Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v slovenskej a maďarskej Národnej správe z monitorovania prírodného prostredia v roku 2009 alebo v ich prílohách. Obrázky v tejto Spoločnej správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov na vybraných miestach monitorovania. Údaje na spoločne sledovaných miestach neboli v roku 2009 zjednocované, takže boli zohľadňované národné údaje. Odberné miesto č. 1205 – Komárno nebolo v roku 2009 pozorované. 

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

 V Tabuľke 2-2 sú uvedené limitné hodnoty pre klasifikáciu kvality povrchovej vody, ktoré boli prijaté slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd („Smernica pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“), ktoré boli použité pre hodnotenie kvality povrchovej vody v roku 2009. Od roku 2007 sa hodnotenie vzťahuje na kalendárny rok. Hodnotenie hydrobiologických prvkov bolo uskutočnené podľa metodiky dohodnutej v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd a podľa národných metodík vypracovaných v súlade s Rámcovou smernicou o vode.

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho roka

Rok 2009 patril z hľadiska vodnosti k vodnatým rokom. Priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch boli často na úrovni 2000-3000 m³.s^-1. V dôsledku bohatých zrážok v Alpách sa koncom júna a začiatkom júla vyskytla veľká povodňová vlna, kedy maximálny prietok 26. júna 2009 v Devíne dosiahol 8288 m³.s^-1. Začiatkom júla boli prietoky stále nad 6000 m³.s^-1. Vyššie prietoky v roku 2009 boli zaznamenané aj v druhej polovici júla, v auguste a vyskytli sa aj začiatkom septembra. Kolísali v rozmedzí 3000-4000 m³.s^-1. Prietoky klesli až na jeseň a začiatkom zimy na úroveň typickú pre toto obdobie. Klimatické podmienky v roku 2009 boli charakteristické nadpriemernými teplotami v apríli a mierne nadpriemernými teplotami v septembri. Tieto mesiace boli tiež charakteristické množstvom zrážok hlboko pod priemerom a dokonca nulovými zrážkovými úhrnmi. Zrážky nad priemernými hodnotami sa vyskytli od druhej polovice januára do konca marca a v druhej polovici júna, kedy sa vyskytla povodňová vlna. Nadpriemerné zrážky sa vyskytli aj v júli a auguste. Vyššie uvedené hydrologické a klimatické podmienky ovplyvnili kvalitu povrchovej vody v hodnotenom roku.

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele 

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v hodnotenom v roku 2009 bolo na jednotlivých odberných miestach podobné. Jej priebeh vykazoval sezónny charakter. Maximálne hodnoty v priebehu leta neprekročili maximálne hodnoty z predchádzajúceho roka. Na jednotlivých odberných miestach sa maximálne hodnoty vyskytli v júli a auguste, minimálne hodnoty sa vyskytli v januári a februári. Najvyššia teplota vody 22,2 °C bola nameraná v pravostrannej ramennej sústave na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene. Teplota vody v Dunaji kolísala od 0,2 do 20,4 °C. Teploty v zdrži boli podobné ako v predchádzajúcom roku (maximálna nameraná teplota bola 20,5 °C na odbernom mieste č. 309 na pravej strane zdrže). Na rozdiel od niekoľkých posledných rokov teplota vody v Mošonskom Dunaji pri Véneku nedosiahla najvyššie hodnoty, kolísala maximálne do 21,6 °C. Najvyrovnanejšia teplota bola charakteristická pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania č. 317), kde kolísala od 8,2 do 15,5 °C. Rozptyl teplôt v pravostrannom priesakovom kanáli bol mierne vyšší a kolísal od 3,8 do 16,9 °C. Vyššie teploty (nad 15 °C) sa vyskytli podobne ako predchádzajúci rok od mája a trvali až do októbra. Priebeh teploty vody na vybraných odberných miestach je dokumentovaný na Obr. 2-3.

pH

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V hodnotenom roku to bolo v apríli a máji, na niektorých odberných miestach aj v auguste, na začiatku septembra alebo na začiatku októbra počas oteplenia. Hodnoty pH dunajskej vody v hodnotenom období kolísali v rozmedzí od 7,05 do 8,48. V Mošonskom Dunaji a v ramennej sústave to bolo podobné. V zdrži hodnoty pH kolísali v užšom intervale od 7,83 do 8,63, ale hodnoty sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac menili. Najvyššia hodnota 8,63 bola zaznamenaná na konci augusta na odbernom mieste č. 309 v dolnej časti zdrže. Priebeh hodnôt pH v priesakových kanáloch bol vyrovnanejší a hodnoty pH sa pohybovali od 7,01 do 8,24. Keď porovnáme údaje z monitorovania je možné opäť konštatovať, že medzi slovenskými a maďarskými údajmi sú veľké rozdiely. Zatiaľ čo hodnoty pH získané slovenskou stranou sa pohybujú v užších intervaloch, intervaly zaznamenané maďarskou stranou sú oveľa širšie a rozptyl údajov je vyšší. Tento rozdiel je zreteľný najmä na spoločne pozorovaných odberných miestach (Obr. 2-4).

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Má sezónny charakter; hodnoty sú vyššie v zimných mesiacoch, nižšie počas leta. Minimálne hodnoty v hodnotenom období boli v závislosti od miesta vzorkovania zaznamenané koncom mája a začiatkom júna. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, ale na rozdiel od predchádzajúcich rokov to nebolo po celý rok. Najvyššia nameraná hodnota vodivosti dosiahla 70,2 mS.m^-1 (december 2009). Priebeh hodnôt mernej vodivosti na miestach vzorkovania v Dunaji sledoval hodnoty vodivosti na odbernom mieste v Bratislave (č. 109). Hodnoty vodivosti kolísali medzi 27,4 do 54,8 mS.m^-1. Vodivosť v zdrži, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke, v ramennej sústave a v odpadovom kanáli pri Sape sa pohybovala v užších intervaloch. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch bol stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v úzkom intervale a najnižší rozptyl hodnôt (41,1-48,8 mS.m^-1) je typický pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 317). Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že hodnoty vodivosti namerané slovenskou stranou sú vyššie ako hodnoty zaznamenané maďarskou stranou, čo je možné vidieť najmä na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania (Obr. 2-5).

Nerozpustené látky

Obsah nerozpustených látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách a vyššie hodnoty sú charakteristické hlavne pre letné obdobie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli na väčšine odberných miest zaznamenané vyššie hodnoty. Najvyšší obsah 260 mg.l^-1 bol zaznamenaný koncom júna 2009 na odbernom mieste v Bratislave. Súvisí to pravdepodobne s povodňovou vlnou, ktorá sa vyskytla na konci júna a na začiatku júla (prietoky nad 6000 m³.s^-1), podobne ako vysoké koncentrácie v zdrži zaznamenané začiatkom júla – 136 mg.l^-1 na odbernom mieste č. 309 a 119 mg.l^-1 na odbernom mieste č. 307. Okrem týchto hodnôt sa obsah nerozpustených látok v Dunaji a v zdrži pohyboval do 94 mg.l^-1. Obsahy namerané v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (miesta vzorkovania č. 3531/0084) boli nižšie a kolísali v intervale od 2 do 41 mg.l^-1. Na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku bol obsah nerozpustených látok vyšší než v roku 2008 a pohyboval sa od 14 do 99 mg.l^-1 (maximum v roku 2008 bolo 44 mg.l^-1). Obsah nerozpustených látok v priesakových kanáloch bol vzhľadom na pôvod vody nízky. V ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) žiadna nameraná koncentrácia neprekročila medzu stanovenia použitej analytickej metódy (9,5 mg.l^-1). V pravostrannom priesakovom kanáli obsah kolísal od 2 do 28 mg.l^-1. Nerozpustené látky v ramennej sústave dosiahli maximálny obsah 91 mg.l^-1. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok na odberných miestach na Dunaji je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou (na odbernom mieste č. 112 v Medveďove) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže.

