi vyššími hodnotami 7,2 mg.l^-1 (odberné miesto č. 109 pri Bratislave) a 5,6 mg.l^-1 (odberné miesto č. 1112 pri Helene) – Obr. 2-11. V starom koryte Dunaja sa hodnoty merané slovenskou stranou na ľavom brehu sa pohybovali v intervale <0,8 do 3,9 mg.l^-1, zatiaľ čo pre pravý breh, ktorý monitoruje maďarská strana boli charakteristické vyššie hodnoty, od 2,3 do 6,7 mg.l^-1.

V prípade BSK₅ boli v hodnotenom roku zaznamenané vyššie hodnoty ako v roku predchádzajúcom. Stúpnutie hodnôt však bolo len mierne. Výnimkou boli odberné miesta v Szigetskom a Ášváňskom ramene (č. 1114 a 1126) a v starom koryte Dunaja pri Rajke (č 0001), kde hodnoty BSK₅ mierne poklesli. Hodnoty BSK₅ sa v dunajskej vode pohybovali od 0,7 do 6,1 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 8,21 mg.l^-1 zaznamenanou v decembri na odbernom mieste č. 2306 pri Medveďove.

Podobne ako v prípade CHSK_Mn, boli zdokumentované rozdiely v údajoch meraných maďarskou a slovenskou stranou aj u BSK₅. Na odberných miestach v starom koryte Dunaja monitorovaných maďarskou stranou (pravý breh) hodnoty BSK₅ kolísali v širšom intervale (od 0,3 do 7,25 mg.l^-1) v porovnaní s ľavým brehom, ktorý monitoruje slovenská strana (od 0,7 do 3,5 mg.l^-1). Rozdiely v nameraných hodnotách v prípade tohto ukazovateľa je možné vidieť aj na spoločne monitorovaných odberných miestach (Obr. 2-12). V Mošonskom Dunaji pri Véneku (miesto vzorkovania č. 1141) hodnoty BSK₅ kolísali od 2,0 do 5,3 mg.l^-1 s jednou vyššou februárovou hodnotou 8,1 mg.l^-1. Na odbernom mieste pri Rajke (č. 0082) bola podobne ako v Dunaji pri Medveďove nameraná v decembri jedna vyššia hodnota – 7,6 mg.l^-1, ostatné kolísali v rozmedzí 1,92 až 3,9 mg.l^-1. O trochu vyššie hodnoty, boli zaznamenané aj v zdrži, kde sa BSK5 pohybovala od 0,9 do 3,8 mg.l^-1 (v predchádzajúcom roku od 0,9 do 2,6 mg.l^-1). Podobne ako v roku 2009 je pre ľavostrannú ramennú sústavu charakteristický užší interval hodnôt (0,9 - 1,9 mg.l^-1) ako pre pravostrannú ramennú sústavu (0,3 - 6,4 mg.l^-1). Najnižšie znečistenie je charakteristické pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317), kde sa hodnoty BSK₅ pohybovali v úzkom intervale od <0,9 do 1,8 mg.l^-1.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov, dokonca ani na najviac znečistenom odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku sa nevyskytla žiadna situácia s nedostatkom kyslíka. Obsah rozpusteného kyslíka bol v roku 2010 podobný roku 2009 s tým rozdielom, že hodnoty pod 7 mg.l^-1 sa vyskytli častejšie, čo je hranica pre I. triedu podľa Tabuľky 2-2. Na základe výsledkov monitorovania je možné konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn nižšie, zatiaľ čo hodnoty BSK₅ boli podobné alebo mierne vyššie ako v roku 2009. Aj v roku 2010 boli medzi slovenskou a maďarskou stranou rozdiely v hodnotách BSK₅ zaznamenaných na spoločne monitorovaných odberných miestach. Hodnoty získané maďarskou stranou sú vyššie. Voda v priesakových kanáloch zostala najčistejšia. Najviac znečistenou vodou zostáva voda v Mošonskom Dunaji pri Véneku.

Ukazovatele kyslíkového režimu v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a oxidačné procesy organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2010) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v Bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja.

2.6. Ťažké kovy

Spomedzi ťažkých kovov spoločný monitoring zahŕňa sledovanie obsahu zinku, ortute, arzénu, medi, chrómu, kadmia, niklu a olova. Priebehy koncentrácií ťažkých kovov v hodnotenom období boli podobné ako v predchádzajúcom roku. V ľavostrannej ramennej sústave na odbernom mieste pri Dobrohošti (č. 3376) neboli sledované žiadne ťažké kovy.

V roku 2010 boli nízke koncentrácie namerané v prípade ortute, kadmia a olova.

