Kvalita povrchovej vody

Merania kvality povrchovej vody v roku 2008 boli v súlade s Dohodou  uskutočňované na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území a na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1.

Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte.

Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód odsúhlasených subkomisiou pre ochranu kvality vody slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd. Vyhodnotenie bolo realizované podľa „Smernice pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“ prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd.

Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít

* - spoločne sledované miesta monitorovania

Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v slovenskej a maďarskej Národnej správe z monitorovania prírodného prostredia v roku 2008 alebo v ich prílohách. Obrázky v tejto Spoločnej správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov na vybraných miestach monitorovania. Údaje na spoločne sledovaných miestach neboli v roku 2008 zjednocované, takže boli zohľadňované údaje merané slovenskou a maďarskou stranou.

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

 V Tabuľke 2-2 sú uvedené limitné hodnoty pre klasifikáciu kvality povrchovej vody, ktoré boli prijaté slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd („Smernica pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“), ktoré boli použité pre hodnotenie kvality povrchovej vody v roku 2008. Od roku 2007 sa hodnotenie vzťahuje na kalendárny rok. Hodnotenie hydrobiologických prvkov bolo uskutočnené podľa metodiky dohodnutej v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd v súlade s Rámcovou smernicou o vode. 

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho hydrologického roka 

Rok 2008 patril z hľadiska vodnosti k priemerným rokom. Mimoriadne suché alebo mimoriadne vodné mesiace sa nevyskytli. Priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch často nedosahovali dlhodobé priemerné hodnoty. Na Dunaji neboli pozorované typické povodňové vlny, vyskytujúce sa v dôsledku topenia sa snehu, pretože zima na prelome rokov 2007/2008 bola mierna. Prietoky prekračujúce 3000 m³.s^-1 sa vyskytli len ojedinele a na krátku dobu, a prietoky prekračujúce 4000 m³.s^-1 sa vyskytli len v marci, júli a auguste, keď bolo zaznamenané ročné maximum 4780 m³.s^-1. Ročné minimu sa vyskytlo v októbri a dosiahlo 900 m³.s^-1. Klimatické podmienky v roku 2008 boli charakterizované nadpriemernými teplotami od apríla po jún, ktoré boli nasledované poklesom teploty a daždivým obdobím v júli a auguste. Teplá jeseň v septembri a októbri bola nahradená chladnejším obdobím v druhej polovici októbra. Vyššie uvedené hydrologické a klimatické podmienky ovplyvnili kvalitu povrchovej vody v hodnotenom roku. 

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele 

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v hodnotenom období od 1.1.2008 do 31.12.2007 bolo na monitorovaných lokalitách podobné. Jej priebeh vykazoval sezónny charakter. Maximálne hodnoty v priebehu leta neprekročili maximálne hodnoty z predchádzajúceho roka. Na jednotlivých miesta vzorkovania sa maximálne hodnoty vyskytli v júni, júli a auguste, minimálne hodnoty sa vyskytli v januári a februári. Najvyššia teplota vody 24.5 °C bola nameraná v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania č. 1141 pri Véneku. Teplota vody v Dunaji kolísala od 1,0 do 22,4 °C. Podobný vývoj bol zaznamenaný v ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke. Teploty v zdrži boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie (maximálne do 20,8 °C). Voda v Mošonskom Dunaji pri Véneku v období od februára do novembra dosiahla v porovnaní s ostatnými miestami vzorkovania vyššie hodnoty. Najvyrovnanejšia teplota bola charakteristická pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania č. 317), kde kolísala od 8,4 do 16,6 °C. Rozptyl teplôt v pravostrannom priesakovom kanáli bol vyšší a kolísal od 4,5 do 18,0 °C. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie teploty (nad 15 °C) neboli zaznamenané do mája (v roku 2007 sa vyskytli už v apríli) a trvali až do septembra, čo bolo podobné ako v roku 2007. Priebeh teploty vody na vybraných miestach vzorkovania je dokumentovaný na Obr. 2-3.

pH

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Hodnoty pH dunajskej vody v hodnotenom období kolísali v rozmedzí od 7,12 do 8,74. Najvyššie hodnoty 8,69 a 8,74 boli zaznamenané počas vzorkovania v máji na mieste vzorkovania pri Medveďove (č. 112) a Komárne (č. 1205). Podobná hodnota (8,72) bola zaznamenaná aj slovenskou stranou na mieste vzorkovania č. 3529 v Mošonskom Dunaji. V roku 2008 neboli hodnoty pH v zdrži také premenlivé ako v predchádzajúcom roku., pH sa pohybovalo od 7,87 do 8,47, s jednou hodnotou 7,55 zaznamenanou v kynete (miesto vzorkovania č. 307). Vyššia variability hodnôt pH bola v ramennej sústave a v starom koryte Dunaja, kde sa pH pohybovalo od 7,01 do 8,5. pH v ľavostrannom priesakovom kanáli pri odbernom mieste Hamuliakovo (č. 317) bolo pomerne vyrovnané a kolísalo od 7,63 do 8,25. V Mošonskom Dunaji na mieste vzorkovania pri Véneku kolísalo od 7,37 do 8,31. Maďarská strana namerala v porovnaní so slovenskými údajmi veľa nízkych hodnôt pH. Rozdiel je zrejmý najmä na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania (Obr. 2-4).

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Má sezónny charakter; hodnoty sú vyššie v zimných mesiacoch, nižšie počas leta. Minimálne hodnoty v hodnotenom období boli v závislosti od miesta vzorkovania zaznamenané v júni a júli. Najnižšie hodnoty v roku 2008 boli zaznamenaná v ramennej sústave na maďarskej strane (miesta vzorkovania č. 1112 a 1114) a v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti (č. 0043), nad dnovou prehrádzkou a dosiahli 26,0 mS.m^-1. Vyššie hodnoty počas celého roka boli typické pre miesto vzorkovania na Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141), kde bola zaznamenaná aj najvyššia hodnota pre hodnotený rok a dosiahla 67,0 mS.m^-1. Priebeh mernej vodivosti na miestach vzorkovania v Dunaji sledoval hodnoty vodivosti na odbernom mieste v Bratislave (č. 109). Hodnoty vodivosti kolísali medzi 26,0 do 52,7 mS.m^-1. Vodivosť sa v podobnom rozsahu pohybovala na odberných miestach v zdrži, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a v odpadovom kanáli pri Sape a jej priebeh bol podobný jej priebehu v dunajskej vode. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch bol stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v užšom intervale. V ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) kolísala elektrická vodivosť od 39,9 do 46,7 mS.m^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531/0084) bol interval širší a pohyboval sa od 33,0 do 45,6 mS.m^-1.

Nerozpustné látky

Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách. Vyššie hodnoty sú charakteristické hlavne pre letné obdobie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli na väčšine odberných miest zaznamenané vyššie hodnoty. Najvyšší obsah nerozpustných látok 131 mg.l^-1 bol zaznamenaný v júli 2008 v kynete v zdrži (miesto vzorkovania č. 307) a súvisel s prietokovou vlnou v júli (prietok nad 4000 m³.s^-1). Prietoková vlna v auguste bola zachytená vzorkovaním v Bratislave, keď obsah nerozpustných látok dosiahol podobnú hodnotu – 126 mg.l^-1. Okrem týchto hodnôt sa obsah nerozpustných látok v Dunaji a v zdrži pohyboval do 94 mg.l^-1. Obsah v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke bol nižší a kolísal v intervale od 1,2 do 50,0 mg.l^-1. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi obsah nerozpustných látok podstatne poklesol v Mošonskom Dunaji pri Véneku a pohyboval sa od 5 do 44 mg.l^-1. Obsah nerozpustných látok v priesakových kanáloch bol vzhľadom na pôvod vody nízky. V ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) každá meraná koncentrácia neprekročila medzu stanovenia použitej analytickej metódy (<9,5 mg.l^-1). V pravostrannom priesakovom kanáli obsah kolísal od 1,2 do 13 mg.l^-1. Nerozpustné látky v ramennej sústave dosiahli maximálny obsah 88 mg.l^-1. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok v miestach vzorkovania na Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (odberné miesto pri Medveďove) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže.

