Počas hydrologického roka 2010 nedošlo k žiadnym zmenám v monitorovaní hladín a prietokov povrchových vôd. Pozorovanie vodných hladín a meranie prietokov pokračovalo v rovnakom rozsahu ako v predchádzajúcich rokoch. Vyhodnotenie režimu povrchových vôd sa vzťahuje na hydrologický rok (obdobie od 1. novembra predchádzajúceho roka po 31. október hodnoteného roka). Zaznamenávanie hladín povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2010 vykonávalo na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tabuľka 1-1). Na niektorých vodomerných staniciach bolo vykonané aj vyčíslenie prietokov (10 vodomerných staníc na každej strane). Pozorovacia sieť je znázornená na Obr. 1-1a, Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode dohodli vzájomne si vymieňať údaje z týchto vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté časové rady údajov hladín a prietokov povrchových vôd. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody.

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

V medzivládnej Dohode, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 v Dunaji na vodomernej stanici Bratislava - Devín má byť do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo prepustený priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Aktuálne denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava - Devín, berúc do úvahy manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. Podľa špecifikácie dohodnutej v Spoločnej výročnej správe za rok 2004 v prípade prietokov nad 5400 m³s^-1 sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať Čunovo neberie pri výpočte ročného priemeru do úvahy. V Dohode bolo dohodnuté, že do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála bude prepúšťaných ďalších 43 m³s^-1 vody.

Vodomerná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody, ktoré sa má prepúšťať do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny ročný prietok 1035 m³s^-1 sa vyskytol 17. februára 2010, keď priemerný denný prietok bol 1099 m³s^-1. Maximálny ročný prietok sa vyskytol 5. júna 2010, keď dosiahol 8071 m³s^-1, s priemerným denným prietokom 7897 m³s^-1. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2010 dosiahol 2098 m³s^-1, čo patrí k priemerným prietokom na Dunaji (Tabuľka 1-2). Berúc do úvahy priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka 2010 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne mimoriadne hodnoty, avšak začiatkom júna sa vyskytla jedna veľká povodeň. Priebeh počas roka bol typický – nízke prietoky v zimnom období; vyššie prietoky na jar a povodeň na začiatku leta. Mimoriadne suché mesiace sa nevyskytli. Február, apríl, máj a júl 2010 patrili k suchým mesiacom. November 2009, a január a október 2010 boli priemerne vodné mesiace, zatiaľ čo december 2009 a marec, august a september 2010 patrili k vodným mesiacom. Jún 2010 bol mimoriadne vodným mesiacom.

Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

V hydrologickom roku 2010 bol prietokový režim Dunaja typický, podobne ako predchádzajúci rok – t.j. nízke prietoky v zimnom období, zvýšené prietoky počas jari a jedna veľká povodeň na začiatku leta. Počas leta sa vyskytli tri ďalšie prietokové vlny, ktoré prekročili 4000 m³.s^-1. Po poslednej prietokovej vlne na začiatku septembra nasledoval postupný pokles prietokov až do konca hydrologického roka. Prietoky v zimnom období (november 2009 až do konca februára 2010) väčšinou kolísali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Avšak v prvej dekáde novembra, na začiatku druhej dekády decembra 2009 a na začiatku januára 2010, kvôli vyšším množstvám zrážok v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja, priemerné denné hodnoty prekročili dlhodobé priemerné denné hodnoty. Zvýšený prietok na začiatku druhej dekády v decembri 2009 bol výraznejší a priemerný denný prietok prekročil 2200 m³.s^-1. Najnižšie priemerné denné prietoky sa vyskytli počas koncom januára a v polovici februára 2010, ale väčšinou neklesli pod 1100 m³.s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo 17. februára 2010, keď prietok dosiahol 1035 m³.s^-1, priemerný denný prietok bol dosiahol 1099 m³.s^-1. Koncom februára prietok výrazne stúpol kvôli otepleniu (kulminácia 2. marca 2010 pri 2868 m³.s^-1). Po prechodnom poklese začal prietok na začiatku tretej dekády marca kvôli otepleniu opäť stúpať a dosiahol 2700 m³.s^-1. Následne počas apríla sa prietoky pohybovali výrazne pod dlhodobými priemernými denným hodnotami. Prietok v máji, ovplyvnený zvyšujúcim sa množstvom zrážok, začal stúpať a koncom mesiaca prekročil 3000 m³.s^-1. Na začiatku júna sa v dôsledku veľkého množstva zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja, ktoré spadli koncom mája, vyskytla veľká povodňová vlna. Povodňová vlna kulminovala 5. júna 2010 pri 8071 m³.s^-1. Po kulminácii prietok rýchlo klesol, ale vďaka ďalším zrážkam sa začiatkom tretej dekády vyskytla ďalšia prietoková vlna, ktorá kulminovala 21. júna 2010 pri 4742 m³.s^-1. Po prietokovej vlne prietok klesol pod 2000 m³.s^-1. Avšak na začiatku júla, v dôsledku silných dažďov v nemeckom povodí Dunaja, stúpol nad 3000 m³.s^-1 (kulminácia 6. júla 2010 pri 3315 m³.s^-1). Po tejto kulminácii prietok prudko klesol pod dlhodobé priemerné denné hodnoty a aj zrážkové úhrny počas prvej polovice júla boli hlboko pod priemerom. Množstvo zrážok v druhej polovici júla bolo výrazne vyššie ako priemer, čo sa odrazilo aj na zvýšení prietoku. Koncom druhej júlovej dekády prietok stúpol tesne pod 3000 m³.s^-1 (kulminácia 19. júla 2010 pri 2921 m³.s^-1). Výraznejšie zvýšenie prietoku sa vyskytlo v polovici tretej júlovej dekády, keď prietok 25. júla 2010 kulminoval pri 4528 m³.s^-1. Aj august bol bohatý na zrážky, najmä v prvej polovici mesiaca. Silné dažde v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyvolali výrazné zvýšenie prietoku, ktorý kulminoval 8. augusta 2010 pri 4972 m³.s^-1. Následne prietok klesol na 2000 m³.s^-1, avšak kvôli bohatým zrážkam začal koncom mesiaca opäť stúpať. Kulminácia prietoku sa vyskytla v 1. septembra 2010 pri 5127 m³.s^-1. V dôsledku bohatých zrážok od polovice júla do konca septembra sa prietoky Dunaja pohybovali väčšinou nad dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Koncom hydrologického roka prietok osciloval okolo dlhodobých priemerných denných hodnôt a kolísal medzi 1200 a 1500 m³.s^-1.

Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2010 na vodomernej stanici č. 1250 – Bratislava - Devín je znázornený na Obr. 1-2.

1.1. Prietok do Dunaja pod haťou Čunovo

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo bolo založené na priemerných denných prietokoch stanovených vo vodomerných staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3). Na týchto staniciach boli vykonávané spoločné merania prietoku na stanovenie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja.

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2010 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava - Devín v hydrologickom roku 2010 bol 2098 m³.s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode bola slovenská strana povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 414,4 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 472,9 m³.s^-1.

Počas hydrologického roka 2010 bolo potrebné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody prekračujúce 600 m³.s^-1 kvôli povodňovej vlne v júni 2010. Vyššie prietoky boli prepúšťané v období od 3. do 7. júna 2010 (5 dní). Prietoky nad 600 m³.s^-1 sa vyskytli aj koncom augusta a začiatkom septembra 2010 (sedem dní), keď bola na vodnom diele vykonávaná technická údržba. Podľa modifikovanej metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia v roku 2004, redukcia prietoku prepusteného do starého koryta Dunaja bola vykonaná pre 5 dní (zníženie na 600 m³.s^-1). Podľa tohto priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja zodpovedal 449,0 m³.s^-1, čo predstavuje 108,3 % množstva vyžadovaného Dohodou. Keby sme redukovali aj prietok na prelome augusta a septembra, keďže prepúšťanie vyššieho prietoku nebolo realizované na žiadosť maďarskej strany (7 dní zníženie na 600 m³.s^-1), priemerný ročný prietok v starom koryte bude 417,6 m³.s^-1, čo tiež vyhovuje množstvu predpísanému medzivládnou Dohodou. Priemerné ročné minimum 235,0 m³.s^-1 v starom koryte Dunaja bolo namerané 11. novembra 2009; priemerné ročné maximum 3298 m³.s^-1 bolo zaznamenané 2. septembra 2010.