Ortuť sa v hodnotenom roku nachádzala na všetkých monitorovaných odberných miestach v nízkych koncentráciách, ktoré sa pohybovali od <0,003 do 0,062 µg.l^-1. V údajoch získaných maďarskou stranou boli dve koncentrácie na úrovni medze stanovenia (0,02 µg.l^-1), ostatné boli nižšie. Dva najvyššie obsahy 0,057 µg.l^-1 a 0,062 µg.l^-1 boli stanovené v Dunaji na odbernom mieste č. 109 pri Bratislave.

V prípade kadmia boli všetky hodnoty zaznamenané slovenskou stranou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (VÚVH <0,05 µg.l^-1 a SVP-BA <0,08 µg.l^-1). Väčšina koncentrácií, ktoré stanovila maďarská strana bola tiež pod medzou stanovenia, ktorá je v tomto prípade 0,1 µg.l^-1. Iba sedemkrát boli namerané konkrétne hodnoty, maximálne do 0,4 µg.l^-1 (najvyššia koncentrácia na odbernom mieste č. 0042 pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti). Zaznamenané koncentrácie boli nižšie ako v roku 2009, kedy kadmium dosahovalo hodnoty do 2,2 µg.l^-1.

Koncentrácie olova kolísali v hodnotenom roku v intervale <0,7 - 2,7 µg.l^-1. Väčšina hodnôt bola pod medzou stanovenia, teda <1,0 µg.l^-1 v prípade VÚVH, <1,5 µg.l^-1 v prípade SVP-BA a <0,7 µg.l^-1 v prípade maďarských údajov. Na troch odberných miestach sa vyskytli 1-krát koncentrácie blízke medzi stanovenia. Len na odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku bolo nameraných 5 hodnôt vyšších ako medza stanovenia, ktoré sa pohybovali od 0,9 do 2,7 µg.l^-1.

Obsah chrómu kolísal od <0,2 do 2,8 µg.l^-1 s tromi vyššími hodnotami: 5,1 µg.l^-1 – odberné miesto č. 2306 Medveďov, 6,6 µg.l^-1 – odberné miesto č. 4016 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti a 9,1 µg.l^-1 – odberné miesto č. 309 v zdrži. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa vyskytol väčší počet koncentrácií nad príslušnou medzou stanovenia.

Väčšia časť zaznamenaných koncentrácií arzénu zostala v hodnotenom roku pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Ojedinele sa vyskytli hodnoty prekračujúce medzu stanovenia, s frekvenciou jeden až trikrát za rok, dosahujúc maximálne 1,7 µg.l^-1. Výnimkou bolo odberné miesto pri Véneku (č. 1114), kde bolo zaznamenaných sedem hodnôt do 3,1 µg.l^-1 s jednou koncentráciou prevyšujúcou 12,0 µg.l^-1 stanovenou v júli. V ľavostrannom priesakovom kanáli boli všetky koncentrácie nižšie ako medza stanovenia pravdepodobne aj vďaka jej zvýšeniu z 1,7 na 5 µg.l^-1.

Obsah niklu v povrchovej vode bol v hodnotenom roku podobný ako v roku predchádzajúcom. Pohyboval sa v rozmedzí od <0,7 do 3,34 µg.l^-1.

V prípade zinku sa v roku 2010 vyskytla iba jedna vyššia koncentrácia 44 µg.l^-1, ktorá bola stanovená na odbernom mieste č. 112 v Dunaji pri Medveďove. Ostatné obsahy kolísali v intervale <1 do 21 µg.l^-1 a boli nižšie ako v roku 2009.

Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli charakteristické pre meď. Koncentrácie medi kolísali do 12,3 µg.l^-1. Hodnoty prekračujúce 10 µg.l^-1 sa v hodnotenom roku vyskytli iba v 2 prípadoch: na odbernom mieste č. 0082 v Mošonskom Dunaji pri Rajke (12,3 µg.l^-1) a v ramennej sústave na odbernom mieste č. 1112 pri Helene (10,1 µg.l^-1). Najvyššia hodnota zaznamenaná slovenskou stranou dosiahla 9,5 µg.l^-1 (odberné miesto č. 3529 v Mošonskom Dunaji pri Čunove). Na spoločne monitorovaných odberných miestach boli dokumentované vyššie koncentrácie namerané maďarskou stranou – Obr. 2-13. Rozdiely však neboli také veľké ako v predchádzajúcom období.

