3.časť

 

Režim podzemných vôd

Vplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim a hladiny podzemných vôd bol v hydrologickom roku 2008 monitorovaný 262 (136+126) pozorovacími objektmi na slovenskej a maďarskej strane. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Zoznam pozorovacích studní je uvedený v príslušných Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia. Podľa zápisnice z rokovania Zástupcov pre monitorovanie konaného 25. apríla 2007 maďarská strana podstatne zmenila pozorovaciu sieť, avšak počet pozorovaných studní zostal nezmenený. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1.

Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2008 v lokálnej mierke bolo uskutočnené stranami samostatne a je uvedené v Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 

3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôd 

Hladiny podzemných vôd v sledovanom území sú primárne ovplyvnené hladinami povrchových vôd v Dunaji a zdrži. Režim Dunaja nebol v hydrologickom roku 2008 typický. Na začiatku hydrologického roka sa v Dunaji až do polovice decembra vyskytovali nezvyčajne vysoké prietoky. Od polovice decembra do konca februára prietoky klesli, avšak neklesli pod 1150 m3.s-1. Priemerné denné hodnoty počas väčšej časti roka kolísali pod hodnotami dlhodobého priemeru. Významnejšie stúpnutie prietoku sa vyskytlo uprostred novembra, v prvej polovici decembra, v marci, apríli, júli a v auguste, kedy sa vyskytla najväčšia prietoková vlna kulminujúca pri 4870 m3s-1. Obdobie malej vody na Dunaji prevládalo od polovice decembra do konca februára a od konca augusta do konca hydrologického roka. Najnižší prietok sa vyskytol 27. októbra 2008 a dosiahol 900 m3.s-1. Vysoké prietoky v novembri a decembri mali pozitívny vplyv na doplnenie pôdnej vlhkosti. Hladiny podzemných vôd boli v porovnaní s úrovňami typickými pre toto obdobie vyššie. Krátke prietokové vlny počas roka mali len mierny vplyv na hladiny podzemných vôd. Najväčší vplyv sa prejavil v oblasti pozdĺž koryta Dunaja. Ďalší významný vplyv na hladinu podzemných vôd bol pozorovaný v inundácii počas umelého zaplavovania, ktoré sa realizovalo od polovice apríla do konca júna 2008. Hladina podzemných vôd na niektorých miestach v inundačnom území stúpla až o 3 metre. Vzhľadom na netypický priebeh prietokov sa minimálne hladiny podzemných vôd vo väčšine pozorovaných studní vyskytli koncom februára a začiatkom marca alebo na konci hydrologického roka (október 2008). Minimálne hladiny v studniach pozdĺž Malého Dunaja sa vyskytli v júni. Maximálne ročné hladiny sa studniach, ktoré neboli ovplyvnené umelý zaplavovaním, vyskytli počas prietokových vĺn v júli a auguste. Maximálne hladiny podzemných vôd sa na väčšine pozorovacích studní v inundačnom území vyskytli počas kulminácie umelého zaplavovania začiatkom mája alebo v priebehu augusta, kedy bola prietoková vlna prepustená do starého koryta Dunaja kvôli technickej údržbe na elektrárni. S rastúcou vzdialenosťou pozorovacej studne od Dunaja sa kolísanie objavovalo s oneskorením alebo v prípade menších prietokových vĺn sa neobjavilo vôbec. Režim podzemných vôd na vzdialených pozorovacích studniach do veľkej miery odrážal iné podmienky (napr. klimatické podmienky, hladiny povrchovej alebo podzemnej vody na okrajoch). Čo sa týka ročného kolísania hladiny podzemnej vody boli podobne ako minulý rok opäť dosiahnuté nižšie hodnoty. V hornej časti pozorovaného územia a vo vnútrozemí sa kolísanie hladiny podzemnej vody pohybovalo v rozmedzí 0,3 až 1,0 m, v blízkom okolí zdrže maximálne do 0,5 m. V dolnej časti inundačného územia kolísanie dosiahlo 1-3,5 m. Koncom hydrologického roka pozícia hladiny podzemnej vody dosiahla úroveň typickú pre zimné obdobie.

Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Vybrané hydrologické situácie charakterizujú podmienky nízkych, stredných a vysokých prietokov v Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1.

Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava - Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b):

Tabuľka 3-1

hydrologická situácia

 

pred dotáciou vody

rok 1993

po zavedení dotácie vody

rok 2007

dátum

Q (m3.s-1)

dátum

Q (m3.s-1)

nízky prietok

09.03.1993

     975,5

28.10.2008

1006

priemerný prietok

09.05.1993

1937

05.07.2008

2018

vysoký prietok

25.07.1993

2995

08.06.2008

2954

Obdobie nízkych prietokov bolo zvolené koncom hydrologického roka, v októbri 2008, pretože prietok v zimnom období neklesol pod 1150 m3s-1. Meteorologické a klimatické podmienky je možné považovať za podobné – nižšie teploty a nízka evapotranspirácia. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené koncom júla, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené v júni, kedy prietok osciloval okolo 3000 m3s-1.

Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach boli použité priemerné denné hodnoty. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mapách uvedené nadmorské výšky hladín podzemných vôd. Na zostrojenie hydroizohýps bola použitá aj vypočítaná hladina povrchovej vody v Dunaji. Táto hladina bola vypočítaná pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli pre konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a smer prúdenia a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramenných sústav.

Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané hydrologické situácie v rokoch 1993 a 2008 sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9.

Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskej strane. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane.

Podmienky nízkych prietokov

Porovnaním hydrologických situácií s nízkym prietokom (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2008 oproti 1993) je možné konštatovať, že následkom dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja a čiastočne následkom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja, nastalo na veľkej časti ovplyvneného územia stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). Stúpnutie hladiny podzemnej vody v hornej časti územia Szigetközu medzi obcami Rajka a Dunasziget je zmenšené poklesom hladiny vody v oblasti okolo zdrže, ktoré je spôsobené znížením priepustnosti dna zdrže medzi porovnávanými obdobiami. V strednej časti územia Szigetközu medzi obcami Dunasziget a Dunaremete sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili vyššie hladiny podzemných vôd ako odpoveď na dotáciu vody do ramennej sústavy a kanálov vo vnútrozemí. Stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž hornej časti Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, pod Ásványráró a okolo Bagomérskej ramennej sústavy boli hladiny podzemných vôd, kvôli nedokončenému systému zásobovania vodou, mierne nižšie než v roku 1993. Nižšie hladiny podzemnej vody boli kvôli veľkým rozdielom v priepustnosti dna zdrže zaznamenané aj na ľavej strane zdrže v hornej časti Žitného ostrova. Avšak, hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred vybudovaním priehrady. Bolo by potrebné  celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenom území pre obdobia pred vybudovaním priehrady a v súčasnosti. Významný pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnená eróziou koryta. Na veľkej časti slovenskej strany neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny. Mierny pokles pozdĺž rieky Váh súvisí s hydrologickým režimom tejto rieky.

Vo všeobecnosti je stúpnutie priemerných hladín podzemných vôd okolo 0,2-0,75 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie hladín podzemných vôd je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach podľa Dohody. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zo zdrže do okolitého územia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po sútok s Mošonským Dunajom podzemná voda vteká do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda vo vnútrozemí tečie paralelne s Dunajom. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj, spolu s riekou Váh územie drénuje. 

