7. časť

Monitoring bioty

Biologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane uskutočňovaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Rovnaké skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, boli v roku 2009 pozorované na 21 monitorovacích lokalitách na maďarskej strane (Obr. 7-1). Zoznam komplexných monitorovacích plôch na slovenskej strane a monitorovacích lokalít na maďarskej strane je uvedený v Tab. 7-1. Z metodologického hľadiska boli v priebehu monitorovania na oboch stranách v niektorých monitorovacích metódach rozdiely. V súčasnosti niektoré rozdiely vyplývajú z postupného zavádzania hodnotenia podľa Rámcovej smernice o vode, ktoré nie je na maďarskej a slovenskej strane rovnaké.

Tabuľka 7-1: Zoznam komplexných monitorovacích plôch a monitorovacích lokalít v roku 2009

● – poskytnuté údaje                    x – neposkytnuté žiadne údaje, spomenuté len v súvislosti s RSV

Legenda:     A   - Fytocenológia (Braun-Blanquet)

                   B    - Makrofyty (Kohler, na slovenskej strane aj Braun-Blanquet)

                   C    - Ryby (Osteichtyes)

                   D   - Suchozemské mäkkýše (Gastropoda)

                   E    - Vodné mäkkýše (Mollusca)

                   F    - Vážky (Odonata - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   G    - Podenky a potočníky (Ephemeroptera a Trichoptera - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   H   - ostatné skupiny makrozoobentosu podľa požiadaviek RSV

                   I     - Perloočky (Cladocera)

                   J     - Veslonôžky (Copepoda)

Pre skupiny E, F, G, H (makrozoobentos) označené „x“ bola na maďarskej strane použitá metodika podľa RSV.

Stručný popis klimatických a hydrologických podmienok v roku 2009, ktoré ovplyvnili vývoj sledovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja je uvedený vyššie v Časti 6 – Monitoring lesa. 

7.1. Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

V hodnotenom roku boli vlhkostné podmienky priaznivé, čo vyplynulo z pomerne vysokých zrážkových úhrnov a vysokých hladín vody, ktoré sa počas roka vyskytli niekoľkokrát, a pri jednej príležitosti to vyústilo do zaplavenia veľkej časti územia inundácie. Fytocenózy na monitorovacích plochách č. 2600, 2604 a 2612 je možné považovať za stabilizované. Na ploche č. 2600 sa vyskytuje spoločenstvo najsuchšej úrovne lužného lesa a ďalšia degradácia jeho stavu sa neočakáva. Priaznivé vlhkostné podmienky boli vhodné aj pre najvlhší typ lužného lesa na ploche č. 2604. Druhové zloženie a hodnoty pokryvnosti spoločenstva na ploche č. 2612 sú v posledných rokoch podobné. Na plochách č. 2603, 2608 a 2609 prebiehajú zmeny vyvolané ťažbou a následným opätovným zalesňovaním. Mladá stromová vrstva na ploche č. 2603 je už stabilizovaná a koruny sú zapojené; zloženie spodných vrstiev sa tiež postupne stabilizuje. Topole na plochách č. 2608 a 2609 boli vysadené v rokoch 2008 a 2009, teda v súčasnosti vytvárajú len krovinnú vrstvu. Bylinná vrstva pozostáva z rastlín typických pre vyťažené plochy s dominanciou pôvodných nitrofilných druhov, pôvodné mokraďné druhy sa tiež objavujú. V prípade každej sledovanej plochy je možné konštatovať, že v dôsledku intenzívneho zaplavenia výrazne ustúpilo šírenie sa inváznych druhov (netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)), eventuálne tieto druhy vymizli.