Súhrnne je možné konštatovať, že koncentrácie ťažkých kovov, ktoré boli stanovované z filtrovanej vzorky, boli počas hodnoteného roka nízke, s ojedinelým výskytom vyšších hodnôt. Veľká časť stanovených hodnôt bola pod medzou stanovenia použitých analytických metód. Najnižšie koncentrácie boli zaregistrované v prípade ortute, kadmia a olova. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre meď. Z hľadiska ťažkých kovov bolo najznečistenejším odberným miestom v roku 2010 odberné miesto v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Medze stanovenia jednotlivých ťažkých kovov často zodpovedajú II. alebo III. triede kvality povrchovej vody podľa Tabuľky 2-2. Medze stanovenia sa líšia v závislosti od laboratória. Vyhodnotenie ťažkých kovov podľa dohodnutých limitov (Tabuľka 2-2) je na vybraných odberných miestach uvedené v Tabuľke 2-6.

Na základe porovnania koncentrácií ťažkých kovov s limitmi podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/105/ES o environmentálnych normách kvality, Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z.z. (Príloha č. 1 Časť B), ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd, a podľa normy MSZ 12749 „Kvalita povrchových vôd, kvalitatívne charakteristiky a hodnotenie“ môžeme konštatovať, že v roku 2010 všetky hodnoty boli v súlade s environmentálnymi normami kvality.

2.7. Biologické ukazovatele

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Množstvo chlorofylu-a je ovplyvňované prietokovými a teplotnými podmienkami hodnoteného roka a kolísaním obsahu nutrientov. Kvôli vyšším prietokom v roku 2010 a častejšiemu výskytu chladnejších období boli obsahy chlorofylu-a nízke. Boli podobné ako v roku 2009, ale dosiahli vyššie maximá.

V roku 2010 sa vyskytli dve kulminácie obsahu chlorofylu-a a v zdrži vodného diela tri. Prvá kulminácia bola, podobne ako v roku 2009, zaregistrovaná začiatkom mája v období nižších zrážok a nižších prietokov. Výrazný pokles nastal v júni, kedy obsah chlorofylu-a často klesol až pod medzu stanovenia. Tento pokles nastal v dôsledku ochladenia koncom mája a následnom prechode povodňovej vlny začiatkom júna. Ďalší nárast sa vyskytol začiatkom júla a na odberných miestach v zdrži aj v septembri. Maximálne hodnoty na jednotlivých odberných miestach boli dosiahnuté hlavne v júli, s menšou početnosťou v máji. Najvyššia koncentrácia roku 2010 bola zaznamenaná v Dunaji na odbernom mieste č. 2306 pri Medveďove (52,1 mg.m^-3). V starom koryte Dunaja bola májová kulminácia nevýrazná a najvyššie hodnoty chlorofylu-a sa vyskytli tiež v júli. Koncentrácie sa pohybovali v intervale 0,9 až 50,1 mg.m^-3. O niečo nižšie boli v ramennej sústave, odpadovom kanáli a zdrži a pohybovali sa od <2 do 36,7 mg.m^-3. V Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) sa chlorofyl-a pohyboval v užšom intervale než v roku 2009 (<2 - 11,8 mg.m^-3), čo je pre toto odberné miesto netypické. Tieto koncentrácie predstavujú najnižšie koncentrácie chlorofylu-a dokumentované na tejto lokalite od začiatku monitoringu. Boli dokonca nižšie ako v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531/0084) pri Čunove/Rajke, kde kolísali od <2 do 15,8 mg.m^-3. Najnižšie koncentrácie chlorofylu-a sú aj naďalej charakteristické pre ľavostranný priesakový kanál, kde sa v hodnotenom roku pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá bola 6 mg.m^-3.

Ostatné biologické ukazovatele

Vyhodnotenie biologických prvkov kvality v roku 2010 na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou sa uskutočnilo v rámci hodnotenia ekologického stavu vôd v súlade s metodikou odsúhlasenou v rámci Komisie hraničných vôd, pričom sa hodnotenie týkalo miest vzorkovania a nie vodných útvarov. Slovenská strana bude ekologický stav na spoločne monitorovaných odberných miestach vyhodnocovať každých šesť rokov. Na odberných miestach monitorovaných Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP-BA) pokračovalo hodnotenie používané v predchádzajúcom období.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou

Z biologických prvkov kvality bol maďarskou stranou v roku 2010 sledovaný fytoplanktón, fytobentos a na odberných miestach Rajka, Dunaremete, Medveďov a Vének (Mošonský Dunaj) aj makrozoobentos. Pri monitorovaní fytoplanktónu bola najvyššia hustota rias zaznamenaná vo vzorkách odobratých na jar, keď najpočetnejšími boli cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli hodnoty podobné. V ramennej sústave bol silnejší rozvoj rias zdokumentovaný v mesiacoch apríl až máj v ramene pri Helene a v Ášváňskom ramene. Dominantné druhy fytoplanktónu v ramennej sústave boli väčšinou tie isté ako v dunajskej vode, ale druhová diverzita bola vyššia. Kvantitatívne zmeny fytoplanktónu v Mošonskom Dunaji pri Rajke sledovali zmeny v hlavnom toku. Pri Véneku rozvoj fytoplanktónu ovplyvňovali hydromorfologické osobitosti a hojnosť živín, ktoré sa do rieky dostávajú s odpadovými vodami. V tomto úseku boli hojnejšie druhy obľubujúce eutrófne vody. Nižšia početnosť druhov aj jedincov je pre priesakovú vodu charakteristická počas celého roka. Prehľad výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality je uvedený v Tabuľke 2-3.

Tabuľka 2-3: Triedy kvality pre vybrané biologické prvky na maďarskej strane

Odberné miesto	fytoplanktón	fytobentos	makrozoobentos
Dunaj, Rajka – č. 0001	I	II	III
Dunakiliti, nad dnovou prehrádzkou - č. 0043	I	II	-
Dunakiliti, pod dnovou prehrádzkou - č. 0042	I	III	-
Dunaremete – č. 0002	I	II	III
Dunaj, Medveďov – č. 2306	I	II	III
Mošonský Dunaj, Rajka – č. 0082	I	II	-
Pravostranný priesakový kanál, Rajka – č. 0084	II	II	-
ramenná sústava - Helena - č. 1112	I	III	-
ramenná sústava - Szigetské rameno - č. 1114	I	II	-
ramenná sústava - Ášváňske rameno - č. 1126	I	II	-
Mošonský Dunaj, Vének – č. 1141	I	II	V

Na základe získaných výsledkov z monitorovania biologických prvkov kvality je možné konštatovať, že podľa fytoplanktónu bola takmer na každom odbernom mieste stanovená I. trieda, čo zodpovedá veľmi dobrej kvalite. Len v priesakovej vode bola stanovená II. trieda, teda dobrá kvalita. Z hľadiska fytobentosu bola stanovená priemerná kvalita (III. trieda) na dvoch odberných miestach - pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti a v ramene pri Helene. Pre ostatné odberné miesta bola charakteristická dobrá kvalita. Makrozoobentos bol sledovaný len na niektorých odberných miestach (Tabuľka 2-3). Na troch odberných miestach bola kvalita podľa tohto biologického prvku kvality priemerná (III. trieda) a v Mošonskom Dunaji pri Véneku bola veľmi zlá. Systém hodnotenia makrozoobentosu však nie je definitívny a stále sa na ňom pracuje.

Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality a po zohľadnení výsledkov hodnotenia fyzikálno-chemických prvkov a hodnotenia ostatných špecifických znečisťujúcich látok (viď maďarská Národná ročná správa za rok 2010) bol ekologický stav vodných plôch na jednotlivých odberných miestach stanovený ako dobrý, teda II. trieda kvality.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných len slovenskou stranou

Monitorovanie a hodnotenie biologických prvkov kvality bolo uskutočnené podľa metodiky uplatňovanej v predchádzajúcich rokoch.

Fytoplanktón

V období medzi marcom a októbrom 2010 bolo na monitorovaných odberných miestach odobratých dvanásť vzoriek fytoplanktónu (Tabuľka 2-4). V porovnaní s rokom 2009 boli dosiahnuté vyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu na všetkých odberných miestach. Nárast fytoplanktónu bol po prvýkrát zaznamenaný už v marci, na rozdiel od predchádzajúceho roku, kedy sa vyššie hodnoty vyskytli až v máji. Ďalší rozvoj fytoplanktónu v hodnotenom roku nastal v máji, kedy na dvoch odberných miestach v zdrži (č. 308 a 311) boli zaznamenané maximálne hodnoty. V júni abundancia v dôsledku vysokých stavov poklesla. Rozvoj fytoplanktónu opätovne nastal začiatkom júla, kedy boli zaznamenané maximálne hodnoty celoročného sledovania (okrem priesakového kanála a dvoch vyššie spomenutých odberných miest v zdrži). V auguste nastal pokles rozvoja až k minimálnym ročným hodnotám v dôsledku nepriaznivého počasia (veľa zrážok a nízke teploty). Typický jesenný rozvoj rozsievok spôsobil v septembri zvýšenie abundancie na všetkých monitorovaných odberných miestach. Abundancia fytoplanktónu sa v roku 2010 pohybovala od 24 do 20024 jedincov.ml^-1. Najvyššia abundancia bola zaznamenaná v júli v dolnej časti zdrže na odbernom mieste č. 309, podobne ako v roku 2009. Prekročila hranicu masového rozvoja pre fytoplanktón, teda 10000 jedincov.ml^-1. Takáto hodnota sa vyskytla iba v tomto jedinom prípade. Priemerná ročná abundancia ani na jednom monitorovanom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja.

