ÚVOD

 

Predchádzajúce udalosti

19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch v Dunaji a v Mošonskom ramene Dunaja[1] (Príloha A.1) – ďalej Dohoda. Dohoda predpisuje monitorovanie vplyvu realizovaných opatrení, zvýšených prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy na životné prostredie. Činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie spojené s uskutočňovaním monitorovania životného prostredia v ovplyvnenom území sú uvedené v Štatúte[2], podpísanom 29. mája 1995 v Gabčíkove (Príloha A.2).

23. októbra 1997 Slovenská republika, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, informovala Maďarskú republiku o svojej pripravenosti predĺžiť platnosť Dohody z 19. apríla 1995 dovtedy, kým bude dosiahnutá dohoda o implementácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, vynesenom 25. septembra 1997. Maďarská republika návrh predĺženia prijala uznesením maďarskej vlády zo 17. decembra 1997.

25. apríla 2007 sa Poverení zástupcovia pre monitorovanie dohodli na modifikácii Štatútu (Príloha A.3). Dohodnutá úprava odráža zmeny v monitorovaní kvality vôd podľa Rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a stanovuje zmeny v harmonograme vypracovania Národných a Spoločnej správy. Boli tiež dohodnuté zmeny v monitorovacích lokalitách, pozorovaných ukazovateľoch a frekvencii meraní.

Slovenská strana sa podľa medzivládnej Dohody zaviazala prepúšťať do Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 400 m³s^-1 a 43 m³s^-1 do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody. Maďarská strana, podľa Dohody, vybudovala v rkm 1843 spoločného úseku Dunaja dnovú prehrádzku a v júni 1995 ju uviedla do prevádzky. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu vody (až do 250 m³s^-1) do riečnych ramien v inundačnej oblasti na maďarskej strane. Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie Mošonského Dunaja a ramien v oblasti chránenej proti povodniam na maďarskej strane.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním životného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku v Dunaji a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania životného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte (Príloha A.2) a v príslušných dokumentoch.

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením tvoria Národné ročné správy, vypracované Stranami samostatne podľa Článku 3 Dohody. Táto Spoločná výročná správa bola vypracovaná spoločne a je založená na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných ročných správach.

Súčasná správa je pätnástou Spoločnou výročnou správou z monitorovania životného prostredia a podáva hodnotenie týkajúce sa roku 2009. Hodnotenie slovenskej strany je založené na údajoch získavaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou akadémiou vied, Národným lesníckym centrom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Konzultačnou skupinou Podzemná voda spol. s r. o. Výmena údajov a vyhodnotenie monitoringu v rámci spoločného monitorovania boli koordinované Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch zhromažďovaných Severozadunajskou inšpekciou pre ochranu životného a prírodného prostredia a vodné hospodárstvo, Severozadunajským riaditeľstvom pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, Oblastnými organizáciami vodárenských zdrojov, Lesníckym výskumným ústavom, Západomaďarskou univerzitou, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránda. Výmena údajov a vyhodnotenie monitorovania bolo koordinované Ministerstvom pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo Maďarskej republiky. 

Ciele spoločného monitorovania 

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s medzivládnou Dohodou je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vodných útvarov a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a dotáciou vody. Dotácia vody do riečnych ramien na maďarskej strane je zabezpečovaná dnovou prehrádzkou, ktorá vzdúva hladinu vody v Dunaji nad prehrádzkou.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny kvality povrchovej a podzemnej vody, zmeny pôdnej vlhkosti a zmeny v lesných porastoch a biote.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovať informácie o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o environmentálnych zmenách na ovplyvnenom území jednotlivých Strán. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy je predložiť spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného prostredia príslušným vládam. 

Aktivity spoločného monitorovania v roku 2009 

Monitorovacie aktivity v roku 2009 na oboch stranách pokračovali v súlade s medzivládnou Dohodou a Štatútom, pozmeneným 25. apríla 2007. Tieto pozostávajú z pozorovaní režimu povrchových a podzemných vôd, monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd a meraní obsahu pôdnej vlhkosti, monitoringu lesa a pozorovaní fauny a flóry.

Slovenská strana poskytla svoje údaje z monitorovania za rok 2008 27. apríla 2009 v Győri. Maďarská strana odovzdala údaje z monitorovania za rok 2008 5. júna 2009 v Bratislave. Vzájomná výmena Národných ročných správ z monitorovania prírodného prostredia v roku 2008 sa realizovala 11. júna 2009 v Budapešti. Schválenie a podpis Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2008 sa uskutočnilo 10. decembra 2009 v Gabčíkove. Čo sa týka vypracovania aktuálnej Spoločnej výročnej správy celá sada slovenských údajov z monitorovania za rok 2009 bola vzájomne vymenená 30. apríla 2010 v Győri. Vzájomná výmena Národných ročných správ z monitorovania prírodného prostredia v roku 2009 bola uskutočnená 22. júla 2010 v Budapešti. 

Plnenie odporúčaní zo Spoločnej výročnej správy za rok 2008 

1.  Odborníci na monitorovanie lesa do termínu nasledujúceho leteckého snímkovania v roku 2011 odporúčajú uskutočniť ďalšie konzultácie za účelom zlepšenia metodiky spracovania leteckého prieskumu a vyhodnotenia zdravotného stavu lesných porastov na základe leteckých snímok (ako napr. eliminácia tieňov, vyčlenenie nezalesnených plôch, dohodnutie totožných vzorcov pre regresné analýzy, presné stanovenie hraníc jednotiek priestorového rozlíšenia lesa, zlepšenie rozlíšenia snímok, eliminácia chýb vyplývajúcich z rozdielnej intenzity susediacich snímok, a pod.).

Odborníci na monitorovanie lesa v roku 2009 prerokovali možnosti zlepšenia metodiky spracovania leteckého prieskumu a vyhodnotenia zdravotného stavu lesných porastov na základe leteckých snímok. Sú potrebné ďalšie konzultácie a budú sa realizovať v priebehu jesene 2010 a začiatkom roka 2011.

2.  Obe strany navrhujú konzultácie o príprave spoločného hodnotenia využívania a pokrytia krajiny (land-use, land-cover) na ovplyvnenom území, založeného na satelitných snímkach.

Otázka spoločného hodnotenia využívania a pokrytia krajiny (land-use, land-cover) bola slovenskou stranou prerokovaná za účasti odborníkov uskutočňujúcich vyhodnotenie leteckých snímok. Bolo konštatované, že v súčasnosti sa neodporúča realizovať hodnotenie využívania a pokrytia krajiny. Slovenská strana však môže túto otázku znova prehodnotiť ak by bol eventuálne maďarskou stranou odovzdaný návrh. Maďarská strana si ponecháva svoj návrh uskutočniť spoločné hodnotenie využívania a pokrytia krajiny založeného na satelitných snímkach v budúcnosti.

3.  V rámci monitorovania pôdy slovenská strana navrhuje posúdiť možnosť výmeny údajov týkajúcich sa terénu a hrúbky pôdneho pokryvu na ovplyvnenom území.

Stretnutie slovenských a maďarských odborníkov týkajúce sa tohto bodu sa ešte neuskutočnilo.

.

---