Pravostranná ramenná sústava

Fytocenologické záznamy v hodnotenom roku boli vykonané po povodni, ktorá ovplyvnila veľkú časť územia inundácie (spomedzi sledovaných plôch iba plocha č. 31 pri Halászi s dubovo-hrabovým porastom nebola ovplyvnená). Plochy v inundácii boli pokryté bahnom a sedimentmi, ktoré prekryli bylinnú vegetáciu. V dôsledku toho aktuálny počet druhov a hodnoty pokryvnosti boli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi prechodne nižšie. V dubovo-hrabovom poraste na ploche č. 31 bolo zaznamenané zosilnenie krovinnej vrstvy, podobne ako predošlý rok.

Pri vyhodnotení priemerných hodnôt listovej plochy boli významné zmeny v hodnotenom roku zaznamenané len na jedinej ploche. Rozdiely vo veľkosti listovej plochy v prípade bielej vŕby v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zostali v rozsahu predošlých rokov.

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov je na veľkej časti inundačného územia stabilizované (na ploche č. 2600 na úrovni typickej pre suchšie varianty lužného lesa, na ploche č. 2612 na vlhšej úrovni, na ploche č. 2604 na úrovni typickej pre najvlhšie varianty lužného lesa). Zmeny pozorované na plochách č. 2603, 2608 a 2609 sú prisudzované vplyvu lesného hospodárstva. V mladých lesných porastoch počas prvých rokov po ťažbe je pozorované nízke zastúpenie polyhygrofilných a hygrofilných druhov, nárast druhovej diverzity a prenikanie cudzích druhov. Návrat pôvodných druhov je väčšinou registrovaný so zapájaním sa korún.

Pravostranná ramenná sústava

Hoci spoločenstvo suchozemských mäkkýšov v inundácii a v oblasti chránenej proti povodniam vykazuje určité kolísanie, nie je pozorovaná žiadna tendencia zhoršovania; fauna je premenlivá. Od roku 2006 sa veľa druhov (vrátane hygrofilných druhov) vyskytuje v množstve niekoľkých stoviek alebo tisícok jedincov. Mladý les v páse na brehu Dunaja (pri rkm 1824) je obývaný veľmi rôznorodou malakocenózou, ktorá môže hrať dôležitú úlohu pri regenerácii iných druhovo chudobných lokalít, kam sa druhy môžu šíriť počas záplav. 

7.3. Vodné makrofyty

Dunaj

V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Monitorovacia lokalita č. 2 sa nachádza v zálive za výhonom v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou. Po prehradení Dunaja sa tu vyskytovali makrofyty, ale od roku 2003 už nie sú zaznamenávané a brehy a výhon sú zarastené krovinami vŕby trojtyčinkovej (Salicetum triandrae). Druhovo bohatá makrofytná vegetácia je pozorovaná na monitorovacej lokalite č. 7, ktorá je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou krovín vŕby trojtyčinkovej (Salicetum triandrae) a trstinového porastu (Scirpo-Phragmitetum). V hodnotenom roku bolo zaregistrované významné zastúpenie invázneho vodomora kanadského (Elodea canadensis), ako aj nenáročného kozmopolitného rožkatca ponoreného (Ceratophyllum demersum).

Ľavostranná ramenná sústava

Až do jesene bol v riečnych ramenách v slovenskej inundácii dostatok vody. V hlbokom prietočnom ramena na ploche č. 2603 bol zaznamenaný takmer rovnaký počet makrofýt a podobné druhové zloženia ako v predchádzajúcom roku. Počas vyšších prietokov na jar a v lete sa pozdĺž prehrádzky vyskytol len jeden makrofytný druh, ostatné druhy (vrátane vzácnych druhov) sa začali vyvíjať v druhej polovici leta, keď hladina vody klesla. Zmeny v stabilizovanom spoločenstve makrofýt mŕtveho ramena na ploche č. 2604 je možné prisúdiť vyšším vodným hladinám počas jari a v lete, ktoré v hodnotenom roku potlačili rozvoj močiarnych druhov. Hydrologická situácia bola priaznivejšia pre rozvoj pravej vodnej vegetácie, vrátane niekoľkých zriedkavých druhov. Vysoké vodné hladiny počas jari a v lete eliminovali alebo potlačili rozvoj ruderálnych druhov (prenikajúcich zo susediacej vyťaženej plochy) a aj močiarnych druhov v riečnom ramene na ploche č. 2608. Nepriaznivým je fakt, že niekoľko jedincov inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea) sa uchytilo na dne riečneho ramena. Nepretržité pokrytie riečneho ramena vodou na ploche č. 2612 a relatívne vysoké teploty vzduchu sa odrazili v masívnom rozvoji vodnej vegetácie. Spoločenstvo makrofýt bolo podobné ako predchádzajúci rok, druhová rozmanitosť v niektorých častiach riečneho ramena bola dokonca vyššia. Nepriaznivým faktom je sústavné zarastanie otvorenej vodnej plochy inváznym vodomorom Nuttalovým (Elodea nuttalii).

