8. časť

8.1. Záverečné konštatovania

Na základe výsledkov monitoringu životného prostredia v roku 2007 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

1.    Kľúčová úloha pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo je priradená vodočetnej stanici Bratislava - Devín. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2007 bol 1768 m³s^-1, čo bol druhý najnižší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2007 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty, avšak priebeh bol netypický.    
Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 349,2 m³.s^-1 do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2007 bol 422,9 m³.s^-1. Berúc do úvahy pozmenenú metodiku výpočtu priemerného prietoku, prijatú v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, prietoky prekračujúce 600 m³.s^-1, keď bol prietok v Dunaji vyšší než 5400 m³.s^-1, boli redukované na 600 m³.s^-1. Keď odpočítame množstvo vody nad 600 m³.s^-1, prepúšťané počas povodní (5 hodnôt), dostaneme priemerný ročný prietok 393,7 m³.s^-1, čo predstavuje 112,7 % z množstva požadovaného Dohodou. To znamená, že záväzok bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja bol 40,03 m³.s^-1, čo predstavuje 93,1 % dohodnutého množstva. Podľa požiadavky maďarskej strany bol prietok v hydrologickom roku 2007 podstatne znížený pri dvoch príležitostiach. Pokiaľ by sa tieto obdobia so zníženým prietokom nebrali do úvahy dostaneme priemerný ročný prietok 44,98 m³.s^-1. Berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti je možné konštatovať, že celkové množstvo vody 43 m³.s^-1 uvedené v Dohode, prepúšťané cez Mošonský Dunaj a cez priesakový kanál, bolo tiež splnené.

2.    Kvalita povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období bola podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na špecifické hydrologické a klimatické podmienky v hodnotenom období sledované ukazovatele kvality povrchovej vody nedosiahli extrémne hodnoty. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. Na jednotlivých odberných miestach bol zaznamenaný ďalší mierny pokles v prípade nutrientov. Obsah rozpusteného kyslíka zostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov a organické znečistenie bolo v porovnaní s rokom 2006 nižšie. Pri analýze zmien v obsahu nerozpustených látok na vzorkovaných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustených látok pod zdržou je počas povodňových vĺn nižší ako v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže. Spomedzi ťažkých kovov boli najvyššie koncentrácie zaznamenané v prípade zinku a medi, najnižší obsah bol zaregistrovaný v prípade ortute a kadmia. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod detekčnými limitmi použitých analytických metód. Kolísanie ukazovateľov kvality vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji.    
Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseky rieky odlišuje. Kvalita vody na odbernom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja je formovaná prítokmi a miestnym znečistením z obcí. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila, avšak na odbernom mieste pri Véneku boli v prípade niekoľkých ukazovateľov zaznamenané najvyššie koncentrácie. Najčistejšia voda bola zistená v priesakových kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.      
Monitoring hydrobiologických prvkov kvality povrchovej vody v hodnotenom období na spoločne monitorovaných odberových miestach bol realizovaný podľa novej metodiky. Podľa výsledkov boli odberové miesta na Dunaji zatriedené do II. a III. triedy kvality, čo zodpovedá dobrému a priemernému ekologickému stavu a odberové miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku bolo zatriedené do IV. triedy kvality, čo zodpovedá zlému ekologickému stavu. Avšak klasifikačné schémy ešte musia byť upravené a dokončené.     
Vzhľadom na hodnotenie kvality sedimentov v roku 2007 je možné konštatovať, že množstvo analyzovaných mikroznečisťovateľov je v ovplyvnenom území nízke a veľká väčšina nameraných hodnôt bola pod alebo kolísala blízko úrovne prahového účinku (TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedka. Avšak na maďarskej strane boli zaznamenané dve prekročenia úrovne možného účinku (PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často, v prípade ortute. Zaregistrované koncentrácie v prípade organických mikroznečisťovateľov väčšinou kolísali pod limitnými hodnotami TEL. 
Porovnaním kvality vody vstupujúcej na ovplyvnené územie (odberové miesto pri Bratislave) a kvality vody opúšťajúcej toto územie (odberové miesto pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody opúšťajúca sústavu je veľmi podobná.

