4. časť

 

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitorovania kvality podzemnej vody na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, zložených zo 16 pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody, situovaných vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní, ktoré sú používané na zásobovanie pitnou vodou (vodárenské zdroje). Zoznam objektov je uvedený v Tabuľke 4-1. Vzorky z pozorovacích objektov boli odoberané 2-krát a vzorky z vodárenských zdrojov 4-krát za rok.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach bolo uskutočňovala Severozadunajská inšpekcia pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, monitoring kvality vody v studniach používaných na zásobovanie pitnou vodou bol vykonávaný oblastnými spoločnosťami vodární. Situácia studní zahrnutých do monitorovania kvality podzemných vôd je znázornená na Obr. 4-1.

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

 

Krajina

Objekt č.

Lokalita

1

Maďarsko

9310

Rajka

2

Maďarsko

9327

Dunakiliti

3

Maďarsko

9331

Dunakiliti

4

Maďarsko

9368

Rajka

5

Maďarsko

9379

Rajka

6

Maďarsko

9413

Sérfenyősziget

7

Maďarsko

9418

Mosonmagyaróvár

8

Maďarsko

9430

Kisbodak

9

Maďarsko

9435

Arak

10

Maďarsko

9456

Ásványráró

11

Maďarsko

9457

Ásványráró

12

Maďarsko

9458

Ásványráró

13

Maďarsko

9475

Győrzámoly

14

Maďarsko

9480

Győrzámoly

15

Maďarsko

9484

Vámosszabadi

16

Maďarsko

9536

Püski

17

Maďarsko

Du-I

vodárenský zdroj Dunakiliti

18

Maďarsko

T-II

vodárenský zdroj Feketeerdő

19

Maďarsko

Da-I

vodárenský zdroj Darnózseli

20

Maďarsko

K-5

vodárenský zdroj Győr - Révfalu

21

Maďarsko

6-E

vodárenský zdroj Győr - Szőgye

22

Maďarsko

25-E

vodárenský zdroj Győr - Szőgye

Kvalita podzemnej vody vo vyššie uvedených pozorovacích objektoch je podrobne popísaná v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2008. Dlhodobé hodnotenie kvality podzemnej vody, detailné vyhodnotenie chemického zloženia, tabuľky a grafy sú jej súčasťou. V Spoločnej výročnej správe boli vyhodnotené štyri vybrané pozorovacie studne.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v objekte č. 9327 zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie určitých ukazovateľov kvality vody. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Periodicita sa v prvom rade objavuje v zmenách teploty vody, pH, v koncentráciách dusičnanov a chloridov. Znečistenie organickými látkami malo v posledných troch rokoch mierne stúpajúci trend. V koncentrácii fosforečnanového iónu alebo v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Mangán a železo vo vode boli v koncentrácii pod limitmi pre kvalitu podzemnej vody.

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody nebola výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Mierne klesajúci trend hodnôt vodivosti, pozorovaný v predchádzajúcom období, zostal s miernymi výkyvmi aj v roku 2008. Pokles hodnôt vodivosti bol zaznamenaný v súvislosti s poklesom koncentrácie síranových a chloridových iónov. Koncentrácie dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a znečistenie organickými látkami sú nízke, avšak pri dusičnanoch a organickom znečistení bolo v posledných dvoch rokoch pozorované stúpnutie. V roku 2008 bola zaznamenaná najvyššia nameraná koncentrácia železa v sledovanom období (0,80 mg.l-1). Obsah mangánu, ktorý je trvale prítomný v koncentráciách dlhodobo prekračujúcich limitnú hodnotu, vykázal klesajúci trend.

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Podzemná voda v tomto objekte má stredný obsah solí. Teplota tejto vody vykazovala v období sledovania mierne sezónne kolísanie, avšak nesledovala zmeny teploty vzduchu. V roku 2008 bola zaznamenaná jedna vyššia hodnota elektrickej vodivosti, ale priemerné hodnoty je možné od roku 2001 pokladať za stabilné. Hodnoty pH vykazovali sezónne kolísanie; v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli nižšie. Aj obsah organických látok vykazoval sezónne kolísanie a dlhodobo je pod limitnými hodnotami. V prípade fosforečnanov nebola zaznamenaná žiadna významná zmena. Spomedzi dusíkových foriem bol zaznamenaný mierny nárast amónnych iónov a dusičnanov. Z hľadiska dlhodobého vývoja je možné pozorovať pokles síranov a vápnika. Koncentrácie železa a mangánu v podzemnej vode sú vysoké; podstatne prekračujú limitné hodnoty. Berúc do úvahy dlhodobý vývoj je pozorovaný mierny pokles obsahu mangánu.