Železo

Množstvo nerozpustných látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode, preto sa vyšší obsah železa vyskytuje vo vzorkách odoberaných počas vyšších prietokov. Koncentrácie železa v dunajskej vode v roku 2008 kolísali v intervale od 0,07 do 0,57 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 1,19 mg.l^-1 nameranou na odbernom mieste č. 109 pri Bratislave počas vzorkovania, ktoré zachytilo prietokovú vlnu v auguste. Obsah železa v Mošonskom Dunaji bol podobný, pohyboval sa od 0,13 do 0,58 mg.l^-1. Obsah železa na sútoku s Dunajom (miesto vzorkovania č. 1141 pri Véneku) počas celého roka zvyčajne dosahuje vyššie hodnoty. V ramennej sústave koncentrácie železa kolísali od 0,04 do 0,74 mg.l^-1, pričom v Ášváňskom ramene dosiahli iba 0,39 mg.l^-1, podobne ako v riečnych ramenách na slovenskej strane. V zdrži sa obsah železa pohyboval od 0,04 do 0,60 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu. V ľavostrannom priesakovom kanáli na odbernom mieste pri Hamuliakove (č. 317) kolísali od 0,08 do 0,14 mg.l^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke sa pohybovali od 0,05 do 0,30 mg.l^-1.

Mangán

Zodpovedajúc vyššiemu množstvu nerozpustných látok obsah mangánu stúpa so stúpajúcimi prietokmi a počas povodňových vĺn. Koncentrácie mangánu v Dunaji kolísali v intervale od <0,02 do 0,14 mg.l^-1. Najvyššia hodnota bola nameraná na odbernom mieste č. 2306 pri Medveďove. Obsah mangánu v zdrži, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a v odpadovom kanáli pri Sape kolísal od <0,02 do 0,07 mg.l^-1, pri Véneku bol počas celého raka vyšší, maximálne do 0,11 mg.l^-1. Najvyššie hodnoty boli v hodnotenom roku zaznamenané v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) a pohybovali sa do 0,19 mg.l^-1. Koncentrácie v ramennej sústave boli podobné koncentráciám v dunajskej vode. Jedinou výnimkou bola hodnota 0,20 mg.l^-1 zaznamenaná vo februári na odbernom mieste č. 1112 pri Helene.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných telies. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a na odbernom mieste pri Véneku jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hodnotenom roku boli hodnoty jednotlivých ukazovateľov podobné hodnotám v predchádzajúcom roku. Koncentrácie železa a mangánu a nerozpustných látok boli ovplyvnené aktuálnym hydrologickým režimom. 

2.3. Katióny a anióny 

Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v hodnotenom roku 2008, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny vodivosti. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Vývoj koncentrácií katiónov a aniónov bol na jednotlivých miestach vzorkovania podobný. Vyšší obsah solí je charakteristický pre odberné miesto Vének na Mošonskom Dunaji, kvôli jeho prítokom a čistenej odpadovej vode z Győru. Priemerné obsahy iónov sodíka, draslíka, chloridov a síranov pri Véneku prekročili priemerné hodnoty zaznamenané na ostatných odberných miestach. Najstabilnejšie iónové zloženie bolo charakteristické pre priesakovú vodu. 

2.4. Nutrienty 

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli podobné ako v predchádzajúcom roku. Nízke koncentrácie boli zaznamenané v ramennej sústave, v odpadovom kanáli pri Sape a aj na odbernom mieste v starom koryte Dunaja. Na týchto lokalitách amónny ión kolísal v úzkom intervale od <0,02 do 0,08 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 0,12 mg.l^-1 nameranou na odbernom mieste č. 4025 pri Dobrohošti. V hlavnom koryte, v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli sa v niekoľkých mesiacoch vyskytli aj vyššie hodnoty, maximálne do 0,21 mg.l^-1. Priebeh koncentrácie amónneho iónu v Mošonskom Dunaji pri Véneku bol podobný ako v Dunaji. Hodnoty kolísali v intervale od 0,02 do 0,14 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou v januári dosahujúcou 0,30 mg.l^-1 (Obr. 2-5). Obsahy amónneho iónu v zdrži boli podobné ako v predošlom roku a pohybovali sa od 0,013 do 0,17 mg.l^-1, pričom vyššie hodnoty boli menej časté.

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov vykazovali sezónne kolísanie, ktoré bolo v priesakových kanáloch menej zreteľné. V zimných mesiacoch dosiahli vyššie hodnoty, následne postupne klesali; minimálne hodnoty dosiahli od júna do septembra a koncom roka opäť mierne stúpli. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a spotrebou nutrientov vo vode. Vo vegetačnom období obsah nutrientov väčšinou klesá na polovicu zimného množstva. Priebeh koncentrácií dusičnanov bol na jednotlivých odberných miestach, okrem priesakových kanálov, podobný, vyššie hodnoty sa vyskytli najmä v hlavnom koryte a v zdrži, mierne nižšie hodnoty boli charakteristické pre odberné miesta v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Koncentrácie sa v roku 2008 pohybovali do 12,4 mg.l^-1. Jedna vyššia hodnota sa vyskytla v júni na odbernom mieste č. 1141 v Mošonskom Dunaji pri Véneku a dosiahla 13,8 mg.l^-1. Zvyšné hodnoty a priebeh boli podobné ako na ostatných miestach vzorkovania. Nízke koncentrácie boli charakteristické pre priesakovú vodu a pohybovali sa od 2,1 do 7,8 mg.l^-1. Priebeh koncentrácií dusičnanov na vybraných miestach vzorkovania je znázornený na Obr. 2-6.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. Ich koncentrácie v Dunaji, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke, v odpadovom kanáli, v zdrži a v ramennej sústave vykazovali sezónne zmeny a ich priebeh bol podobný. Koncentrácie sa pohybovali v intervale od <0,005 do 0,135 mg.l^-1. Vyššie hodnoty sa v hodnotenom období vyskytli v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku, kde sa pohybovali od 0,037 do 0,155 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 0,277 mg.l^-1 zaznamenanou začiatkom júna. Odlišný priebeh koncentrácií dusitanov v oboch priesakových kanáloch, ľavostrannom a pravostrannom, bol zaznamenaný vo vzorkách odobratých vo februári, najvyššie hodnoty sa vyskytli v auguste a v septembri. V pravostrannom priesakovom kanáli slovenská strana zaznamenala jednu vysokú hodnotu v júni, dosahujúcu 0,330 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah dusitanov bol v hodnotenom roku, v porovnaní s predchádzajúcim rokmi, mierne vyšší.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Celkový dusík patrí k ukazovateľom kvality vody s významným sezónnym kolísaním. Maximá sú dosahované v chladnejších mesiacoch a minimá v teplejších mesiacoch (počas vegetačného obdobia). Trend kolísania celkového dusíka v hodnotenom roku v Dunaji, v Mošonskom Dunaji, v odpadovom kanáli pri Sape a v zdrži bol na všetkých miestach vzorkovania podobný. Koncentrácie celkového dusíka sa pohybovali od 1,1 do 4,0 mg.l^-1. Obsah celkového dusíka v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku bol v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a kolísal od 1,58 do 5,14 mg.l^-1. Vyššie koncentrácie celkového dusíka boli zaznamenané aj v pravostrannej ramennej sústave. Koncentrácie sa pohybovali od 1,38 do 4,63 mg.l^-1. Obsah celkového dusíka v ľavostrannej ramennej sústave bol nižší a rozptyl hodnôt bol menší, pohyboval sa od 1,19,do 2,89 mg.l^-1. Sezónne kolísanie v priesakových kanáloch je menej zreteľné a vzhľadom na pôvod vody je obsah celkového dusíka nízky. V hodnotenom roku v ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) kolísal od 0,81 do 1,93 mg.l^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531/0084) sa pohyboval od 1,0 do 2,60 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsahy celkového dusíka na jednotlivých miestach vzorkovania boli v hodnotenom roku vyššie než v predchádzajúcom roku.