3.    Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v celej oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo podstatné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov na Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov je možné zaznamenať pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja, avšak v určitej vzdialenosti od Dunaja nie sú v inundácii pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemí Szigetközu je pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd.       
Vzhľadom na atypický hydrologický režim v roku 2007 – prevažne nízke a priemerné prietoky v Dunaji a povodňová vlna v Septembri – je možné konštatovať, že hladiny podzemných vôd boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 0,10 – 0,60 m nižšie. Aj kolísanie hladiny vody v pozorovaných studniach bolo nižšie. Výsledky monitoringu zdôrazňujú potrebu zvýšenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačného územia na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a na Istragovskom ostrove na slovenskej strane by mohlo byť riešené opatreniami aplikovanými v starom koryte Dunaja. 
Znížené hladiny podzemnej vody sú zaznamenané v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách. Riešenie tohto problému treba realizovať opatreniami v koryte rieky. Akékoľvek opatrenia aplikované v koryte rieky alebo v inundačnej oblasti musia vyhovovať aktivitám protipovodňovej ochrany v tomto území.

4.    Sumarizujúc výsledky dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Rovnako typická je aj nízka koncentrácia kyslíka. Obsah železa a mangánu v studniach pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti Győru prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo osciluje okolo nich a trvale prekračuje limity na väčšine pozorovaných studní. V roku 2007 obsahy ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organických látok v porovnaní s predchádzajúcim rokom vo všeobecnosti mierne klesli alebo sa nezmenili, organické znečistenie je len lokálne. Vyššie obsahy sa vyskytujú v studniach v oblasti Győru. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach na produkciu pitnej vody (príležitostne po predúprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.
Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že pozorované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. V prípade vodárenských zdrojov bolo zaznamenané prekročenie limitnej hodnoty pre mangán na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch v každej vzorke a raz na vodárenskom zdroji pri Kalinkove. V prípade pozorovacích objektov sa prekročenie limitných hodnôt pre rôzne ukazovatele kvality podzemnej vody vyskytuje na niekoľkých objektoch. Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná.

5.    Obsah pôdnej vlhkosti v roku 2007 bol významne ovplyvnený nepriaznivými klimatickými a hydrologickými podmienkami. Aj keď celkové množstvo zrážok v roku 2007 bolo vyššie než dlhodobý priemer, obsah pôdnej vlhkosti bol do konca Augusta pomerne nízky. Počiatočný obsah vlhkosti bol nižší než v predchádzajúcom roku, na väčšine objektov boli vo vrstve do hĺbky 1 m zaznamenané minimálne hodnoty. Vďaka vyšším zrážkam v marci bolo koncom mesiaca na každej pozorovacej ploche zaznamenané stúpnutie pôdnej vlhkosti. Počas prvej polovice júna bol zaregistrovaný podstatný pokles a pokles na niekoľkých monitorovacích plochách pokračoval až do konca augusta, keď na väčšine monitorovacích lokalít boli zaregistrované ročné minimálne hodnoty. Pokles bol zastavený v septembri, keď sa na Dunaji vyskytla povodňová vlna. Obsah pôdnej vlhkosti stúpol a dosiahol úroveň zo začiatku roka, na niekoľkých miestach dokonca vyššiu. Vývoj obsahu pôdnej vlhkosti do konca roka zostal vyrovnaný. Obsahy pôdnej vlhkosti na poľnohospodárskych plochách na maďarskom území boli prevažne závislé na zrážkach a poveternostných podmienkach. Čo sa týka vývoja pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách situovaných v poľnohospodárskej oblasti slovenskom území je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti a poloha a kolísanie hladín podzemnej vody počas celého pozorovaného obdobia zostalo nezmenené. Pôdna vlhkosť v inundačnom území je, spolu s hladinou podzemnej vody a zrážkami, vysoko závislá na prirodzených alebo umelých záplavách. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že priemerná pôdna vlhkosť v roku 2007 bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia. Čo sa týka minimálnych a maximálnych hodnôt je možné konštatovať, že hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom v oboch hĺbkových intervaloch nižšie na takmer všetkých lokalitách monitorovania.