Železo

Množstvo nerozpustených látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode, preto sa vyšší obsah železa vyskytuje vo vzorkách odobratých počas vyšších prietokov. Koncentrácie železa v dunajskej vode v roku 2009 boli vyššie než v predchádzajúcom roku, kolísali v intervale od 0,07 do 0,95 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou na odbernom mieste č. 109 pri Bratislave nameranou v auguste (1,34 mg.l^-1) a jednou vyššou hodnotou na odbernom mieste pri Medveďove nameranou v septembri (1,23 mg.l^-1). Obsah železa v Mošonskom Dunaji pri Rajke (odberné miesto č. 0082) bol nižší než v Dunaji a pohyboval sa od 0,06 do 0,32 mg.l^-1. Na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku obsah železa vo februári a marci dosiahol vyššie hodnoty (2,63 a 2,02 mg.l^-1), všetky ostatné hodnoty kolísali v intervale od 0,16 do 0,75 mg.l^-1. V ramennej sústave koncentrácie železa kolísali od 0,04 do 0,74 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou 1,07 mg.l^-1 zaznamenanou v marci na mieste vzorkovania č. 1112 (rameno Helena). V zdrži sa obsah železa pohyboval od 0,07 do 0,91 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu a boli podobné ako v predchádzajúcom roku. V ľavostrannom priesakovom kanáli sa pohybovali od 0,06 do 0,13 mg.l^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli boli mierne vyššie, do 0,32 mg.l^-1.

Mangán

Na odberných miestach v Dunaji, ľavostrannom priesakovom kanáli a v pravostrannej ramennej sústave koncentrácie mangánu v hodnotenom roku kolísali v intervale od <0,005 do 0,12 mg.l^-1. Obsah mangánu v zdrži bol nižší, maximálne do 0,09 mg.l^-1. Najvyššie obsahy boli v hodnotenom roku zaznamenané na odberných miestach v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke (č. 0082 a 0084), kde sa pohybovali v intervale od <0,02 do 0,17 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah mangánu bol v hodnotenom roku v porovnaní s rokom 2008 vyšší.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných útvarov. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a na odbernom mieste pri Véneku jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V porovnaní s rokom 2008 boli zaznamenané nižšie hodnoty teploty vody, vodivosť a pH boli podobné ako v roku 2008. Koncentrácie železa, mangánu a nerozpustených látok boli ovplyvnené aktuálnym hydrologickým režimom a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli vyššie.

2.3. Katióny a anióny 

Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v hodnotenom roku 2009, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny vodivosti. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Vývoj koncentrácií katiónov a aniónov bol na jednotlivých miestach vzorkovania podobný. Vyšší obsah solí je charakteristický pre odberné miesto Vének na Mošonskom Dunaji, kvôli jeho prítokom a čistenej odpadovej vode z Győru. Priemerné hodnoty iónov sodíka, draslíka, chloridov a síranov pri Véneku prekročili priemerné hodnoty zaznamenané na ostatných odberných miestach. Najstabilnejšie iónové zloženie bolo charakteristické pre priesakovú vodu.

2.4. Nutrienty

Amónny ión

Vyššie obsahy amónneho iónu sa v hodnotenom roku na väčšine miest vzorkovania vyskytli od januára do marca. Najvyššia koncentrácia 0,348 mg.l^-1 bola zaznamenaná vo februári na odbernom mieste č. 109 v Bratislave. Od apríla boli koncentrácie amónneho iónu v Dunaji nízke a dosahovali maximálne 0,050 mg.l^-1, avšak koncentrácia amónneho iónu v starom koryte Dunaja dosiahla 0,115 mg.l^-1. Obsahy amónneho iónu v zdrži boli podobné ako v predchádzajúcom roku a kolísali od <0,013 do 0,141 mg.l^-1. Vyššie hodnoty sa vyskytli na odbernom mieste č. 309 v dolnej časti zdrže. Na rozdiel od ostatných miest vzorkovania sa v Mošonskom Dunaji pri Véneku vyskytla vyššia hodnota 0,150 mg.l^-1 aj v decembri. Najnižšie obsahy amónneho iónu boli zaznamenané na odbernom mieste č. 3531/0084 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke, kde kolísali od <0,020 do 0,064 mg.l^-1.

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov vykazovali sezónne kolísanie, ktoré bolo v priesakových kanáloch menej zreteľné. V zimných mesiacoch dosiahli koncentrácie dusičnanov vyššie hodnoty, následne postupne klesali; minimálne hodnoty boli zaznamenané od mája do októbra a koncom roka opäť mierne stúpli. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a spotrebou nutrientov vo vode. Vo vegetačnom období obsah nutrientov väčšinou klesá na polovicu zimného množstva. Priebeh koncentrácie dusičnanov bol na jednotlivých odberných miestach, okrem priesakových kanálov, podobný. Vyššie hodnoty sa vyskytli najmä v hlavnom koryte, v Mošonskom Dunaji a v zdrži (maximálne do 14,9 mg.l^-1) s jednou vyššou hodnotou pri Véneku, ktorá dosiahla 21,0 mg.l^-1. Mierne nižšie hodnoty boli namerané na odberných miestach v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a v ramennej sústave (maximálne do 13,3 mg.l^-1). Nízke koncentrácie dusičnanov boli charakteristické pre priesakovú vodu a pohybovali sa v úzkom intervale od 2,8 do 8,5 mg.l^-1. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie dusičnanov vyššie na väčšine miest vzorkovania. Priebeh koncentrácií dusičnanov na vybraných odberných miestach je znázornený na Obr. 2-6.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. Okrem zdrže a priesakových kanálov koncentrácie dusitanov vykazovali na ostatných miestach vzorkovania sezónne kolísanie a ich priebeh bol podobný. Koncentrácie sa pohybovali v intervale od <0,007 do 0,151 mg.l^-1. Obsah dusitanov v zdrži bol počas celého roka premenlivý a kolísal v rozmedzí od <0,020 do 0,110 mg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli boli hodnoty dusitanov vyrovnané a ich obsah kolísal v úzkom intervale od 0,023 do 0,062 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah dusitanov bol v hodnotenom roku, v porovnaní s predchádzajúcim rokmi, mierne vyšší.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Celkový dusík patrí k ukazovateľom kvality vody s významným sezónnym kolísaním. Maximá sú dosahované v chladnejších mesiacoch a minimá v teplejších mesiacoch (počas vegetačného obdobia). Trend kolísania celkového dusíka v hodnotenom roku v Dunaji, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke, v odpadovom kanáli pri Sape, v ľavostrannej ramennej sústave a v zdrži bol podobný. Koncentrácie sa pohybovali od 1,26 do 5,24 mg.l^-1. Obsah celkového dusíka bol v pravostrannej ramennej sústave a v starom koryte Dunaja vyšší a pohyboval sa od 1,23 do 6,73 mg.l^-1. Najvyššie koncentrácie boli zdokumentované v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku a kolísali od 2,18 do 9,52 mg.l^-1. Sezónne kolísanie v priesakových kanáloch je menej zreteľné a vzhľadom na pôvod vody je obsah celkového dusíka nižší (Obr. 2-7). V ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania č. 317) v hodnotenom roku kolísal v úzkom intervale od 1,00 do 2,16 mg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (miesto vzorkovania č. 3531/0084) slovenská strana zaznamenala hodnoty dokonca v užšom intervale (od 1,10 do 1,88 mg.l^-1), ale maďarská strana v prvých dvoch mesiacoch namerala koncentrácie nad 4,0 mg.l^-1. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli obsahy celkového dusíka na jednotlivých miestach vzorkovania v hodnotenom roku vo všeobecnosti vyššie.

