7. časť

Monitoring bioty

Biologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane uskutočňovaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, boli v roku 2007 na maďarskej strane pozorované na 21 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1). Zoznam komplexných monitorovacích plôch na slovenskej strane a monitorovacích lokalít na maďarskej strane je uvedený v Tab. 7-1. Z metodologického hľadiska sú v niektorých monitorovacích metódach sú na oboch stranách naďalej rozdiely, ktoré by v priebehu budúcich rokov mali byť po zavedení klasifikácie podľa Rámcovej smernice o vode eliminované. Od roku 2006 maďarská strana v prípade niekoľkých skupín začala aplikovať hodnotenie podľa Rámcovej smernice o vode, avšak metodika a výsledky sú v Národnej a Spoločnej správe spomenuté okrajovo.

Tabuľka 7-1: Zoznam komplexných monitorovacích plôch a monitorovacích lokalít v roku 2007

● – poskytnuté údaje            x – údaje neposkytnuté, spomenuté len v súvislosti s RSV 

Legenda:  A   - Fytocenológia (Braun-Blanquet

                   B    - Makrofyty (Kohler, na slovenskej strane aj Braun-Blanquet)

                   C    - Ryby (Osteichtyes)

                   D   - Suchozemské mäkkýše (Gastropoda)

                   E    - Vodné mäkkýše (Mollusca)

                   F    - Vážky (Odonata - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   G    - Podenky (Ephemeroptera - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   H   - Potočníky (Trichoptera - na slovenskej strane vodné larvy + lietajúce imága ako doplnok, na maďarskej strane lietajúce imága)

                   I     - Perloočky (Cladocera)

                   J     - Veslonôžky (Copepoda) 

Stručný popis klimatických a hydrologických podmienok v roku 2007, ktoré ovplyvnili vývoj sledovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja je uvedený vyššie v Časti 6. 

7.1. Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

V hodnotenom roku boli fytocenózy v inundačnom území veľmi významne ovplyvnené letným suchom a absenciou povodne počas vegetačného obdobia. Ďalším určujúcim faktorom bol výrub stromovej vrstvy na monitorovacích plochách č. 2608 a 2609. Na týchto plochách bol pozorovaný rýchly rast bylinnej vrstvy. Na oboch plochách dominujú invázne alebo neofytné druhy, ale zachováva sa aj prítomnosť pôvodných vlhkomilných druhov. Fytocenózy na plochách č. 2600, 2603, 2604 a 2612 sú stabilizované, aj keď počas letného sucha bol zaznamenaný pokles pokryvnosti bylinnej vrstvy. Znepokojujúcim je veľký podiel inváznych druhov na ploche č. 2604, ktorá bola doteraz charakteristická typickým porastom lužných lesov.

Pravostranná ramenná sústava

Priemerná druhová diverzita fytocenózy na sledovaných plochách sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne nezmenila. Všeobecný mierny nárast pokryvnosti bylinnej vrstvy je prisudzovaný burinnému druhu Galium aparine. V dôsledku absencie povodne niekoľko bylinných druhov vyprodukovalo mimoriadne veľké množstvo biomasy. Na druhej strane, v topoľovom poraste pri Lipóte pokračoval ústup invázneho druhu a žihľavy (Urtica dioica), čo sa prisudzuje výskytu povodne v predchádzajúcom roku.

Podobne ako predchádzajúci rok priemerné hodnoty listovej plochy duba letného (Quercus robur) pri Dunaszigete dosiahli priemerné hodnoty. Priemerná listová plocha porastov vŕby bielej (Salix alba) a jelše (Alnus glutinosa) zostala v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nezmenená. Aj štruktúra fytocenózy pozdĺž Mošonského Dunaja, kde je stabilizovaná hladina vody, zostala nezmenená. Na väčšine pozorovaných plôch boli zaznamenané škody spôsobené lesnou zverou (obhrýzanie).