Fosforečnany

Koncentrácie fosforečnanov sa takmer na každom monitorovanom odbernom mieste vyvíjali v hodnotenom roku podobne. Výnimkou bolo odberné miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) a odberné miesto v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (č. 3531/0084). Vyššie hodnoty koncentrácií ortofosforečnanov sú charakteristické pre chladnejšie mesiace a počas vysokých prietokov. Najnižšie hodnoty sú typické pre letné mesiace počas vegetačného obdobia. Najnižšie koncentrácie sa v hodnotenom roku vyskytli už v apríli a máji. Tieto nízke koncentrácie boli často pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Vývoj obsahu fosforečnanov v pravostrannom priesakovom kanáli bol vyrovnanejší a pohyboval sa od <0,02 do 0,08 mg.l^-1. Koncentrácie v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove kolísali od 0,02 do 0,14 mg.l^-1. Vyššie koncentrácie boli namerané v dunajskej vode, kde väčšinou kolísali od 0,03 do 0,25 mg.l^-1, okrem jednej vyššej hodnoty 0,34 mg.l^-1 zaznamenanou začiatkom júla na odbernom mieste pri Bratislave (č. 109). Koncentrácie podobné koncentráciám v dunajskej vode boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste pri Čunove/Rajke, v ramennej sústave, v zdrži a v odpadovom kanáli pri Sape (0,02 - 0,24 mg.l^-1). V Mošonskom Dunaji na odbernom mieste pri Véneku boli zaznamenané podstatne vyššie koncentrácie, pri viacerých príležitostiach dvojnásobné (0,05 do 0,52 mg.l^-1), a boli vyššie než v roku 2007. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie fosforečnanov mierne vyššie na všetkých monitorovaných lokalitách – Obr. 2-7.

Celkový fosfor

Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali sezónne zmeny koncentrácie fosforečnanov len čiastočne. Celkový fosfor podobne ako fosforečnany dosahoval vyššie hodnoty pri vyšších prietokoch a počas povodňových vĺn, pretože zvýšená koncentrácie v povrchovej vode je často spôsobovaná fosforom viazaným na nerozpustné látky. Obsah celkového fosforu bol v hodnotenom roku vyšší než v roku 2007. Koncentrácie sa na odberných miestach na Dunaji pohybovali od 0,01 do 0,25 mg.l^-1. V ramennej sústave bilo nižšie a pohybovali sa od 0,02 do 0,20 mg.l^-1. Najvyššia hodnota z tohto intervalu bola zaznamenaná na odbernom mieste Helena (č. 1112). V Mošonskom Dunaji na odbernom mieste pri Rajke (č. 0082) maximálne hodnoty dosiahli 0,09 mg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke (č. 0082) bol zaznamenaný len úzky interval koncentrácií, ktoré sa pohybovali od <0,02 do 0,09 mg.l^-1. Obsah celkového fosforu sa v zdrži a v odpadovom kanáli pohyboval v intervale od 0,03 do 0,14 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou zaznamenanou v júli na odbernom mieste č. 307. Najvyššie koncentrácie celkového fosforu boli charakteristické pre odberné miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku. V hodnotenom roku tu kolísali od 0,09-0,27 mg.l^-1. Tieto hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie.

Nutrienty - zhrnutie

Jednotlivé nutrienty vykazujú sezónne kolísanie. Vyššie koncentrácie sú charakteristické pre chladnejšie mesiace, pokles hodnôt je zaznamenávaný na jar po oteplení. Sezónne kolísanie súvisí s biochemickými procesmi vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Sezónnosť v hodnotenom období bola zreteľnejšia v prípade dusičnanov a obsahu celkového dusíka, menej zreteľná bola v prípade amónnych iónov. Obsah fosforečnanov a celkového fosforu môže pri vyšších prietokoch stúpať. Vo všeobecnosti pokračuje dlhodobý trend znižovania znečistenia. Obsah nutrientov na jednotlivých miestach vzorkovania zaznamenaný v roku 2008 bol podobný alebo mierne vyšší ako v predchádzajúcom roku. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov. 

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka 

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka je popri rozkladných procesoch organického znečistenia ovplyvňovaný hydrometeorologickými podmienkami a asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Nízke koncentrácie kyslíka boli v hodnotenom roku zaznamenané od júna do septembra. Najvyššie hodnoty sa vyskytli v zimných a jarných mesiacoch. Na väčšine vzorkovaných lokalít boli maximálne hodnoty stanovené vo vzorke odobratej v januári alebo v decembri. Výnimkami boli odberné miesta v zdrži a v odpadovom kanáli pri Sape, kde boli maximálne hodnoty rozpusteného kyslíka zaznamenané v máji. Tieto maximálne hodnoty zvyčajne súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v dolnej časti zdrže (odberné miesto č. 309) a dosiahla 17,9 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že koncentrácie rozpusteného kyslíka sa pohybovali od 4,5 do 14,9 mg.l^-1. Vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na väčšine odberných miest vykazoval sezónny charakter. Nízke koncentrácie pod 7 mg.l^-1 boli zaznamenané na niekoľkých odberných miestach: v starom koryte Dunaja pod dnovou prehrádzkou (č. 0042), v Mošonskom Dunaji pri Rajke (č. 0082), v pravostrannej ramennej sústave pri Helene (č. 1112) a najmä v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (č. 3531/0084), kde boli nepriaznivé kyslíkové podmienky zaznamenané štyri krát v období od júla do októbra – Obr. 2-8.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK_Mn a BSK₅ sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, kedy voda obsahuje vyššie množstvo prirodzeného organického materiálu.

Klesajúci trend hodnôt CHSK_Mn v hodnotenom roku 2008 pokračoval. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané V Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141), kde sa pohybovali v intervale od 2,9 do 6,0 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave hodnoty CHSK_Mn kolísali v intervale od 1,8 do 4,2 mg.l^-1, v ľavostrannej ramennej sústave v užšom intervale od 1,4 do 2,7 mg.l^-1. Na odberných miestach v starom koryte Dunaja maďarská strana zaznamenala hodnoty od 1,2 do 3,0 mg.l^-1 (Obr. 2-9). Podobné hodnoty pohybujúce sa od 1,1, do 4,0 mg.l^-1 boli zaznamenané aj v hlavnom koryte. Na miestach vzorkovania v zdrži boli hodnoty mierne nižšie, do 3,2 mg.l^-1. Najchudobnejšou vodou z hľadiska organického znečistenia bola priesaková voda v ľavostrannom priesakovom kanáli, kde sa hodnoty CHSK_Mn pohybovali od <0,8 do 1,4 mg.l^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli sa pohybovali od 0,8 do 2,5 mg.l^-1. Organické znečistenie vyjadrené ukazovateľom CHSK_Mn bolo na každom odbernom mieste nižšie než v predchádzajúcom roku.