Fosforečnany

Vyššie hodnoty koncentrácií ortofosforečnanov sú charakteristické pre chladnejšie mesiace a počas vysokých prietokov. Najnižšie hodnoty sú typické pre vegetačné obdobie, kedy prebieha intenzívny rast rias. Medzi obsahom fosforečnanov a abundanciou fytoplanktónu existuje nepriamo úmerný vzťah. Počas rozvoja rias sa vyskytujú nízke obsahy fosforečnanov alebo dokonca obsahy pod medzou stanovenia. Takéto nízke hodnoty sa v roku 2009 vyskytli začiatkom mája. Priebeh koncentrácií fosforečnanov bol počas roka takmer na každom odbernom mieste podobný. Výnimkou bolo odberné miesto č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde sa maximálne hodnoty vyskytovali od júna do augusta a dosiahli maximálne 0,33 mg.l^-1. Koncentrácie fosforečnanov v dunajskej vode kolísali v intervale od 0,03 do 0,29 mg.l^-1. Podobné koncentrácie boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste Čunovo/Rajka, v ramennej sústave a v odpadovom kanáli pri Sape. V zdrži sa vyskytol pokles abundancie fytoplanktónu v dôsledku povodne na konci júna a v dôsledku poklesu teploty v júli. Následkom toho bol zaznamenaný nárast obsahu fosforečnanov. Najvyšší obsah v roku 2009 0,36 mg.l^-1 bol nameraný na odbernom mieste č. 309 (Obr. 2-8). Vývoj obsahu fosforečnanov v pravostrannom priesakovom kanáli bol vyrovnanejší a hodnoty sa pohybovali od <0,03 do 0,09 mg.l^-1. Koncentrácie v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove boli podobné ako predchádzajúci rok a kolísali od 0,03 do 0,15 mg.l^-1. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie fosforečnanov mierne vyššie na väčšine odberných miest. Nižšie koncentrácie boli zaznamenané na odberných miestach v priesakových kanáloch a v Mošonskom Dunaji pri Véneku.

Celkový fosfor

Zmeny obsahu celkového fosforu v čase len čiastočne sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Nárast jeho koncentrácie v povrchovej vode je často spôsobovaný fosforom viazaným na nerozpustené látky. Na väčšine monitorovaných odberných miestach bol obsah celkového fosforu v hodnotenom roku vyšší ako v roku 2008. Koncentrácie sa na odberných miestach v Dunaji, v odpadovom kanáli a v ramennej sústave pohybovali od 0,01 do 0,23 mg.l^-1. V starom koryte Dunaja bol obsah celkového fosforu na odberných miestach sledovaných slovenskou stranou nižší (do 0,18 mg.l^-1) než na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou na pravom brehu (do 0,24 mg.l^-1). Koncentrácie celkového fosforu v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste č. 3529/0082 pri Čunove/Rajke dosiahli hodnoty maximálne do 0,18 mg.l^-1. V priesakových kanáloch bol zaznamenaný len úzky interval koncentrácií, ktoré sa pohybovali od <0,02 do 0,08 mg.l^-1. Najvyššie obsahy celkového fosforu v zdrži boli zaznamenané začiatkom júla počas vyšších prietokov v Dunaji (maximálne do 0,24 mg.l^-1). Najvyššie koncentrácie celkového fosforu boli charakteristické pre odberné miesto č. 1141 na Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde kolísali od 0,10-0,39 mg.l^-1.

Nutrienty - zhrnutie

Jednotlivé nutrienty vykazujú sezónne kolísanie. Vyššie koncentrácie sú charakteristické pre chladnejšie mesiace, pokles hodnôt je zaznamenávaný na jar po oteplení. Sezónne kolísanie súvisí s biochemickými procesmi vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Sezónnosť bola v hodnotenom období zreteľnejšia v prípade dusičnanov a celkového dusíka, menej zreteľná bola v prípade amónnych iónov. Obsah fosforečnanov a celkového fosforu môže pri vyšších prietokoch stúpať. Obsah nutrientov na jednotlivých odberných miestach zaznamenaný v roku 2009 bol mierne vyšší ako v predchádzajúcom roku. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka 

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka je popri rozkladných procesoch organického znečistenia ovplyvňovaný hydrometeorologickými podmienkami a asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Nízke koncentrácie kyslíka boli v hodnotenom roku zaznamenané od júna do septembra, v priesakových kanáloch od júla do októbra. Najvyššie hodnoty sa vyskytli v zimných a jarných mesiacoch. V zdrži a na niektorých miestach vzorkovania v starom koryte Dunaja sa vyššie koncentrácie vyskytli aj začiatkom mája. Tieto hodnoty pravdepodobne súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. Vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na väčšine odberných miest vykazoval sezónny charakter, časové rady údajov boli vyrovnanejšie než v predchádzajúcom období a maximálne hodnoty boli nižšie. Koncentrácie sa v dunajskej vode, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke, v odpadovom kanáli a v zdrži pohybovali od 8,1 do 14,2 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave na odberných miestach v Ášváňskom ramene (č. 1126) a Szigetskom ramene (č. 1114) boli zaznamenané dve vysoké hodnoty – 16,3 a 17,2 mg.l^-1, ktoré predstavujú maximálne obsahy kyslíka namerané v roku 2009. Nízke koncentrácie pod 7 mg.l^-1 sa vyskytli len na dvoch odberných miestach: v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (č. 3531/0084) s najnižšou hodnotou 5,8 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné kyslíkové podmienky v roku 2009 hodnotiť ako veľmi dobré.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK_Mn a BSK₅ sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, kedy voda obsahuje vyššie množstvo prírodných organických látok.

V hodnotenom roku boli zaznamenané vyššie hodnoty CHSK_Mn ako v roku 2008. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané V Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141), kde sa pohybovali v intervale od 3,4 do 5,9 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou 9,8 mg.l^-1 nameranou vo februári. Najchudobnejšou vodou z hľadiska organického znečistenia bola voda priesakových kanálov, kde hodnoty CHSK_Mn kolísali od <0,8 do 1,6 mg.l^-1. Na ostatných miestach vzorkovania boli maximálne hodnoty pre aktuálny rok zaznamenané začiatkom marca, najvyššia hodnota 6,4 mg.l^-1 sa vyskytla v starom koryte Dunaja pri Sape, odberné miesto č. 3739 (Obr. 2-10). Vzorkovanie v zdrži začalo v druhej polovici marca a maximálne hodnoty sa vyskytli v júli, maximálne do 6,0 mg.l^-1 (odberné miesto č. 309). Ostatné koncentrácie kolísali v intervale od 1,0 do 4,9 mg.l^-1. Organické znečistenie vyjadrené ukazovateľom CHSK_Mn bolo na väčšine odberných miest vyššie než v predchádzajúcom roku. Výnimkou bol pravostranný priesakový kanál, kde boli hodnoty CHSK_Mn o máličko nižšie ako v roku 2008.

Na rozdiel od CHSK_Mn v prípade biologickej spotreby kyslíka (BSK₅) bol v roku 2009 zaregistrovaný pokles hodnôt. Hodnoty BSK₅ sa v dunajskej vode pohybovali od 0,7 do 6,1 mg.l^-1. Na odbernom mieste pri Véneku boli začiatkom roka zaznamenané dve vyššie hodnoty – 6,9 a 7,5 mg.l^-1, ostatné koncentrácie sa pohybovali maximálne do 3,4 mg.l^-1 a boli podstatne nižšie než v predchádzajúcom roku. Podobná situácia bola aj v pravostrannej ramennej sústave, kde boli vyššie hodnoty zaznamenané na začiatku roka, do 7,3 mg.l^-1. Nízke koncentrácie boli zdokumentované v zdrži, kde sa pohybovali v úzkom intervale od <0,85 do 2,6 mg.l^-1. Na odberných miestach v starom koryte Dunaja, ktoré monitorovala slovenská strana, bol zaznamenaný ešte nižší rozptyl hodnôt ako v zdrži. Hodnoty sa pohybovali od <0,85 do 1,8 mg.l^-1. Situácia na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou je iná, hodnoty BSK₅ kolísali v intervale od 1,2 do 4,4 mg.l^-1, s výnimkou prvých troch mesiacov. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že hodnoty BSK₅ zaznamenané maďarskou stranou v roku 2009 boli opäť podstatne vyššie než hodnoty zaznamenané slovenskou stranou. Toto je možné zreteľne vidieť v prípade odberného miesta č. 3531/0084 v pravostrannom priesakovom kanáli, ktorý je spoločne monitorovaný oboma stranami. Interval kolísania hodnôt nameraných slovenskou stranou v roku 2009 je úzky a pohybuje sa od 0,7 do 1,5 mg.l^-1. Zatiaľ čo sa hodnoty zaznamenané maďarskou stranou pohybujú od 1,8 do 3,8 mg.l^-1. Podobne je to aj v prípade spoločne monitorovaných odberných miest na Dunaji pri Medveďove (odberné miesto č. 112/2306) a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke (odberné miesto č. 3529/0082) – Obr. 2-11. Najnižšie znečistenie je charakteristické pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317), kde sa hodnoty BSK₅ pohybovali v úzkom intervale od <0,85 do 1,2 mg.l^-1.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov, dokonca ani na najviac znečistenom odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku sa nevyskytla žiadna situácia s nedostatkom kyslíka. V porovnaní s predchádzajúcim rokom obsah kyslíka nedosiahol také nízke hodnoty ako v roku 2008 a maximálne hodnoty v roku 2009 boli nižšie.

Na základe výsledkov monitorovania je možné konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn vyššie a hodnoty BSK₅ boli nižšie. Aj v roku 2009 boli medzi slovenskou a maďarskou stranou rozdiely v hodnotách BSK₅. Hodnoty BSK₅ na odberných miestach pozorovaných maďarskou stranou boli podstatne vyššie. Na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania bol rozdiel medzi slovenskými a maďarskými údajmi v niektorých prípadoch dvojnásobný. Voda v priesakových kanáloch zostala najčistejšia. Maximálne hodnoty v hodnotenom období v prípade CHSK_Mn a BSK₅ boli zaznamenané na najznečistenejšom odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku. V prípade BSK₅ boli vyššie hodnoty zaznamenané len v prvých dvoch vzorkách na začiatku roka, zostávajúce hodnoty boli podobné hodnotám zaznamenaným na ostatných miestach vzorkovania. Kvalita vody pri Véneku sa vďaka investícii do čistiarne odpadových vôd zlepšila.

Ukazovatele kyslíkového režimu v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a oxidačné procesy organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2009) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v Bratislavkom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja.

2.6. Ťažké kovy

Spoločný monitoring spomedzi ťažkých kovov zahŕňa sledovanie obsahu zinku, ortute, arzénu, medi, chrómu, kadmia a niklu a od roku 2008 aj obsahu olova. Priebehy koncentrácií ťažkých kovov v hodnotenom období boli podobné ako v predchádzajúcom roku. V ľavostrannej ramennej sústave na odbernom mieste pri Dobrohošti (č. 3376) neboli sledované žiadne ťažké kovy.

Najnižšie koncentrácie v roku 2009 boli namerané v prípade chrómu. Len osem hodnôt bolo nad medzou stanovenia. Tieto hodnoty boli zaznamenané na piatich odberných miestach a najvyššia koncentrácia 12,9 µg.l^-1 bola nameraná v júni na odbernom mieste v Ášváňskom ramene (č. 1126). Okrem tejto jedinej vyššej hodnoty sa ostatné pohybovali maximálne do 4,2 µg.l^-1.

Podobne ako predchádzajúci rok bol arzén charakteristický nízkym obsahom na každom mieste vzorkovania, s výnimkou ľavostranného priesakového kanála. Väčšia časť zaznamenaných koncentrácií zostala pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Ojedinele sa vyskytli hodnoty prekračujúce medznú hodnotu, s frekvenciou jeden až dvakrát za rok, dosahujúc maximálne 3,2 µg.l^-1. Výnimkou bolo odberné miesto pri Véneku, kde bolo zaznamenaných šesť hodnôt, s maximom 6,2 µg.l^-1. V prípade ľavostranného priesakového kanála boli charakteristické vyššie koncentrácie arzénu, ktoré sa v hodnotenom roku pohybovali medzi 1,92 a 14,2 µg.l^-1.

V prípade kadmia boli všetky hodnoty zaznamenané slovenskou stranou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ale v údajoch maďarskej strany boli zaznamenané viaceré koncentrácie, ktoré prekračovali medzu stanovenia. Koncentrácie sa pohybovali v intervale od <0,5 do 2,2 µg.l^-1 a najvyššia hodnota bola nameraná v auguste na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene.

Všetky koncentrácie ortute na odberných miestach pozorovaných maďarskou stranou boli pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (<0,02 µg.l^-1). Slovenská strana zaznamenala vyššie koncentrácie ortute a tieto boli vyššie aj v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Zatiaľ čo v roku 2008 sa pohybovali od <0,003 do 0,0182 µg.l^-1, v roku 2009 sa pohybovali od <0,003 do 0,550 µg.l^-1. Najvyššia koncentrácia bola zaznamenaná v dolnej časti zdrže ma odbernom mieste č. 311. Táto hodnota a šesť ďalších koncentrácií na odberných miestach č. 309, 3530, 4025 a 3739 prekročili limitnú hodnotu najvyššej povolenej koncentrácie 0,07 µg.l^-1 podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/105/ES a zároveň nevyhoveli požiadavke pre ročný priemer 0,05 µg.l^-1.