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov je na veľkej časti inundačného územia stabilizované, pozorované zmeny vo väčšine prípadov môžu byť pripísané vplyvom lesného hospodárstva alebo aktuálnym hydrometeorologickým podmienkam. Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 v súčasnosti väčšinou ovplyvňuje vyťaženie lesných porastov. Na oboch plochách bol zaznamenaný pokles hygrofilných a polyhygrofilných druhov a nárast eurytopných druhov. Navyše v oblasti okolo monitorovacej plochy č. 2608 by bolo potrebné vyriešiť dotáciu vody, čo by mohlo prispieť regenerácii prežívajúcich spoločenstiev polyhygrofilných druhov. Najmenej zmien bolo zaznamenaných na monitorovacej ploche č. 2612, ktorá je obývaná malakocenózou typickou pre suchší mäkký lužný les.

Pravostranná ramenná sústava

Suchozemská malakocenóza v inundácii a v oblasti chránenej proti povodniam je druhovo bohatá a stabilizovaná. Aj keď v jednotlivých rokoch je možné vidieť výkyvy, nie je možné pozorovať žiadny trend zhoršovania. V posledných dvoch rokoch sa veľa druhov (vrátane vlhkomilných druhov) vyskytuje v množstve niekoľkých stoviek jedincov. Mladý les v páse na brehu Dunaja (pri rkm 1824) je obývaný veľmi rôznorodou malakocenózou, ktorá môže hrať dôležitú úlohu pri regenerácii iných druhovo chudobných lokalít, kam sa druhy môžu šíriť počas záplav. 

7.3. Vodné makrofyty

Dunaj

V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Monitorovacia plocha č. 2 sa nachádza v zálive pri výhone v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou. Brehy a výhon sú už zarastené krovinnou vrbinou (Salicetum triandrae); makrofyty neboli zaznamenané. Zaujímavejšia makrofytná vegetácia je pozorovaná na monitorovacej ploche č. 7, ktorá je oddelená od starého koryta Dunaja pobrežnou vegetáciou krovinnej vrbiny (Salicetum triandrae) a trstinového porastu (Scirpo-Phragmitetum). V izolovanej časti so stojatou vodnou plochou je sa vyskytuje druhovo bohaté spoločenstvo makrofýt.

Ľavostranná ramenná sústava

Vývoj makrofytnej vegetácie v hodnotenom roku bol podmienený dvoma hlavnými faktormi – nízkymi hladinami povrchovej vody a malým množstvom zrážok. Vyššie prietoky boli zaznamenané len na monitorovacej ploche č. 2603, ktorá sa nachádza v hlavnom ramene dotácie vody. Hoci boli v druhovom spektre prítomné vzácne aj invázne druhy, porast makrofýt bol chudobný. Spoločenstvo makrofýt v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 bolo v posledných rokoch relatívne stabilné, avšak v lete bolo pozorované šírenie sa močiarnych druhov v dôsledku skorého obnaženia litorálu. Na monitorovacích plochách č. 2608 a 2612 bola počas leta zaznamenaná deštrukcia pravej vodnej vegetácie. V riečnom ramene na ploche č. 2608 sa objavili ruderálne druhy pochádzajúce zo susedných vyťažených plôch. Na ploche č. 2612 bola zaznamená vysoká druhová diverzita, ale väčšinou v dôsledku prítomnosti močiarnych druhov. 

Pravostranná ramenná sústava

Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody. Prúdenie vody na monitorovacej lokalite č. 4 je veľmi slabé a hladina vody je pokrytá vláknitými zelenými riasami a submerznými makrofytmi. Voda na monitorovacej lokalite č. 9 mierne tečie; boli zaznamenané veľké fľaky submerzných makrofýt, vrátane invázneho druhu Elodea canadensis.

Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka nepretržitej dotácii vody zostali v posledných niekoľkých rokoch nezmenené. Druhové zloženie bolo v hodnotenom roku bohatšie, aj keď počet chránených druhov bol mierne nižší. Na monitorovacej lokalite č. 6 stúpol výskyt invázneho druhu Elodea canadensis, na lokalite č. 8 nebol zaznamenaný. 

7.4. Vodné mäkkýše

Dunaj

Vyhodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené na údajoch poskytnutých slovenskou aj maďarskou stranou (slovenské pozorovacie lokality č. 2600, 2608 a 2612); maďarská strana pre Dunaj neposkytla údaje v rámci Spoločného monitorovania pre hodnotený rok. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch slovenská strana vykazuje významný pokles druhovej diverzity ako aj početnosti druhov. Malakofauna je zložená takmer výlučne z ubikvistických a inváznych druhov. Dôvod ústupu pôvodných druhov nie je doteraz jasný.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na lokalitách č. 2603 a 2604. Na monitorovacej lokalite č. 2603, ktorá sa nachádza v hlavnom ramene dotácie vody, bola zaznamenaná pomerne bohatá malakocenóza. Dominovali semireofilné a limnofilné druhy. Situácia v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 bola menej priaznivá. Malakofauna bola chudobná, hojný výskyt jedného ubikvistického druhu bol výnimkou, avšak po jesennom zaplavení je možné očakávať priaznivejšiu situáciu.

Pravostranná ramenná sústava

Rozmanitosť malakofauny vo vodných telesách v oblasti chránenej proti povodniam presahuje variabilitu spoločenstiev suchších lesov, ale nedosahuje rozmanitosť zaznamenanú v inundačnej oblasti. Kolísanie výsledkov závisí od aktuálnych lokálnych podmienok. Malakocenóza ramena v inundačnej oblasti (ostrov Pálfi) bola druhovo i početnostne bohatá. 

7.5. Vážky (Odonata)

Ľavostranná ramenná sústava

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bola všeobecná situácia odonatocenóz v ramennej sústave priaznivejšia. Aj keď na niekoľkých monitorovacích plochách boli zaznamenané iba lietajúce imága (plochy č. 2600 a 2608), potvrdili ich osídlenie okolitého územia. Bohatšie odonatocenózy boli zaznamenané v prietočnom ramene na monitorovacej ploche č. 2603, kde nárast limnofilných druhov indikuje návrat ku stavu pred prehradením Dunaja. Vyplytčovanie a prehrievanie sa mŕtveho ramena má negatívny vplyv na bohaté spoločenstvo vážok monitorovacej plochy č. 2604. Toto by mohlo byť zmiernené alebo eliminované umelých zaplavovaním tejto oblasti. Vysoká druhová bohatosť na monitorovacej ploche reprezentuje tri odlišné typy susediacich biotopov – Dunaj, ojedinele prietočné riečne rameno a periodické depresie.

Pravostranná ramenná sústava

Monitoring spoločenstva vážok v roku 2007 nepreukázal podstatné, trendové zmeny. Za druhovo najbohatšiu lokalitu v oblasti Szigetközu je považovaný Novácky kanál pri obci Arak, s pomaly tečúcou vodou a bohatou vodnou vegetáciou. 

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

Dunaj

Vyhodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je založené na výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608. Obe spoločenstvá boli chudobné pozdĺž celého sledovaného úseku Dunaja, osobitne na jeseň, kedy boli vypláchnuté vysokými prietokmi. Vo väčšine vzoriek bola pozorovaná nezvyčajná dominancia tychoplanktonických druhov. Vysvetlenie tohto javu nie je doteraz jasné.