Podobne predchádzajúcemu obdobiu najpočetnejšími v starom koryte Dunaja, v zdrži, v odpadovom kanáli pri Sape a v ramennej sústave boli cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V ľavostrannom priesakovom kanáli na odbernom mieste pri Hamuliakove podstatnú časť fytoplanktónu tvorili penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales).

Zloženie fytoplanktónu podstatne determinuje sapróbny index biosestónu. Sapróbny index sa v roku 2010 pohyboval od 1,70 do 2,39 (Tabuľka 2-4). Kolísal v rozmedzí, ktoré zodpovedá beta-mezosaprobite. Takéto prostredie poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov s vysokou druhovou diverzitou. Priemerné hodnoty sapróbneho indexu boli na šiestich odberných miestach, v zdrži a v starom koryte Dunaja, vyššie ako v roku 2009. Na ostatných štyroch odberných miestach boli nižšie (Tabuľka 2-4).

Tabuľka 2-4: Hodnoty sapróbneho indexu biosestónu v roku 2010

Odberné miesto	min	max	ročný priemer		saprobita
			2010	2009
zdrž - Kalinkovo – č. 307	1,83	2,31	2,12	2,07	b-mezosaprobita
zdrž - Kalinkovo - č. 308	1,86	2,18	2,05	2,02	b-mezosaprobita
zdrž - Šamorín - č. 309	1,78	2,21	2,11	2,05	b-mezosaprobita
zdrž - Šamorín - č. 311	1,93	2,20	2,11	2,06	b-mezosaprobita
Dunaj, Dobrohošť - č. 4016	2,04	2,44	2,08	2,18	b-mezosaprobita
Dunaj, Dobrohošť - č. 4025	1,95	2,14	2,13	2,09	b-mezosaprobita
Dunaj, Sap - č. 3739	1,61	2,48	2,11	2,06	b-mezosaprobita
odpadový kanál - č. 3530	1,97	2,23	2,08	2,11	b-mezosaprobita
ramenná sústav - č. 3376	1,85	2,47	2,09	2,11	b-mezosaprobita
ľavostr. pries. kanál - č. 317	1,69	2,28	1,95	2,05	b-mezosaprobita

Čo sa týka abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinantu sapróbneho indexu, je možné konštatovať, že vodné dielo ani v roku 2010 nemalo negatívny vplyv na saprobitu.

Makrozoobentos

Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu v tečúcich vodách zdá byť najvhodnejšou metódou pre bioindikáciu. Vzorky môžu byť relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. V roku 2010 boli vzorky makrozoobentosu odobraté v apríli, júli a októbri na monitorovacích miestach uvedených v Tabuľke 2-5. V úsekoch s rýchlo tečúcou vodou so štrkovým a kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025) prevládajú reofilné a oxibiontné druhy makrozoobentosu indikujúce beta-mezosaprobitu. Na tomto odbernom mieste v roku 2010 dominovali druhy Corophium curvispinum, Dikerogammarus villosus, Cricotopus a Lumbricidae g. sp. div. V úsekoch s pomaly tečúcou vodou sa objavujú stagnofilné a oligooxibiontné druhy, ktoré sú odolné voči slabšiemu znečisteniu. Na týchto úsekoch sa vyskytuje piesčité a bahnité dno – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dobrohošti a č. 3739 pri Sape, kde v hodnotenom roku dominovali Dikerogammarus villosus, Lumbricidae g. sp. div., Corophium curvispinum, Cricotopus, na odbernom mieste č. 3739 aj Lithoglyphus naticoides a Limnomysis benedeni a na odbernom mieste č. 4016 ešte Simulium sp., Hypania invalida, Eukiefferiella cyanea, Potamopyrgus antipodarum a Radix ovata.