Koncentrácie niklu sa v hodnotenom roku väčšinou pohybovali v rozmedzí od <0,7 do 3,0 µg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou 9,2 µg.l^-1 nameranou v júli na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku.

Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli charakteristické pre meď a zinok. Koncentrácie medi v roku 2009 kolísali do 24,9 µg.l^-1. Hodnoty prekračujúce 10 µg.l^-1 sa ojedinele vyskytovali na miestach vzorkovania monitorovaných maďarskou stranou v Dunaji pri Rajke – odberné miesto č. 0001 (12,6 µg.l^-1), pri Dunaremete – odberné miesto č. 0002 (13,2 µg.l^-1) a v pravostrannej ramennej sústave (10,2 a 12,6 µg.l^-1). Najvyššia hodnota zaznamenaná slovenskou stranou dosiahla 3,6 µg.l^-1 (odberné miesto č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape). Na základe výsledkov obdržaných na spoločne pozorovaných odberných miestach je možné konštatovať, že v koncentráciách medi stanovovaných slovenskou a maďarskou stranou boli podstatné rozdiely – Obr. 2-12.

Obsahy zinku sa v hodnotenom roku väčšinou pohybovali v intervale medzi 1,83 a 27,9 µg.l^-1. Okrem tohto intervalu hodnôt sa vyššie koncentrácie vyskytli na troch odberných miestach: 48,4 µg.l^-1 na odbernom mieste č. 307 v zdrži, 67,7 µg.l^-1 na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene a najvyššia hodnota 75,8 µg.l^-1 na odbernom mieste č. 0084 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke.

Od roku 2008 je sledovaný aj obsah olova v povrchovej vode. Koncentrácie olova boli v hodnotenom roku nízke. Väčšina nameraných hodnôt bola pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy a len 12 hodnôt na 7 odberných miestach prekročilo medzu stanovenia. Pohybovali sa od 0,7 do 3,4 µg.l^-1.

Súhrnne je možné konštatovať, že koncentrácie ťažkých kovov, ktoré boli stanovované z filtrovanej vzorky, boli počas hodnoteného roka nízke, s ojedinelým výskytom vyšších hodnôt. Veľká časť stanovených hodnôt bola pod medzou stanovenia použitých analytických metód. Najnižšie koncentrácie boli zaregistrované v prípade chrómu, olova, arzénu a kadmia. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre zinok, meď a ortuť. V prípade ortute na odberných miestach sledovaných slovenskou stranou boli zaznamenané hodnoty prekračujúce medznú hodnotu najvyššej povolenej koncentrácie 0,07 µg.l^-1 podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/105/ES a zároveň nevyhoveli požiadavke pre ročný priemer 0,05 µg.l^-1. Z hľadiska ťažkých kovov bolo najznečistenejším odberným miestom v roku 2009 odberné miesto v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Medze stanovenia jednotlivých ťažkých kovov často zodpovedajú II. alebo III. triede kvality povrchovej vody. Medze stanovenia sa líšia v závislosti od laboratória.

2.7. Biologické ukazovatele 

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými miestami. Množstvo chlorofylu-a je ovplyvňované prietokovými a teplotnými podmienkami hodnoteného roka a kolísaním obsahu nutrientov. Kvôli vyšším prietokom v roku 2009 a častejšiemu výskytu chladnejších období boli obsahy chlorofylu-a nižšie a v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahli len polovičné hodnoty. Nárast obsahu chlorofylu-a bol podobne ako v roku 2008 zaregistrovaný začiatkom mája, kedy bola nameraná najvyššia hodnota na odbernom mieste č. 3739 v starom koryte Dunaja pri Sape, ktorá dosiahla 37,4 mg.m^-3. Ostatné koncentrácie kolísali od 1,8 do 32,6 mg.m^-3. Po poklese teploty v druhej polovici júna obsah chlorofylu-a podstatne poklesol a často nedosiahol medzu stanovenia. Okrem nárastu v máji sa vyššie hodnoty vyskytli v októbri a v zdrži aj v auguste. Obsahy chlorofylu-a v ramennej sústave boli v priebehu roka veľmi nízke a pohybovali sa v intervale od 2,0 do 16,7 mg.m^-3. V priesakovej vode boli zaregistrované podobné hodnoty ako v predchádzajúcom roku. V ľavostrannom priesakovom kanáli sa obsah chlorofylu-a pohyboval pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá bola 6 mg.m^-3. V pravostrannom priesakovom kanáli na odbernom mieste č. 3531/0084 pri Čunove/Rajke obsah chlorofylu kolísal od <2,0 do 15,4 mg.m^-3. Na rozdiel od predchádzajúceho roka, kedy boli najvyššie koncentrácie chlorofylu-a zaznamenané na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku (hodnota v máji 2008 dosiahla 101,8 mg.m^-3), v hodnotenom roku tu bol dokumentovaný jeden z najmenších intervalov hodnôt, ktorý sa pohyboval od <0,2 do 13,0 mg.m^-3.

Ostatné biologické ukazovatele

Vyhodnotenie biologických prvkov kvality v roku 2009 na spoločne pozorovaných odberných miestach a na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou bolo vykonané v súlade s metodikou odsúhlasenou v rámci Komisie hraničných vôd. Na odberných miestach monitorovaných Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP-BA) pokračovalo hodnotenie používané v predchádzajúcom období.

Biologické ukazovatele na spoločne monitorovaných odberných miestach

Sledovanie kvality povrchovej vody v roku 2009 v rámci Komisie hraničných vôd bolo uskutočnené podľa „Smernice pre sledovanie kvality povrchovej vody slovensko-maďarských hraničných tokov a pre rozšírené sledovanie kvality vody na Dunaji“ prijatej na LXV. zasadnutí slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd s ohľadom na národné metodiky sledovania ekologického a chemického stavu vodných útvarov v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode (RSV). Cieľom RSV je chrániť všetky druhy vodných útvarov a ekosystémov závislých na vode, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vôd, ktorý vyplýva z dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu vodných útvarov.

Biologické prvky spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami určujú ekologický stav povrchovej vody. Hodnotenie ekologického stavu vodných útvarov v roku 2009 pre jednotlivé biologické prvky kvality bolo zamerané na odberné miesta nie na vodné útvary. Základným princípom hodnotenia je typová špecifickosť a porovnanie zmien v kvalite prostredia s referenčnými hodnotami, ktoré odrážajú stav prostredia bez alebo s minimálnym antropogénnym vplyvom. Spomedzi biologických prvkov kvality boli v roku 2009 hodnotené bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos, fytoplanktón a makrofyty. Hodnotenie výsledkov monitorovania pre jednotlivé biologické prvky bolo vykonané podľa klasifikačných schém, ktoré zahŕňajú hraničné hodnoty pre zatrieďovanie do príslušných tried kvality v rozsahu od I. triedy do V. triedy, spolu s príslušným ekologickým stavom: I – veľmi dobrý, II – dobrý, III –priemerný, IV – zlý, V – veľmi zlý. V Tabuľke 2-3 je uvedené hodnotenie ekologického stavu pre jednotlivé biologické prvky kvality osobitne pre každú krajinu. Keď bol stanovený výsledný ekologický stav pre zatriedenie sa použilo pravidlo „najhoršej hodnoty“ (princíp najhoršieho prípadu). 