Ľavostranná ramenná sústava

Aktuálny vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je na monitorovacej ploche č. 2603 významne ovplyvnený rastúcou litorálnou makrovegetáciou po vyťažení príbrežného lesného porastu, na plochách č. 2604, 2608 a 2612 prerušením vyplytčovania a zarastania riečnych ramien v dôsledku výskytu vyšších prietokov na Dunaji v posledných rokoch. Ako dôsledok týchto vplyvov bola na monitorovacej ploche č. 2603 v posledných dvoch rokoch pozorovaná dominancia tychoplanktonických perloočiek a veslonôžok; na monitorovacích plochách č. 2604, 2608 a 2612 boli zaznamenané druhovo bohaté spoločenstvá, kde väčšinou dominovali euplanktonické druhy.

Pravostranná ramenná sústava

V sledovaných ramenách bolo v hodnotenom roku zaznamenaných 21 druhov perloočiek a 10 druhov veslonôžok. Nové druhy neboli zaznamenané, ale bol potvrdený opakovaný výskyt niekoľkých druhov, ktoré vo vzorkách niekoľko rokov chýbali. Na druhej strane niekoľko druhov, ktoré boli trvale prítomné, neboli v roku 2007 zaznamenané.

V Schislerovom mŕtvom ramene bola druhová bohatosť perloočiek a veslonôžok v porovnaní s vysokou hodnotou zaznamenanou v predchádzajúcom roku podstatne nižšia. Podobne ako v predchádzajúcom roku bol podiel fytofilných druhov nízky, čo súvisí s prepojením mŕtveho ramena s Čákáňským ramenom umelo vytvoreným v roku 1998. V mŕtvom ramene dominovali euplanktonické druhy.

V Čákáňskom Dunaji bolo opäť zaznamenaných 6 druhov (5 perloočiek a 1 veslonôžka). Ich početnosť bola veľmi nízka, niekoľko druhov malo v jednotlivých vzorkách nepravidelný výskyt. Slabá obývanosť riečneho ramena môže súvisieť so silnejším prúdením vody, pretože riečne rameno je súčasťou systému dotácie vody v inundačnej oblasti.

Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji, ktorý sa nachádza v oblasti chránenej proti povodniam, bolo v hodnotenom roku zaregistrovaných 14 druhov perloočiek a veslonôžok, podobne ako v roku 2006. Druhové zloženie bolo podobné zloženiu v predchádzajúcom roku a je možné opäť konštatovať, že to indikuje diverzitu a stabilitu habitatov v Zátoňskom Dunaji.

Druhová diverzita spoločenstiev perloočiek a veslonôžok bola v Lipótskom močiari opakovane nízka. Podobne ako predchádzajúci rok bol zaznamenaný pokles počtu druhov, aj keď bola zaznamenaná najvyššia abundancia spomedzi sledovaných riečnych ramien. Najpočetnejšie boli fytofilné druhy stojatých vodných telies. Niekoľko vzácnych druhov nebolo zaznamenaných pravdepodobne v dôsledku využívaniu močiarneho jazera pre rybolov. 

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera) 

V hodnotenom roku neboli z maďarskej strany k dispozícii žiadne výsledky pozorovania potočníkov a podeniek. Sumarizujúci zoznam druhov bentických bezstavovcov zaznamenaných počas pozorovacieho obdobia podľa Rámcovej smernice o vode, ktorý je súčasťou maďarskej Národnej ročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2007, obsahuje všetky druhy zaznamenané na 4 vzorkovaných profiloch bez ich početností. Na základe tejto tabuľky nebolo možné vyvodiť závery o vývoji týchto taxocenóz v hodnotenom roku. Zatiaľ neexistujú definitívne klasifikačné schémy pre hodnotenie skupín makrozoobentosu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať prítomnosť relatívne bohatých spoločenstiev potočníkov a podeniek v oblasti Szigetközu. Avšak výsledky slovenskej strany uvedené nižšie poukazujú na podstatné ochudobnenie, dokonca absenciu týchto spoločenstiev v Dunaji a v celom území na slovenskej strane.

Dunaj

Dunaj je podľa výsledkov slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600, 2603, 2608 a 2612) obývaný potočníkmi a podenkami sporadicky. Podenky boli zaznamenané len v hornom úseku starého koryta Dunaja a pod sútokom s odpadovým kanálom. Potočníky boli v Dunaji zaznamenané nepravidelne, reprezentované semireofilnými a reofilnými druhmi. Výsledkami získanými po vzorkovaní ťažko dostupných mediálnych úsekov počas obdobia nízkych prietokov na jeseň bolo potvrdené prežívanie ďalších reofilných druhov potočníkov a podeniek v zmenených podmienkach v starom koryte Dunaja.

Ľavostranná ramenná sústava

Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov veľmi chudobné. Stabilný výskyt vo vzorkách mal len jeden druh limnofilnej podenky. Potočníky boli reprezentované nepravidelným výskytom semireofilných a limnofilných druhov. 

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja, čo znižuje porovnateľnosť výsledkov obdržaných oboma stranami. 

Dunaj

Hodnotenie je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Vzorky odobraté v roku 2007 potvrdzujú ústup reofilných druhov, ichtyocenózy v tomto úseku Dunaja sú tvorené eurytopnými a litorálnými druhmi. Šírenie sa nepôvodných druhov je jednoznačné, ale nie je intenzívne. Výsledky maďarskej strany poukazujú významnú druhovú bohatosť v Dunaji.

Ľavostranná ramenná sústava

Na monitorovacích plochách č. 2603 a 2604 sa vyskytuje stabilná, druhovo bohatá ichtyocenóza. Na oboch monitorovacích plochách bola v hodnotenom roku zaznamenaná zvýšená abundancia ichtyofauny: v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2603 kvôli vysokému množstvu juvenilných jedincov, v mŕtvom ramena na ploche č. 2604 kvôli premnoženiu jedného expanzívneho nepôvodného druhu. Ichtyocenózy na oboch čiastkových lokalitách na monitorovacej ploche č. 2608 boli v hodnotenom roku druhovo a početnostne bohaté. Tento stav na podploche nad prehrádzkou Foki je obvyklý v dôsledku pravidelného prepojenia s Dunajom, ale situácia na podploche pod prehrádzkou Foki potvrdzuje obnovenie spojenia s Dunajom počas vysokých prietokov v posledných niekoľkých rokoch. Ichtyocenóza na monitorovacej ploche č. 2612 bola zložená prevažne z eurytopných a limnofilných druhov, ktoré osídlili riečne rameno po jeho vyschnutí v roku 2004.

Pravostranná ramenná sústava

Ichtyofauna na maďarskej strane je monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12).

Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená a obohatená po jeho opätovnom prepojení s Čákáňským Dunajom v roku 1997. V súčasnosti sa tu nachádza druhovo bohatá a stabilizovaná ichtyofauna. V častiach zarastených makrofytmi sa vyskytujú fytofilné a limnofilné a reofilné druhy, ale v kánali prepájajúcom mŕtve rameno a Čákáňský Dunaj bol pozorovaný sezónny výskyt reofilných druhov rýb.

Druhová diverzita ichtyofauny v Čákáňskom Dunaji (monitorovacia lokalita č. 9) od zavedenia dotácie vody v roku 1995 je vysoká; avšak v určitých obdobiach (napr. 2000-2003) existovali výkyvy, ktoré neboli jasne vysvetlené. V hodnotenom roku bolo zaznamenaných 17 druhov, popri veľmi vysokej abundancii jedného tolerantného druhu.

Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalita č. 5 – Lipótsky močiar pozorovaná regenerácia ichtyofauny. V posledných rokoch je druhová bohatosť tejto lokality významná a vyrovnaná. V hodnotenom roku dominovali bentické litofilné druhy.

Aj ichtyocenóza Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) je od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam stabilizovaná. Stredne bohatá druhová diverzita je zložená z močiarnych a fytofilných druhov, aj keď dominantnými zostali eurytopné druhy rýb