Pravostranná ramenná sústava

Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody. Otvorená vodná plocha Čákáňskeho Dunaja (lokalita č. 9) bola pokrytá väčšími fľakmi submerzných druhov makrofýt a podiel invázneho vodomora kanadského (Elodea canadensis) bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom podstatne nižší. Hladina vody v Schislerovom ramene (lokalita č. 4) bola počas roka 2009 taká nízka, že nebolo možné vykonať vzorkovanie z člna.

Rastové podmienky v oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka sústavnej dotácii vody zostali v posledných niekoľkých rokoch nezmenené, preto je druhové zloženie jednotlivých lokalít stabilizované. Počet druhov v ramenách je vysoký, každý rok je potvrdená prítomnosť niekoľkých vzácnych chránených druhov. Invázny vodomor kanadský (Elodea canadensis) nebol v hodnotenom roku zaregistrovaný. 

7.4. Vodné mäkkýše

Dunaj

Hodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené väčšinou na údajoch poskytnutých slovenskou stranou (slovenské pozorovacie plochy č. 2600, 2608 a 2612); maďarská strana neposkytla údaje pre Dunaj v rámci Spoločného monitorovania pre hodnotený rok (len údaje pre lužný les na rkm 1924). Celý úsek Dunaja podľa výsledkov slovenskej strany je v posledných rokoch charakterizovaný chudobnou malakofaunou. Stabilný výskyt počas hodnoteného roka na väčšine pozorovaných plôch mal len nepôvodný invázny teodox európsky (Theodoxus fluviatilis). Nepravidelne, s nízkou početnosťou sa vyskytli aj ubikvistické, indiferentné a prípadne reofilné druhy. Dôvod ústupu pôvodných druhov nie je doteraz jasný. Pravdepodobne je to interakcia niekoľkých faktorov – hydrologického, trofického, fyzikálneho a chemického. Šírenie sa čiapočky potočnej (Ancylus fluviatilis) v úseku Dunaja okolo Dunaremete potvrdzuje dobré rekolonizačné schopnosti vodných mäkkýšov.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na lokalitách č. 2603 a 2604. Na oboch plochách je v posledných rokoch možné registrovať deštrukciu malakocenózy. Na ploche č. 2604 je to pravdepodobne spôsobené častým poklesom vodnej hladiny v letnom a jesennom období, ktorý je sprevádzaný nedostatkom kyslíka. Avšak ústup veľkých druhov a pokles abundancie dominantných druhov na ploche č. 2603 je registrovaný napriek heterogénnemu charakteru riečneho ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým podmienkam pre ich šírenie sa. V hodnotenom roku sa pravidelne vyskytovali iba dva nenáročné druhy.

Pravostranná ramenná sústava

Relatívne bohaté spoločenstvá vodnej malakofauny nevykázali v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi významné zmeny; sú stabilné a závisia od aktuálnych lokálnych podmienok. Rozmanitosť malakofauny v mokradiach v oblasti chránenej proti povodniam nedosahuje rôznorodosť registrovanú v inundačnej oblasti. 

