Monitorovanie hladín a prietokov povrchových vôd pokračovalo v rovnakom rozsahu ako v predchádzajúcom roku. Vyhodnotenie režimu povrchových vôd bolo uskutočnené pre hydrologický rok (obdobie od 1. novembra predchádzajúceho roka po 31. október hodnoteného roka). Zaznamenávanie hladín povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2009 vykonávalo na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). V číslovaní vodomerných staníc na maďarskej strane v záujme zjednotenia číslovania v Maďarskej národnej správe nastalo niekoľko zmien. Na niektorých vodomerných staniciach bolo vykonané aj vyčíslenie prietokov (10 vodomerných staníc na každej strane). Pozorovacia sieť je znázornená na Obr. 1-1a, Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode dohodli vzájomne si vymieňať údaje z týchto vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté časové rady údajov o hladinách a prietokoch povrchových vôd. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody.

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

V medzivládnej Dohode, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 v Dunaji na vodomernej stanici Bratislava - Devín má byť do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo prepustený priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Aktuálne denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava - Devín, berúc do úvahy manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. V prípade prietokov nad 5400 m³s^-1 sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať Čunovo neberie pri výpočte ročného priemeru do úvahy. V Dohode bolo dohodnuté, že do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála bude prepúšťaných ďalších 43 m³s^-1 vody.

Vodomerná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody, ktoré sa má prepúšťať do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny denný prietok 850 m³s^-1 sa vyskytol 14. januára 2009, keď priemerný denný prietok bol 941.4 m³s^-1. Najnižší priemerný denný prietok bol zaznamenaný 2. februára 2009 a dosiahol 896,0 m³.s^-1. Maximálny ročný prietok sa vyskytol 26. júna 2009, keď dosiahol 8288 m³s^-1, s maximálnym priemerným denným prietokom 8080 m³s^-1. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2009 dosiahol 2163 m³s^-1, čo patrí k nadpriemerným prietokom na Dunaji (Tab. 1-2). Berúc do úvahy priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka 2009 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne neobvyklé hodnoty, avšak koncom júna sa vyskytla jedna veľká povodeň. Priebeh počas roka bol typický – nízke prietoky v zimnom období; vyššie prietoky na jar a povodeň v lete. Mimoriadne suché mesiace sa nevyskytli. November 2008, január, február a august 2009 patrili k suchým mesiacom. September a október boli priemerne vodné, zatiaľ čo december 2008, máj, jún a júl 2009 patrili k vodným mesiacom. Apríl 2009 bol mimoriadne vodným mesiacom.

Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

V hydrologickom roku 2009 bol prietokový režim na rozdiel od niekoľkých predchádzajúcich rokov typický – t.j. nízke prietoky v zimnom období, zvýšené prietoky počas jari a jedna veľká povodeň začiatkom leta, čo bolo nasledované postupným klesaním prietokov až do konca septembra. Prietoky v zimnom období (november 2008 až koniec februára 2009) väčšinou kolísali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. V novembri a decembri 2008, kvôli vyšším množstvám zrážok v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja, priemerné denné hodnoty prekročili dlhodobé priemerné denné hodnoty. Zvýšený prietok v decembri bol značný a priemerná denná hodnota 23. decembra 2008 dosiahla 3144 m³.s^-1, pri kulminácii 3183 m³.s^-1. Najnižšie priemerné denné prietoky sa vyskytli počas novembra 2008, uprostred januára 2009 a na začiatku a konci februára, keď kolísali pod 1000 m³.s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo 14. januára 2009, keď prietok dosiahol 850 m³.s^-1, avšak najnižší priemerný denný prietok bol zaznamenaný 2. februára 2009 pri 896 m³.s^-1. Koncom februára prietok výrazne stúpol kvôli otepleniu a zrážkam, čo trvalo do konca druhej dekády marca (kulminácia 14. marca 2009 pri 4107 m³.s^-1). Po prechodnom poklese začal prietok na konci marca, kvôli silnému otepleniu, opäť stúpať a v období od 4. do 12. apríla sa pohyboval okolo 4000 m³.s^-1, s kulmináciou 7. apríla 2009 pri 4359 m³.s^-1. Následne prietoky do konca apríla postupne klesali. Prietoky v máji kolísali okolo alebo nad hodnotami dlhodobého priemerného denného prietoku, avšak do polovice júna podstatne klesli. Od polovice júna prietoky kvôli zvýšenému množstvu zrážok, najmä v rakúskom povodí Dunaja, prudko vzrástli. Kvôli vytrvalým dažďom sa v tretej dekáde júna vytvorila veľká povodňová vlna, ktorá kulminovala 26. júna 2009 pri 8288 m³.s^-1. Po tejto kulminácii sa kvôli silným lokálnym búrkam v rakúskom povodí vyskytla aj druhá kulminácia (30. júna 2009 pri 6998 m³.s^-1). V dôsledku silných dažďov v júli a v auguste sa vyskytli dve ďalšie výrazné zvýšenia prietokov, ktoré prekročili 4000 m³.s^-1 (kulminácia 19. júla 2009 pri 4840 m³.s^-1 a kulminácia 5. augusta 2009 pri 4589 m³.s^-1). Koncom augusta a v septembri sa prietoky väčšinou pohybovali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami, avšak začiatkom septembra sa vyskytla prietoková vlna kvôli zrážkam v nemeckom povodí Dunaja, ktorá kulminovala 6. septembra 2009 pri 3225 m³.s^-1. Prietoky klesli aj začiatkom októbra , keď poklesli pod 1000 m³.s^-1.

Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2009 na vodomernej stanici č. 1250 – Bratislava - Devín je znázornený na Obr. 1-2.

1.1. Prietok do Dunaja pod haťou Čunovo

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo bolo založené na priemerných denných prietokoch stanovených vo vodomerných staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3). V týchto staniciach boli vykonávané spoločné merania prietoku na stanovenie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja.

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2009 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava - Devín v hydrologickom roku 2009 bol 2163 m³.s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode bola slovenská strana povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 427,3 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 484,8 m³.s^-1.

Počas hydrologického roka 2009 bolo potrebné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody prekračujúce 600 m³.s^-1 kvôli povodňovej vlne v júni 2009. Vyšší prietok bol prepúšťaný aj v období od 28. apríla do 11. mája 2009, keď sa realizovalo umelé zaplavenie pravostrannej ramennej sústavy. Prietoky nad 600 m³.s^-1 sa vyskytli aj v júli a v auguste (dva a šesť dní), keď bola na vodnom diele vykonávaná technická údržba. Podľa modifikovanej metodiky výpočtu ročného priemeru, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia v roku 2004, redukcia prepusteného prietoku bola vykonaná pre 8 dní (zníženie na 600 m³.s^-1). Podľa tohto priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja zodpovedal 435,5 m³.s^-1, čo predstavuje 101,9 % množstva vyžadovaného Dohodou. Priemerné ročné minimum 219,6 m³.s^-1 v starom koryte Dunaja bolo namerané 8. januára 2009; priemerné ročné maximum 3756 m³.s^-1 bolo zaznamenané 26. júna 2009.

Keď hodnotíme množstvo vody prepustené do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Berúc do úvahy minimálne hodnoty predpísané v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³.s^-1, vo vegetačnom období aspoň 400 m³.s^-1) je možné konštatovať, že vzhľadom na presnosť meraní (±7 %) sa prietoky pod 250 m³.s^-1 v zimnom období vyskytli v troch prípadoch a prietoky pod 400 m³.s^-1 v letnom období sa vyskytli počas 10 dní v júli a 9 dní v auguste. Na druhej strane prietoky vyššie ako 600 m³.s^-1 + 7 % presnosť merania, ktoré sú predpísané dohodou, boli prepúšťané počas umelého zaplavovania pravostrannej ramennej sústavy (15 dní) a vyššie prietoky (600 m³.s^-1 + 7 % presnosť merania) sa vyskytli aj v júli (2 dni) a v auguste (5 dní).

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Podľa medzivládnej Dohody by prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, mal byť 43 m³.s^-1. Merania prietokov sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a tiež nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. V tomto vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2009 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 39,56 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 12,14 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 46,00 m³.s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II v hydrologickom roku 2009 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 1,75 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,95 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 3,20 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2009, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 41,31 m³.s^-1, čo predstavuje 96,1 % dohodnutého množstva. Minimálny priemerný denný prietok bol 15,04 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 47,60 m³.s^-1.

Množstvo vody prepúšťané do Mošonského ramena Dunaja bolo počas povodňovej vlny v júni redukované. Berúc do úvahy technické a hydrologické podmienky je možné konštatovať, že záväzok predvídaný v Dohode bol splnený.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Zodpovedajúc Rámcovej smernici EÚ o vode vody na maďarskom území patria k výrazne zmeneným (staré koryto Dunaja, horná, stredná a dolná časť Mošonského Dunaja a riečne ramená v oblasti chránenej proti povodniam) a umelým vodným útvarom (pravostranný priesakový kanál).

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečiť sústavnú dotáciu vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja. 