Pri hodnotení množstva vody prepusteného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Berúc do úvahy minimálne hodnoty predpísané v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³.s^-1, vo vegetačnom období aspoň 400 m³.s^-1) je možné konštatovať, že s ohľadom na presnosť meraní (±7 %) sa prietoky pod 250 m³.s^-1 v zimnom období a prietoky pod 400 m³.s^-1 v letnom období nevyskytli.

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Podľa medzivládnej Dohody by prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, mal byť 43 m³.s^-1. Merania prietokov sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a tiež nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. V tomto vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2010 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 35,75 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 15,54 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 44,23 m³.s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II v hydrologickom roku 2010 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 2,16 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 1,03 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 4,88 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2010, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody tečúceho v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 37,91 m³.s^-1, čo predstavuje 88,2 % dohodnutého množstva. Minimálny priemerný denný prietok bol 20,15 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 46,62 m³.s^-1.

Relatívne nízky priemerný ročný prietok prepustený do Mošonského ramena Dunaja v roku 2010 bol spôsobený dlhodobými technologickými prestávkami z dôvodu údržby a opravy turbín a samotného nápustného objektu (spolu 182 dní). Berúc do úvahy technické a hydrologické podmienky je možné konštatovať, že záväzok predvídaný v Dohode bol splnený.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Zodpovedajúc Rámcovej smernici EÚ o vode patria vody na maďarskom území k výrazne zmeneným (staré koryto Dunaja, horná, stredná a dolná časť Mošonského Dunaja a riečne ramená v oblasti chránenej proti povodniam) a umelým vodným útvarom (pravostranný priesakový kanál).

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečiť sústavnú dotáciu vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja.

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Riečne ramená v oblasti inundácie na maďarskej strane môžu byť zásobované vodou z dvoch zdrojov:

• a) cez tri otvory v brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

• b)  z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Na získanie celkového množstva sú tieto dva zdroje sčítavané.

Kritériá pre reguláciu distribúcie vody boli nastavené tak, aby uspokojili potreby stanovené pri plánovaní revitalizácie pravostrannej ramennej sústavy. Referenčný stav bol stanovený koncom deväťdesiatych rokov za účasti zainteresovaných osôb. Berúc do úvahy rôzne potreby tento odzrkadľuje hydrologický režim päťdesiatych rokov. V ramenách v inundačnej oblasti bolo cieľom vytvorenie vodných hladín charakteristických pre toto obdobie. Prietok bol stanovený ako funkcia prietoku prichádzajúceho do profilu Bratislava - Devín. Environmentálny stav Szigetközu v referenčnom období bol stanovený ako najviac podobný stavu, ktorý môže byť dlhodobo udržateľný a poskytuje postačujúce informácie o riečnej morfológii a hydrogeologickom režime pre stanovenie referenčného stavu. To je plne v súlade s odporúčaniami Rámcovej smernice o vode a cieľmi manažmentu povodia.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami uskutočnené v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2010 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 75,02 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 9,30 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 408,0 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2010 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 12,56 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 34,40 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2010 (Obr. 1-5), pozostávajúceho z množstva vody pretekajúceho cez profil Helena a množstva vody pretekajúceho cez stavidlo č. V v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné (založené na priemerných denných údajoch):

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do riečnych ramien v oblasti inundácie bol 87,58 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 28,87 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 408,0 m³.s^-1.

