8. časť

8.1. Záverečné konštatovania

Na základe výsledkov monitoringu životného prostredia v roku 2008 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

1. Vodočetná stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2008 bol 2014 m³s^-1, čo na Dunaji prislúcha priemernému prietoku. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2008 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty. Priebeh však opäť nebol typický.  
   Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 397,8 m³.s^-1. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2008 bol 426,0 m³.s^-1. Podľa modifikovanej metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, nebola uskutočnená žiadna redukcia prepúšťaných prietokov. Priemerný ročný prietok v starom koryte Dunaja zodpovedal 426,0 m³.s^-1, čo predstavuje 107,1 % z množstva požadovaného Dohodou. To znamená, že záväzok slovenskej strany bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja bol 43,46 m³.s^-1, čo predstavuje 101,1 % dohodnutého množstva. V roku 2008 maďarská strana nežiadala redukciu prietoku. Bez ohľadu na technické (údržba turbín) a hydrologické okolnosti je možné konštatovať, že celkové množstvo vody 43 m³.s^-1 uvedené v Dohode, prepúšťané cez Mošonský Dunaj a cez priesakový kanál, bolo tiež splnené.

2. Kvalita povrchovej vody v Dunaji bola v roku 2008 podobná ako v predchádzajúcich rokoch a pozorované ukazovatele kvality povrchovej vody nedosiahli extrémne hodnoty. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji a v ramenných sústavách v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave prepojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne kolísanie a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. Obsah nutrientov na jednotlivých miestach vzorkovania zaznamenaný v roku 2008 bol podobný alebo mierne vyšší ako v predchádzajúcom roku. Obsah rozpusteného kyslíka zostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov. Organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie, avšak hodnoty BSK₅ na miestach vzorkovania pozorovaných maďarskou stranou boli podstatne vyššie, v niektorých prípadoch na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania až dvojnásobné. Pri analýze zmien v obsahu nerozpustených látok na vzorkovaných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou je počas povodňových vĺn nižší ako v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže. Čo sa týka koncentrácií ťažkých kovov, ktoré boli stanovované z filtrovanej vzorky, je možné konštatovať, že počas hodnoteného roka boli nízke, s občasným výskytom vyšších hodnôt. Veľká časť stanovených koncentrácií bola pod detekčným limitom použitých analytických metód. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre zinok a meď, najnižšie koncentrácie boli zaznamenané v prípade kadmia a ortute.      
   Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseky rieky líši. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja je formovaná prítokmi a miestnym znečistením z obcí. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila, avšak na odbernom mieste pri Véneku boli v prípade niekoľkých ukazovateľov zaznamenané najvyššie koncentrácie. Najčistejšia voda bola zistená v priesakových kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.   
   Monitoring hydrobiologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom období na spoločne monitorovaných odberných miestach bol realizovaný podľa novej metodiky. Hodnotenie ekologického stavu vodných telies v roku 2008 pre jednotlivé biologické prvky kvality bolo zamerané na miesta vzorkovania, nie na vodné telesá. Podľa výsledkov boli odberné miesta na Dunaji zatriedené do III. triedy kvality, čo zodpovedá priemernému ekologickému stavu a odberné miesto na Mošonskom Dunaji pri Čunove bolo zatriedené do IV. triedy kvality, čo zodpovedá zlému ekologickému stavu.  
   Vzhľadom na hodnotenie kvality sedimentov v roku 2008 je možné konštatovať, že množstvo analyzovaných mikroznečisťovateľov je v ovplyvnenom území nízke a veľká väčšina nameraných hodnôt bola pod alebo kolísala blízko úrovne prahového účinku (TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedka. Avšak na maďarskej strane boli v prípade ortute zaznamenané dve prekročenia úrovne možného účinku (PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často. Zaregistrované koncentrácie v prípade organických mikroznečisťovateľov väčšinou kolísali pod limitnými hodnotami TEL. 
   Porovnaním kvality vody vstupujúcej na ovplyvnené územie (miesto vzorkovania pri Bratislave) a kvality vody opúšťajúcej toto územie (miesto vzorkovania pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody opúšťajúca sústavu je veľmi podobná.

3. Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v celej oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo podstatné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov na Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov je možné pozdĺž koryta Dunaja zaznamenať pokles hladín podzemných vôd, avšak v určitej vzdialenosti od Dunaja nie sú v inundácii pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemí Szigetközu je pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd. Vo všeobecnosti je celková situácia podobná ako v predchádzajúcom roku a nie je možné pozorovať žiadne podstatné zmeny.    
   Výsledky monitoringu zdôrazňujú potrebu riešenia dotácie vody v dolnej časti inundačných území na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a na Istragovskom ostrove na slovenskej strane by mohlo byť riešené aj opatreniami aplikovanými v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.  
   Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji určitými opatreniami realizovanými v koryte rieky.

4. Podľa výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody v 16-tich studniach na pozorovanie kvality podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Typická je aj nízka koncentrácia kyslíka. Obsah železa a mangánu v studniach pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti Győru prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo osciluje okolo nich a trvale prekračuje limity na väčšine pozorovacích studní. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsahy ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organických látok (CHSK_Mn) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vzrástli alebo sa nezmenili. Organické znečistenie je len lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu. Obsahy amónneho iónu a organických látok sú vyššie v oblasti Győru. V týchto studniach aj obsahy mangánu a železa prekračujú limitné hodnoty kvality pitnej vody alebo oscilujú okolo nich, takže voda je čerpaná z väčšej hĺbky, kde sú koncentrácie nižšie. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach na produkciu pitnej vody (občas po predúprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.    
   Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že pozorované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. V prípade vodárenských zdrojov bolo zaznamenané prekročenie limitnej hodnoty pre mangán na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch v každej vzorke a dvakrát na vodárenskom zdroji pri Kalinkove. V prípade pozorovacích objektov sú prekročenia častejšie a vyskytujú sa na viacerých objektoch. Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

5. Obsah pôdnej vlhkosti v roku 2008 bol významne ovplyvnený klimatickými a hydrologickými podmienkami. Mierne nižší obsah pôdnej vlhkosti na začiatku vegetačného obdobia bol spôsobený nedostatkom zrážok počas zimy. Avšak vyššie hladiny vody v novembri a decembri 2007 dobre zvlhčovali dolnú časť pôdneho profilu. Vyššie množstvo zrážok začiatkom marca čiastočne doplnilo obsah pôdnej vlhkosti. Významný vplyv na obsah pôdnej vlhkosti mal zvýšený prietok do ramennej sústavy. Avšak koncom mája boli v hornej časti pôdnych profilov zaznamenané najnižšie hodnoty pôdnej vlhkosti. Vďaka vyššiemu množstvu zrážok počas júna obsah pôdnej vlhkosti stúpol a na väčšine pozorovacích lokalít boli zaznamenané najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti, ale koncom mesiaca opäť klesli. Od začiatku augusta pôdna vlhkosť začala klesať a pokles trval až do konca októbra. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že priemerná pôdna vlhkosť v roku 2008 bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vyššia. Obsahy pôdnej vlhkosti na poľnohospodárskych plochách na maďarskom území boli prevažne závislé na zrážkach a poveternostných podmienkach. Čo sa týka vývoja pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách situovaných v poľnohospodárskej oblasti na slovenskom území je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti a poloha a kolísanie hladín podzemnej vody počas celého pozorovaného obdobia zostali nezmenené. Pôdna vlhkosť v inundačnom území je, spolu s hladinou podzemnej vody a zrážkami, vysoko závislá na prirodzených alebo umelých záplavách. V hydrologickom roku 2008 sa nevyskytla žiadna prirodzená záplava. Avšak zvýšený prietok do ramennej sústavy mal pozitívny vplyv na obsah pôdnej vlhkosti. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že priemerná pôdna vlhkosť v roku 2008 bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vyššia. Čo sa týka minimálnych a maximálnych hodnôt je možné konštatovať, že hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom v oboch hĺbkových intervaloch tiež vyššie takmer na všetkých lokalitách monitorovania.

