6. časť
Monitoring lesaVývoj lesných spoločenstiev v roku 2008 (vrátane fauny a flóry hodnotenej v Časti 7 – Monitoring bioty) boli na oboch stranách, slovenskej a maďarskej, ovplyvnené abiotickými podmienkami, ktoré je možné zhrnúť nasledovne: Meteorologické a hydrologické podmienky boli z hľadiska vývoja lesa a bioty priaznivé, ale neboli typické. Zásoby pôdnej vlhkosti vytvorené počas zimného obdobia predstavovali dobrý základ pre naštartovanie rastu rastlín na jar. Napriek nedostatku zrážok od začiatku jari do polovice mája mohla vegetácia získavať vlhkosť z pôdneho profilu. Hodnoty teploty vzduchu boli počas tohto obdobia priemerné. Deficit vlhkosti vo vrchných vrstvách pôdy bol doplnený zrážkami v máji, júni a v druhej polovici júla. Priaznivý vplyv na vegetáciu mal pokles teploty v júli a auguste. Avšak prietoky Dunaja v tomto období, najmä v júni a v prvej polovici júla, podstatne klesli pod dlhodobé priemerné denné hodnoty, čo vyústilo aj do poklesu hladiny podzemnej vody. Koniec vegetačného obdobia bol z hľadiska vegetácie menej priaznivý. Prietoky v Dunaji kolísali hlboko pod priemernými dennými hodnotami a toto obdobie bolo chudobné aj na zrážky. Nepriaznivá bola absencia povodní na Dunaji, nevyskytlo sa žiadne prirodzené zaplavenie ľavej a pravej strany inundácie. Avšak pozitívny vplyv mal zvýšený prietok do riečnych ramien počas mája a júna, čo malo za následok stúpnutie hladín podzemných vôd. Umelé zaplavenie slovenskej alebo maďarskej oblasti inundácie nebolo realizované. Nedostatok zrážok v auguste bol čiastočne eliminovaný vyšším prietokom do starého koryta Dunaja v dôsledku technickej údržby elektrárne. 6.1. Slovenské územieMonitorovanie lesa sa na slovenskej strane vykonáva na monitorovacích plochách v inundácii. Zoznam monitorovaných lokalít je uvedený v Tabuľke 6-1 a situácia je znázornená na Obr. 6-1. Slovenská strana v aktuálnom roku na monitorovacích plochách hodnotila vývoj základných rastových parametrov, týždňový obvodový prírastok a zdravotný stav stromov terestrickým a leteckým prieskumom. Letecký prieskum oblasti slovenskej inundácie je vykonávaný od roku 1996 každé tri roky. Po prvýkrát bola v hodnotenom roku zostavená spoločné mapa defoliácie lesných porastov na slovenskej a maďarskej strane – Obr. 6-2. V oblasti slovenskej inundácie sa sleduje vývoj najproduktívnejších šľachtených topoľov. Najrozšírenejší topoľový klon Pannonia postupne nahrádza stanovištia so šľachtenými topoľmi I-214 a Robusta, ktoré boli v posledných rokoch vyrúbané. Plošné rozšírenie vŕbových porastov v celom inundačnom území klesá, v súčasnosti sa realizuje len pozorovanie týždňových obvodových prírastkov na jednej doplňujúcej monitorovacej ploche. Monitorované lesné spoločenstvá väčšinou reprezentujú vývoj stanovištných podmienok v rôznych častiach inundačného územia po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Hlavné aspekty vývoja vlhkosti v týchto oblastiach boli charakterizované v predchádzajúcich Spoločných výročných správach z monitorovania životného prostredia (napr. v rokoch 2003 alebo 2004). Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane
* - na podplochách označených písmenami „a” alebo „b” sa vykonáva len dočasné meranie týždenného obvodového prírastku Vývoj lesných porastov v hodnotenom roku väčšinou neopustil trendy, ale bolo zaznamenaných niekoľko pozitívnych zmien. Kvalitatívne zatriedenie podľa výškového prírastku zostalo v starších porastoch nezmenené a dosahuje veľmi dobrú úroveň (plochy č. 3802, 3803). Toto sa postupne stáva pravdou aj pre mladé porasty s topoľovými klonmi „Pannonia“, ktoré boli po opätovnom zalesnení považované za problematické. V súčasnosti je zaznamenávané postupné zlepšovanie ich stavu a stabilizácia rastových prírastkov (plochy. č. 2681, 2684, 2687). Tieto mladé porasty sú aj zdravé, nie je potrebné žiadne ďalšie dopĺňanie vyschnutých stromov, ktoré bolo potrebné v predchádzajúcich rokoch. V mladých porastoch na plochách č. 2685 a 2689 bolo zaznamenané podstatné zlepšenie výškového prírastku. Na základe týždňových obvodových prírastkov je druhý rok možné zaznamenať významné zlepšenie hrúbkových prírastkov pozdĺž úseku Dunaja medzi Dobrohošťou a Sapom (sledované sú porasty topoľov a vŕby bielej). Stromy v rokoch 2007 a 2008 dosiahli podstatne vyššie hrúbkové prírastky (dva alebo trikrát) než v predchádzajúcom období. Nulové týždňové obvodové prírastky sa podstatne zredukovali už v roku 2007 a v roku 2008 sa vyskytli veľmi zriedkavo. Jednoznačná príčina týchto zmien nebola zatiaľ identifikovaná, ale pravdepodobne ju je možné pripísať aktuálnym hydrometeorologickým podmienkam. Rastové obdobie hodnoteného roka bolo dlhé, rast bol zaznamenaný už v prvom týždni apríla a trval do konca septembra. Sledované porasty šľachtených topoľov sú zdravé, odolné voči škodcom a imúnne voči chorobám. Výskyt chorôb a škodcov bol vo väčšine porastov ojedinelý počas celého rastového obdobia. Výnimkou bolo mierne rozšírenie hubových chorôb v niekoľkých porastoch v auguste, ale vo všeobecnosti bolo šírenie sa chorôb v auguste vyššie než v júni. Predčasné žltnutie a opad listov v júli a auguste, kedy boli zrážky pomerne bohaté, nebolo zaznamenané. Výsledky leteckého prieskumu zamerané na zdravotný stav lesných porastov v slovenskom inundačnom území ukazujú veľmi dobrý stav mäkkých lužných lesov (Obr. 6-2). Aj keď bol zdravotný stav v roku 2008 mierne horší než počas predchádzajúceho prieskumu v roku 2005, rozdiely sú prisudzované presnejšej metodike hodnotenia defoliácie a zlepšeniu kvality leteckých snímok umožňujúcej identifikáciu defoliácie na úrovni jednotlivých korún. Priemerná defoliácia v roku 2008 bola 17,9 % s neistotou ±2,3 %, čo znamená že bola vyššia o 2,5 % než v roku 2008. Priemerná hodnota defoliácie pre listnaté lesy podľa národného monitoringu dosiahla 21,2 %. To znamená, že prirodzené a lokálne podmienky sú v sledovanej oblasti priaznivé. Predpoklad nepriaznivého vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na zdravotný stav lesov na veľkom území sa nepotvrdil. Je potrebné spomenúť, že na Spoločnej mape defoliácie lesných porastov v slovenskom a maďarskom inundačnom území (Obr. 6-2) boli výsledky, v záujme dosiahnutia určitej porovnateľnosti výsledkov oboch strán, znázornené na úrovni pixelov. Aj rozsah defoliácie bol upravený aplikovaním metodiky ICP Forest. Mapa defoliácie lesných porastov na úrovni jednotlivých lesných plôch je uvedená v slovenskej Národnej ročnej správe z monitorovania prírodného prostredia v roku 2008. Napriek vyššie uvedeným pozitívnym výsledkom je opätovne treba zdôrazniť nevyhnutnosť najefektívnejšieho využívania existujúcich prehrádzok v ramennej sústave pre elimináciu poklesu hladiny podzemnej vody a pre využívanie umelých záplav. V dolnej časti, v oblasti Istragova, je potrebné riešiť dotáciu vody na zásobovanie ramennej sústavy. Aj vplyv erózie koryta Dunaja pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála je potrebné monitorovať. 