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a stabilnú teplotu vody s miernym sezónnym kolísaním. Mierne stúpajúci trend hodnôt elektrickej vodivosti sa zastavil. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre pitnú vodu a nevykazuje žiadne významné zmeny. Koncentrácie amónnych iónov dlhodobo prekračujú limity pre pitnú vodu, ale stúpajúci trend sa zastavil a hodnoty začali klesať. Obsah dusičnanov bol nízky. Podzemná voda má vysoký obsah železa a mangánu so sezónnym kolísaním. Koncentrácie týchto ukazovateľov podstatne prekročili limitné hodnoty pre pitnú vodu. Obsah mangánu mal mierne klesajúci trend.

4.2. Slovenské územie

Monitoring kvality podzemnej vody je uskutočňovaný na 18 objektoch na slovenskom území (10 pozorovacích objektov a 8 vodárenských zdrojov) – Tabuľka 4-2. Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. (KSPV).

Hodnotenie kvality podzemnej vody pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania bolo vykonané v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2008. Časťou Národnej ročnej správy je Tabuľková príloha, kde sú prehľadne spracované údaje o kvalite vody pre hodnotené obdobie, a Grafická príloha, kde je graficky znázornený vývoj pozorovaných ukazovateľov kvality pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania. Vyhodnotenie v Spoločnej správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tabuľke 4-3. V dlhodobom hodnotení sú pre lokalitu Kalinkovo prezentované dve studne – č. 116 a 119, pretože čerpanie na studni č. 116 (Kalinkovo, S-4) bolo v roku 2004 kvôli technickým dôvodom zastavené a táto bola nahradená studňou č. 119.

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

 

Krajina

Objekt č.

Lokalita

1

Slovensko

899

Rusovce, pravá strana zdrže

2

Slovensko

888

Rusovce, pravá strana zdrže

3

Slovensko

872

Čunovo, pravá strana zdrže

4

Slovensko

329

Šamorín, ľavá strana zdrže

5

Slovensko

87

Kalinkovo, ľavá strana zdrže

6

Slovensko

170

Dobrohošť

7

Slovensko

234

Rohovce

8

Slovensko

262

Sap

9

Slovensko

265

Kľúčovec

10

Slovensko

3

Kalinkovo, ľavá strana zdrže

11

Slovensko

102

Rusovce, vodárenský zdroj

12

Slovensko

2559

Čunovo, vodárenský zdroj

13

Slovensko

116, 119

Kalinkovo, vodárenský zdroj

14

Slovensko

105

Šamorín, vodárenský zdroj

15

Slovensko

467

Vojka, vodárenský zdroj

16

Slovensko

485

Bodíky, vodárenský zdroj

17

Slovensko

103

Gabčíkovo, vodárenský zdroj

18

Slovensko

907

Bratislava – Petržalka, vodárenský zdroj

Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie, konanom 25. apríla 2007 sa dohodlo, že dusitany, TOC a kremičitany budú zo zoznamu ukazovateľov kvality podzemnej vody vynechané, a že kvalita podzemnej vody bude hodnotená miesto hydrologického roka pre obdobie kalendárneho roka.

Stručné hodnotenie kvality podzemnej vody v monitorovacích objektoch zahrnutých do výmeny údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli v ukazovateľoch analyzovaných počas roka 2008 pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre pitnú vodu. Prekročenia dohodnutých limitných hodnôt sa v prípade mangánu vyskytli na vodárenských zdrojoch Bodíky a Kalinkovo.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitorovania ukazujú, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade amónneho iónu, mangánu a železa. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu pitnej vody.

Detailné hodnotenie vodárenských zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt pre roky 2005 a 2008 je uvedené v tabuľke „Prekročenia limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2008.

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Rusovciach – č. 102 a Čunove – 2559

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody, predovšetkým na vodárenský zdroj Rusovce a v menšej miere na vodárenský zdroj Čunovo. Koncentrácie katiónov, aniónov a hodnoty vodivosti sa postupne stabilizovali a v súčasnosti kolíšu v úzkom intervale. Na vodárenskom zdroji Čunovo sa počas celého obdobia pozorovania vyskytujú vyššie koncentrácie dusičnanov, ale tieto hodnoty sú v porovnaní s limitnými hodnotami podzemnej vody pre pitné účely nízke. Obsah ostatných pozorovaných nutrientov je dlhodobo nízky a väčšinou kolíše na úrovni ich medzí stanovenia. Organické znečistenie v hodnotenom roku, vyjadrené CHSKMn, bolo na oboch vodárenských zdrojoch v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vyššie. Koncentrácie mangánu a železa boli sú nízke. Hodnoty pH kolísali aj v roku 2008. Mierne stúpnutie chloridov v roku 2006 a 2007 sa v hodnotenom roku nevyskytlo a koncentrácie sa vrátili na predchádzajúcu úroveň. Ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodárenských zdrojoch spĺňajú dohodnuté limity pre pitnú vodu.

