Biologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane uskutočňovaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, boli v roku 2008 na maďarskej strane pozorované na 21 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1). V rámci Rámcovej smernice o vode boli pridané dve nové monitorovacie lokality. Zoznam komplexných monitorovacích plôch na slovenskej strane a na maďarskej strane je uvedený v Tab. 7-1. Z metodologického hľadiska sú v niektorých monitorovacích metódach na oboch stranách rozdiely, ktoré by v priebehu budúcich rokov mali byť po zavedení klasifikácie podľa Rámcovej smernice o vode eliminované. Od roku 2006 maďarská strana začala v prípade niekoľkých skupín zavádzať hodnotenie podľa Rámcovej smernice o vode, avšak metodika a výsledky sú v Národnej a Spoločnej správe spomenuté okrajovo.

Tabuľka 7-1: Zoznam komplexných monitorovacích plôch a monitorovacích lokalít v roku 2008

● – poskytnuté údaje           x – údaje neposkytnuté, spomenuté len v súvislosti s RSV

Legenda:    A   - Fytocenológia (Braun-Blanquet

                   B   - Makrofyty (Kohler, na slovenskej strane aj Braun-Blanquet)

                   C   - Ryby (Osteichtyes)

                   D   - Suchozemské mäkkýše (Gastropoda)

                   E    - Vodné mäkkýše (Mollusca)

                   F    - Vážky (Odonata - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   G   - Podenky (Ephemeroptera - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   H   - Potočníky (Trichoptera - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   I     - Perloočky (Cladocera)

                   J     - Veslonôžky (Copepoda)

Pre skupiny E, F, G, H (makrozoobentos) označené „x“ bola na maďarskej strane použitá metodika podľa RSV.

Stručný popis klimatických a hydrologických podmienok v roku 2008, ktoré ovplyvnili vývoj sledovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja je uvedený vyššie v Časti 6.

7.1. Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

Vďaka dostatočným zrážkam v lete (od polovice mája so konca júla) fytocenózy neboli napriek absencii prirodzených povodní ovplyvnené nedostatkom vlhkosti dokonca ani na plochách, kde hladina podzemnej vody kolísala v štrkových vrstvách pod pôdou (plocha č. 2600). Monitorované fytocenózy v inundačnom území sú stabilizované (plochy č. 2604, 2612), pozorované zmeny boli väčšinou pripisované zapájaniu sa korún mladej stromovej vrstvy (plochy č.  2603, 2608, 2609). Na zabezpečenie priaznivejších vlhkostných podmienok tejto oblasti by bolo potrebné efektívnejšie využívanie existujúcich objektov systému dotácie vody (pravidelné umelé zaplavovanie). Tieto opatrenia by pravdepodobne prispeli k ústupu inváznych  druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa šíria v tejto oblasti (niektoré druhy by v súlade so zákonom mali byť odstraňované).

Pravostranná ramenná sústava

Priemerná druhová diverzita fytocenóz na sledovaných monitorovacích lokalitách sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne nezmenila. Na niektorých lokalitách bola zaznamenaná značná prítomnosť inváznych druhov. Často boli pozorované aj škody na krovinnej vrstve spôsobené lesnou zverou.

Pri vyhodnotení priemerných hodnôt listovej plochy neboli v hodnotenom roku zaznamenané žiadne významné zmeny. Rozdiely vo veľkosti listovej plochy bielej vŕby v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zostali v existujúcom rozsahu ako pre ovplyvnené územie, tak aj pre referenčné lokality. Hodnoty priemernej listovej plochy v prípade duba letného (Quercus robur) pri Dunaszigete prakticky dosiahli rovnaké hodnoty ako v predošlom roku.