6. Na základe výsledkov monitorovania lesných porastov na slovenskej strane v roku 2008 je možné konštatovať, že bonitné zatriedenie väčšiny lesných porastov na základe výškových prírastkov ostáva nezmenené, a dosahuje vysokú úroveň. Čo sa týka hrúbkového prírastku už druhý krát bolo v celej oblasti zaznamenané podstatné zlepšenie; jednoznačná príčina tohoto nie je identifikovaná. V mladých lesných porastoch, ktoré boli po ich vysadení považované za problematické, je zaznamenávané sústavné zlepšovanie ich stavu a stabilizácia prírastkov. Výskyt nulových týždenných hrúbkových prírastkov sa stáva sporadickým. Výskyt chorôb a škodcov bol počas celého obdobia rastu tiež ojedinelý a nebolo zaregistrované žiadne predčasné žltnutie a opad listov. Napriek pozitívnym výsledkom je potrebné zdôrazniť efektívne využívanie existujúcich prehrádzok v ramennej sústave na dosiahnutie priaznivejších hladín podzemných vôd a aplikáciu umelých záplav. Stále aktuálnou je potreba trvalého zásobovania oblasti Istragova vodou.   
   V aktuálnom roku bol na oboch stranách vykonaný letecký prieskum zdravotného stavu lesných porastov. Prieskum v maďarskej inundácii bol prvým, ktorý bol zameraný na zdravotný stav lesa na veľkom území. Vyhodnotenie leteckého prieskumu bolo uskutočnené v úzkej spolupráci oboch strán za použitia rovnakej metodiky. Avšak hodnotenia uvedené v Národných správach neboli kvôli niekoľkým odlišnostiam v technických parametroch leteckého snímkovania ako aj vyhodnotenia na slovenskej a maďarskej strane porovnateľné. Po opakovanom vyhodnotení prieskumu na maďarskej strane bola zostavená Spoločná mapa defoliácie. Zostavenie Spoločnej mapy defoliácie vyžadovalo zjednotenie úrovne pre vyhodnotenie zdravotného stavu lesa. Kvôli nepresnému vymedzeniu hraníc jednotlivých lesných porastov (jednotiek priestorového rozloženia lesa) na maďarskej strane bolo zvolené vyhodnotenie na úrovni bodov (pixelov). Podobne, musela byť zvolená aj jednotná škála pre vyjadrenie úrovne defoliácie. Bola zvolená metodika ICP Forest.   
   Na základe Spoločnej mapy defoliácie je možné konštatovať, že zdravotný stav lužného lesa na slovenskej strane je veľmi dobrý a defoliácia je takmer v celom území inundácie nízka. Mapa defoliácie lesných porastov na maďarskej strane ukazuje, že defoliačné parametre sú v oblasti Dunakiliti, Kisbodaku a Lipótu menej priaznivé, čo je v súlade s terénnymi výsledkami. Dobrý stav bol identifikovaný v dolnej časti, kde sa uplatňuje vplyv spätného vzdutia alebo na miestach, kde pôdny profil nad štrkovým súvrstvím dosahuje väčšiu hrúbku.   
   Porovnávajúc výsledky na slovenskej strane medzi leteckým prieskumom v roku 2005 a 2008 je možné konštatovať, že výsledky v roku 2008 boli mierne horšie než počas predchádzajúceho prieskumu v roku 2005. Rozdiely sú však prisudzované presnejšej metodike hodnotenia defoliácie a zlepšeniu kvality leteckých snímok umožňujúcich identifikáciu defoliácie na úrovni jednotlivých korún. Priemerná defoliácia v roku 2008 bola 17.9 % s chybou ±2.3 %. Priemerná hodnota defoliácie pre listnatý les dosiahla podľa národného monitoringu 21.2 %.