V zdrži sa nachádzajú miesta s rozdielnymi rýchlosťami prúdenia. V závislosti od rýchlosti prúdenia existujú rôzne typy dnových substrátov. Piesčitý a štrkovitý substrát (odberné miesto č. 307) sa na miestach s pomalou rýchlosťou prúdenia postupne mení na bahnitý substrát (odberné miesta č. 308, 309 a 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži v roku 2010 boli Lumbricidae g. sp. div., Corophium curvispinum, Potamopyrgus antipodarum, Hypania invalida, Pisidium sp., Sphaerium rivicola a Chironomus sk reductus. Na odbernom mieste č. 307 aj Pontogammarus obesus, v hornej časti zdrže (odberné miesto č. 308) aj Cricotopus sp., Dikerogammarus villosus a Nais a v dolnej časti zdrže (odberné miesto č. 309) tiež Chironomus semireductus. V ramennej sústave dominovali druhy Dikerogammarus villosus, Theodoxus danubialis, Cricotopus sp., Anabolia furcata, Physella acuta, Physa fontinalis, Corophium curvispinum, Potamopyrgus antipodarum a Limnephilus lunatus.

Na základe stanovených druhov boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu, ktoré kolísali v intervale od 1,98 do 2,54 (Tabuľka 2-5). Hodnoty v starom koryte Dunaja sa pohybovali od 2,04 do 2,31, čo zodpovedá beta-mezosaprobite. Sapróbny index v zdrži dosahoval hodnoty od 2,09 do 2,54, čo zodpovedá beta až beta-alfa-mezosaprobite v závislosti od umiestnenia odberného miesta. Z hľadiska sezónnych zmien zaznamenal sapróbny index makrozoobentosu nepatrné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom v jarnom, letnom aj jesennom období.

Tabuľka 2-5: Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu v roku 2010

Odberné miesto	Sapróbny index			Saprobita
	IV.	VII.	X.
Dunaj – Dobrohošť – č. 4016	2,10	2,20	2,27	b-mezosaprobita
Dunaj – Dobrohošť - č. 4025	2,04	2,10	2,16	b-mezosaprobita
Dunaj – Sap - č. 3739	2,13	2,31	2,14	b-mezosaprobita
ramenná sústava - Dobrohošť - č. 3376	2,09	1,98	2,08	b-mezosaprobita
zdrž – Kalinkovo - č. 307	2,31	2,27	2,29	b-mezosaprobita
zdrž – Kalinkovo - č. 308	2,12	2,09	2,20	b-mezosaprobita
zdrž – Šamorín - č. 309	2,37	2,46	2,49	b-mezosaprobita
zdrž – Šamorín - č. 311	2,47	2,54	2,38	b-a-mezosaprobita

Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty, kde je možné nájsť podrobnejšie hodnotenie pre perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda), mäkkýše (Mollusca), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera) a potočníky (Trichoptera).

2.8. Kvalita sedimentov

V hodnotenom roku 2010, podobne ako predchádzajúci rok, slovenská a maďarská strana uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)).

Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané začiatkom októbra 2010 na šiestich odberných miestach. Maďarská strana vzorkovala sedimenty v máji a októbri 2010 na siedmych odberných miestach. Situácia miest vzorkovania je znázornená na Obr. 2-2. Zoznam analyzovaných ukazovateľov bol rovnaký ako v roku 2009. Popri anorganických a organických mikroprvkoch maďarská strana analyzovala aj obsahy celkového fosforu a celkového dusíka.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli v prípade anorganického znečistenia na slovenskom území zaznamenané prekročenia prahovej úrovne TEL (Threshold Effect Level) s väčšou početnosťou, zatiaľ čo na maďarskom území s menšou početnosťou.

Na odberných miestach pozorovaných slovenskou stranou bolo v prípade každého monitorovaného ťažkého kovu zaznamenané aspoň jedno prekročenie limitu TEL. Jedno prekročenie sa vyskytlo u chrómu, tri v prípade olova a štyri prekročenia sa vyskytli u ortute, arzénu a zinku. Namerané koncentrácie kolísali blízko úrovne prahového účinku TEL. Najvyššie koncentrácie sa vyskytli u medi a kadmia. Na všetkých odberných miestach sa ich obsahy pohybovali v intervale >TEL - <PEL (Probable Effect Level), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život prejavuje ojedinele a reprezentujú potenciálnu možnosť ekotoxikologického účinku. Všetky stanovené hodnoty však boli bližšie k limitu TEL.

Vo vzorkách sedimentov odobratých na maďarskom území sa vyskytol menší počet koncentrácií nad úrovňou prahových hodnôt pre ťažké kovy. Najnižšie obsahy boli dokumentované v prípade ortute, arzénu a olova v májovom aj októbrovom vzorkovaní, keďže žiadna hodnota nedosiahla limit TEL. Pri takýchto koncentráciách sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo a zodpovedá neznečistenému prírodnému prostrediu. Jedno mierne prekročenie sa vyskytlo v máji v prípade chrómu a v októbri u kadmia na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. V prípade medi bolo zaznamenané mierne prekročenie TEL na troch odberných miestach v máji aj v októbri. Najvyššie koncentrácie v roku 2010 boli zistené u zinku. Všetky hodnoty sa nachádzali v intervale >TEL - <PEL, pričom hodnoty namerané v máji na odbernom mieste pri Véneku a v Ášváňskom ramene boli bližšie k hranici PEL. Na rozdiel od roku 2009 sa žiadne prekročenie úrovne pravdepodobného účinku PEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často, nezaznamenalo.