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov je na veľkej časti inundačného územia stabilizované (na plochách č. 2600 a 2612 na úrovni typickej pre suchšie varianty lužného lesa, na ploche č. 2604 na úrovni typickej pre najvlhšie varianty lužného lesa). Občasné pozorované zmeny môžu byť väčšinou prisudzované vplyvu lesného hospodárstva alebo aktuálnym hydrometeorologickým podmienkam. Počas prvých rokov po vyťažení stromovej vrstvy je pozorovaný ústup polyhygrofilných a hygrofilných druhov. Keď sa koruny začínajú zapájať je zaznamenávaný návrat týchto druhov. V niektorých prípadoch sa vyskytuje aj prenikanie cudzích druhov.

Pravostranná ramenná sústava

Suchozemská malakocenóza v inundácii a v oblasti chránenej proti povodniam je stabilizovaná. Aj keď v jednotlivých rokoch je možné registrovať kolísanie biomasy spoločenstiev, nie je možné pozorovať žiadny trend zhoršovania. V posledných troch rokoch sa veľa druhov (vrátane vlhkomilných druhov) vyskytuje v množstve niekoľkých stoviek alebo tisícok jedincov. Mladý les v páse na brehu Dunaja (pri rkm 1824) je obývaný veľmi rôznorodou malakocenózou, ktorá môže hrať dôležitú úlohu pri regenerácii iných druhovo chudobných lokalít, kam sa druhy môžu šíriť počas záplav.

7.3. Vodné makrofyty

Dunaj

V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Monitorovacia lokalita č. 2 sa nachádza v zálive pri výhone v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou. Po prehradení Dunaja sa tu vyskytli makrofyty, ale od roku 2003 už nie sú zaznamenávané a brehy a výhon sú zarastené krovinami vŕby trojtyčinkovej (Salicetum triandrae). Zaujímavejšia makrofytná vegetácia je pozorovaná na monitorovacej lokalite č. 7, ktorá je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou krovín vŕby trojtyčinkovej (Salicetum triandrae) a trstinového porastu (Scirpo-Phragmitetum). V izolovanej časti so stojatou vodnou plochou sa vyskytuje druhovo bohaté spoločenstvo makrofýt. V hodnotenom roku bolo menej bohaté, pravdepodobne kvôli vysokým prietokom, ktoré sa vyskytli približne dva týždne pred termínom pozorovania.

Ľavostranná ramenná sústava

Hydrologické podmienky vo väčšine sledovaných riečnych ramien boli pre rozvoj makrofýt priaznivejšie než v predošlom roku. Hladiny vody a množstvo zrážok boli pomerne vysoké; výskyt suchozemských druhov šíriacich sa po vyplytčení a vysychaní riečnych ramien bol zriedkavejší. Niektoré plochy sú stále bohaté na chránené druhy; šírenie sa invázneho druhu vodomora Nuttalovho (Elodea nuttalii) bolo zaznamenané len v jednom riečnom ramene. Makrofyty v ramene používanom na dotáciu vody na monitorovacej ploche č. 2603 sa počas znížených prietokov, kedy je rýchlosť prúdenia nízka, vyvíjali intenzívnejšie. Spoločenstvo makrofýt v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 sa nemení. Po deštrukcii pravej vodnej vegetácie na monitorovacej ploche č. 2608 počas predchádzajúceho leta bolo rameno počas tohto leta naplnené vodou a zarastanie ramena močiarnymi a suchozemskými druhmi, vrátane ruderálnych druhov šíriacich sa z priľahlých vyťažených lesných plôch, bolo eliminované. Prežili len druhy chrastnica trsťová (Phalaris arundinacea) a žihľava dvojdomá (Urtica dioica). Spoločenstvá makrofýt v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2612 mali v hodnotenom roku priaznivé podmienky. Plocha s otvorenou vodou bola zarastená inváznym druhom vodomora Nuttalovho (Elodea nuttalii). Ostatné plytké časti mali, podobne ako v predchádzajúcom roku, vysokú druhovú diverzitu.