7. Hoci ľavostranná a pravostranná inundácia Dunaja nebola počas vegetačného obdobia úplne zaplavená, spoločenstvá kvôli pomerne vysokým množstvám zrážok netrpeli nedostatkom vlhkosti. Fytocenózy na slovenskej strane sú v podstate stabilizované, ojedinelé zmeny môžu byť prisudzované zapájaniu sa korún mladých stromov na jednotlivých plochách. Fytocenózy pozorované v maďarskej inundácii sú tiež charakteristické stabilnou druhovou diverzitou. Nemenia sa ani priemerné hodnoty indexu listovej plochy vŕb a duba.      
   Spoločenstvá terestrických mäkkýšov na väčšine slovenských a maďarských lokalít sú stabilizované a kolíšu v intervaloch typických od najsuchšieho po najvlhší variant lužného lesa. Ojedinelé zmeny môžu byť prisudzované vplyvu lesného hospodárstva.
   Z hľadiska spoločenstiev makrofýt boli hydrometeorologické podmienky hodnoteného roka priaznivejšie než v predchádzajúcom roku. V riečnych ramenách na oboch stranách Dunaja zostali zachované chránené a vzácne druhy, intenzívnejšie šírenie sa inváznych vodomorov (Elodea) bolo zaznamenané len v jednom ramene na oboch stranách.   
   Vodné malakocenózy v riečnych ramenách na oboch stranách začínajú vykazovať znaky nestability a zraniteľnosti. Tieto spoločenstvá závisia od aktuálnych hydrologických podmienok a častý pokles hladiny vody spojený s nedostatkom kyslíka má na ne deštrukčný vplyv. Je možné pozorovať pokles druhovej diverzity i početnosti, najmä na slovenskej strane.
   Monitoring spoločenstva vážok na maďarskej strane nevykazuje podstatné, trendové zmeny stabilizovaných odonatocenóz. Výsledky slovenskej strany naďalej vykazujú prítomnosť chudobnejších spoločenstiev, hoci v posledných rokoch sú zaznamenávané larvy a imága viacerých druhov vážok, od reofilných po eurytopné druhy.  
   Na väčšine slovenských monitorovacích plôch sa vyskytujú bohaté spoločenstvá perloočiek a veslonôžok (Cladocera a Copepoda), ale na plochách č. 2603 a 2608 boli ochudobnené kvôli vplyvu určitých hydrologických podmienok v jednotlivých dátumoch vzorkovania. Častá dominancia litorálnych druhov v mediáli niektorých ramien môže poukazovať na nestabilné prostredie pre výskyt týchto spoločenstiev. Spoločenstvá planktonických kôrovcov na maďarskej strane boli bohaté, najmä v riečnych ramenách na strane chránenej proti povodniam. V riečnych ramenách v inundačnej oblasti, kde je prúdenie vody rýchle, majú tieto spoločenstvá menej priaznivé podmienky na svoj výskyt.    
   Podľa slovenských výsledkov zostáva výskyt podeniek a najmä potočníkov v celom inundačnom území trvale zriedkavý a nepravidelný. Jednotlivé výsledky z maďarských vzoriek, ktoré boli v hodnotenom roku odoberané podľa metodiky Rámcovej smernice o vode, potvrdzujú prítomnosť podstatne širšieho spektra podeniek a potočníkov.   
   Riečne ramená monitorované na slovenskej strane väčšinou vykazujú pomerne stabilnú, druhovo a početnostne bohatú ichtyocenózu. Jedinou výnimkou je riečne rameno na monitorovacej ploche č. 2612, kde sa vyskytujú situácie s nedostatkom kyslíka alebo dokonca vysychá. Druhovo bohatá ichtyofauna bola zaznamenaná aj na maďarskej strane. Najčastejšími sú eurytopné a limnofilné druhy, ale v riečnych ramenách využívaných na dotáciu vody boli prítomné aj reofilné druhy. V oblasti chránenej proti povodniam je od zavedenia dotácie vody pozorovaná regenerácia rybej populácie. Druhová bohatosť sa stabilizovala a počas posledných niekoľkých rokov bola vyrovnaná.      
   Vodná fauna starého koryta Dunaja, ktorá je prevažne hodnotená podľa slovenských výsledkov, sa po odklonení rieky vyznačuje zmenenými charakteristikami. Popri zníženom zastúpení reofilných druhov (mäkkýše, podenky, potočníky a ryby) a ich nahradení eurytopnými druhmi, je po odklonení registrované všeobecné ochudobnenie spoločenstiev. Avšak stupeň ochudobnenia je pravdepodobne nižší než ukazujú výsledky, keďže sa reofilné druhy mohli presťahovať smerom k stredu rieky, kde bežnými spôsobmi vzorkovania nemôžu byť zachytené. Je potrebné poznamenať, že v spoločenstvách rýb a mäkkýšov je na celom úseku Dunaja registrované šírenie sa inváznych druhov.

8.2. Odporúčania

Odporúčania uvedené v tejto kapitole budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

1. Odborníci na monitorovanie lesa do termínu nasledujúceho leteckého snímkovania v roku 2011 odporúčajú uskutočniť ďalšie konzultácie za účelom zlepšenia metodiky spracovania leteckého prieskumu a vyhodnotenia zdravotného stavu lesných porastov na základe leteckých snímok (ako napr. eliminácia tieňov, vyčlenenie nezalesnených plôch, dohodnutie totožných vzorcov pre regresné analýzy, presné stanovenie hraníc jednotiek priestorového rozlíšenia lesa, zlepšenie rozlíšenia snímok, eliminácia chýb vyplývajúcich z rozdielnej intenzity susediacich snímok, a pod.)

2. Obe strany navrhujú konzultácie o príprave spoločného hodnotenia využívania a pokrytia krajiny (land-use, land-cover) na ovplyvnenom území založeného na satelitných snímkach.

3. V rámci monitorovania pôdy slovenská strana navrhuje posúdiť možnosť výmeny údajov týkajúcich sa terénu a hrúbky pôdneho pokryvu na ovplyvnenom území.