Na rozdiel od CHSK_Mn v prípade biologickej spotreby kyslíka (BSK₅) bol v roku 2008 zaregistrovaný nárast hodnôt. Hodnoty BSK₅ sa v dunajskej vode pohybovali od 0,7 do 6,5 mg.l^-1, s dvoma vyššími hodnotami zaznamenanými v máji na odbernom mieste Medveďov (č. 2306) – 8,2 mg.l^-1 a v Rajke (č. 0001) – 8,4 mg.l^-1, ktoré predstavujú najvyššie hodnoty namerané v roku 2008. V roku 2007 bola najvyššia hodnota zaznamenaná v Dunaji 3,4 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji na odbernom mieste pri Rajke/Čunove boli hodnoty BSK₅ podstatne nižšie než v hlavnom koryte a pohybovali sa od 0,7 do 3,2 mg.l^-1, čo znamená, že boli podobné ako predchádzajúci rok. Na odbernom mieste pri Véneku hodnoty BSK₅ kolísali od 2,0 do 7,6 mg.l^-1. Vyššie hodnoty boli zaznamenané aj v ramennej sústave a pohybovali sa až do 6,74 mg.l^-1. Mierne nižšie hodnoty v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli zaznamenané v zdrži (do 4,1 mg.l^-1), a v priesakových kanáloch (do 3,2 mg.l^-1). Najnižšie znečistenie je charakteristické pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli pri odbernom mieste Hamuliakovo (č. 317), kde sa hodnoty BSK₅ pohybovali v úzkom intervale od <0,85 do 1,2 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že hodnoty BSK₅ zaznamenané maďarskou stranou boli podstatne vyššie než hodnoty pozorované slovenskou stranou (Obr. 2-10).

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov, dokonca ani na najviac znečistenom odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku sa nevyskytla situácia s nedostatkom kyslíka. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli na niekoľkých miestach vzorkovania zaznamenané mierne nižšie hodnoty. Na základe výsledkov monitorovania je možné konštatovať, že organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie. Hodnoty BSK₅ boli na odberných miestach pozorovaných maďarskou stranou podstatne vyššie. Na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania bol rozdiel medzi slovenskými a maďarskými údajmi v niektorých prípadoch dvojnásobný. Voda v priesakových kanáloch zostala najčistejšia. Maximálne hodnoty v hodnotenom období neboli zaznamenané na najznečistenejšom odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku, ako to bývalo v predchádzajúcom období, ale v hlavnom koryte. Kvalita vody pri Véneku sa vďaka investícii do čistiarne odpadových vôd zlepšila. Ukazovatele kyslíkového režimu v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a oxidačné procesy organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2008) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v Bratislavkom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. 

2.6. Ťažké kovy

Spoločný monitoring spomedzi ťažkých kovov zahŕňa sledovanie obsahov zinku, ortute, arzénu, medi, chrómu, kadmia a niklu a od roku 2008 aj obsahu olova. Priebehy koncentrácií ťažkých kovov v hodnotenom období boli podobné ako v predchádzajúcom roku. V ľavostrannej ramennej sústave na odbernom mieste pri Dobrohošti (č. 3376) neboli sledované žiadne ťažké kovy.

Koncentrácie ortute sa v prvej polovici hodnoteného roka väčšinou pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V júni 2008 jedna vzorkujúca organizácia (VÚVH) znížila medzu stanovenia z 0,1 µg.l^-1 na 0.003 µg.l^-1, čoho dôsledkom bolo získavanie konkrétnych hodnôt na miestach vzorkovania monitorovaných touto organizáciou. Koncentrácie ortute sa pohybovali v intervale od <0,003 do 0,0182 µg.l^-1 a najvyššia hodnota bola zaznamenaná v novembri na odbernom mieste pri Bratislave (č. 109). Maximálna koncentrácia zaznamenaná v roku 2008 bola 0,04 µg.l^-1, ktorá bola zaregistrovaná maďarskou stranou vo februári na odbernom mieste pri Medveďove (č. 2306).

Takmer každá koncentrácia kadmia bola pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Len päť hodnôt prekročilo medzu stanovenia: dvakrát na odbernom mieste pri Medveďove (č. 2306) – 0,5 a 0,3 µg.l^-1, a raz na odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Rajke (č. 0082), v ramennej sústave pri Helene (č. 1112) a v Ášváňskom ramene (č. 1126) – 0,2 µg.l^-1.

Obsah chrómu bol nízky na všetkých pozorovaných odberných miestach. Prevažná časť hodnôt bola pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (<0,6 µg.l^-1). Koncentrácia prekračujúca medznú hodnotu sa vyskytla raz na siedmych odberných miestach: v odpadovom kanáli pri Sape (č. 3530), v zdrži (č. 311), v Szigetskom a Ášváňskom ramene (č. 1114 a 1126), v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) a v starom koryte Dunaja pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti (č. 0042) a pri Dunaremete (č. 0006), kde bola zaznamenaná najvyššia hodnota 6,6 µg.l^-1. Popri tejto hodnote sa všetky ostatné pohybovali do 3,0 µg.l^-1.

Podobne ako predchádzajúci rok bol arzén charakteristický nízkym obsahom na každom odbernom mieste okrem priesakových kanálov. Väčšia časť zaznamenaných koncentrácií zostala pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Ojedinele sa vyskytli hodnoty prekračujúce medznú hodnotu s početnosťou od jedného razu po tri krát počas roka, maximálne dosahujúc 2,1 µg.l^-1. Situácia v priesakových kanáloch bola odlišná. V pravostrannom priesakovom kanáli sa koncentrácie arzénu pohybovali od <0,9 do 1,8 µg.l^-1, avšak frekvencia koncentrácií nad medznou hodnotou bola vyššia. Najvyšší obsah arzénu bol zaznamenaný v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (miesto vzorkovania č. 317), kde kolísal v intervale medzi 2,77 do 5,06 µg.l^-1.

Koncentrácie niklu sa v hodnotenom roku väčšinou pohyboval v rozmedzí od <0,7 do 3,0 µg.l^-1. Množstvo údajov bolo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Ako najviac znečistené sa zdá byť Ášváňske rameno, kde bola zaregistrovaná najvyššia hodnota. Maximálna hodnota v roku 2008 bola zaznamenaná v apríli a dosiahla 6,3 µg.l^-1, v máji sa vyskytla ďalšia vysoká hodnota, dosahujúc 5,1 µg.l^-1. Všetky ostatné zaznamenané koncentrácie sa pohybovali v intervale od <0,7 do 2,6 µg.l^-1.

Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli charakteristické pre meď a zinok. Koncentrácie medi v roku 2008 kolísali do 22,7 µg.l^-1. Hodnoty prekračujúce 10 µg.l^-1 sa ojedinele vyskytovali na miestach vzorkovania monitorovaných maďarskou stranou: v Szigetskom ramene (11,2 a 15,9 µg.l^-1), v Mošonskom Dunaji pri Rajke (10,9 a 11,2 µg.l^-1) a pri Véneku (10,6 a 12,0 µg.l^-1). Najvyššie koncentrácie boli stanovené v Ášváňskom ramene - 20,3 a 22,7 µg.l^-1. Najvyššie hodnoty zaznamenané slovenskou stranou sa vyskytli v zdrži a dosiahli 2,8 µg.l^-1. Na základe výsledkov obdržaných na spoločne pozorovaných odberných miestach je možné konštatovať, že v koncentráciách medi stanovovaných slovenskou a maďarskou stranou boli podstatné rozdiely – Obr. 2-11.

V hlavnom koryte Dunaja a v pravostrannej ramennej sústave bola takmer každá nameraná koncentrácia zinku pod 10 µg.l^-1, čo je medzná hodnota použitej analytickej metódy. Na ostatných miestach vzorkovania sa obsah zinku v roku 2008 pohyboval do 26,5 µg.l^-1. Táto maximálna hodnota bola zaznamenaná v zdrži na odbernom mieste č. 307.

Obsahy olova sa v roku 2008 pohybovali od <0,7 do 4,8 µg.l^-1. Najvyššia koncentrácia bola zaznamenaná v hlavnom koryte na odbernom mieste č. 109 pri Bratislave. Údaje obdržané od maďarskej strany boli podstatne nižšie než údaje namerané slovenskou stranou a v hlavnom v hlavnom koryte boli výlučne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Súhrnne je možné konštatovať, že koncentrácie ťažkých kovov, ktoré boli stanovované z filtrovanej vzorky, boli počas hodnoteného roka nízke, s ojedinelým výskytom vyšších hodnôt. Veľká časť stanovených hodnôt bola pod medzou stanovenia použitých analytických metód. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre zinok a meď. Najnižšie koncentrácie boli zaznamenané v prípade kadmia a ortute. Medze stanovenia jednotlivých ťažkých kovov často zodpovedajú II. alebo III. triede kvality povrchovej vody. Medze stanovenia sa líšia v závislosti od laboratória. V roku 2008 bola zmenená medza stanovenia pre ortuť. 