6.    Výsledky monitorovania lesných porastov na slovenskej strane v roku 2007 ukázali nejaké pozitívne zmeny. Prírastok mladých porastov (novovysadených) sa výrazne zlepšil a stromy boli zdravé. Vyššie hodnoty týždenných obvodových prírastkov boli zaznamenané v starších porastoch a výskyt nulových prírastkov podstatne klesol. Nebol identifikovaný žiadny zrejmý dôvod týchto pozitívnych zmien. Výskyt chorôb a škodcov sa po teplom a suchom lete podstatne nerozšíril a nebolo zaregistrované žiadne podstatné predčasné žltnutie a opad listov. Napriek pozitívnym výsledkom je potrebné zdôrazniť efektívne využívanie existujúcich prehrádzok v ramennej sústave na dosiahnutie priaznivejších hladín podzemných vôd a aplikáciu umelých záplav. Stále aktuálnou je potreba trvalého zásobovania oblasti Istragova vodou.      
Monitorovanie lesných porastov na maďarskej strane v roku 2007 bolo zamerané na dlhodobé zmeny bežných prírastkov v súvislosti so zmenami vlhkostných podmienok po odklonení Dunaja. Hodnotenie charakteristických hladín vody v Dunaji v profile Dunaremete pred a po odklonení vody vykazuje pri priemerných a maximálnych hladinách vody podstatný pokles. Tieto zmeny sa odrazili v zmenách prírastkov. Po analýze intenzity prírastkov pozorovaných druhov stromov je možné konštatovať, že produkcia dreva po odklonení zaostáva za produkciou dreva v období pred odklonením. Podiel jednotlivých druhov stromov na tomto rozdiele sa líši, ale pokles je pozorovateľný v prípade každého druhu. Analyzujúc jednotlivé vekové kategórie je možné konštatovať, že pokles prírastku bol zistený pre topoľ „Robusta“, topoľ „Pannonia“ a vŕbu bielu. Pokles pre dub letný nie je významný.

