Predmet spoločného monitorovania kvality podzemnej vody na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, zložených zo 16 pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody, situovaných vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní, ktoré sú používané na zásobovanie pitnou vodou (vodárenské zdroje). Zoznam objektov je uvedený v Tabuľke 4-1. Vzorky z pozorovacích objektov boli odoberané 2-krát a vzorky z vodárenských zdrojov 4-krát za rok.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach vykonávala Severozadunajská inšpekcia pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, monitoring kvality vody v studniach používaných na zásobovanie pitnou vodou uskutočňovali oblastné vodárenské spoločnosti. Situácia studní zahrnutých do monitorovania kvality podzemných vôd je znázornená na Obr. 4-1. V roku 2009 bolo pozorovanie kvality podzemnej vody na objekte č. 9435 kvôli technickým dôvodom zastavené. Tento objekt bol nahradený pozorovacím objektom č. 9544 pri Halászi, ktorý sa nachádza blízko pôvodného objektu. 

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Kvalita podzemnej vody vo vyššie uvedených pozorovacích objektoch je podrobne popísaná v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2009. Dlhodobé hodnotenie kvality podzemnej vody, detailné vyhodnotenie chemického zloženia, tabuľky a grafy sú jej súčasťou. V Spoločnej výročnej správe boli vyhodnotené štyri vybrané pozorovacie studne.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v objekte č. 9327 zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie niektorých ukazovateľov kvality vody. Periodicita sa v prvom rade objavuje v zmenách teploty vody, pH a koncentráciách dusičnanov. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Znečistenie organickými látkami malo v posledných štyroch rokoch mierne stúpajúci trend, ktorý sa v hodnotenom roku zastavil. V koncentrácii fosforečnanového iónu alebo v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Obsah mangánu bol pod limitnou hodnotou pre kvalitu podzemnej vody, ale železo prekročilo limitnú hodnotu v oboch vzorkách. 

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody nie je výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Hodnoty vodivosti po prechodnom poklese (približne od roku 2001) sa na určitej úrovni stabilizovali. Pokles hodnôt vodivosti bol zaznamenaný v súvislosti s poklesom koncentrácie síranových a chloridových iónov. Obsah dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a znečistenia organickými látkami boli nízke. Na rozdiel od roku 2008 koncentrácie železa neprekročili limitnú hodnotu. Obsah mangánu, ktorý v predchádzajúcich rokoch mierne klesol, vykázal v hodnotenom roku stúpajúci trend a výrazne prekročil limitnú hodnotu pre pitnú vodu. 

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Podzemná voda v tomto objekte má stredný obsah solí. Teplota tejto vody vykazovala v období sledovania mierne sezónne kolísanie. Elektrická vodivosť bola podobná vodivosti v predchádzajúcom roku. Hodnoty pH vykazovali sezónne kolísanie, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli nižšie. Aj obsah organických látok vykazoval sezónne kolísanie a napriek vyššiemu obsahu v období 2007-2009 je dlhodobo pod limitnou hodnotou. V prípade fosforečnanov nebola zaznamenaná žiadna významná zmena a obsah amónnych iónov bol podobný obsahu v roku 2008. Dusičnany sa vyskytovali v množstve pod hodnotou medze stanovenia. Koncentrácie železa a mangánu v podzemnej vode sú vysoké a výrazne prekračujú limitné hodnoty. Berúc do úvahy dlhodobý vývoj obsahu mangánu je pozorovaný mierny pokles. 

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a stabilnú teplotu vody s miernym sezónnym kolísaním. Mierne stúpajúci trend hodnôt elektrickej vodivosti sa zastavil. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre pitnú vodu a nevykazuje významné zmeny. Koncentrácie amónnych iónov dlhodobo prekračujú limity pre pitnú vodu, ale stúpajúci trend sa zastavil a po poklese sa koncentrácie stabilizovali. Obsah dusičnanov bol nízky. Podzemná voda má vysoký obsah železa a mangánu so sezónnym kolísaním. Koncentrácie týchto ukazovateľov podstatne prekročili limitné hodnoty pre pitnú vodu, podobne ako v predchádzajúcom období monitoringu.

4.2. Slovenské územie 

Monitoring kvality podzemnej vody na slovenskom území je uskutočňovaný na 18 objektoch (10 pozorovacích objektov a 8 vodárenských zdrojov) – Tabuľka 4-2. Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZsVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. (KSPV).

Hodnotenie kvality podzemnej vody pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania bolo vykonané v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2009. Časťou Národnej ročnej správy je Tabuľková príloha, kde sú prehľadne spracované údaje o kvalite vody pre hodnotené obdobie a Grafická príloha, kde je graficky znázornený dlhodobý vývoj pozorovaných ukazovateľov kvality pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania. Vyhodnotenie v Spoločnej správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tabuľke 4-3. V dlhodobom hodnotení sú pre lokalitu Kalinkovo prezentované dve studne (č. 116 a 119), pretože čerpanie na studni č. 116 bolo v roku 2004 kvôli technickým dôvodom zastavené a táto bola nahradená studňou č. 119. 