2.7. Biologické ukazovatele 

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými miestami. V roku 2008 bol prudký nárast obsahov chlorofylu-a zaznamenaný na začiatku mája. Koncentrácie následne poklesli a od júla až do konca hodnoteného roka zostali obsahy chlorofylu-a nízke. Koncentrácie chlorofylu-a v dunajskej vode kolísali od 1,0 do 75,8 mg.m^-3. Podobné hodnoty a podobný priebeh bol zaznamenaný v Mošonskom Dunaji pri Čunove. Mierny nárast koncentrácií chlorofylu-a bol zaregistrovaný v starom koryte Dunaja nad a pod dnovou prehrádzkou (č. 0043 a 0042) v októbri (maximálne do 22,5 mg.m^-3). Obsahy chlorofylu-a v zdrži boli podobné obsahom v dunajskej vode, avšak oproti ostatným odberným miestam bol aj v júni dokumentovaný mierny nárast (do 20 mg.m^-3). Najvyššie koncentrácie chlorofylu-a v hodnotenom roku boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste č. 1141 pri Véneku, kde hodnota v máji dosiahla 101,8 mg.m^-3. Obsahy chlorofylu-a v ramennej sústave boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie a pohybovali sa v intervale od 2,0 do 53,9 mg.m^-3. V priesakovej vode boli zaregistrované nízke hodnoty. V ľavostrannom priesakovom kanáli obsah sa chlorofylu-a pohyboval pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá bola 6 mg.m^-3. V pravostrannom priesakovom kanáli na odbernom mieste pri Čunove/Rajke kolísal od <2,0 do 15,5 mg.m^-3. Okrem priesakových kanálov boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenané vyššie hodnoty. Vývoj koncentrácií chlorofylu-a na vybraných odberných miestach je znázornený na Obr. 2-12.

Ostatné biologické ukazovatele

Vyhodnotenie biologických prvkov kvality v roku 2008 na spoločne pozorovaných odberných miestach a na odberných miestach monitorovaných maďarskou stranou bolo vykonané v súlade s metodikou odsúhlasenou v rámci Komisie hraničných vôd. Na odberných miestach, ktoré sú monitorované Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP-BA) pokračovalo hodnotenie používané v predchádzajúcom období.

Biologické ukazovatele na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania

Sledovanie kvality povrchovej vody v roku 2008 v rámci Komisie hraničných vôd bolo uskutočnené podľa „Smernice pre sledovanie kvality povrchovej vody slovensko-maďarských hraničných tokov a pre rozšírené sledovanie kvality vody na Dunaji“ prijatej na LXV. zasadnutí slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd s ohľadom na národné metodiky sledovania ekologického a chemického stavu vodných telies v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode (RSV). Cieľom RSV je chrániť všetky druhy vôd a ekosystémov závislých na vode, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vôd, ktorý vyplýva z dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu vôd.

Biologické prvky spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami určujú ekologický stav povrchovej vody. Hodnotenie ekologického stavu vodných telies v roku 2008 pre jednotlivé biologické prvky kvality bolo zamerané na odberné miesta nie na vodné útvary. Základným princípom hodnotenia je typová špecifickosť a porovnanie zmien v kvalite prostredia s referenčnými hodnotami, ktoré odrážajú stav prostredia bez alebo s minimálnym antropogénnym vplyvom. Spomedzi biologických prvkov kvality patria do hodnotenia ekologického stavu nasledovné: bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos, makrofyty, fytoplanktón a ryby. V roku 2008 neboli sledované žiadne ryby a makrofyty boli pozorované len v Bratislave a Komárne. Hodnotenie výsledkov monitorovania pre jednotlivé biologické prvky bolo vykonané podľa klasifikačných schém, ktoré zahŕňajú hraničné hodnoty pre zatrieďovanie do príslušných tried kvality v rozsahu od I. triedy do V. triedy, spolu s príslušným ekologickým stavom: I – veľmi dobrý, II – dobrý, III –priemerný, IV – zlý, V – veľmi zlý. V Tabuľke 2-3 je uvedené hodnotenie ekologického stavu pre jednotlivé biologické prvky kvality osobitne pre každú krajinu. Keď bol stanovený výsledný ekologický stav pre zatriedenie sa použilo pravidlo „najhoršej hodnoty“ (princíp najhoršieho prípadu). 

Tabuľka 2-3: Hodnotenie ekologického stavu pre biologické prvky kvality na spoločne monitorovaných odberných miestach

Odberné miesto	makrozoobentos		fytobentos		makrofyty		fytoplanktón		Výsledná trieda kvality
	SK	HU	SK	HU	SK	HU	SK	HU
Bratislava	III		II		III		I		III
Rajka								III	III
Medveďov	III		II		-		I		III
Vámosszabadi (Medve)		IV		III				II	III
Komárno	III		II		-		I		III
Komárom		III		II				II	III
priesakový kanál, Čunovo	III		I		-		I		III
priesakový kanál, Rajka								I	I
Mošonský Dunaj, Čunovo	IV		II		-		I		IV
Mošonský Dunaj, Vének		II		II				III	III

Na základe výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality je možné konštatovať, že v roku 2008 boli odberné miesta v Dunaji, Mošonskom Dunaji pri Véneku a v priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke zatriedené do priemerného ekologického stavu a odberné miesto v Mošonskom Dunaji pri Čunove do zlého ekologického stavu (na tomto odbernom mieste boli hodnotené len výsledky slovenských pozorovaní).

Podľa RSV musí byť konečné hodnotenie sprevádzané ukazovateľom miery spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu (vysoká, stredná alebo nízka miera spoľahlivosti). Pri stanovení miery spoľahlivosti sa zohľadňuje niekoľko kritérií, ktoré sú viac alebo menej v súlade s kritériami odsúhlasenými ICPDR. Podobne ako pri ekologickom stave sa pre stanovenie výslednej miery spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu vôd používa pravidlo najnižšej miery spoľahlivosti.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných len maďarskou stranou

Na odberných miestach, ktoré boli monitorované iba maďarskou stranou bol spomedzi biologických prvkov kvality vody sledovaný fytoplanktón a fytobentos. Vzorky fytoplanktónu boli odobraté pri štyroch príležitostiach: v apríli, júni, júli a auguste. Najvyššia hustota rias bola zaznamenaná vo vzorkách odobratých na jar, keď najpočetnejšími boli cyklické rozsievky (Centrales). Dominantné druhy fytoplanktónu v ramennej sústave boli väčšinou tie isté ako v dunajskej vode, ale druhová diverzita bola vyššia. Vzorky fytobentosu boli odoberané pri dvoch príležitostiach: v apríli, júni a septembri. Prehľad výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality je uvedený v Tabuľke 2-4. 

Tabuľka 2-4: Triedy kvality pre vybrané biologické prvky na maďarskej strane

Odberné miesto	Fytoplanktón		Fytobentos
	2007	2008	2007	2008
Dunakiliti, nad dnovou prehrádzkou - 0043	IV	I	II	I
Dunakiliti, pod dnovou prehrádzkou - 0042	V	I	II	I
Dunaremete – 0002	II	I	II	I
ramenná sústava - Helena - 1112	II	I	II	I
ramenná sústava - Szigetské rameno - 1114	III	I	II	I
ramenná sústava - Ášváňske rameno - 1126	II	I	II	II

Na základe dosiahnutých výsledkov z monitorovania biologických prvkov kvality vody je možné konštatovať, že podľa fytoplanktónu bola na každom odbernom mieste stanovená I. trieda kvality, čo zodpovedá veľmi dobrému ekologickému stavu. Z hľadiska fytobentosu bol okrem jediného odberného miesta v ramennej sústave tiež stanovený veľmi dobrý ekologický stav. Len v Ášváňskom ramene (odberné miesto č. 1126) bol v roku 2008 stanovený dobrý ekologický stav, čo zodpovedá II. triede kvality. Výsledky boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom oveľa lepšie, hlavne v prípade fytoplanktónu (Tab. 2-4), čo by mohlo súvisieť s procesom vytvárania a testovania metodiky monitorovania a hodnotenia biologických prvkov kvality.