Koncentrácie organických mikropolutantov sa väčšinou pohybovali pod úrovňou TEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedka (všetky maďarské údaje). Koncentrácie vyššie ako TEL v prípade ukazovateľov heptachlóru, fluoranténu, fenantrénu a benzo(a)pyrénu na niektorých odberných miestach na slovenskom území sa pohybovali blízko tejto úrovne.

Najlepšia kvalita sedimentu bola potvrdená na odbernom mieste č. 0084 v pravostrannom priesakovom kanáli, najhoršia bola dokumentovaná na odbernom mieste č. 311 v zdrži.

Na maďarskej strane bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa v roku 2010 pohyboval v intervale od 280 – 2449 mg.kg^-1 a koncentrácie celkového dusíka sa pohybovali v rozmedzí od 326 – 2515 mg.kg^-1. Vyššie koncentrácie celkového fosforu boli merané v októbrovom odbere a v prípade celkového dusíka v májovom. Najnižšie obsahy pre oba ukazovatele boli zaznamenané v máji na odbernom mieste č. 1114 v Szigetskom ramene a v októbri na odbernom mieste č. 0084 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke. Najvyššie obsahy sa vyskytli v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberné miesto č. 1141). V porovnaní s rokom 2009 sa obsah celkového fosforu zvýšil a obsah celkového dusíka poklesol.

2.9. Závery

Kvalita povrchovej vody v hodnotenom roku 2010 bola podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v ostatných rokoch vykazuje vysokú stabilitu. V prípade nutrientov boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaregistrované podobné obsahy alebo mierne vyššie v prípade dusičnanov a celkového fosforu, avšak nenarušili dlhodobý trend poklesu znečistenia. Kyslíkové pomery v roku 2010 boli veľmi dobré, organické znečistenie reprezentované CHSK_Mn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2009 nižšie a v prípade BSK₅ bolo podobné alebo mierne vyššie. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok na odberných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou (na odbernom mieste Medveďov) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji pri Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný efekt zdrže. Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli zaznamenané v prípade medi, najnižšie u ortute, kadmia a olova. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod medzami stanovenia použitých analytických metód.

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja pri Véneku (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah všetkých nutrientov na tomto odbernom mieste poklesol, aj keď ich koncentrácie v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring biologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom roku bol na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou uskutočnený podľa národných metodík pre jednotlivé biologické prvky kvality v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Podľa fytoplanktónu boli odberné miesta klasifikované I. až II. triedou, teda veľmi dobrým až dobrým stavom a podľa fytobentosu II. až III. triedou, teda dobrým až priemerným stavom. Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality a po zohľadnení výsledkov hodnotenia fyzikálno-chemických prvkov a hodnotenia ostatných špecifických znečisťujúcich látok (viď maďarská Národná ročná správa za rok 2010) bol ekologický stav vodných plôch na jednotlivých odberných miestach stanovený ako dobrý, teda II. trieda kvality.

Hodnotenie odberných miest pozorovaných len slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Bol hodnotený makrozoobentos a fytoplanktón. Sapróbne indexy sa pohybovali v rozmedzí zodpovedajúcom beta-mezosaprobite, teda prostrediu, ktoré poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov. V roku 2010 bolo výnimkou len odberné miesto č. 311 v zdrži, kde sa v prípade sapróbneho indexu makrozoobentosu vyskytla beta-alfa-mezosaprobita.

Kvalita sedimentov bola hodnotená podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ zverejnenej v roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)). Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, nebolo v roku 2010 v prípade organického ani anorganického znečistenia sedimentov zaznamenané žiadne prekročenie úrovne pravdepodobného účinku PEL, kedy sa nepriaznivý vplyv na biologický život vyskytuje často. Organické látky sa nachádzali vo vzorkách sedimentov v nízkych koncentráciách. Na maďarskej strane boli všetky hodnoty nižšie ako prahová koncentrácia (TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje len zriedkavo. Na slovenskej strane sa vyskytli aj koncentrácie z intervalu >TEL a <PEL, ale všetky kolísali blízko limitu TEL. V prípade anorganického znečistenia boli na slovenskom aj maďarskom území zistené viaceré koncentrácie patriace do intervalu >TEL a <PEL, kedy sa nepriaznivý vplyv na biologický život vyskytuje občasne. Najvyššie koncentrácie sa vyskytli v prípade zinku, keď na odberných miestach pri Véneku a v Ášváňskom ramene boli zaznamenané hodnoty bližšie k limitu PEL. Ostatné koncentrácie ťažkých kovov sa pohybovali bližšie k úrovni prahovej koncentrácie (TEL). Najvyššie koncentrácie ťažkých kovov sa vyskytli na odbernom mieste č. 311 v zdrži a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141).