V roku 2010 umelé zaplavenie inundačného územia na oboch stranách v rovnakom čase nebolo realizované. Prirodzená povodeň na začiatku júna zvýšila hladiny vody v starom koryte Dunaja a v pravostrannej ramennej sústave. Množstvo vody prepúšťané a distribuované v maďarskej ramennej sústave vytvorilo hladiny vody charakteristické pre referenčný stav v hornej časti inundačného územia – v ramennej sústave pri obci Tejfalusziget. V strednej časti – ramenné sústavy pri obciach Cikola a Bodak, boli hladiny vody mierne nad referenčným stavom. Hladiny vody v Ášváňskej ramennej sústave, zodpovedajúce referenčnému stavu, nie je možné bez systému dotácie vody dosiahnuť.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že pre obdobie nízkych a priemerných prietokov boli cieľové hodnoty referenčného stavu celkom dobre dosiahnuté. Avšak v dolnej časti ramennej sústavy referenčné hladiny vody nie je možné dosiahnuť, k dosiahnutiu požadovaného stavu sú potrebné technické opatrenia.

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2010 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 22,43 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 10,20 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 43,30 m³.s^-1.

Režim zásobovania vodou je regulovaný manipulačným poriadkom a sleduje vodný režim Dunaja. V mimovegetačnom období bolo na Mošonskom Dunaji simulované obdobie malej vody. Toto bolo uskutočnené presmerovaním väčšej časti vody do inundačného územia.

1.4. Charakteristiky hladiny vody Dunaja na úseku Čunovo - Vámosszabadi

Úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi môže byť podľa prevažujúceho vplyvu rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky je možné charakterizovať údajmi získavanými z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristiky štyroch sekcií na úseku Čunovo - Vámosszabadi v hydrologickom roku 2010 sú nasledovné:

a)      Úsek Čunovo - Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek dodáva vodu do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Od uvedenia dnovej prehrádzky do prevádzky je hladina vody udržiavaná v koryte strednej vody. Rýchlosti prúdenia merané počas merania prietokov kolísali v intervale medzi 0,36 do 2,17 m.s^-1. V hydrologickom roku 2010 boli prietoky prekračujúce 600 m³.s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja pri dvoch príležitostiach: počas povodňovej vlny na začiatku júna 2010 a počas technickej údržby vodnej elektrárne (koniec augusta a začiatok septembra 2010), maximálny priemerný denný prietok bol 3298 m³.s^-1.      
Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,58 do 126,47 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,14 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,53 do 126,07 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,06 m n. m. (Obr. 1-7). V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli minimálne hladiny vody vyššie o 0,29 a 0,30 m, a maximálne hladiny vody boli nižšie o 0,84 a 0,69 m v uvedenom poradí. Priemerná ročná hladina vody zostala takmer rovnaká.

b)      Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku rieky. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 117,16 do 123,10 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,83 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,45 do 118,95 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 114,10 m n. m. (Obr. 1-8). Rýchlosti prúdenia merané počas merania prietokov kolísali v intervale medzi 1,02 - 2,03 m.s^-1. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli minimálne hladiny vody veľmi podobné a maximálne hladiny vody boli nižšie o 0,49 a 0,39 m v uvedenom poradí. Priemerná ročná hladina vody zostala takmer rovnaká.

c)      Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri bežnej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie pri prietokoch nad 2500 m³.s^-1 v Medveďove dosahuje k profilu Dunaremete (rkm 1825,5). Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v intervale od 111,64 do 117,01 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,38 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja môže v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne dosiahnuť cca 0,20 m. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola minimálna hladina vody vyššia o 0,05 m a maximálna hladina vody bola nižšia o 0,38 m. Priemerná ročná hladina vody bola nižšia o 0,16 m.

d)      Úsek Sap - Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 0,30 m) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá môže byť uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi - Medveďov v roku 2010 bol 2047 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,47 do 115,28 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 110,21 m n. m. (Obr. 1-10). Rýchlosti prúdenia merané počas merania prietokov kolísali v rozmedzí 1,09 – 1,83 m.s^-1. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola minimálna hladina vody vyššia o 0,41 m a maximálna hladina vody bola nižšia o 0,05 m. Priemerná ročná hladina vody bola vyššia o 0, 06 m.