Biologické ukazovatele na odberných miestach monitorovaných len slovenskou stranou

Monitorovanie a hodnotenie biologických prvkov kvality vody bolo uskutočnené podľa metodiky uplatňovanej v predchádzajúcich rokoch.

Fytoplanktón

V období medzi marcom a októbrom 2008 bolo na monitorovaných odberných miestach odobratých dvanásť vzoriek fytoplanktónu (Tabuľka 2-5). Abundancia fytoplanktónu na väčšine odberných miest bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia, čo môže súvisieť s odlišnými klimatickými podmienkami. Najvyššia abundancia fytoplanktónu bola zaznamenaná v zdrži na odberných miestach č. 307 a 311. Len na týchto odberných miestach bola v roku 2008 zaznamenaná abundancia prekračujúca 10000 jedincov/ml. Táto hodnota zodpovedá hranici pre masový rozvoj fytoplanktónu a vyskytla sa v prvej polovici mája. Podobne ako v predchádzajúcom období najpočetnejšími v starom koryte Dunaja, v zdrži, v odpadovom kanáli pri Sape a v ramennej sústave boli cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V ľavostrannom priesakovom kanáli na odbernom mieste pri Hamuliakove podstatnú časť fytoplanktónu tvorili penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales), kryptomonády (Cryptophyceae) a cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales).

Zloženie fytoplanktónu podstatne determinuje sapróbny index biosestónu. Sapróbny index sa v roku 2008 pohyboval od 1,59 do 2,47, čo zodpovedá II.-III. triede kvality vody (Tabuľka 2-5). Sapróbny index biosestónu kolísal v rozmedzí, ktoré zodpovedá beta-mezosaprobite. Takéto prostredie poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov s vysokou druhovou diverzitou. Z porovnania sapróbnych indexov biosestónu v rokoch 2007 a 2008 vyplýva, že v prípade každého odberného miesta bol v roku 2008 zaznamenaný mierny nárast sapróbneho indexu. 

Tabuľka 2-5: Triedy kvality podľa sapróbneho indexu biosestónu

Odberné miesto	min	max	ročný priemer		saprobita	Trieda kvality
			2007	2008
zdrž - Kalinkovo - 307	1,75	2,31	1,97	2,08	b-mezosaprobita	II-III
zdrž - Kalinkovo - 308	1,85	2,23	1,97	2,03	b-mezosaprobita	II-III
zdrž - Šamorín - 309	1,65	2,18	1,98	2,03	b-mezosaprobita	II
zdrž - Šamorín - 311	1,81	2,18	1,95	2,07	b-mezosaprobita	II
Dunaj, Dunakiliti - 4016	1,85	2,24	2,00	2,11	b-mezosaprobita	II-III
Dunaj, Dobrohošť - 4025	1,79	2,22	1,96	2,06	b-mezosaprobita	II-III
Dunaj, Sap - 3739	1,74	2,40	2,01	2,07	b-mezosaprobita	II-III
odpadový kanál - 3530	1,59	2,47	2,00	2,04	b-mezosaprobita	II-III
ramenná sústav - 3376	1,88	2,34	1,99	2,10	b-mezosaprobita	II-III
ľavostr. pries. kanál - 317	1,60	2,22	1,94	1,96	b-mezosaprobita	II-III

Čo sa týka abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinantu sapróbneho indexu, je možné konštatovať, že vodné dielo ani v roku 2008 nemalo negatívny vplyv na saprobitu.

Makrozoobentos

Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu v tečúcich vodách zdá byť najvhodnejšou metódou pre bioindikáciu. Vzorky môžu byť relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. V roku 2008 boli vzorky makrozoobentosu odobraté na odberných miestach uvedených v Tabuľke 2-6. V úsekoch s rýchlo tečúcou vodou so štrkovým a kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025) prevládajú reofilné a oxibiontné druhy makrozoobentosu indikujúce beta-mezosaprobitu. Na tomto odbernom mieste v roku 2008 dominovali druhy Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Potamopyrgus antipodarum a Simulium sp. V úsekoch s pomaly tečúcou vodou sa objavujú stagnikolné a oligooxibiontné druhy, ktoré sú odolné voči slabšiemu znečisteniu. Na týchto úsekoch sa vyskytuje piesčité a bahnité dno – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dobrohošti a č. 3739 pri Sape. V hodnotenom roku v makrozoobentose dominovali Dikerogammarus villosus, Lumbricidae g. sp. div., Lithoglyphus naticoides  a Corophium curvispinum.

V zdrži sa nachádzajú miesta s rozdielnymi rýchlosťami prúdenia. V závislosti od rýchlosti prúdenia existujú rôzne typy dnových substrátov. Piesčitý a štrkovitý substrát (odberné miesto č. 307) sa na miestach s pomalou rýchlosťou prúdenia postupne mení na bahnitý substrát (odberné miesta č. 308, 309 a 311). Dominantnými druhmi makrozoobentos v zdrži v roku 2008 boli Lumbricidae g. sp. div., Hypania invalida, Potamopyrgus antipodarum, Corophium curvispinum, Chironomus sk. reductus and Dikerogammarus villosus, Pisidium sp. a Caenis horaria, a na odbernom mieste č. 308 aj Cricotopus sp. V ramennej sústave dominovali druhy Dikerogammarus villosus, Cricotopus sp., Dreissena polymorpha, Corophium curvispinum a Valvata piscinalis. Na základe stanovených druhov boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu, ktoré kolísali v intervale od 1,99 do 2,27 (Tabuľka 2-6). Hodnoty v starom koryte Dunaja sa pohybovali od 2,02 do 2,27, čo zodpovedá beta-mezosaprobite a sú reprezentované II. a III. triedou kvality povrchovej vody. Sapróbny index v zdrži kolísal od 2,06 do 2,81, čo zodpovedá beta a alfa-beta-mezosaprobite a je reprezentovaný triedami kvality od II. do IV. triedy v závislosti od umiestnenia odberného miesta.

Tabuľka 2-6: Triedy kvality podľa sapróbneho indexu makrozoobentosu

Odberné miesto	Sapróbny index			Saprobita	Trieda kvality
	IV.	VII.	X.
Dunaj – Dunakiliti - 4016	2,13	2,20	2,22	b-mezosaprobity	III-II
Dunaj – Dobrohošť - 4025	2,02	2,08	2,27	b-mezosaprobity	II-III
Dunaj – Sap - 3739	2,23	2,19	2,23	b-mezosaprobity	III-II
ramenná sústava - Dobrohošť - 3376	2,01	2,11	1,99	b-mezosaprobity	II
zdrž – Kalinkovo - 307	2,53	2,21	2,36	b-a-mezosaprobity	III
zdrž – Kalinkovo - 308	2,35	2,31	2,25	b-mezosaprobity	III
zdrž – Šamorín - 309	2,06	2,18	2,27	b-mezosaprobity	II-III
zdrž – Šamorín - 311	2,81	2,68	2,39	a-b-mezosaprobity	III-II

 Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty, kde je možné nájsť podrobnejšie hodnotenie pre perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda), mäkkýše (Mollusca), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera) a potočníky (Trichoptera). 