7.5. Vážky (Odonata)

Ľavostranná ramenná sústava

Vývoj odonatocenóz je značne ovplyvnený aktuálnymi hydrologickými a klimatickými podmienkami. Chudobné spoločenstvá s nepravidelným výskytom a nízkou početnosťou väčšinou eurytopných druhov sa vyskytujú na plochách č. 2600 a 2608. Bohatšie odonatocenózy sa vyskytujú na plochách č. 2603, 2604 a 2612. Podmienky v riečnom ramene na ploche č. 2603 sú viac a viac podobnejšie podmienkam v dunajských riečnych ramenách v minulosti. Vhodné podmienky pre odonatocenózy boli vytvorené v meandroch zarastených makrofytmi, kde sa usídľujú stagnikolné druhy a nahradzujú reofilné a semireofilné druhy registrované v predchádzajúcich rokoch. Spoločenstvo na ploche č. 2604 je druhovo bohaté, ale počas hodnoteného roka mal len jeden eurytopný druh trvalý výskyt. Prítomné druhy vážok sú typické pre prehrievanú vodu zarastenú makrofytmi. Podmienky v riečnom ramene na ploche č. 2612 sú priaznivé pre spoločenstvo vážok. Odonatocenózy sa významne nemenia; v hodnotenom roku bola registrovaná pravidelná prítomnosť niekoľkých stagnikolných druhov.

Pravostranná ramenná sústava

V hodnotenom roku bolo potvrdených dvadsať druhov vážok v larválnom štádiu alebo ako exúviá (lieno). Odonatocenózy rôznych typov vodných útvarov sa v dôsledku rôznych zásahov vyvíjali rozdielne, ale podstatné – trendové zmeny neboli zaregistrované. 

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

Dunaj

Hodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je založené na výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, ktoré sa nachádzajú na odklonenom úseku Dunaja. Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú v posledných rokoch nestabilné a stávajú sa chudobnejšími. Toto je čiastočne ovplyvnené aktuálnou hydrologickou situáciou v rieke, ale čiastočne by to mohlo byť prisudzované absencii riečnych ramien, ktoré sú na zooplanktón bohatšie, ktoré by vtekali do tohto úseku Dunaja. Obe spoločenstvá boli v hodnotenom roku, najmä v litorálnej časti toku, mimoriadne chudobné v počte druhov, ako aj v početnosti, s najväčšou pravdepodobnosťou aj vďaka nepriaznivému hydrologickému režimu počas vzorkovania.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok reagujú na aktuálnu hladinu vody v riečnych ramenách pomerne rýchlo. Podobne ako v posledných rokoch boli jarné priemerné hladiny vody nasledované vysokými hladinami vody v lete a na jeseň hladiny vody dosiahli najnižšie hodnoty.

Hoci riečne rameno na ploche č. 2603 s rýchlym prúdením a vodou chudobnou na obsah živín nepredstavuje najvhodnejší biotop pre vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok, tieto spoločenstvá sú stabilizované a typické pre prietočné riečne ramená. Pokiaľ ide o počet druhov je spoločenstvo perloočiek bohatšie, ale početnosť je vyššia v spoločenstve veslonôžok V oboch spoločenstvách dlhodobo dominujú litorálne a fytofilné druhy, euplanktonické druhy takmer chýbajú.

Životné podmienky v mŕtvom ramene na ploche č. 2604 sú stabilnejšie a priaznivejšie pre výskyt perloočiek a veslonôžok, najmä pre fytofilné druhy žijúce v rozvinutom spoločenstve makrofýt. Počet euplanktonických druhov je v oboch spoločenstvách nižší, ale ich abundancia je vyššia. Od odklonenia Dunaja je v litoráli a mediáli pozorovaný nárast druhovej diverzity v spoločenstve perloočiek. Vzhľadom na vysokú druhovú diverzitu perloočiek a veslonôžok a na prítomnosť vzácnych druhov pre Slovensko je plocha hodná ochrany.

Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok na ploche č. 2608 boli pomerne chudobné, najmä počas leta, keď boli vypláchnuté vysokými prietokmi. Na jeseň, počas nízkych hladín vody sa určité druhy perloočiek a veslonôžok nadmerne rozmnožili. Aj keď v oboch spoločenstvách stále dominovali euplanktonické druhy, počet fytofilných druhov perloočiek vzrástol.

Spoločenstvo planktonických kôrovcov na ploche č. 2612 sa v hodnotenom roku vyvíjalo za priaznivých podmienok, riečne rameno bolo počas leta spojené s inými vodnými útvarmi. Toto zbrzdilo proces zazemňovania riečneho ramena, čo je potvrdené vysokou druhovou diverzitou a abundanciou perloočiek. V riečnom ramene je pomerne vysoký aj počet druhov veslonôžok. V oboch spoločenstvách dominujú fytofilné druhy viazané na makrovegetáciu.

Pravostranná ramenná sústava

V sledovaných ramenách bolo v hodnotenom roku zaznamenaných 31 druhov planktonických kôrovcov, čo je najnižšia hodnota zaregistrovaná od začiatku monitorovania. Súvisí to pravdepodobne so skutočnosťou, že počas roka bolo uskutočnené len jedno vzorkovanie. Vo vzorkách boli nájdené druhy, ktoré sa hojne vyskytujú každý rok, okrem jedného druhu, ktorý je novým pre túto oblasť. Najvyššia druhová rôznorodosť bola opakovane zaregistrovaná v Lipótskom močiari, najvyššia početnosť bola zaznamenaná v Schislerovom ramene, zatiaľ čo v Čákáňskom Dunaji neboli zaznamenaní žiadny zástupcovia.

V hodnotenom roku bola v Schislerovom mŕtvom riečnom ramene opakovane zaznamenaná nízka druhová diverzita spoločenstiev perloočiek a veslonôžok, ale abundancia prítomných druhov bola vysoká. Opäť dominovali euplanktonické veslonôžky, zatiaľ čo druhy viazané na makrofyty sa opäť vyskytli len s malou početnosťou.

Na rozdiel od toho sú spoločenstvá v Lipótskom močiari dlhodobo zložené z druhov žijúcich na makrofytoch v stojatých vodných útvaroch. Pomerne stabilné druhové zloženie potvrdzuje vyrovnané ekologické podmienky v riečnom ramene; niektoré zmeny v posledných rokoch boli zaznamenané len v početnosti jednotlivých druhov.

Absenciu planktonických kôrovcov v Čákáňskom Dunaji počas jediného vzorkovania v lete je možné pripísať veľmi vysokej rýchlosti prúdenia v riečnom ramene, ktoré je súčasťou systému dotácie vody do oblasti inundácie. Aj v predchádzajúcich rokoch boli zaregistrované len chudobné spoločenstvá perloočiek a veslonôžok.

Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji, ktorá sa nachádza v oblasti chránenej proti povodniam, boli v hodnotenom roku zaregistrované len 3 druhy planktonických kôrovcov s nízkou početnosťou. Dôvodom tejto slabej populácie riečneho ramena v hodnotenom roku môže byť malé rozšírenie makrofytov a súvisiaci ústup fytofilných druhov, ktoré v predchádzajúcich rokoch dominovali. Na tejto lokalite bolo počas monitorovania zaregistrovaných niekoľko vzácnych druhov. 

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)

Pokiaľ ide o monitorovanie podeniek, potočníkov, vážok a vodných mäkkýšov maďarská strana od roku 2007 postupne zavádza metodiku podľa Rámcovej smernice o vode. Tieto výsledky nie sú úplne porovnateľné s predchádzajúcimi maďarskými výsledkami alebo výsledkami slovenskej strany, ktorá pokračuje v uskutočňovaní monitoringu v súlade s metodikou stanovenou v Dohode z roku 1995. Slovenská strana používa metodiku podľa RSV pri monitorovaní povrchových vôd (Časť 2 – Kvalita povrchových vôd). Maďarská strana v rámci Spoločného monitorovania poskytla tabuľku, ktorá sumarizuje druhy na troch monitorovacích lokalitách počas jedného vzorkovania, ktoré bolo uskutočnené podľa metodiky RSV a tabuľku výskytu jednotlivých skupín, rodov, prípadne druhov makrozoobentosu na jednotlivých miestach vzorkovania v hodnotenom roku. Tieto údaje neboli vyhodnotené podľa metrík RSV, ale boli z nich odvodené nižšie uvedené konštatovania pre pravostrannú ramennú sústavu.