Podmienky priemerných prietokov

Porovnaním hladín podzemných vôd, v období pred realizáciou technických opatrení, po zvýšení prietokov do Dunaja podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. V hornej a strednej časti územia Szigetközu a pozdĺž Mošonského Dunaja nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd. Priemerná hladina podzemnej vody stúpla okolo 0,3-1,25 m (Obr. 3-8). Najvýznamnejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo v strednej časti územia Szigetközu (vrátane inundácie), kde dosahuje 0,7-1,25 m. V porovnaní s rokom 1993 boli hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (pri ústí Bagomérskej ramennej sústavy) nižšie. Pokles hladín podzemných vôd je kvôli nedokončenému systému dotácie a erózii riečneho dna na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannom inundačnom území odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v ramennej sústave v roku 1993 a v roku 2008. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži než v roku 1993 ako aj z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany neboli pozorované žiadne zmeny hladín podzemných vôd. Mierny pokles v dolnej časti Žitného ostrova a pozdĺž rieky Váh súvisí s hladinami vody udržiavanými v kanálovej sústave a s hydrologickým režimom rieky Váh. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zo zdrže do okolitého územia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po Gabčíkovo podzemná voda prúdi do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda mimo inundácie tečie do vnútrozemia. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj dotuje priľahlé územie a podzemná voda je drénovaná Váhom. 

Podmienky vysokých prietokov

Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2007) realizovaní opatrení podľa Dohody, je možné pozdĺž Dunaja vidieť pokles hladín podzemných vôd. V hodnotenom roku a v porovnávanom období hladina podzemnej vody v úseku medzi obcami Dunasziget a Dunaremete vykazuje zanedbateľné zmeny oproti obdobiu v roku 1993 (Obr. 3-9). Pokles v hornej a dolnej časti inundačného územia väčšinou dosahuje 0,1-1,25 m. Tento rozdiel je čiastočne spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2008 (606,8 m3s-1). Na veľkej časti územia chráneného proti povodniam v Szigetköze je stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je spôsobené dotáciou vody do Mošonského Dunaja, kanálovej sústavy vo vnútrozemí a vyššími hladinami podzemných vôd na okrajoch skúmaného územia. Pokles v hladinách podzemných vôd na ľavej strane zdrže súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 a poklesom priepustnosti dna zdrže. V strednej časti územia Žitného ostrova nie je dokumentovaná žiadna zmena. Stúpnutie v dolnej časti územia Žitného ostrova súvisí s režimom povrchových vôd v kanálovej sústave. Smery prúdenia podzemnej vody pozdĺž Dunaja, okrem hornej a strednej časti inundácie, ukazujú dotáciu vody z Dunaja do priľahlého územia. 

3.2. Závery 

Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja, avšak v určitej vzdialenosti od starého koryta Dunaja neboli v oblasti inundácie pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemí Szigetközu bolo pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd. Vo všeobecnosti je celková situácia podobná ako v predchádzajúcom roku a nie je možné pozorovať žiadne významné zmeny.

Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu vyriešenia dotácie vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane by mohlo byť tiež riešené opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.

Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte rieky.

Odporúča sa celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenej oblasti založené na porovnaní období pred vybudovaním priehrady a v súčasnosti.

  

   
Obr. 3-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu   Obr. 3-2 Povrchová voda - prietok Bratislava, Devín (1993-2008) Obr. 3-3a Povrchová voda-prietok Bratislava-Devín ( rok 1993)
         
   
Obr. 3-3b Povrchová voda-prietok Bratislava-Devín (rok 2008) Obr. 3-4 Spoločne zostrojené izolínie hladín podz. vôd (1000m3/s) Obr. 3-5 Spoločne zostrojené  izolínie hladín podz. vôd (2000m3/s) 
         
   
Obr. 3-6 Spoločne zostrojené izolínie hladín podz. vôd (3000m3/s) Obr. 3-7 Rozdiel hladín podzemných vôd medzi 2008 a 1993 (1000m3/s) Obr. 3-8 Rozdiel hladín podzemných vôd medzi 2008 a 1993 (2000m3/s)
         
   
Obr. 3-9 Rozdiel hladín podzemných vôd medzi 2008 a 1993 (3000m3/s)