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Riečne ramená v oblasti inundácie na maďarskej strane môžu byť zásobované vodou z dvoch zdrojov. Na získanie celkového množstva sú tieto dva zdroje spočítané:

1. cez tri otvory v brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

2. z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Kritériá pre reguláciu distribúcie vody boli nastavené tak, aby uspokojili potreby stanovené pri plánovaní revitalizácie pravostrannej ramennej sústavy. Referenčný stav bol stanovený koncom deväťdesiatych rokov za účasti zainteresovaných osôb. Berúc do úvahy rôzne potreby tento odzrkadľuje hydrologický režim päťdesiatych rokov. V ramenách v inundačnej oblasti bolo cieľom vytvorenie vodných hladín charakteristických pre toto obdobie. Prietok bol stanovený ako funkcia prietoku prichádzajúceho do profilu Bratislava - Devín. Environmentálny stav Szigetközu v referenčnom období bol stanovený ako najviac podobný stavu, ktorý môže byť dlhodobo udržateľný a poskytuje postačujúce informácie o riečnej morfológii a hydrogeologickom režime pre stanovenie referenčného stavu. Toto je plne v súlade s odporúčaniami Rámcovej smernice o vode a cieľmi manažmentu povodia.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami uskutočnené v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2009 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 80,58 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,53 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 486,0 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2009 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok bol 14,20 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 37,70 m³.s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2009 (Obr. 1-5), pozostávajúceho z množstva vody pretekajúceho cez profil Helena a množstva vody pretekajúceho cez stavidlo č. V v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do riečnych ramien v oblasti inundácie bol 94,77 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 35,13 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 486,0 m³.s^-1.

V roku 2009 bolo realizované umelé zaplavenie inundačného územia na oboch stranách v rovnakom čase (28. apríl - 11. máj 2009). Súčasné umelé zaplavenie ľavostrannej a pravostrannej ramennej sústavy mierne zvýšilo vplyv zaplavenia. Množstvo vody prepúšťané a distribuované v maďarskej ramennej sústave vytvorilo hladiny vody charakteristické pre referenčný stav v hornej a strednej časti inundačného územia – v ramenných sústavách pri obci Tejfalusziget, Cikola a Bodak, a pozdĺž kanálu v blízkosti obce Lipót. Hladiny vody monitorované v Ášváňskej ramennej sústave sa od referenčného stavu mierne líšili. Chýbajúce revitalizačné práce v oblasti na dolnom úseku hrajú úlohu pri nedosiahnutí žiadaného stavu.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že pre obdobie nízkych a priemerných prietokov boli cieľové hodnoty referenčného stavu celkom dobre dosiahnuté. Avšak množstvo vody prepúšťané do starého koryta Dunaja neumožňuje vytvorenie referenčných hladín, k dosiahnutiu požadovaného stavu sú potrebné technické opatrenia. 

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2009 boli nasledovné (počítané z priemerných denných údajov):

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 24,23 m³.s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 4,66 m³.s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 42,10 m³.s^-1.

Režim zásobovania vodou je regulovaný manipulačným poriadkom a sleduje vodný režim Dunaja. V mimovegetačnom období bolo na Mošonskom Dunaji opäť simulované obdobie malej vody. Toto bolo uskutočnené presmerovaním väčšej časti vody do inundačného územia. Popri funkcii zásobovania vodou má stavidlo č. I aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam. Počas letnej povodne bola potrebná redukcia prietoku, aby sa znížila kulminačná hladina v oblasti Mosonmagyaróváru.

1.4. Charakteristiky hladiny vody Dunaja na úseku Čunovo - Vámosszabadi

Úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi môže byť podľa prevažujúceho vplyvu rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované údajmi získavanými z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristiky štyroch sekcií na úseku Čunovo - Vámosszabadi v hydrologickom roku 2009 sú nasledovné:

a)      Úsek Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek dodáva vodu do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Od uvedenia dnovej prehrádzky do prevádzky je hladina vody udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,35 do 2,43 m.s^-1. V hydrologickom roku 2009 boli prietoky prekračujúce 600 m³.s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja pri niekoľkých príležitostiach: počas umelého zaplavovania pravostrannej ramennej sústavy (apríl - máj 2009), počas povodňovej vlny v júni a počas technickej údržby vodnej elektrárne (júl a august 2009), maximálny priemerný denný prietok bol 3756 m³.s^-1.
Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,29 do 127,31 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,15 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,23 do 126,76 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,09 m n. m. (Obr. 1-7).

b)      Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku rieky. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 117,19 do 123,59 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,89 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,44 do 119,34 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 114,13 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,89 - 2,30 m.s^-1.

c)      Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri bežnej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m³.s^-1 v Medveďove. Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,59 do 117,39 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,54 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja môže v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne dosiahnuť cca 0,20 m.

d)      Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 0,30 m) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá môže byť uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi-Medveďov v roku 2009 bol 2122 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,06 do 115,23 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 110,27 m n. m. (Obr. 1-10). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v rozmedzí 1,24 – 2,09 m.s^-1.