6.2. Vyhodnotenie maďarského územia a spoločné slovensko-maďarské hodnotenie defoliácie na základe leteckého prieskumuMonitoring lesa na maďarskej strane bol v roku 2008 uskutočnený na monitorovacích plochách uvedených v Tabuľke 6-2. Všetky plochy, s výnimkou monitorovacích lokalít Hédervár 11B a Ásványráró 45A, sa nachádzajú v inundačnom území (Obr. 6-1). Avšak pozorované plochy, ktoré sa nachádzali mimo inundačného územia, boli v predchádzajúcich dvoch rokoch vyťažené. Na plochách uvedených nižšie boli merané dendrometrické charakteristiky, bol sledovaný zdravotný stav porastov a na vybraných lokalitách boli registrované týždenné obvodové prírastky. Tieto údaje boli v maďarskej Národnej ročnej správe spomenuté len v tabuľkovom tvare. Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane
V aktuálnom roku bol hodnotený zdravotný stav lesných porastov založený na leteckom prieskume aj v maďarskom inundačnom území. Súčasné hodnotenie bolo prvým, ktoré bolo zamerané na zdravotný stav na veľkom území, realizovaným na maďarskej strane. Letecký prieskum bol uskutočnený aj v roku 2003, avšak vyhodnotenie bolo zamerané na zmeny zalesnených plôch (využitie krajiny). Terajšie hodnotenie bolo vykonané v úzkej spolupráci s odborníkmi slovenskej strany v záujme dosiahnutia porovnateľných výsledkov na oboch stranách Dunaja. Avšak vyhodnotenie uvedené v Národných správach nebolo, kvôli niekoľkým rozdielom v technických parametroch leteckého snímkovania a vo vyhodnotení na slovenskej a maďarskej strane, porovnateľné. Popisy metodiky leteckého snímkovania a vyhodnotenie sú súčasťou príslušných Národných ročných správ z monitorovania na slovenskej a maďarskej strane. Po následnej doplňujúcej konzultácii medzi slovenskou a maďarskou stranou bo vykonané nové hodnotenie maďarskej strany. Nové výsledky z maďarskej strany a výsledky zo slovenskej strany boli zostavené do Spoločnej mapy defoliácie – Obr. 6-2. V novom vyhodnotení maďarskej strany boli aplikované dve podstatné zmeny v metodike, ktoré významne zlepšili maďarskú mapu straty olistenia:
V porovnaní s metodikou použitou slovenskou stranou pretrváva niekoľko rozdielov, ale tie vyplývajú hlavne z technických parametrov leteckého prieskumu.
Kompilácia Spoločnej mapy defoliácie (Obr. 6-2) vyžadovala zjednotenie úrovne vyhodnotenia zdravotného stavu lesa. Kvôli nepresnému vymedzeniu hraníc jednotlivých lesných porastov (jednotiek priestorového rozloženia lesa) na maďarskej strane bolo zvolené vyhodnotenie na úrovni pixelov. Podobne bolo potrebné zvoliť aj jednotný rozsah pre vyjadrenie úrovne defoliácie. Bola zvolená metodika ICP Forest. Na základe Spoločnej mapy defoliácie je možné konštatovať, že defoliácia lesných porastov na slovenskej strane je takmer v celom území inundácie nízka. Mapa defoliácie lesných porastov na maďarskej strane ukazuje, že defoliačné parametre sú menej priaznivé v oblasti Dunakiliti, Kisbodaku a Lipótu, , čo je v súlade s terénnymi výsledkami. Dobrý stav bol identifikovaný v dolnej časti, kde sa prejavuje spätné vzdutie, alebo na miestach, kde pôdny profil nad štrkovými vrstvami dosahuje väčšiu hrúbku. Tieto výsledky zodpovedajú aj výsledkom spomenutým v maďarskej Národnej ročnej správe. Predmetom ďalšej analýzy bude preskúmanie identifikovaných rozdielov vyplývajúcich zo Spoločnej mapy defoliácie a identifikácia závislosti medzi výsledkami defoliácie a produkciou dreva. Je potrebné aj ďalšie zlepšenie metodiky hodnotenia na zvýšenie porovnateľnosti slovenských a maďarských výsledkov
|