Pravostranná ramenná sústava

Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody. Prúdenie vody na monitorovacej lokalite č. 4 je veľmi slabé a celá hladina vody je pokrytá submerznými druhmi makrofýt. Vyskytuje sa aj jeden zraniteľný druh. Rýchlosť prúdenia na monitorovacej lokalite č. 9 je vyššia. Boli zaznamenané dva veľmi početné druhy makrofýt, ale jeden z nich je invázny druh vodomora kanadského (Elodea canadensis).

Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka sústavnej dotácii vody zostali v posledných niekoľkých rokoch nezmenené. Druhové zloženie na monitorovacej lokalite č. 6 bolo v hodnotenom roku chudobnejšie, ale chránené druhy, okrem jedného, zostali zachované. Výskyt invázneho druhu vodomora kanadského (Elodea canadensis) bol len ojedinelý, na lokalite č. 8 nebol zaznamenaný. Zloženie druhov makrofýt je stabilné, niektoré druhy, vrátane zriedkavých druhov, sa vyskytli hojne.

7.4. Vodné mäkkýše

Dunaj

Vyhodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je po druhý krát založené len na údajoch poskytnutých slovenskou stranou (slovenské pozorovacie lokality č. 2600, 2608 a 2612); maďarská strana pre Dunaj neposkytla údaje v rámci Spoločného monitorovania pre hodnotený rok. Výsledky slovenskej strany v posledných rokoch poukazujú na významný pokles malakocenózy na odklonenom úseku Dunaja, ako aj na úseku pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Stabilný výskyt je v súčasnosti zaznamenávaný len pre nepôvodný druh teodoxa škvrnitého (Theodoxus fluviatilis), ktorý sa invázne šíri pozdĺž Dunaja. Nepravidelne, s nízkou početnosťou sa vyskytujú aj ubikvistické a indiferentné druhy. Dôvod ústupu pôvodných druhov nie je doteraz jasný. Pravdepodobne je to interakcia niekoľkých faktorov – hydrologického, trofického, fyzikálneho a chemického.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na lokalitách č. 2603 a 2604. Vodná malakocenóza sa zdala byť doteraz stabilizovaná, ale výsledky v predchádzajúcom roku naznačili začiatok jej deštrukcie. Výsledky aktuálneho roka, predovšetkým prítomnosť len dvoch druhov na jeseň, tento trend potvrdili. Napriek heterogénnemu charakteru riečneho ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým podmienkam pre ich šírenie ubúdajú najmä veľké druhy. Súčasné druhy sú väčšinou stagnikolné alebo ubikvistické. Nepriaznivá situácia pretrváva aj v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604. Pravidelný pokles hladiny vody v letnom alebo jesennom období, sprevádzaný nedostatkom kyslíka v dôsledku rozkladných procesov ma deštruktívny vplyv. Ústup počtu druhov a podstatný pokles ich početnosti na tejto lokalite je preukázateľný. Najprekvapivejším v hodnotenom roku bol nepravidelný výskyt jedného ubikvistického druhu, ktorý dosiahol abundanciu 1000 jedincov a bol posledným hojným druhom mŕtveho ramena pred jedným alebo dvoma rokmi.

Pravostranná ramenná sústava

Rozmanitosť malakofauny vo vodných telesách v oblasti chránenej proti povodniam presahuje variabilitu spoločenstiev suchších lesov, ale nedosahuje rozmanitosť zaznamenanú v inundačnej oblasti. Spoločenstva nie sú stabilné a závisia od aktuálnych lokálnych podmienok. Fauna týchto biotopov je pravdepodobne zraniteľná.