2.8. Hodnotenie celkového ekologického a chemického stavu povrchovej vody na spoločne  monitorovaných miestach vzorkovania

(na základe správy „Hodnotenie stavu vodných útvarov na slovensko-maďarských vodných tokoch v roku 2008“, apríl 2009)

Pracovná skupina pre ochranu kvality vody slovensko-maďarských hraničných tokov Komisie hraničných vôd (KHV) vypracovala hodnotenie ekologického a chemického stavu v roku 2008 s prihliadnutím na národné metodiky pripravené podľa požiadaviek Rámcovej smernice o vode (RSV). Hodnotenie bolo vypracované osobitne pre výsledky pozorovaní získané slovenskou stranou a osobitne pre maďarské výsledky. Hodnotenie bolo vyhotovené podľa metodík, ktoré boli uvedené vo vyššie uvedenej správe.

Na základe slovenských výsledkov bol Dunaj medzi Bratislavou a Komárnom podľa biologických prvkov kvality zatriedený do priemerného ekologického stavu (III. trieda). Priesakový kanál pri Čunove bol tiež zatriedený do priemerného ekologického stavu, ale Mošonský Dunaj pri Čunove dosiahol zlý ekologický stav. Podľa prioritných látok bol na každom spoločne monitorovanom odbernom mieste deklarovaný dobrý chemický stav.

Na základe maďarských výsledkov podľa biologických prvkov kvality, podľa chemických a hydromorfologických prvkov bolo odberné miesto v priesakovom kanáli pri Rajke zatriedené do dobrého ekologického stavu (II. trieda), odberné miesta v Dunaji a Mošonskom Dunaji pri Véneku boli zatriedené do priemerného ekologického stavu (III. trieda). Na spoločne monitorovaných odberných miestach bol stanovený aj dobrý chemický stav, okrem odberného miesta v Mošonskom Dunaji pri Rajke. Tu namerané koncentrácie medi nesplnili národnú environmentálnu normu kvality, preto voda nedosiahla dobrý chemický stav. (Maďarská strana do hodnotenia chemického stavu povrchovej vody okrem prioritných látok zahrnula skupinu relevantných nebezpečných látok pozostávajúcu z chrómu, zinku, arzénu, medi a kyanidov. V slovenskom hodnotení sú tieto látky zahrnuté vo fyzikálno-chemických prvkoch kvality, ktoré patria do hodnotenia ekologického stavu povrchovej vody.) 

2.9. Kvalita sedimentov 

V hodnotenom roku 2008, podobne ako predchádzajúci rok, slovenská a maďarská strana uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov podľa „Kanadskej smernice kvality sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)).

Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané začiatkom októbra 2008 na šiestich odberných miestach. Maďarská strana vzorkovala sedimenty v marci a v septembri 2008 na siedmych odberných miestach. Situácia miest vzorkovania je znázornená na Obr. 2-2. Popri anorganických a organických mikroprvkoch boli analyzované aj obsahy celkového fosforu a celkového dusíka.

Spomedzi anorganických mikropolutantov bolo analyzovaných sedem ťažkých kovov: zinok, ortuť, kadmium, chróm, olovo, meď, arzén a maďarská strana na rozdiel od slovenskej strany analyzovala aj nikel, ktorý nemá v CSQG stanovený žiadny limit.

Koncentrácie ťažkých kovov v sedimentoch odobratých na odberných miestach na slovenskom území boli nízke. Všetky namerané hodnoty kolísali blízko úrovne prahového účinku (Threshold Effect Level - TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov, a zodpovedá neznečistenému prírodnému prostrediu. Obsah olova v roku 2008 bol na každom odbernom mieste nižší než v predchádzajúcom roku. Obsahy chrómu, zinku a ortute prekročili medznú hodnotu TEL na dvoch odberných miestach, obsahy medi a kadmia na troch lokalitách a obsah arzénu na piatich odberných miestach. Avšak koncentrácie sa pohybovali v rozmedzí >TEL a <PEL (Probable Effect Level), kedy sa nepriaznivé účinky na biologický život prejavujú ojedinele, vo viac ako 25 % a menej ako 50 % prípadov. Tieto koncentrácie reprezentujú potenciálnu možnosť ekotoxikologického účinku. Čo sa týka anorganického mikroznečistenia v roku 2008 najznečistenejší sediment bol nájdený v zdrži na odbernom mieste č, 311 pri Šamoríne, najlepšia kvalita sedimentu bola zaregistrovaná v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 4016 pri Dobrohošti.

Vo vzorkách sedimentov odobratých na maďarskom území sa v prípade ortute vyskytli prekročenia úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často, vo viac ako 50 % prípadov. Vyskytli sa vo vzorkách odobratých na niekoľkých miestach vzorkovania. Počas vzorkovania v marci sa koncentrácie prekračujúce medznú hodnotu PEL vyskytli na každom odbernom mieste, v septembri na troch odberných miestach v ramennej sústave (v Szigetskom a Ášváňskom ramene) a v starom koryte Dunaja pod dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti (č. 0042), kde bola stanovená najvyššia koncentrácia ortute 3,6 mg.kg^-1. Koncentrácie ostatných analyzovaných ťažkých kovov boli nízke a prevažná časť zaznamenaných hodnôt sa pohybovala okolo limitných hodnôt pre TEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo. Koncentrácie olova boli na každom odbernom mieste pod medznou hodnotou TEL. Čo sa týka výsledkov anorganického mikroznečistenia je možné konštatovať, že najznečistenejší sediment v roku 2008 bol nájdený v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) a najlepšia kvalita sedimentu sa našla v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 0084).

Spomedzi organických mikropolutantov boli v roku 2008 slovenskou a maďarskou stranou analyzované nasledovné zložky: naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, chryzén a benzo(a)pyrén. Naviac slovenská strana analyzovala lindán, heptachlór, endrin, dieldrin a sumu PCB, maďarská strana analyzovala acenaftén, acenaftylén, fluorén, pyrén, benzo(a)antracén, dibenzo(a,h)antracén a 2-metynaftalén. Koncentrácie vyššie uvedených organických mikroznečisťovateľov boli veľmi nízke. V prípade lindánu, heptachlóru, endrinu, dieldrinu, naftalénu, antracénu a sumy PCB namerané hodnoty na slovenskom území nedosiahli limitné hodnoty TEL. V prípade fenantrénu, fluoranténu, chryzénu a benzo(a)pyrénu boli limitné hodnoty TEL mierne prekročené na štyroch odberných miestach (v starom koryte Dunaja pri Sape – č. 3739 a v zdrži – č. 307, 308 a 311). Na maďarskom území sa koncentrácie, ktoré mierne prekračovali limitné hodnoty TEL vyskytli len ojedinele: v Szigetskom ramene (č. 1114) v prípade acenafténu a benzo(a)antracénu, a v starom koryte Dunaja pod dnovou prehrádzkou (č. 0042) v prípade pyrénu, benzo(a)pyrénu a benzo(a)antracénu. Naviac maďarská strana analyzovala indeno(1,2.3)pyrén, benzo(ghi)perylén, benzo(k)fluorantén a benzo(b)fluorantén, avšak tieto komponenty nemajú v CSQG stanovené žiadne limitné hodnoty. V prípade organických mikropolutantov sedimenty na slovenskej a maďarskej strane v roku 2007 v žiadnom prípade neprekročili úroveň PEL. Zaznamenané koncentrácie sa vo väčšine prípadov pohybovali pod úrovňou TEL, kedy sa neočakáva žiadny nepriaznivý účinok na biologický život.

Na maďarskej strane bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa v roku 2008 pohyboval v intervale od 28 mg.kg^-1 (v priesakovom kanáli pri Rajke)do 2332 mg.kg^-1 (v Mošonskom Dunaji pri Véneku). Najnižšia koncentrácia celkového dusíka – 1460 mg.kg^-1 bola nameraná v pravostrannom priesakovom kanáli. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Ášváňskom ramene (4490 mg.kg^-1) a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (4744 mg.kg^-1). 

2.10. Závery

Na základe dlhodobého hodnotenia je možné konštatovať, že kvalita vody v profile Bratislava (109), ktorá reprezentuje kvalitu vody vstupujúcu do oblasti ovplyvnenej vodným dielom, sa vo všeobecnosti zlepšila. Lepšia kvalita povrchovej vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody.

Kvalita povrchovej vody bola v hodnotenom roku 2008 podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na špecifické hydrologické a klimatické podmienky v aktuálnom období sledované ukazovatele kvality povrchovej vody nedosiahli extrémne hodnoty. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v ostatných rokoch vykazuje vysokú stabilitu. V prípade nutrientov boli v porovnaní s minulým rokom zaregistrované mierne vyššie koncentrácie, avšak dlhodobo nenarušili trend poklesu znečistenia. Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov, organické znečistenie reprezentované CHSK_Mn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2007 nižšie, avšak v meraniach vykonaných na maďarskej strane bol v hodnotenom roku zaregistrovaný nárast hodnôt BSK₅. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustných látok na odberných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (na odbernom mieste Medveďov) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji pri Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný efekt zdrže. Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli zaznamenané v prípade zinku a medi, najnižšie obsahy boli zaznamenané v prípade ortute a kadmia. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod medzami stanovenia použitých analytických metód..

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah všetkých nutrientov na tomto odbernom mieste poklesol, aj keď ich koncentrácie v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring hydrobiologických prvkov kvality podzemnej vody v hodnotenom roku bol na spoločne monitorovaných odberných miestach a na ostatných maďarských odberných miestach uskutočnený podľa aktualizovaných metodík pre jednotlivé biologické prvky kvality v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Na základe výsledkov hodnotenia biologických prvkov kvality boli odberné miesta v Dunaji, Mošonskom Dunaji pri Véneku a v priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke zatriedené do III. triedy kvality, čo zodpovedá priemernému ekologickému stavu a odberné miesto na Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke bolo zatriedené do IV. triedy kvality, čo predstavuje zlý ekologický stav. Hodnotenie odberných miest, ktoré sú pozorované len maďarskou stranou bolo uskutočnené podobne, ale boli hodnotené len dva biologické prvky – fytoplanktón a fytobentos. V prípade fytobentosu boli odberné miesta zatriedené do veľmi dobrého stavu (I. trieda), okrem Ášváňskeho ramena, kde sa v prípade fytobentosu vyskytla II. trieda, čo predstavuje dobrý ekologický stav. Výsledky v roku 2008 sa podstatne líšia od výsledkov v predošlom roku, kedy boli odberné miesta zatriedené do II. a V. triedy kvality, čo zodpovedalo ekologickému stavu od dobrého až po veľmi zlý. Monitoring a hodnotenie odberných miest sledovaných iba slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Bol hodnotený makrozoobentos a fytoplanktón. Podľa sapróbneho indexu biosestónu, ktorý je podstatne determinovaný zložením fytoplanktónu a podľa sapróbneho indexu makrozoobentosu bola voda na odberných miestach zatriedená do II. a III. triedy kvality.

Kvalita sedimentov bola hodnotená podľa „Kanadskej smernice o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)). V prípade anorganického znečistenia sedimentov boli v roku 2008 na slovenskom území zaznamenané nízke koncentrácie ťažkých kovov. Každá zaznamenaná hodnota kolísala pod alebo blízko úrovne prahového účinku (Threshold Effect Level - TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo. V sedimentoch analyzovaných maďarskou stranou boli prekročenia úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často, zaznamenané v prípade ortute. Koncentrácie ostatných analyzovaných ťažkých kovov boli nízke a väčšinou sa pohybovali okolo limitných hodnôt TEL. Zaregistrované koncentrácie v prípade organických mikroznečisťovateľov väčšinou kolísali pod limitnými hodnotami TEL.

Tabuľka 2-7: Orientačná klasifikácia ukazovateľov kvality povrchovej vody podľa dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality povrchovej vody

Ukazovateľ	Lokality situované na Dunaji			Mošonský Dunaj		priesak. kanál	pravostranná  ramenná sústava
	Bratislava	Rajka	Medveďov	Čunovo/ Rajka	Vének	Čunovo/ Rajka	Helena, Szigetské a Ášváňske rameno
teplota	I (II)			I (II)	I-II	I	I-II
pH	II (I)	I-II (III)		I-II (III)	I-II	I-II	I-II (III)
vodivosť	I-II			I-II	I-II	I-II	I-II (III)
nerozpustné látky	I-IV)	I (II-IV)	I-II (III)	I (II,III)	I-III	I	I-II (III-IV)
Cl-	I			I	I	I	I
SO42-	I			I	I	I	I
NO3-	II			II	II (I, III)	I-II	II (I)
NH4+	I			I	I (II)	I	I
NO2-	I-II			I-II	II (III)	I-II	I-II
celkový dusík	II	II (III)	I-II (III)	II (I,III)	II (III)	I-II	II-III (I)
PO43-	I-II (III)	I-II		I-II	II-III (I)	I	I-II
celkový fosfor	I-II	I (II,III)	I-II	I (II)	II-III (I)	I	I-II (III)
O2	I			I (II,III)	I	I,III (II, IV)	I (III)
CHSKMn	I			I	I (II)	I	I (II)
BSK5	I	I-II (III)		II (I,III)	II-III (I)	I (II)	I-III
chlorofyl-a	I-II (IV)	I (II-IV)		I (II, IV)	I (II-IV)	I (II)	I-II (III)
Fe	I-II (III)	I (II)		I (II)	I-II	I	I-II
Mn	I (III)	I-II	I-II (III)	I (II)	I-II (III)	I (II)	I-II (III)
Zn	III*		III**(IV)	III** (IV)	III** (IV)	III**-IV	III** (IV)
Hg	I**-II*			I**-II*	I*	I**-II*	I*
As	II*	II* (III)	II*-III	II** (III) -	II** (IV)	II-III	II** (III)
Cu	I-II	III-IV (I-II)	I-IV	II-IV (I)	III-IV)	III-IV (I,II)	III-IV (II)
Cr	I**	I*-II*	I**-II*	I*-II*	II* (III)	I-II*-	II** (III)
Cd	I*	I*-II*	I*-II* (III,IV)	I*-II** (III)	II*	I*-II*	II** (III)
Ni	II** (III-IV)			II** (III)	III (II,IV)	II** (III,IV)	II-IIV

*        všetky údaje pod medzou stanovenia

**     väčšina údajov pod medzou stanovenia 

V Tabuľke 2-7 bola vykonaná orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania a vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody. Orientačná klasifikácia bola realizovaná použitím limitných hodnôt päť triedneho systému podľa klasifikácie kvality hraničných vôd prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd na jej LXV. zasadnutí a uvedenej v „Smernici pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji”.

Nejaká časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, čo následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality. V prípade, že je uvedený interval (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo ich závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality v zátvorke znamená, že nameraná hodnota sa v hodnotenom období vyskytla raz alebo dvakrát (väčšinou počas vysokých prietokov alebo povodňových vĺn). Interval s hviezdičkou predstavuje situáciu, kedy bola každá zaznamenaná hodnota pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ale obe strany majú odlišné medzné hodnoty, alebo sa medza stanovenia počas hodnoteného obdobia zmenila a zároveň patrila do inej triedy kvality.

Na základe porovnania kvality vody pritekajúcej do ovplyvneného územia (odberné miesta pri Bratislave) a kvality vody, ktorá ovplyvnené územie opúšťa (odberné miesto pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná.

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody  Teplota vody
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody   pH		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody NH4+		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   NO3-
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  PO43-		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody rozpustený kyslík		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody  CHSKMn
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody BSK5		Obr. 2-11 Kvalita povrchovej vody Cu		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  Chlorofyl-a