Dunaj

Dunaj je podľa výsledkov slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600, 2603, 2608 a 2612) obývaný potočníkmi a podenkami sporadicky, častá je tiež absencia spoločenstiev (najmä podeniek). Absencia podeniek a potočníkov v roku 2009 bola zaznamenaná iba pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Na ostatných plochách vzorkovania – ktoré sa nachádzajú pozdĺž odkloneného úseku Dunaja – boli registrované hlavne reofilné podenky a potočníky. Avšak v ťažko dostupných úsekoch mediálu je možné predpokladať prežívanie početnejších spoločenstiev, čo bolo potvrdené výsledkami vzorkovania na výhone počas nízkych hladín vody v roku 2007.

Ľavostranná ramenná sústava

Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov veľmi chudobné. Spoločenstvá podeniek v posledných rokoch pozostávajú z 3-4 druhov (limnofilné, eutrófne), avšak ich výskyt nie je počas roka stabilný. Spoločenstvá potočníkov boli ešte chudobnejšie a na týchto lokalitách bol zaregistrovaný nepravidelný výskyt jedného alebo dvoch druhov s rôznymi ekologickými nárokmi.

Pravostranná ramenná sústava

Vzorkovanie makrozoobentosu v oblasti maďarskej inundácie bolo vykonané v Schislerovom ramene a v Čákáňskom Dunaji: bolo zaznamenaných 34 taxónov z 15 taxonomických skupín. Vyšší počet druhov a skupín bol zaregistrovaný v Schislerovom mŕtvom ramene. Najpočetnejší a najstabilnejší výskyt mali pakomárovité (Chironomidae), komárovité (Culicidae), ovadovité (Tabanidae), vidlonôžka dunajská (Limnomysis benedeni) a levatka ostrá (Physa acuta).

Vzorky na strane chránenej proti povodniam boli odobraté v Zátoňskom Dunaji zo skál v tečúcej vode. Najpočetnejšími boli pakomárovité (Chironomidae), druhy podeniek z rodu Baetis a bitýnia bahenná (Bithynia tentaculata).

Pokiaľ ide o celé záujmové územia na maďarskej strane je možné konštatovať, že hojný výskyt mali dvojkrídlovce (Diptera), vodné mäkkýše (hlavne lastúrniky), podenky (Ephemeroptera), bzdochy (Heteroptera) a potočníky (Trichoptera). Opäť je možné potvrdiť nesúlad so slovenskými výsledkami, podľa ktorých bol v ľavostrannej inundácii Dunaja zaznamenaný len sporadický výskyt podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera). 

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja, čo znižuje porovnateľnosť výsledkov obdržaných oboma stranami, rozdiel je aj vo frekvencii monitorovania.

Dunaj

Hodnotenie je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacej lokalite č. 10. Vzorkovanie na monitorovacej lokalite č. 11 nebolo v hodnotenom roku uskutočnené. Z týchto výsledkov vyplýva, že ichtyocenóza odkloneného úseku Dunaja je v posledných rokoch stabilizovaná, ale z dlhodobého hľadiska je pozorovaný ústup reofilných druhov, ktoré sú nahradzované hlavne eurytopnými druhmi. Je možné pozorovať aj mierny pokles druhovej diverzity a početnosti zástupcov. V posledných niekoľkých rokoch je pozorované jednoznačné šírenie sa nepôvodných inváznych druhov. Ich rozširovanie je brzdené autochtónnymi reofilnými druhmi, ktoré sa vyskytujú v mediálnej časti rieky, čo bolo potvrdené výsledkami monitorovania v predchádzajúcich rokoch a medzinárodnými prieskumami.