Tabuľka 2-3: Hodnotenie ekologického stavu pre biologické prvky kvality na spoločne monitorovaných odberných miestach

  S – stredná miera spoľahlivosti 

Na základe výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality v roku 2009 je možné konštatovať, že odberné miesta v Dunaji boli slovenskou stranou zatriedené do priemerného stavu (III. trieda), zatiaľ čo maďarská strana klasifikovala odberné miesto pri Medveďove do dobrého stavu (II. trieda) a odberné miesto pri Rajke do veľmi dobrého stavu (I. trieda). Avšak na tomto odbernom mieste bol výsledný biologický stav stanovený len podľa fytoplanktónu. Podobná situácia bola na odbernom mieste v priesakovom kanáli a v Mošonskom Dunaji pri Rajke, kde bol výsledný biologický stav taktiež stanovený len podľa fytoplanktónu (II. trieda – dobrý stav). Podľa hodnotenia makrofytov na odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku bol biologický stav zlý (IV. trieda), ale kvôli nedostatkom metodiky pre hodnotenie makrofytov nebol tento ukazovateľ braný do úvahy a výsledný biologický stav bol stanovený ako dobrý (II. trieda).

Podľa RSV musí byť konečné hodnotenie sprevádzané mierou spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu (vysoká, stredná alebo nízka miera spoľahlivosti). Pri stanovení miery spoľahlivosti sa zohľadňuje niekoľko kritérií, ktoré sú viac alebo menej v súlade s kritériami odsúhlasenými ICPDR. Podobne ako pri ekologickom stave sa pre stanovenie výslednej miery spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu vodných útvarov používa rovnaké pravidlo najnižšej miery spoľahlivosti.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných len maďarskou stranou

Na odberných miestach, ktoré boli monitorované iba maďarskou stranou bol spomedzi biologických prvkov kvality sledovaný len fytoplanktón a fytobentos. Vzorky fytoplanktónu boli v priebehu roka odobraté pri štyroch príležitostiach. Najvyššia hustota rias bola zaznamenaná vo vzorkách odobratých na jar, keď najpočetnejšími boli cyklické rozsievky (Centrales). Dominantné druhy fytoplanktónu v ramennej sústave boli väčšinou tie isté ako v dunajskej vode, ale druhová diverzita bola vyššia. Vzorky fytobentosu boli počas hodnoteného roka odoberané pri jednej alebo dvoch príležitostiach v závislosti na mieste vzorkovania. Prehľad výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality je uvedený v Tabuľke 2-4.

 Tabuľka 2-4: Triedy kvality pre vybrané biologické prvky na maďarskej strane

Na základe získaných výsledkov z monitorovania biologických prvkov kvality je možné konštatovať, že podľa fytoplanktónu bola na každom odbernom mieste stanovená I. trieda kvality, čo zodpovedá veľmi dobrému ekologickému stavu. Z hľadiska fytobentosu bol stanovený dobrý ekologický stav (II. trieda). Výsledný biologický stav na miestach vzorkovania sledovaných len maďarskou stranou v roku 2009 bol dobrý, teda II. trieda kvality.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných len slovenskou stranou

Monitorovanie a hodnotenie biologických prvkov kvality bolo uskutočnené podľa metodiky uplatňovanej v predchádzajúcich rokoch.

Fytoplanktón

V období medzi marcom a októbrom 2009 bolo na monitorovaných odberných miestach odobratých dvanásť vzoriek fytoplanktónu (Tabuľka 2-5). Zmeny abundancie fytoplanktónu boli v hodnotenom roku dynamickejšie, ale neboli dosiahnuté hodnoty podobné hodnotám v roku 2008. Vyššie hodnoty boli po prvýkrát zaznamenané v máji. Oteplenie v auguste a relatívne teplý september a október sa opäť odrazili v náraste abundancie fytoplanktónu. Najvyššia abundancia fytoplanktónu – 11336 jedincov bola zaznamenaná koncom augusta v zdrži na odbernom mieste č. 309. Toto bol jediný prípad v roku 2009, kedy nameraná hodnota prekročila limitnú hodnotu 10000 jedincov, ktorá je limitom pre masový rozvoj fytoplanktónu. Podobne predchádzajúcemu obdobiu najpočetnejšími v starom koryte Dunaja, v zdrži, v odpadovom kanáli pri Sape a v ramennej sústave boli cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V ľavostrannom priesakovom kanáli na odbernom mieste pri Hamuliakove podstatnú časť fytoplanktónu tvorili penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales).

Zloženie fytoplanktónu podstatne determinuje sapróbny index biosestónu. Sapróbny index sa v roku 2009 pohyboval od 1,61 do 2,48 (Tabuľka 2-5). Kolísal v rozmedzí, ktoré zodpovedá beta-mezosaprobite. Takéto prostredie poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov s vysokou druhovou diverzitou. Priemerné hodnoty sapróbneho indexu na sledovaných odberných miestach boli v roku 2008 a 2009 podobné (Tabuľka 2-5). 

Tabuľka 2-5: Hodnoty sapróbneho indexu biosestónu v roku 2009

Čo sa týka abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinantu sapróbneho indexu, je možné konštatovať, že vodné dielo ani v roku 2009 nemalo negatívny vplyv na saprobitu.

Makrozoobentos

Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu v tečúcich vodách zdá byť najvhodnejšou metódou pre bioindikáciu. Vzorky môžu byť relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. V roku 2009 boli vzorky makrozoobentosu odobraté na monitorovacích miestach uvedených v Tabuľke 2-6. V úsekoch s rýchlo tečúcou vodou so štrkovým a kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025) prevládajú reofilné a oxibiontné druhy makrozoobentosu indikujúce beta-mezosaprobitu. Na tomto odbernom mieste v roku 2009 dominovali druhy Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Cricotopus sp., Ancylus fluviatilis a Dikerogammarus haemobaphes. V úsekoch s pomaly tečúcou vodou sa objavujú stagnofilné a oligooxibiontné druhy, ktoré sú odolné voči slabšiemu znečisteniu. Na týchto úsekoch sa vyskytuje piesčité a bahnité dno – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dobrohošti a č. 3739 pri Sape. V hodnotenom roku dominovali Dikerogammarus villosus, Lumbricidae g. sp. div., Cricotopus sp., na odbernom mieste č. 3739 aj Lithoglyphus naticoides a Corophium curvispinum a na odbernom mieste č. 4016 ešte Corophium curvispinum, Simulium sp., Hydropsyche angustipennis a Hydropsyche contubernalis.