Tabuľka 2-6:  Orientačná klasifikácia ukazovateľov kvality povrchovej vody podľa dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality povrchovej vody

Ukazovateľ	Lokality situované na Dunaji						Mošonský Dunaj		priesak. kanál	pravostranná  ramenná sústava
	Bratislava	Rajka			Medveďov		Čunovo/ Rajka	Vének	Čunovo/ Rajka	Helena, Szigetské a Ášváňske rameno
teplota	I (II)						I (II)	I-II	I	I (II)
pH	II-I						II-I	I-II	I-II	I-II (III)
vodivosť	II-I						II-I	II-III (I)	II (I)	I-II
nerozpustené látky	I-V	I-IV			I-II (III,IV)		I-II,IV (III)	II-III (I,IV)	I-II	I-II,IV (III,V)
Cl-	I						I	I	I	I
SO42-	I						I	I	I (II)	I
NO3-	II-III	II (III)			II (III,I)		II-III	II-III	II (I)	II (III)
NH4+	I						I	I (II)	I	I
NO2-	II-I						II-I	II	II-I	II-I
celkový dusík	II (III)						II-III (I)	II-III	II (I)	II-III (IV)
PO43-	I-II						I-II	I-III	I	I-II (III)
celkový fosfor	I-II (III,IV)	I-II (III)			I-II		I-II	II (I,III,IV)	I	I-II (III)
O2	I						I	I (II)	I-II	I (II)
CHSKMn	I (II)					I	I (II)	I-II (III)	I	I (II)
BSK5	I (II)	I-II				I-III	I (II,III)	II-I (III)	I (II)	I-II (III)
chlorofyl-a	II-I	I-II (III)					I-II (III)	I (II)	I (II)	I (II, III)
Fe	I (III,IV)	I (II,III)					I (III)	I (II,III)	I	I (II,III)
Mn	I (II,III)	I-II					I-II	I-II (III)	I (II)	I-II (III)
Zn	III*					III** (IV)	III*	III*-IV	III** (IV)	III*
Hg	I** (II)					I**	I**	I*	I**	I*
As	II** (III)	II**-III					II**-III	II-III (IV,V)	II-III	II** (III)
Cu	I-III	I-III (IV)		II-IV (I)			II-III (I,V)	II-IV	I-III (IV)	II-III (IV,V)
Cr	I**	I**-II*		I**-II** (III,IV)			I**-II*	II** (III)	I**-II*	II*
Cd	I*					I*-II** (III)	I*-II*	II** (III)	I*-II*	II** (III)
Ni	II*	II-III	II-III				II** (III)	III-IV	II**-III	II-III

*        všetky údaje pod medzou stanovenia

**     väčšina údajov pod medzou stanovenia

V Tabuľke 2-6 bola vykonaná orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania a vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody. Orientačná klasifikácia bola realizovaná použitím limitných hodnôt päťtriedneho systému podľa klasifikácie kvality hraničných vôd prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd na jej LXV. zasadnutí a uvedenej v „Smernici pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji”.

Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, čo následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality. V prípade, že je uvedený interval (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo ich závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality v zátvorke znamená, že nameraná hodnota sa v hodnotenom období vyskytla raz alebo dvakrát (väčšinou počas vysokých prietokov alebo povodňových vĺn). Interval s hviezdičkou (napr. I^*-II^*) predstavuje situáciu, kedy bola každá zaznamenaná hodnota pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ale obe strany majú odlišné medzné hodnoty.

Na základe porovnania kvality vody pritekajúcej do ovplyvneného územia (odberné miesto pri Bratislave) a kvality vody, ktorá ovplyvnené územie opúšťa (odberné miesto pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná.

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody  Teplota vody
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody   pH		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody vodivosť		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   nerozpustené látky
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  NO3-		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody Ncelkový		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody  PO43-
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody Pcelkový		Obr. 2-11 Kvalita povrchovej vody CHSKMn		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  BSK5
		Obr. 2-13 Kvalita povrchovej vody Cu