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie konanom v roku 2007 sa dohodlo, že dusitany, TOC a kremičitany budú zo zoznamu ukazovateľov kvality podzemnej vody vynechané a že kvalita podzemnej vody bude hodnotená miesto hydrologického roka pre obdobie kalendárneho roka.

Stručné hodnotenie kvality podzemnej vody v monitorovacích objektoch zahrnutých do výmeny údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli v ukazovateľoch analyzovaných počas roka 2009 pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre pitnú vodu. Prekročenia dohodnutých limitných hodnôt sa vyskytli na vodárenských zdrojoch Bodíky a Kalinkovo v prípade mangánu.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitorovania ukazujú, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade amónneho iónu, mangánu a železa. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu pitnej vody.

Detailné hodnotenie vodárenských zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt pre obdobie 2005-2009 je uvedené v tabuľke „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2009. 

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Rusovciach – č. 102 a pri Čunove – 2559

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody na vodárenskom zdroji pri Rusovciach a v menšej miere na vodárenskom zdroji pri Čunove. Koncentrácie katiónov, aniónov a hodnoty vodivosti sa postupne stabilizovali a v súčasnosti kolíšu v úzkom intervale. Vápnik, horčík a chloridy na vodárenskom zdroji Rusovce vykazujú vyššie koncentrácie; o niečo nižší je obsah draslíka a hodnoty pH. V porovnaní s vodárenským zdrojom Rusovce sa v priebehu celého obdobia monitoringu na vodárenskom zdroji Čunovo vyskytujú vyššie obsahy dusičnanov, ale tieto hodnoty sú v porovnaní s limitnými hodnotami kvality podzemnej vody pre pitné účely nízke. Obsah ostatných pozorovaných nutrientov je dlhodobo nízky a väčšinou kolíše na úrovni ich medzí stanovenia. Organické znečistenie v hodnotenom roku, vyjadrené CHSK_Mn, na oboch vodárenských zdrojoch kleslo v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Koncentrácie mangánu a železa boli nízke. Obsahy rozpusteného kyslíka kolíšu a v posledných troch rokoch mierne stúpli. Ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch spĺňajú dohodnuté limity kvality pre pitnú vodu.

Vodárenský zdroj pri Bratislave – č. 907

S ohľadom na umiestnenie vodárenského zdroja č. 907 – Pečniansky les blízko Dunaja je kvalita podzemnej vody na tomto objekte významne ovplyvnená zmenami a kolísaním chemických zložiek v dunajskej vode. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, teploty vody, obsahu rozpusteného kyslíka a koncentrácie dusičnanov v priebehu roka značne kolíšu. Obsah rozpusteného kyslíka, koncentrácie dusičnanov a hodnoty CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. Hodnoty CHSK_Mn zaznamenané v roku 2009 boli najnižšie od začiatku monitorovania. Podobne ako v roku 2008 boli koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov v hodnotenom roku pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Pokiaľ ide o koncentrácie dusičnanov a železa boli v roku 2009 zaznamenané maximálne hodnoty za obdobie monitoringu, avšak železo sa na tomto vodárenskom zdroji vyskytuje v nízkej koncentrácii. Obsahy ostatných ukazovateľov boli podobné ako v predchádzajúcom roku. V hodnotenom roku sa na tomto vodárenskom zdroji nevyskytlo žiadne prekročenie limitov kvality pre pitnú vodu (Tabuľka 4-3). 

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Kalinkove – č. 116 a pri Šamoríne – č. 105

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do takej miery ako kvalita na vodárenských zdrojoch na pravej strane. Chemizmus podzemnej vody na vodárenskom zdroji Kalinkovo (objekty č. 116 a 119) a pri Šamoríne (objekt č. 105) je podobný a priebeh a zmeny väčšiny ukazovateľov kvality sú tiež podobné. Malé rozdiely sú v prípade koncentrácií draslíka, mangánu a železa. Tieto ukazovatele dosahujú pri Kalinkove vyššie hodnoty. Významné rozdiely sú registrované len v prípade amónnych iónov, ktorých koncentrácie sú na vodárenskom zdroji Šamorín pod medzou stanovenia, na rozdiel od vodárenského zdroja Kalinkovo, kde sú vyššie. Obsahy rozpusteného kyslíka na oboch vodárenských zdrojoch v posledných troch rokoch dosahujú vyššie hodnoty. Teplota vody, hodnoty pH a vodivosti dlhodobo vykazujú mierne stúpanie. Koncentrácie dusičnanov boli podobné ako v roku 2008. V prípade koncentrácií CHSK_Mn sa na vodárenskom zdroji pri Kalinkove vyskytla jedna vyššia hodnota – 2,13 mg.l^-1, avšak táto neprekročila limitnú hodnotu. Počas sledovaného obdobia koncentrácie mangánu a železa pri Kalinkove niekoľko-krát prekročili limitné hodnoty. V roku 2009 všetky sledované ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch splnili limity kvality podzemnej vody pre pitné účely.