Vodárenský zdroj pri Bratislave – č. 907

Vzhľadom na umiestnenie vodárenského zdroja č. 907 – Pečniansky les blízko Dunaja je kvalita podzemnej vody na tomto objekte podstatne ovplyvnená zmenami a kolísaním chemických zložiek v dunajskej vode. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, teploty vody, obsahu rozpusteného kyslíka a koncentrácie dusičnanov počas roka značne kolíšu. Obsah rozpusteného kyslíka, koncentrácie dusičnanov a hodnoty CHSKMn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. Koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov boli v roku 2008 pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Ojedinele sa vyskytli vyššie koncentrácie vápnika, horčíka síranov a hydrogénuhličitanov. Obsahy ostatných ukazovateľov boli podobné ako v predchádzajúcom roku. Na tomto vodárenskom zdroji sa nevyskytli žiadne prekročenia limitov kvality pre pritnú vodu (Tabuľka 4-3).

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Kalinkove – č. 116 a Šamoríne – č. 105

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do rovnakej miery ako kvalita na vodárenských zdrojoch na pravej strane. Chemizmus podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Kalinkovo (objekty č. 116 a 119) a Šamorín (objekt č 105) je podobný a priebeh a zmeny väčšiny ukazovateľov kvality je tiež podobný. Určité rozdiely sú v koncentráciách draslíka, mangánu, železa a amónneho iónu – pri Kalinkove sú vyššie. V roku 2008 boli obsahy mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov na vodárenskom zdroji č. 105 v Šamoríne opäť väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Teplota vody, hodnoty pH a vodivosti na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo vykazujú mierne stúpanie. V posledných dvoch rokoch dosiahli obsahy rozpusteného kyslíka vyššie hodnoty. Trend postupného stúpania koncentrácie dusičnanov sa zastavil. Organické znečistenie, vyjadrené hodnotou CHSKMn, bolo v roku 2008 vyššie než v predošlom roku. Sledované ukazovatele kvality podzemnej vody v roku 2008 na oboch vodárenských zdrojoch splnili limity kvality podzemnej vody pre pitné účely.

Vodárenský zdroj pri Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa líši od kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Teplota vody je na vodárenskom zdroji Gabčíkovo vyrovnanejšia. Hodnoty pH sú systematicky vyššie. Dlhodobý mierny nárast vápnika, horčíka, síranov, chloridov a hydrogénuhličitanov sa zastavil. Stúpnutie síranov a chloridov ukazuje, že väčšia časť vody  k vodárenskému zdroju priteká z vnútrozemskej časti územia Žitného ostrova. Koncentrácie sodíka a draslíka dosahujú len polovicu hodnôt koncentrácie zaznamenanej na vodárenskom zdroji pri Šamoríne alebo Kalinkove. Náhla zmena v obsahu dusičnanov v období rokov 2005-2008 bola spôsobená zmenou prístroja na stanovovanie dusičnanov a následnou kalibráciou a úpravou citlivosti. Podobná situácia sa vyskytla na ďalších dvoch vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch, ktoré sú monitorované rovnakou organizáciou – ZSVS. Organické znečistenie, vyjadrené CHSKMn, je dlhodobo nízke (od roku 2002 hodnoty prevažne kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy). Z tohto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšila. Dlhodobo nízke sú obsahy amónneho iónu, fosforečnanov, železa a mangánu, ktoré väčšinou oscilujú na úrovni medzí stanovenia použitých analytických metód. V roku 2008 každý pozorovaný ukazovateľ kvality splnil limity kvality podzemnej vody pre pitné účely (Tabuľka 4-3).

Vodárenské zdroje pri Vojke – č. 467 a Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je podobné, viditeľne sa líši len v niekoľkých zložkách. Rozdiely sa vyskytujú v síranoch a dusičnanoch, ktorých hodnoty sú na vodárenskom zdroji pri Vojke vyššie. Namerané hodnoty dusičnanov v období rokov 2005-2008 sú kvôli vyššie uvedeným dôvodom (zmena prístroja na stanovovanie dusičnanov) považované za menej reprezentatívne. Ďalšie rozdiely je možné pozorovať v prípade amónnych iónov, železa, mangánu a počas posledných troch rokov aj v teplote vody. Koncentrácie mangánu na tomto vodárenskom zdroji pri každom vzorkovaní dlhodobo prekračuje limitnú hodnotu kvality podzemnej vody pre pitné účely podľa Tabuľky 4-3. Obsah rozpusteného kyslíka je na oboch vodárenských zdrojoch dlhodobo nízky a je najnižší zo všetkých hodnotených vodárenských zdrojov. Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v rokoch 2007 a 2008 na vodárenskom zdroji pri Vojke (č. 467), kde obsah rozpusteného kyslíka mierne stúpol. Na vodárenskom zdroji pri Vojke boli v roku 2008 koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov, a okrem jednej hodnoty aj koncentrácie železa, pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Hodnoty CHSKMn sú na oboch vodárenských zdrojoch konštantne nízke, prevažne pod medzou stanovenia.

4.3. Závery

Podľa výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality podzemnej vody na 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu na väčšine pozorovaných objektov trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty (CHSK) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu, alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Keď analyzujeme údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných pre zásobovanie pitnou vodou je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tabuľka 4-3). V prípade vodárenských zdrojov boli prekročenia limitnej hodnoty pre mangán zaznamenané na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch (č. 485) v každej vzorke a dva krát na vodnom zdroji pri Kalinkove (č. 119). V prípade pozorovacích objektov sú prekročenia častejšie a na viacerých objektoch. Podrobný popis je uvedený v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2008. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodárenský zdroj pri Bratislave – Pečniansky les je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. Na rozdiel od ostatných pozorovaných vodárenských zdrojov väčšina ukazovateľov kvality podzemnej vody kolíše a vykazuje sezónnosť. V oblasti vodárenských zdrojov pri Rusovciach a Čunove sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody, čo vyústilo do zlepšenia kvality podzemnej vody na spomínaných vodárenských zdrojoch. Kvalita podzemnej vody pri Kalinkove a Šamoríne je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zo zdrže. Kvalita podzemnej vody vo vodárenskom zdroji pri Gabčíkove sa od ostatných vodárenských zdrojov, v dôsledku prevládajúceho smeru prúdenia podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia, odlišuje. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch je významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami. Pri Bodíkoch obsah mangánu dosahuje vyššie hodnoty, častejšie prekračuje dohodnutý limit pre kvalitu podzemnej vody. Na základe dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSKMn v priebehu pozorovaného obdobia pokleslo. Spomedzi nutrientov sa fosforečnany a amónny ión na monitorovaných objektoch dlhodobo vyskytujú v nízkych koncentráciách. V súčasnosti sú väčšinou pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Len pri Bodíkoch a Kalinkove dosahujú vyššie koncentrácie, ktoré neprekračujú limity dohodnuté pre tieto ukazovatele kvality podzemnej vody. Približne od roku 2000 je zaznamenávaný mierny rast koncentrácie dusičnanov, ale ich obsah je trvale nízky. V hodnotenom roku 2008 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne významné zmeny. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Limity pre podzemnú vodu používanú na pitné účely používané pre hodnotenie v rámci spoločného monitorovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely

Ukazovateľ [jednotka]

IH

(SK)

OH

(SK)

MH

NMH

EU

SK

H

EU

SK

H

teplota [oC]

-

8-12

12

-

 

25

-

 

pH [-]

-

-

6,5-8,5

6,5-9,5

-

-

 

vodivosť [mSm-1]

125

-

40

-

250

-

-

 

O2 [mgl-1]

-

-

-

-

 

-

-

 

Na+ [mgl-1]

-

-

20

200

200

175

-

 

K+ [mgl-1]

-

-

10

-

 

12

-

 

Ca2+ [mgl-1]

-

>30

100

-

 

-

-

 

Mg2+ [mgl-1]

-

10-30

30

125

 

50

-

 

Mn [mgl-1]

-

-

-

0,05

0,05

-

-

 

Fe [mgl-1]

-

-

-

0,2

0,2

-

-

 

NH4+ [mgl-1]

-

-

0,05

0,5

0,2

0,5

-

 

HCO3- [mgl-1]

-

-

-

-

 

-

-

 

Cl- [mgl-1]

-

-

25

100

100

-

250

 

SO42- [mgl-1]

-

-

25

250

250

250

-

 

NO3- [mgl-1]

-

-

25

50

50

50

-

 

PO43- [mgl-1]

-

-

-

-

 

-

-

 

CHSKMn [mgl-1]

-

-

2,5

3

3,5

-

-

 

EU - Európska norma,                   SK - Slovenská norma,              H - Maďarská norma

IH      – indikačná hodnota

OH    – odporúčaná hodnota

MH   – medzná hodnota

NMH – najvyššia medzná hodnota

Obr. 4-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu