ÚVOD

 

Predchádzajúce udalosti

19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch v Dunaji a v Mošonskom ramene Dunaja[1] (Príloha A.1) – ďalej Dohoda. Dohoda predpisuje monitorovanie vplyvu realizovaných opatrení, zvýšených prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy na životné prostredie. Činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie spojené s uskutočňovaním monitorovania životného prostredia v ovplyvnenom území sú uvedené v Štatúte[2], podpísanom 29. mája 1995 v Gabčíkove (Príloha A.2).

23. októbra 1997 Slovenská republika, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, informovala Maďarskú republiku o svojej pripravenosti predĺžiť platnosť Dohody z 19. apríla 1995 dovtedy, kým bude dosiahnutá dohoda o implementácii Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, vynesenom 25. septembra 1997. Maďarská republika návrh predĺženia prijala uznesením maďarskej vlády zo 17. decembra 1997.

25. apríla 2007 sa Poverení zástupcovia pre monitorovanie dohodli na modifikácii Štatútu (Príloha A.3). Dohodnuté úpravy odrážajú zmeny v monitorovaní kvality vôd podľa Rámcovej smernice o vode (2000/60/ES) a stanovujú zmeny v harmonograme vypracovania Národných a Spoločnej správy. Boli tiež dohodnuté zmeny v monitorovacích lokalitách, pozorovaných ukazovateľoch a frekvencii meraní.

Slovenská strana sa podľa medzivládnej Dohody zaviazala prepúšťať do Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 400 m3s-1 a 43 m3s-1 do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody. Maďarská strana, podľa Dohody, vybudovala v rkm 1843 spoločného úseku Dunaja dnovú prehrádzku a v júni 1995 ju uviedla do prevádzky. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu vody (až do 250 m3s-1) do riečnych ramien v inundačnej oblasti na maďarskej strane. Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie Mošonského Dunaja a ramien v oblasti chránenej proti povodniam na maďarskej strane.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním životného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku v Dunaji a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania životného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte (Príloha A.2) a v príslušných dokumentoch.

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením tvoria Národné ročné správy, vypracované Stranami samostatne podľa Článku 3 Dohody. Táto Spoločná výročná správa bola vypracovaná spoločne a je založená na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných ročných správach.

Súčasná správa je štrnástou Spoločnou výročnou správou z monitorovania životného prostredia a podáva hodnotenie týkajúce sa roku 2008. Hodnotenie slovenskej strany je založené na údajoch získavaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou akadémiou vied, Národným lesníckym centrom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Konzultačnou skupinou Podzemná voda spol. s r. o. Výmena údajov a vyhodnotenie monitoringu v rámci spoločného monitorovania sú koordinované Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch zhromažďovaných Severozadunajskou inšpekciou pre ochranu životného a prírodného prostredia a vodné hospodárstvo, Severozadunajským riaditeľstvom pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, Oblastnými organizáciami vodných zdrojov, Lesníckym výskumným ústavom, Panónskou poľnohospodárskou univerzitou, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránda. Výmena údajov a vyhodnotenie monitorovania je koordinované Ministerstvom pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo Maďarskej republiky. 

Ciele spoločného monitorovania 

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s medzivládnou Dohodou je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vodných telies a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a dotáciou vody. Dotácia vody do ramennej sústavy na maďarskej strane je zabezpečovaná dnovou prehrádzkou, ktorá vzdúva hladinu vody v Dunaji nad prehrádzkou.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny kvality povrchovej a podzemnej vody, zmeny pôdnej vlhkosti a zmeny v lesných porastoch a biote.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovať informácie o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o environmentálnych zmenách na ovplyvnenom území jednotlivých Strán. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy je predložiť spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného prostredia príslušným vládam. 