V zdrži sa nachádzajú miesta s rozdielnymi rýchlosťami prúdenia. V závislosti od rýchlosti prúdenia existujú rôzne typy dnových substrátov. Piesčitý a štrkovitý substrát (odberné miesto č. 307) sa na miestach s pomalou rýchlosťou prúdenia postupne mení na bahnitý substrát (odberné miesta č. 308, 309 a 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži v roku 2009 boli Potamopyrgus antipodarum, Lumbricidae g. sp. div., Pisidium sp., Dikerogammarus villosus a Corophium curvispinum. Na odbernom mieste č. 307 aj Sphaerium rivicola a Sphaerium solidum a na odbernom mieste č. 308 v hornej časti zdrže aj Cricotopus sp. Nais sp. a Phytochironomus fodiens a na odbernom mieste č. 309 v dolnej časti zdrže aj Plumatella repens, Chironomus sp. a Lithoglypus naticoides. V ramennej sústave dominovali druhy Dikerogammarus villosus, Cricotopus sp., Theodoxus danubialis, Dreissena polymorpha, Corophium curvispinum a Simulium sp. Na základe stanovených druhov boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu, ktoré kolísali v intervale od 1,97 do 2,81 (Tabuľka 2-6). Hodnoty v starom koryte Dunaja sa pohybovali od 2,12 do 2,47, čo zodpovedá beta-mezosaprobite. Sapróbny index v zdrži dosahoval hodnoty od 2,10 do 2,81, čo zodpovedá beta a alfa-beta-mezosaprobite v závislosti od umiestnenia odberného miesta.

Tabuľka 2-6: Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu v roku 2009

Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty, kde je možné nájsť podrobnejšie hodnotenie pre perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda), mäkkýše (Mollusca), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera) a potočníky (Trichoptera). 

2.8. Hodnotenie celkového ekologického a chemického stavu povrchovej vody na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania

(na základe správy „Hodnotenie stavu vodných útvarov na slovensko-maďarských vodných tokoch v roku 2009“, máj 2010)

Pracovná skupina pre ochranu kvality vody slovensko-maďarských hraničných tokov Komisie hraničných vôd (KHV) vypracovala hodnotenie ekologického a chemického stavu v roku 2009 s prihliadnutím na národné metodiky pripravené podľa požiadaviek Rámcovej smernice o vode (RSV). Hodnotenie bolo vypracované osobitne pre výsledky pozorovaní získané slovenskou stranou a osobitne pre maďarské výsledky.

Hodnotenie celkového ekologického stavu na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania a na odberných miestach sledovaných len maďarskou stranou

Na základe slovenských výsledkov (Tabuľka 2-7) bol Dunaj medzi Bratislavou a Medveďovom zatriedený do priemerného ekologického stavu (III. trieda). Priesakový kanál pri Čunove bol zatriedený do dobrého ekologického stavu (II. trieda) a Mošonský Dunaj pri Čunove dosiahol priemerný ekologický stav (III. trieda). Podľa RSV musí byť konečné hodnotenie sprevádzané mierou spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu (vysoká, stredná alebo nízka miera spoľahlivosti). Na všetkých odberných miestach pozorovaných slovenskou stranou bola v roku 2009 stanovená stredná miera spoľahlivosti.

Tabuľka 2-7: Hodnotenie celkového ekologického stavu v roku 2009

Na základe maďarských výsledkov bol celkový ekologický stav v roku 2009 dobrý na všetkých odberných miestach – II. trieda. Na odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku neboli zohľadnené makrofyty (nedostatok metodiky) a na odbernom mieste v priesakovom kanáli a v Mošonskom Dunaji pri Rajke boli spomedzi biologických prvkov kvality brané do úvahy len výsledky fytoplanktónu (Tabuľka 2-3). Konečný biologický stav na odberných miestach sledovaných iba maďarskou stranou bol stanovený na základe biologických prvkov kvality – fytoplanktón a fytobentos (Tabuľka 2-4). Podľa nich bol celkový biologický stav dobrý (II. trieda). Podľa podporných fyzikálno-chemických prvkov kvality odberné miesta dosiahli dobrý stav a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Maďarsko (ťažké kovy) boli v súlade s Národnými environmentálnymi normami kvality. Celkový ekologický stav na týchto odberných miestach bol dobrý (Tabuľka 2-7).

Hodnotenie chemického stavu na spoločne monitorovaných odberných miestach

V hodnotení chemického stavu sú brané do úvahy prioritné látky. Základným princípom hodnotenia chemického stavu je stanovenie súladu (Y) alebo nesúladu (N) vypočítanej štatistickej hodnoty konkrétnej prioritnej látky s príslušnou environmentálnou normou kvality – ENK (podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/105/ES). Súlad s príslušnou ENK je vyjadrený ako „dobrý chemický stav“, nesúlad je vyjadrený ako „dobrý chemický stav nie je dosiahnutý“.

V roku 2009 nebol dobrý chemický stav dosiahnutý na troch spoločne pozorovaných odberných miestach: v starom koryte Dunaja pri Rajke, v Dunaji pri Medveďove a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (Tabuľka 2-8). Nesúlad spôsobil obsah organickej látky DEHP. Smernica č. 2008/105/ES stanovuje aj technické špecifikácie pre chemické analýzy a je potrebné poznamenať, že v prípade niektorých prioritných látok metódy nie sú v súlade s požiadavkami tejto Smernice.

Tabuľka 2-8: Hodnotenie chemického stavu v roku 2009

  Y – je v súlade s environmentálnou normou kvality (ENK)

  N – nie je v súlade s environmentálnou normou kvality (ENK)

  M – stredná úroveň spoľahlivosti hodnotenia

DEHP – Bis(2-etylhexyl)ftalát

2.9. Kvalita sedimentov

V hodnotenom roku 2009, podobne ako predchádzajúci rok, slovenská a maďarská strana uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)).

Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané začiatkom októbra 2009 na šiestich odberných miestach. Maďarská strana vzorkovala sedimenty v júni a v septembri 2009 na siedmych odberných miestach. Situácia miest vzorkovania je znázornená na Obr. 2-2. Zoznam analyzovaných ukazovateľov bol rovnaký ako v roku 2008. Popri anorganických a organických mikroprvkoch boli analyzované aj obsahy celkového fosforu a celkového dusíka.

Na odberných miestach pozorovaných slovenskou stranou, na rozdiel od odberných miest na maďarskom území, bolo zaznamenaných niekoľko prekročení prahových limitných hodnôt pre ťažké kovy, ale namerané koncentrácie sa pohybovali blízko úrovne prahového účinku (Threshold Effect Level - TEL). Najnižší obsah bol charakteristický pre olovo a ortuť, keďže žiadna hodnota nedosiahla TEL. Pri takýchto koncentráciách sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo a zodpovedá neznečistenému prírodnému prostrediu. Obsah zinku bol tiež nízky a mierne prekročil TEL len na jednom mieste vzorkovania. Obsahy chrómu, medi a arzénu prekročili medznú hodnotu TEL na piatich odberných miestach, obsah kadmia na všetkých odberných miestach. Avšak koncentrácie sa pohybovali v rozmedzí >TEL a <PEL (Probable Effect Level), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život prejavuje ojedinele a reprezentujú potenciálnu možnosť ekotoxikologického účinku.

Vo vzorkách sedimentov odobratých na maďarskom území sa vyskytol menší počet prekročenia prahových hodnôt pre ťažké kovy, ale ich obsahy boli vyššie. Najnižšie obsahy boli dokumentované v prípade arzénu, kadmia, chrómu a medi v júnovom aj septembrovom vzorkovaní. Ich koncentrácie sa pohybovali buď pod limitnou hodnotou TEL alebo blízko tejto medze. V prípade zinku a ortute sa vyskytlo prekročenie medznej hodnoty úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často. Koncentrácia zinku prekračujúca medznú hodnotu PEL sa vyskytla na odbernom mieste č. 1126 v Ášváňskom ramene v júni a dosiahla 322 mg.kg^-1. Všetky ostatné koncentrácie sa pohybovali v intervale >TEL a <PEL a v priesakovom kanáli boli nižšie ako TEL. Koncentrácie ortute prekročili limitnú hodnotu PEL na piatich miestach vzorkovania. Maximum (0,8 mg.kg^-1) bolo zaznamenané na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Avšak vo vzorkách zo septembra nebol vysoký obsah ortute v sedimente potvrdený a namerané hodnoty patrili k najnižším spomedzi ťažkých kovov.