7.    Vývoj hodnotených spoločenstiev terestrických rastlín a živočíchov (terestrické mäkkýše) v inundácii na slovenskej a maďarskej strane bol výrazne ovplyvnený obdobiami bez zrážok a s extrémne vysokými teplotami vzduchu počas leta. Zaplavenie oblasti inundácie sa počas vegetačného obdobia nevyskytlo. Za týchto podmienok bolo zaznamenané šírenie sa neofytných, burinných a inváznych druhov na oboch stranách Dunaja (tento proces bol na monitorovacích plochách č. 2608 a 2609 podporovaný výrubom stromovej vrstvy). Najstabilnejšie fytocenózy boli zaznamenané pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála na slovenskej strane a pozdĺž Mošonského Dunaja na maďarskej strane.     
Spoločenstvá terestrických mäkkýšov na väčšine slovenských a maďarských lokalít sú stabilizované; občas sú charakteristické miernym nárastom antropotolerantných a euryekných druhov. Táto zmena je významná len na dvoch slovenských monitorovacích plochách (č. 2608 a 2609), kde bola v predchádzajúcom roku vyrúbaná stromová vrstva. Prevažná časť spoločenstiev je charakteristická trvalou prítomnosťou vlhkomilných druhov. 
Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé od špecifických lokálnych hydrologických podmienok. Hladina vody v ramennej sústave bola nízka, okrem riečnych ramien používaných na zásobovanie vodou. V týchto ramenách (plochy č. 2604, 2608 a 2612 na slovenskej strane) bola pravá vodná vegetácia počas suchého leta zničená a bolo pozorované šírenie sa močiarnych druhov. Vegetácia makrofýt na oboch stranách Dunaja bola podobná vegetácii v predošlých rokoch.   
Čo sa týka vodnej fauny vodné malakocenózy boli v oboch inundačných oblastiach relatívne bohaté. Nižšia druhová bohatosť bola zaznamenaná v mŕtvom ramene kvôli menšiemu množstvu vody (monitorovacia plocha č. 2604 na slovenskej strane) a v oblasti chránenej proti povodniam v Szigetköze.  
Spoločenstvá vážok boli v posledných rokoch podľa výsledkov slovenskej strany podstatne chudobnejšie než stabilizované odonatocenózy na maďarskej strane. V hodnotenom roku bol pozorovateľný nárast druhovej diverzity, ale prítomnosť množstva druhov bola potvrdená len lietajúcimi imágami.      
Na väčšine slovenských monitorovacích plôch sa vyskytujú bohaté spoločenstvá perloočiek a veslonôžok (Cladocera a Copepoda), kde dominujú euplanktonické druhy. Bohaté spoločenstvá boli zistené v území chránenom proti povodniam v oblasti Szigetközu, ktoré indikujú diverzitu a stabilitu habitatov. Monitorovacie lokality v maďarskom inundačnom území sú vo väčšine prípadov planktonickým kôrovcami obývané slabo kvôli silnému prúdeniu vody.  
Výskyt potočníkov a podeniek (Trichoptera a Ephemeroptera)podľa výsledkov slovenskej strany zostáva nepretržite zriedkavý a nepravidelný v celej inundačnej oblasti. Výsledku z maďarských vzoriek, ktoré boli odoberané v hodnotenom roku podľa vyvíjajúcej sa metodiky Rámcovej smernice o vode, potvrdzujú prítomnosť podstatne širšieho spektra potočníkov a podeniek. 
Ichtyofauna v inundačnej oblasti na slovenskej strane vykazuje vyššiu abundanciu vo väčšine pozorovaných riečnych ramien: na ploche č. 2603 kvôli vysokému množstvu juvenilných jedincov, na ploche č. 2604 kvôli premnoženiu jedného expanzného druhu. Na podploche pod prehrádzkou Foki, plocha č. 2608, bola v dôsledku viacnásobného opätovného prepojenia riečneho ramena s Dunajom počas vyšších prietokov v predchádzajúcich rokoch zaznamenaná nezvyčajne vysoká druhová diverzita. Druhovo bohatá ichtyofauna bola aj na maďarskej strane. Najčastejšími boli eurytopné a limnofilné druhy, ale v riečnych ramenách používaných na zásobovanie vodou boli prítomné aj reofilné druhy rýb. V oblasti chránenej proti povodniam je od zavedenia dotácie vody pozorovaná regenerácia rybej populácie. Druhová bohatosť sa stabilizovala a počas posledných niekoľkých rokov bola vyrovnaná. 
Vodná fauna Dunaja je prevažne hodnotená podľa slovenských výsledkov v aktuálnom roku. Tieto výsledky ukazujú všeobecný pokles reofilných druhov mäkkýšov, potočníkov, podeniek a rýb a ústup euplanktonických druhov perloočiek a veslonôžok. Pozornosť je treba venovať šíreniu sa inváznych druhov (najmä druhov rýb a mäkkýšov) na celom úseku Dunaja. Doplnkové vzorkovanie počas nízkych prietokov v Dunaji ukázalo, že dlhodobé ochudobnenie spoločenstiev je podstatne menšie než sa predpokladalo. Veľa druhov sa presťahovalo do stredu riečneho koryta. Druhová bohatosť ichtyocenózy je potvrdená výsledkami maďarskej strany.

8.2. Odporúčania 

Odporúčania uvedené v tejto kapitole budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

1.    Keďže metódy hodnotenia ekologického a chemického stavu povrchovej vody v oboch krajinách ešte musia byť dopracované, plánovaný prehľad týchto metód bude v rámci Spoločného monitoringu vykonaný po ich dokončení.

2.    V prípade odberových miest pozorovaných Stranami na slovenskom a maďarskom území sa bude aplikovať postupné rozširovanie nových metód monitorovania kvality povrchovej vody. Keďže finalizované metódy hydrobiologického monitoringu neboli v roku 2008 k dispozícii, monitoring vrátane jeho vyhodnotenia by mal byť opäť považovaný za prechodný.

3.    Výmena údajov rozšíreného obdobia sa pre hladiny a prietoky povrchových vôd, hladiny podzemných vôd a kvalitu povrchových a podzemných vôd dokončuje. Celkové vyhodnotenie predchádzajúceho obdobia sa odporúča po ukončení výmeny údajov.