7.5. Vážky (Odonata)

Ľavostranná ramenná sústava

Vývoj odonatocenóz je značne ovplyvnený aktuálnymi hydrologickými a klimatickými podmienkami. Chudobné spoločenstvá, ktorých výskyt je založený iba na zaznamenávaní lietajúcich imág, s nepravidelným výskytom a nízkou abundanciou sa vyskytujú na plochách č. 2600 a 2608. Bohatšie odonatocenózy sa vyskytujú na plochách č. 2603, 2604 a 2612. Na monitorovacej ploche č. 2603 sa vyskytujú reofilné, semireofilné a eurytopné druhy, pretože životné podmienky v riečnom ramene sú veľmi rozmanité. Spoločenstvo na monitorovacej ploche č. 2604 je druhovo bohaté, ale trvalý výskyt majú len eurytopné vážky. Vďaka vlhkému letu sa v hodnotenom roku nevyskytlo prehrievanie vody mŕtveho ramena a nedostatok kyslíka. Vysoká druhová bohatosť na monitorovacej ploche č. 2612 najpravdepodobnejšie reprezentuje tri rozdielne typy susediacich biotopov – Dunaj, príležitostne prietočné rameno a periodické depresie.

Pravostranná ramenná sústava

Monitoring spoločenstva vážok v roku 2008 nepreukázal podstatné, trendové zmeny. Za druhovo najbohatšiu lokalitu v oblasti Szigetközu je opäť považovaný Novácky kanál pri obci Arak, s pomaly tečúcou vodou a bohatou vodnou vegetáciou.

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

Dunaj

Vyhodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je založené na výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, ktoré sa nachádzajú na odklonenom úseku Dunaja. Tento úsek Dunaja nepredstavuje optimálne prostredie pre spoločenstvá planktonických kôrovcov, avšak výsledky môžu byť ovplyvnené aktuálnou hydrologickou situáciou v čase vzorkovania alebo v období pred vzorkovaním (vysoké rozdiely vodnej hladiny počas leta a jesene). Spoločenstvá boli vo väčšine vzoriek opäť chudobné na počet druhov a abundanciu, najmä počas jesene, kedy bola hladina vody veľmi nízka. Iba na ploche č. 2600 zostala zachovaná nezvyčajná dominancia tychoplanktonických druhov.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok pomerne rýchlo reagujú na aktuálnu hladinu vody v riečnych ramenách. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli zmeny vodného režimu v riečnych ramenách významnejšie. Hladiny vody počas jari dosiahli priemerné hodnoty, ale koncom jari a začiatkom leta (máj-jún) hladina vody dosiahla najvyššie hodnoty a rýchlosti prúdenia boli pomerne vysoké (umelé zaplavenie). Počas jesene hladiny vody dosiahli najnižšie hodnoty. Rýchlosť prúdenia v riečnom ramene na ploche č. 2603 je vysoká a voda je chudobná na obsah živín, a teda nepredstavuje priaznivý biotop pre vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok. Kolísajúci počet druhov perloočiek a vysoká dominancia litorálnych druhov v mediáli ramena poukazuje na pomerne nestabilné prostredie pre toto spoločenstvo. Euplanktonické druhy chýbajú aj zo spoločenstva veslonôžok, ktoré sú navyše druhovo chudobnejšie. Životné podmienky v mŕtvom ramene na ploche č. 2604 sú stabilnejšie. Avšak aj pri týchto podmienkach je registrovaný dlhodobý pokles počtu druhov veslonôžok, zatiaľ čo v súvislosti s rozvojom makrovegetácie počet druhov perloočiek stúpa. Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok na ploche č. 2608 boli pomerne chudobné, perloočky dokonca počas letného obdobia chýbali. Aj keď v týchto spoločenstvách dominovali eulanktonické druhy, do mediálu je možné pozorovať prenikanie litorálnych druhov. Spoločenstvo perloočiek v riečnom ramene na ploche č. 2612 bolo druhovo bohaté. Po celý rok dominovali fytofilné litorálne druhy. V priebehu posledných dvoch rokov je možné aj v spoločenstve veslonôžok registrovať mierny nárast druhov, čo je pravdepodobne spojené s nárastom fytofilných druhov vo vyplytčujúcom sa ramene.

