3.časť
Režim podzemných vôdMonitorovanie vplyvu dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyvu dotácie vody na režim a hladiny podzemných vôd pokračoval v hydrologickom roku 2009 bez podstatných zmien. Hladiny podzemných vôd boli monitorované 262 pozorovacími studňami na slovenskom a maďarskom území (136+126). Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Zoznam pozorovacích studní je uvedený v príslušných Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2009 v lokálnej mierke bolo uskutočnené stranami samostatne a je uvedené v Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdHladiny podzemných vôd v sledovanom území sú primárne ovplyvnené hladinami povrchových vôd v Dunaji a zdrži. Na rozdiel od niekoľkých posledných rokov bol režim Dunaja v hydrologickom roku 2009 typický. Nízke prietoky v zimnom období prevažne kolísali pod hodnotami dlhodobého denného priemeru. Avšak v novembri a decembri 2008 priemerné denné hodnoty prekročili dlhodobý denný priemer kvôli vyšším zrážkovým úhrnom v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja. Kvôli otepleniu a zrážkam na konci februára prietok významne stúpol, čo trvalo do konca druhej marcovej dekády. Po prechodnom poklese prietok začal opäť stúpať a počas prvej polovice apríla prekročil 4000 m3.s-1. Následne, do konca apríla, prietok postupne klesal. Prietoky v máji kolísali okolo dlhodobých priemerných denných hodnôt, ale v prvej polovici júna významne klesli. Od polovice júna prietoky kvôli zvýšenému množstvu zrážok prudko vzrástli. V dôsledku dlhotrvajúcich dažďov v rakúskom povodí Dunaja sa v tretej dekáde júna vyskytla vysoká povodňová vlna, ktorá kulminovala 26. júna 2009 pri 8288 m3.s-1. V júli a auguste sa kvôli silným dažďom vyskytli dve ďalšie významné stúpnutia prietoku. Prietok prekročil 4000 m3.s-1. Koncom augusta a v septembri sa prietoky väčšinou pohybovali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Prietoky klesli aj začiatkom októbra, ale do konca hydrologického roka mierne vzrástli. Krátke prietokové vlny počas roka mali len obmedzený vplyv na hladiny podzemných vôd. Najväčší vplyv sa vyskytol počas povodne koncom júna 2009. Prejavil sa hlavne v oblasti pozdĺž koryta Dunaja, kde hladina podzemnej vody stúpla o 2,5-3 metre. Ďalší významný vplyv na hladinu podzemnej vody bol pozorovaný v inundácii počas umelého zaplavenia, ktoré bolo realizované od konca apríla do konca prvej dekády júna 2009. Počas umelého zaplavenia hladina podzemnej vody na niektorých miestach v oblasti inundácie stúpla až do 2,5 metra. Vzhľadom na priebeh prietokov sa minimálne hladiny podzemnej vody vo väčšine pozorovaných studní vyskytli v januári a februári 2009. Minimálne hladiny podzemnej vody pozdĺž Malého Dunaja sa vyskytli koncom hydrologického roka v októbri. Maximálne ročné hladiny vo väčšine pozorovacích studní sa v závislosti od ich vzdialenosti od Dunaja vyskytli koncom júna a v priebehu júla, odrážajúc prechod povodňovej vlny. S rastúcou vzdialenosťou pozorovacej studne od Dunaja sa kolísanie objavovalo s oneskorením, alebo v prípade menších prietokových vĺn sa nevyskytlo vôbec. Režim podzemnej vody na vzdialených objektoch odrážal vo veľkej miere iné podmienky (napr. klimatické podmienky, hladiny povrchových a podzemných vôd na hraniciach) – maximálne hladiny sa vyskytli v auguste, marci a apríli. Pokiaľ ide o ročné kolísanie hladiny podzemnej vody, boli dosiahnuté podobné hodnoty ako predošlý rok. V hornej časti sledovaného územia a vo vnútrozemí sa kolísanie hladiny podzemnej vody pohybovalo od 0,3 do 1,0 m, v blízkosti zdrže maximálne do 0,7 m. V dolnej časti inundačnej oblasti kolísanie dosiahlo 3-4,5 m. Koncom hydrologického roka úroveň hladín podzemných vôd dosiahla podobné úrovne ako na jeho začiatku. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Vybrané hydrologické situácie charakterizujú podmienky nízkych, stredných a vysokých prietokov v Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3.s-1. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava - Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b): Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov bolo zvolené uprostred zimného obdobia, koncom januára 2009. Meteorologické a klimatické podmienky boli porovnateľné. Obdobie priemerných a vysokých prietokov bolo zvolené v podobných klimatických podmienkach, ale hydrologické situácie neboli úplne porovnateľné, najmä v prípade vysokých prietokov. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5, Obr. 3-6). V studniach, kde je hladina vody meraná raz za týždeň, bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach boli použité priemerné denné hodnoty. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mapách uvedené nadmorské výšky hladín podzemných vôd. Na zostrojenie hydroizohýps bola použitá aj vypočítaná hladina povrchovej vody v Dunaji. Táto hladina bola vypočítaná pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli pre konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a smer prúdenia a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramenných sústav. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané hydrologické situácie v rokoch 1993 a 2009 sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8, Obr. 3-9. Vyhodnotenie je zamerané hlavne na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskej strane. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Porovnaním hydrologických situácií s nízkym prietokom (približne 1000 m3.s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2009 oproti 1993) je možné konštatovať, že následkom dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja a čiastočne následkom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja, nastalo na veľkej časti ovplyvneného územia stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). Stúpnutie hladiny podzemnej vody v hornej časti územia Szigetközu medzi obcami Rajka a Dunasziget je zmenšené poklesom hladiny vody v oblasti okolo zdrže, ktoré je spôsobené znížením priepustnosti dna zdrže medzi porovnávanými obdobiami. V strednej časti územia Szigetközu medzi obcami Dunasziget a Dunaremete sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili vyššie hladiny podzemných vôd ako odpoveď na dotáciu vody do ramennej sústavy a kanálov vo vnútrozemí. Stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, pod Ásványráró a okolo Bagomérskej ramennej sústavy boli hladiny podzemných vôd, kvôli nedokončenému systému zásobovania vodou, mierne nižšie než v roku 1993. Nižšie hladiny podzemnej vody boli kvôli veľkým rozdielom v priepustnosti dna zdrže zaznamenané aj na ľavej strane zdrže v hornej časti Žitného ostrova. Avšak, hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred vybudovaním priehrady. Významný pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnená eróziou koryta. Na veľkej časti slovenskej strany neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny. Mierny pokles pozdĺž Malého Dunaja a okolo kanálov v dolnej časti Žitného ostrova súvisí s režimom povrchových vôd v kanálovej sústave a hydrologickým režimom na okrajoch územia. Vo všeobecnosti je stúpnutie priemerných hladín podzemných vôd okolo 0,2-0,75 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Aj v oblasti inundácie na slovenskej strane existuje stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach podľa Dohody. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zo zdrže do okolitého územia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po sútok s Mošonským Dunajom podzemná voda vteká do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda vo vnútrozemí tečie paralelne s Dunajom. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj, spolu s riekou Váh, územie drénuje. Podmienky priemerných prietokov Porovnaním hladín podzemných vôd v období pred realizáciou technických opatrení, po zvýšení prietokov do Dunaja podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3.s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody alebo dokonca lepší. V hornej a strednej časti územia Szigetközu a pozdĺž Mošonského Dunaja nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd. Priemerná hladina podzemnej vody stúpla okolo 0,3-1,5 m (Obr. 3-8). Najvýznamnejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo v strednej časti územia Szigetközu (vrátane inundácie), kde dosahuje 0,7-1,5 m. V porovnaní s rokom 1993 boli hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (pri ústí Bagomérskej ramennej sústavy) nižšie. Pokles hladín podzemných vôd je kvôli nedokončenému systému dotácie a erózii riečneho dna na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannom inundačnom území odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v ramennej sústave v roku 1993 a v roku 2009. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži než v roku 1993 ako aj z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany neboli pozorované žiadne zmeny hladín podzemných vôd. Mierny pokles v dolnej časti Žitného ostrova súvisí s hladinami vody udržiavanými v kanálovej sústave. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zo zdrže do okolitého územia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po Gabčíkovo podzemná voda prúdi do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda mimo inundácie tečie do vnútrozemia. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj dotuje priľahlé územie a podzemná voda je drénovaná Váhom. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3.s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2009) realizovaní opatrení podľa Dohody, je možné vidieť pokles hladín podzemných vôd pozdĺž Dunaja. V hodnotenom roku a v porovnávanom období hladina podzemnej vody v úseku medzi obcami Dunasziget a Dunaremete vykazuje zanedbateľné zmeny oproti obdobiu v roku 1993 (Obr. 3-9). Pokles v hornej a dolnej časti inundačného územia väčšinou dosahuje 0,1-0,75 m. Tento rozdiel je čiastočne spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2009 (479,3 m3s-1). Na veľkej časti územia chráneného proti povodniam v Szigetköze je stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je spôsobené dotáciou vody do Mošonského Dunaja, kanálovej sústavy vo vnútrozemí a vyššími hladinami podzemných vôd na okrajoch skúmaného územia. Pokles v hladinách podzemných vôd na ľavej strane zdrže súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 a poklesom priepustnosti dna zdrže. V hornej časti stredného Žitného ostrova nie je dokumentovaná žiadna zmena. Stúpnutie v dolnej časti stredného Žitného ostrova súvisí s režimom povrchových vôd v kanálovej sústave a Malom Dunaji. Smery prúdenia podzemnej vody pozdĺž Dunaja, okrem hornej a strednej časti inundácie, ukazujú dotáciu vody z Dunaja do priľahlého územia. 3.2. ZáveryNa základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a najmä priemerných prietokov v Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja, avšak v určitej vzdialenosti od starého koryta Dunaja neboli v oblasti inundácie pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemí Szigetközu bolo pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd. Vo všeobecnosti je celková situácia podobná ako v predchádzajúcom roku a nie je možné pozorovať žiadne významné zmeny. Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu vyriešenia dotácie vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane by mohlo byť tiež riešené opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji nejakými opatreniami realizovanými v koryte rieky. Odporúča sa celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenej oblasti založené na porovnaní období pred vybudovaním priehrady a v súčasnosti.
|
|||||||||||||||||||||||||