V prípade organických mikropolutantov prekročenia limitu PEL neboli v roku 2009 namerané. Zaznamenané koncentrácie sa väčšinou pohybovali pod limitnou hodnotou TEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedka. Koncentrácie prekračujúce TEL kolísali v rozmedzí >TEL a <PEL a boli len mierne nad limitom TEL.

Najlepšia kvalita sedimentov bola potvrdená na odbernom mieste č. 0084 v pravostrannom priesakovom kanáli, najhoršia kvalita sedimentov bola dokumentovaná na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku. V zdrži na odberných miestach č. 307 a 309 sa prekročenia limitnej hodnoty TEL vyskytli v prípade niekoľkých ukazovateľov, ale tieto boli len mierne.

Na maďarskej strane bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa v roku 2009 pohyboval v intervale od 134 mg.kg^-1 do 1907 mg.kg^-1 a koncentrácie celkového dusíka sa pohybovali v rozmedzí od 490 do 3119 mg.kg^-1. Najnižšie obsahy pre oba ukazovatele boli zaznamenané na odbernom mieste č. 0084 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke a najvyšší obsah sa vyskytol v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberné miesto č. 1141). V porovnaní s rokom 2008 bol obsah celkového dusíka podstatne nižší na všetkých monitorovaných odberných miestach.

2.10. Závery

Kvalita povrchovej vody v hodnotenom roku 2009 bola podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na špecifické hydrologické a klimatické podmienky v aktuálnom období sledované ukazovatele kvality povrchovej vody nedosiahli extrémne hodnoty. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v ostatných rokoch vykazuje vysokú stabilitu. V prípade nutrientov boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaregistrované mierne vyššie koncentrácie, avšak dlhodobo nenarušili trend poklesu znečistenia. Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov, organické znečistenie reprezentované CHSK_Mn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2008 vyššie, v prípade BSK₅ bol zaregistrovaný pokles znečistenia. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok na odberných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou (na odbernom mieste Medveďov) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji pri Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný efekt zdrže. Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli zaznamenané v prípade zinku, medi a ortute (na slovenskej strane). Najnižšie obsahy boli zaznamenané v prípade chrómu a olova. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod medzami stanovenia použitých analytických metód.

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah všetkých nutrientov na tomto odbernom mieste poklesol, aj keď ich koncentrácie v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring biologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom roku bol na spoločne monitorovaných odberných miestach a na odberných miestach sledovaných maďarskou stranou uskutočnený podľa národných metodík pre jednotlivé biologické prvky kvality v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Na základe slovenských výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality boli odberné miesta v Dunaji a Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke zatriedené do III. triedy kvality, čo zodpovedá priemernému ekologickému stavu. Voda v priesakovom kanáli zodpovedala II. triede kvality. Na základe maďarských výsledkov boli odberné miesta v starom koryte Dunaja pri Rajke zatriedené do I. triedy kvality (veľmi dobrý stav), zatiaľ čo všetky ostatné miesta vzorkovania do II. triedy kvality, čo zodpovedá dobrému stavu. Je potrebné poznamenať, že v maďarskom hodnotení boli uvažované iba výsledky z monitorovania fytoplanktónu a fytobentosu a iba fytoplanktónu na odbernom mieste pri Rajke.

Hodnotenie odberných miest pozorovaných len slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Bol hodnotený makrozoobentos a fytoplanktón. Sapróbne indexy sa pohybovali v rozmedzí zodpovedajúcom beta-mezosaprobite, teda prostrediu, ktoré poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov. Výnimkou boli dve odberné miesta v zdrži, kde sa v prípade sapróbneho indexu makrozoobentosu vyskytla (beta-alfa-mezosaprobita (odberné miesto č. 309) a alfa-beta-mezosaprobita (odberné miesto č. 311).

Podľa národných metodík bol na odberných miestach stanovený aj celkový ekologický a chemický stav. Na základe slovenských výsledkov bol celkový ekologický stav na odberných miestach v Dunaji a Mošonskom Dunaji pri Čunove priemerný (III. trieda) a v priesakovom kanáli pri Čunove dobrý (II. trieda). Na základe maďarských výsledkov boli všetky miesta vzorkovania zatriedené do dobrého ekologického stavu (II. trieda). Dobrý chemický stav nebol dosiahnutý na troch miestach vzorkovania (Rajka, Medveďov a Mošonský Dunaj pri Čunove). Nesúlad bol spôsobený obsahom organickej látky DEHP.

Kvalita sedimentov bola hodnotená podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ zverejnenej v roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)). V prípade anorganického a organického znečistenia sedimentov boli na slovenskej strane zaznamenané koncentrácie blízke k limitnej hodnote TEL v rámci intervalu >TEL a <PEL alebo dokonca koncentrácie nižšie ako limitná hodnota TEL. V sedimentoch analyzovaných maďarskou stranou, podobne ako v roku 2008, bolo zaznamenaných niekoľko prekročení úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často. V roku 2009 sa prekročenie vyskytlo v prípade zinku a ortute v júni. Vo vzorkách odobratých v septembri sa vysoké koncentrácie nepotvrdili a namerané obsahy patrili k najnižším spomedzi ťažkých kovov. Koncentrácie organického znečistenia sa väčšinou pohybovali pod limitnou hodnotou TEL, kedy sa nepriaznivé účinky na biologický život vyskytujú zriedka.

V Tabuľke 2-9 bola vykonaná orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania a vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody. Orientačná klasifikácia bola realizovaná použitím limitných hodnôt päť triedneho systému podľa klasifikácie kvality hraničných vôd prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd na jej LXV. zasadnutí a uvedenej v „Smernici pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji”.

Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, čo následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality. V prípade, že je uvedený interval (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo ich závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality v zátvorke znamená, že nameraná hodnota sa v hodnotenom období vyskytla raz alebo dvakrát (väčšinou počas vysokých prietokov alebo povodňových vĺn). Interval s hviezdičkou (napr. I^*-II^*) predstavuje situáciu, kedy bola každá zaznamenaná hodnota pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ale obe strany majú odlišné medzné hodnoty.

Tabuľka 2-7: Orientačná klasifikácia ukazovateľov kvality povrchovej vody podľa dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality povrchovej vody 

*        všetky údaje pod medzou stanovenia

**     väčšina údajov pod medzou stanovenia

-         ukazovateľ nebol na odbernom mieste pozorovaný

Na základe porovnania kvality vody pritekajúcej do ovplyvneného územia (odberné miesto pri Bratislave) a kvality vody, ktorá ovplyvnené územie opúšťa (odberné miesto pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná.

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody  Teplota vody
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody  pH		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody Vodivosť		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   NO3-
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  Ncelkový		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody PO43-		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody Pcelkový
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody CHSKMn		Obr. 2-11 Kvalita povrchovej vody BSK5		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  Cu