Pravostranná ramenná sústava

V sledovaných ramenách bolo v hodnotenom roku zaznamenaných 36 druhov perloočiek a 11 druhov veslonôžok. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa vyskytol podstatný nárast druhov perloočiek, hlavne v Lipótskom močiari, kde bola zaznamenaná aj najvyššia abundancia. Bola potvrdené opätovná prítomnosť niektorých druhov, ktoré počas niekoľkých rokov vo vzorkách chýbali.

V hodnotenom roku bol v Schislerovom mŕtvom ramene zaznamenaný ďalší pokles druhovej diverzity spoločenstiev perloočiek a veslonôžok, ale abundancia prítomných druhov bola nižšia. V tomto roku opäť dominovali euplanktonické veslonôžky, zatiaľ čo druhy viazané na makrofyty sa opäť vyskytli len s malou početnosťou.

Zloženie planktonických kôrovcov v Čákáňskom Dunaji sa mení každý rok, ale nízka druhová bohatosť a nízka početnosť jedincov zostáva. V posledných rokoch dominovali malé eurytermické druhy. Slabá osídlenosť riečneho ramena a nestabilné druhové zloženie môže súvisieť so silnejším prúdením vody pretože riečne rameno tvorí súčasť systému dotácie vody do inundačnej oblasti.

Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji, ktorá sa nachádza v oblasti chránenej proti povodniam, bolo v hodnotenom roku zaregistrovaných 18 druhov perloočiek a veslonôžok, čo je viac ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Bol zaznamenaný opakovaný výskyt niektorých druhov, ktoré v predchádzajúcich rokoch chýbali, a bol zaznamenaný jeden nový druh. Početnosť druhov vo vzorkách bola nízka.

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)

V hodnotenom roku, podobne ako v predošlom roku, neboli z maďarskej strany k dispozícii žiadne výsledky pozorovania potočníkov a podeniek, získané podľa metodiky stanovenej v rámci Dohody z roku 1995. Sumarizujúci zoznam druhov bentických bezstavovcov zaznamenaných metodikou podľa Rámcovej smernice o vode, ktorý je súčasťou maďarskej Národnej ročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2008, obsahuje každý druh makrozoobentosu (vrátane potočníkov a podeniek) zaznamenaný na piatich profiloch bez ich abundancie. Na základe tohto nebolo možné vyvodiť podrobnejšie závery o vývoji týchto taxocenóz v hodnotenom roku, aj keď údaje potvrdili vysokú druhovú bohatosť spoločenstiev potočníkov a podeniek v Szigetköze. Ale výsledky slovenskej strany uvedené nižšie poukazujú na veľmi chudobné alebo dokonca absenciu týchto spoločenstiev v Dunaji a v slovenskej ramennej sústave.

Dunaj

Dunaj je podľa výsledkov slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600, 2603, 2608 a 2612) obývaný potočníkmi a podenkami sporadicky. Absencia podeniek sa v jednotlivých rokoch vyskytuje častejšie, ale spoločenstvá potočníkov (hlavne dunajské druhy) majú vo vzorkách nepravidelnú prítomnosť. Avšak výsledkami získanými po vzorkovaní v ťažko dostupných úsekov mediálu na odklonenom úseku Dunaja predchádzajúci rok bolo potvrdené prežívanie niekoľkých druhov potočníkov a podeniek.

Ľavostranná ramenná sústava

Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov veľmi chudobné. Spoločenstvá podeniek v posledných rokoch pozostávajú z 3-4 druhov, avšak stabilný výskyt vo vzorkách mal len jeden druh limnofilnej podenky. Spoločenstvá potočníkov boli chudobné a boli reprezentované nepravidelným výskytom limnofilných alebo semireofilných druhov.

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja, čo znižuje porovnateľnosť výsledkov obdržaných oboma stranami, rozdiel je aj vo frekvencii monitorovania.