Aktivity spoločného monitorovania v roku 2008 

Monitorovacie aktivity v roku 2008 na oboch stranách pokračovali v súlade s medzivládnou Dohodou a Štatútom, pozmeneným 25. apríla 2007. Tieto pozostávajú z pozorovaní režimu povrchových a podzemných vôd, monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd, meraní obsahu pôdnej vlhkosti, monitoringu lesa a pozorovaní fauny a flóry.

Výmena údajov z monitorovania za rok 2007 sa uskutočnila 29. apríla 2008 v Bratislave. Vzájomná výmena Národných ročných správ z monitorovania prírodného prostredia v roku 2007 sa realizovala 27. júna 2008 v Gabčíkove. Schválenie a podpis Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2007 sa uskutočnilo 10. decembra 2008 v Budapešti. Čo sa týka vypracovania aktuálnej Spoločnej výročnej správy celá sada slovenských údajov z monitorovania za rok 2008 bola odovzdaná maďarskej strane 27. apríla 2009 v Győri. Maďarská strana 27. apríla 2009 poskytla údaje o hladinách a prietokoch povrchových vôd a hladinách podzemných vôd. Údaje o kvalite povrchových a podzemných vôd, pôdnej vlhkosti, lese a biote boli maďarskou stranou poskytnuté 5. mája 2009. Vzájomná výmena Národných ročných správ z monitorovania prírodného prostredia v roku 2008 sa uskutočnila 11. júna 2009 v Budapešti.

V záujme realizácie spoločného vyhodnotenia zdravotného stavu lesa v celej oblasti inundácie odborníci na monitorovanie lesa uskutočnili niekoľko konzultácií o metodike. Spoločné školenie slovenských a maďarských expertov, vrátane terénnych prác, sa uskutočnilo 29. júla 2008. Letecké snímkovanie sa na slovenskej strane realizovalo 18.-19. augusta 2008. Snímkovanie na maďarskej strane bolo vykonané 11. augusta 2008. 

Plnenie odporúčaní zo Spoločnej výročnej správy za rok 2007 

1.  Keďže metódy hodnotenia ekologického a chemického stavu povrchovej vody v oboch krajinách ešte musia byť dopracované, plánovaný prehľad týchto metód bude v rámci Spoločného monitoringu vykonaný po ich dokončení.

Metódy hodnotenia ekologického a chemického stavu povrchovej vody boli na slovenskej strane dokončené a publikované počas prvého štvrťroku 2009. Plánovaný prehľad týchto metód v rámci spoločného monitorovania bude vypracovaný v správe o monitorovaní za rok 2009.

2.  V prípade odberných miest pozorovaných Stranami na slovenskom a maďarskom území sa bude aplikovať postupné rozširovanie nových metód monitorovania kvality povrchovej vody. Keďže finalizované metódy hydrobiologického monitoringu neboli v roku 2008 k dispozícii, monitoring vrátane jeho vyhodnotenia by mal byť opäť považovaný za prechodný.

Nové metodiky monitorovania kvality povrchovej vody sa na oboch stranách, slovenskej a maďarskej, zavádzajú postupne, hlavne na spoločných miestach vzorkovania. Keďže finalizované metodiky monitorovania kvality povrchovej vody boli dokončené počas prvého štvrťroku 2009 monitoring v roku 2009, vrátane jeho vyhodnotenia by mal byť považovaný za prechodný.

3.  Výmena údajov rozšíreného obdobia sa pre hladiny a prietoky povrchových vôd, hladiny podzemných vôd a kvalitu povrchových a podzemných vôd dokončuje. Celkové vyhodnotenie predchádzajúceho obdobia sa odporúča po ukončení výmeny údajov.

Kvôli veľkému množstvu údajov (týkajúcich sa hladín a prietokov povrchových vôd, hladín podzemných vôd a kvality povrchových a podzemných vôd) odporúča sa vykonať celkové vyhodnotenie predchádzajúceho obdobia v rámci nezávislej štúdie.


1 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, podpísaná 19. apríla 1995.

2 Štatút o činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie predvídaný v “Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja”, podpísaný 29. mája 1995

.