Ľavostranná ramenná sústava

Na monitorovacích plochách č. 2603 a 2604 sa vyskytuje stabilná ichtyocenóza. Dominantnú pozíciu v druhovo bohatom a početnom spoločenstve na ploche č. 2603 majú eurytopní a indiferentní zástupcovia. Ďalšia expanzia nepôvodného býčka čiernoústeho (Neogobius melanostomus) nebola registrovaná. Ichtyocenóza v mŕtvom ramene na ploche č. 2604 bola menej druhovo bohatá a menej početná a nebola obohatená dokonca ani počas zaplavenia v lete. Prítomné druhy sú schopné prežiť pri vysokých teplotách vody a nedostatku kyslíka.

Ichtyocenózy na ploche č. 2608 boli sledované na dvoch podplochách, ktoré sa líšia v spojení s hlavným korytom Dunaja. Pravidelné spojenie s hlavným korytom Dunaja sa vyskytuje v ramene nad prehrádzkou Foki. Teda toto je dôvod prečo má táto časť ramena stabilizovanú ichtyocenózu s vysokou početnosťou jedincov a dominanciou eurytopných druhov rýb. Počas povodní v rokoch 2002, 2005, 2006 a 2009, alebo počas vysokých prietokov v roku 2007 bolo prepojenie obnovené aj v riečnom ramene pod prehrádzkou Foki, čo viedlo k obohateniu ichtyocenózy. Avšak po poklese druhovej diverzity v roku 2008 bol v roku 2009 zaregistrovaný pokles početnosti. Expanzívne správanie sa nepôvodných druhov rodu býčkov (Neogobius) nebolo zaznamenané ani na jednej z podplôch.

Ichtyocenóza na monitorovacej ploche č. 2612 je v posledných rokoch druhovo veľmi chudobná a s nízkou početnosťou (obzvlášť od roku 2004, kedy vyschla). Obohatenie ichtyocenózy nebolo zaregistrované dokonca ani po opätovnom prepojení s ostatnými vodnými útvarmi počas povodňovej vlny v júni. Boli zaznamenané len tri druhy, ktoré sú tolerantné na nedostatok kyslíka vo vode, avšak ich početnosť v porovnaní s predchádzajúcim rokom bola vyššia.

Pravostranná ramenná sústava

Ichtyofauna je na maďarskej strane monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Na každej lokalite je v posledných rokoch registrovaná stabilná ichtyofauna; podstatné zmeny v druhovej diverzite alebo početnosti neboli zaznamenané.

Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená a obohatená po jeho umelom opätovnom prepojení s Čákáňským Dunajom v roku 1997. V súčasnosti sa tu nachádza druhovo bohatá a stabilizovaná ichtyofauna. V častiach zarastených makrofytmi sa vyskytujú fytofilné a limnofilné druhy, ale v kanáli spájajúcom mŕtve rameno a Čákáňský Dunaj je pozorovaný sezónny výskyt reofilných druhov rýb.

Druhová diverzita ichtyofauny v riečnom ramene Čákáňskeho Dunaja (monitorovacia lokalita č. 9) je od zavedenia dotácie vody v roku 1995 vysoká. Prepojenie s Dunajom je potvrdené výskytom reofilných druhov rýb. V hodnotenom roku bola pozorovaná významná dominancia nenáročnej beličky európskej (Alburnus alburnus).

Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalite č. 5 – Lipótsky močiar, pozorovaná regenerácia ichtyofauny. V posledných rokoch je druhová bohatosť tejto lokality významná a vyrovnaná, s dominanciou eurytopných a litofilných druhov.

Aj ichtyocenóza Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) je od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam stabilizovaná. Stredne bohatá druhová diverzita je zložená hlavne z močiarnych a limnofilných druhov, aj keď najvyššie hodnoty početnosti dosahujú eurytopné druhy rýb.