Dunaj

Hodnotenie je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Z týchto výsledkov vyplýva, že ichtyocenóza odkloneného úseku Dunaja je v posledných rokoch stabilizovaná, ale z dlhodobého hľadiska je pozorovaný ústup reofilných druhov a mierny pokles druhovej diverzity. Avšak odborníci sú v súčasnosti toho názoru, že stupeň poklesu nie je taký veľký ako sa predpokladalo v predchádzajúcich rokoch. V posledných niekoľkých rokoch je pozorované jednoznačné šírenie sa nepôvodných inváznych druhov, ale ich rozširovanie je brzdené autochtónnymi reofilnými druhmi.

Ľavostranná ramenná sústava

Na monitorovacích plochách č. 2603 a 2604 sa vyskytuje stabilná, druhovo bohatá ichtyocenóza. Zvýšená abundancia v hodnotenom roku bola zaznamenaná len na ploche č. 2603, kvôli vysokému počtu juvenilných jedincov a prítomnosti jedného expanzívneho druhu. Spoločenstvo v mŕtvom ramene na ploche č. 2604 bolo tento rok menej bohaté, čo potvrdzuje izoláciu riečneho ramena. Hojne sa vyskytol len expanzívny sumček čierny (Ameiurus melas) a limnofilná slnečnica pestrá (Lepomis gibosus).

Ichtyocenózy na ploche č. 2608 boli sledované na dvoch podplochách, ktoré sa líšia s spojení s hlavným korytom Dunaja. Pravidelné spojenie s hlavným korytom Dunaja sa vyskytuje v ramene nad prehrádzkou Foki. Teda toto je dôvod prečo je v tejto časti ramena zaznamenávaná stabilizovaná ichtyocenóza s vysokou početnosťou jedincov a dominanciou eurytopných druhov. Počas povodní v rokoch 2002, 2005 a 2006, alebo počas vysokých prietokov v roku 2007 bolo prepojenie obnovené aj riečnym ramenom pod prehrádzkou Foki, čo viedlo k obohateniu ichtyocenózy. Avšak v hodnotenom roku sa opäť vyskytol pokles druhovej diverzity, zatiaľ čo abundancia druhov ešte ostala zachovaná. Expanzívne správanie sa nepôvodných druhov rodu býčkov (Neogobius) nebolo zaznamenané ani na jednej z podplôch.

Ichtyocenóza na monitorovacej ploche č. 2612 je v posledných rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobná (obzvlášť od roku 2004, kedy vyschla). Stabilná prítomnosť bola zaznamenaná len pre tri druhy, ktoré sú tolerantné na nedostatok kyslíka vo vode, hoci sa taká situácia vďaka priaznivým hydrologickým a klimatickým podmienkam nevyskytla.

Pravostranná ramenná sústava

Ichtyofauna je na maďarskej strane monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12).

Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená a obohatená po jeho umelom opätovnom prepojení s Čákáňským Dunajom v roku 1997. V súčasnosti sa tu nachádza druhovo bohatá a stabilizovaná ichtyofauna. V častiach zarastených makrofytmi sa vyskytujú fytofilné a limnofilné druhy, ale v kanáli spájajúcom mŕtve rameno a Čákáňský Dunaja je pozorovaný sezónny výskyt reofilných druhov rýb.

Druhová diverzita ichtyofauny v riečnom ramene Čákáňskeho Dunaja (monitorovacia lokalita č. 9) je od zavedenia dotácie vody v roku 1995 vysoká; a vyskytujú sa aj reofilné druhy rýb. V hodnotenom roku tu bolo opäť zaznamenaných 17 druhov, a významná dominancia jedného tolerantného druhu - plotice červenookej (Rutilus rutilus) zostala zachovaná.

Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalite č. 5 – Lipótsky močiar, pozorovaná regenerácia ichtyofauny. V posledných rokoch je druhová bohatosť tejto lokality významná a vyrovnaná, s ojedinelým výskytom reofilných druhov. V hodnotenom roku dominovali eurytopné a litofilné druhy.

Aj ichtyocenóza Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) je od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam stabilizovaná. Stredne bohatá druhová diverzita je zložená z močiarnych a limnofilných druhov, aj keď dominantnými zostali eurytopné druhy rýb.