Vodárenský zdroj pri Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa líši od kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Teplota vody je na vodárenskom zdroji Gabčíkovo vyrovnanejšia. Hodnoty pH v roku 2009 poklesli a vrátili sa na úroveň obdobia 2000-2004. Dlhodobý mierny nárast vápnika, horčíka, síranov, hydrogénuhličitanov a chloridov sa zastavil. Stúpnutie síranov a chloridov ukazuje, že väčšia časť vody k vodárenskému zdroju priteká z vnútrozemskej časti Žitného ostrova. Koncentrácie sodíka a draslíka sú najnižšie zo všetkých pozorovaných objektov a dosahujú len polovicu hodnôt koncentrácie zaznamenanej na vodárenských zdrojoch pri Šamoríne alebo Kalinkove. Náhla zmena v obsahu dusičnanov v období rokov 2005-2008 bola spôsobená zmenou prístroja na stanovovanie dusičnanov a následnou kalibráciou a úpravou citlivosti. Podobná situácia sa vyskytla na ďalších dvoch vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch, ktoré sú monitorované rovnakou organizáciou – ZsVS. Organické znečistenie, vyjadrené CHSK_Mn, je dlhodobo nízke (od roku 2002 hodnoty prevažne kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy). Z tohto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšila. Dlhodobo nízke sú obsahy amónneho iónu, fosforečnanov, železa a mangánu, ktoré väčšinou oscilujú na úrovni medzí stanovenia použitých analytických metód. V roku 2009 každý pozorovaný ukazovateľ kvality splnil limity kvality podzemnej vody pre pitné účely (Tabuľka 4-3).

Vodárenské zdroje pri Vojke – č. 467 a pri Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je na oboch vodárenských zdrojoch podobné, viditeľne sa líši len v niekoľkých zložkách. Mierne rozdiely sa vyskytujú v síranoch a dusičnanoch, ktoré sú na vodárenskom zdroji vo Vojke vyššie. Namerané hodnoty dusičnanov v období rokov 2005-2008 sú kvôli vyššie uvedeným dôvodom (zmena prístroja na stanovovanie dusičnanov) považované za menej reprezentatívne. Na vodárenskom zdroji Bodíky sú obsahy mangánu dlhodobo vyššie, mierne vyššie sú obsahy amónneho iónu, železa a hydrogénuhličitanov, ako aj hodnoty teploty vody. Koncentrácie mangánu na tomto vodárenskom zdroji pri každom vzorkovaní dlhodobo prekračujú limitnú hodnotu kvality podzemnej vody pre pitné účely podľa Tabuľky 4-3. Obsah rozpusteného kyslíka je na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo nízky a je najnižší zo všetkých hodnotených vodárenských zdrojov. Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v rokoch 2007-2009 na vodárenskom zdroji Vojka (č. 467), kde obsah rozpusteného kyslíka mierne stúpol. Na tomto vodárenskom zdroji boli koncentrácie mangánu, železa, amónneho iónu a fosforečnanov v roku 2009 pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Hodnoty CHSK_Mn sú na oboch vodárenských zdrojoch konštantne nízke, často pod medzou stanovenia. 

4.3. Závery

Podľa výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu na väčšine pozorovaných objektov trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty (CHSK) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Keď analyzujeme údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných pre zásobovanie pitnou vodou je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tabuľka 4-3). V prípade vodárenských zdrojov bolo prekročenie limitnej hodnoty pre mangán zaznamenané na vodárenskom zdroji Bodíky (č. 485) v každej vzorke a ojedinele sa vyskytuje na vodárenskom zdroji Kalinkovo (č. 119), v roku 2009 sa nevyskytlo. V prípade pozorovacích objektov je prekročenie častejšie a vyskytuje sa na viacerých objektoch. Podrobný popis je uvedený v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2009. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodárenský zdroj Bratislava – Pečniansky les je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. Na rozdiel od ostatných pozorovaných vodárenských zdrojov väčšina ukazovateľov kvality podzemnej vody kolíše a vykazuje sezónnosť. V oblasti vodárenských zdrojov pri Rusovciach a Čunove sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody, čo vyústilo do zlepšenia kvality podzemnej vody na týchto vodárenských zdrojoch. Kvalita podzemnej vody pri Kalinkove a Šamoríne je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zdrže. Kvalita podzemnej vody vo vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa od ostatných vodárenských zdrojov, v dôsledku prevládajúceho smeru prúdenia podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia, odlišuje. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami. Pri Bodíkoch obsah mangánu dosahuje vyššie hodnoty, častejšie prekračuje dohodnutý limit pre kvalitu podzemnej vody. Na základe dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn v priebehu pozorovaného obdobia pokleslo. Spomedzi nutrientov sa fosforečnany a amónny ión na monitorovaných objektoch dlhodobo vyskytujú v nízkych koncentráciách. V súčasnosti sú väčšinou pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Len pri Bodíkoch a Kalinkove dosahujú vyššie koncentrácie, ktoré neprekračujú limity dohodnuté pre tieto ukazovatele kvality podzemnej vody. Približne od roku 2000 je zaznamenávaný mierny rast koncentrácie dusičnanov, ale ich obsah je trvale nízky. V hodnotenom roku 2009 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne významné zmeny. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely používané na hodnotenie v rámci spoločného monitorovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely