6. časť

Monitoring lesa 

Vývoj lesných spoločenstiev v roku 2007 (vrátane fauny a flóry hodnotenej v Časti 7 – Monitoring bioty) boli ovplyvnené abiotickými podmienkami, ktoré je možné zhrnúť nasledovne:

Meteorologické a hydrologické podmienky boli atypické z niekoľkých hľadísk. Avšak extrémne hodnoty jedného faktora boli často zmierňované synergickým efektom ostatných. Tvorba zásob pôdnej vlhkosti v zimnom období bola od začiatku obmedzená malým množstvom zrážok a nízkymi prietokmi počas celého obdobia. Vzhľadom na teplotu vzduchu bolo zimné obdobie veľmi teplé. Rast vegetácie začal v Apríli, ktorý bol takmer bez zrážok a prietoky v Dunaji kolísali hlboko pod dlhodobými priemernými hodnotami. Neskôr v dôsledku vyššieho množstva zrážok sa podmienky pôdnej vlhkosti zlepšili, ale vysoké teploty vzduchu nepriaznivo ovplyvňovali situáciu. Priemerné denné teploty vzduch kolísali nad dlhodobými priemernými hodnotami takmer nepretržite až do augusta. V letnom období sa množstvo zrážok opäť pohybovalo pod priemerom, a teda pokles obsahu pôdnej vlhkosti a vyschýnanie vegetácie pokračovalo intenzívnejšie. Nepriaznivý vývoj bol zmiernený chladnejším augustom a septembrom, ktorý bol bohatý aj na zrážky. V septembri sa vyskytla aj veľká povodňová vlna, avšak zaplavenie na jeseň malo z hľadiska vegetácie malý význam. V hodnotenom roku nebolo na oboch stranách, ľavostrannej a pravostrannej inundácii, realizované umelé zaplavenie. 

6.1. Slovenské územie 

Monitoring lesa sa na slovenskej strane vykonáva na monitorovacích plochách v inundácii. Zoznam monitorovaných lokalít je uvedený v tabuľke 6-1 a situácia je znázornená na Obr. 6-1. Slovenská strana v aktuálnom roku na monitorovacích plochách hodnotila vývoj základných rastových parametrov, týždňový obvodový prírastok a zdravotný stav stromov. Na týchto stanovištiach sa sleduje vývoj najproduktívnejších šľachtených topoľov. Najrozšírenejší topoľový klon Pannonia postupne nahrádza stanovištia so šľachtenými topoľmi I-214 a Robusta, ktoré boli v posledných rokoch vyrúbané. Plošné rozšírenie vŕbových porastov v celom inundačnom území klesá, v súčasnosti sa realizuje len pozorovanie týždňových obvodových prírastkov na jednej doplňujúcej monitorovacej ploche

Monitorované lesné spoločenstvá väčšinou reprezentujú vývoj stanovištných podmienok v rôznych častiach inundačného územia po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Hlavné aspekty vývoja vlhkosti v týchto oblastiach boli charakterizované v predchádzajúcich Spoločných výročných správach z monitorovania životného prostredia (napr. v rokoch 2003 alebo 2004).

Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

Napriek netypickým poveternostným podmienkam a nepriaznivým hydrologickým podmienkam bolo na veľkej časti pozorovaného územia zaznamenaných niekoľko pozitívnych zmien vo vývoji lesných stanovíšť. V mladých porastoch, ktoré boli po opätovnom zalesnení problematické, sa výškový prírastok oveľa zlepšil. Hoci intenzita výškového prírastku mladých porastov sleduje krivky nižších a priemerných tried kvality (okrem monitorovacej plochy č. 2685), ale nebolo zaznamenané žiadne vysychanie stromov a stromy sú zdravé (plochy č. 2681, 2684, 2687 a 2689). Prírastok starších porastov po rastovej kulminácii klesá pomaly (monitorovacia plocha č. 2682). Najintenzívnejšie prírastky boli zaregistrované u strednovekých lesných porastov v oblasti pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja (plochy č. 3802 a 3803).

Klesajúci trend týždňových obvodových prírastkov v topoľových a jednom vŕbovom poraste sa zmenil. Stromy na každej pozorovanej ploche dosiahli podstatne vyššie týždenné prírastky než v predchádzajúcich rokoch. Aj nulové hodnoty týždenných prírastkov sa podstatne zredukovali, boli zaznamenané len ojedinele. Nebol identifikovaný žiadny zrejmý dôvod týchto pozitívnych zmien. Nebolo možné stanoviť presný dátum pre maximálne týždenné obvodové prírastky, pozorované stromy mali niekoľko menších rastových vrcholov.

Výskyt chorôb a škodcov na začiatku leta bol ojedinelý a pravdepodobne kvôli nízkej vlhkosti v lete sa významnejšie nerozšíril ani na jeseň. Predčasné žltnutie a opad listov kvôli veľmi teplému a suchému letu bol zaregistrovaný len lokálne. Na druhej strane klesajúci trend hladiny podzemnej vody počas takéhoto typu počasia sa zosilnil, osobitne v oblasti Istragova. Dotácia vody tejto oblasti nie je vyriešená aj keď je odôvodnená. Existujúci systém prehrádzok v ostatných častiach inundačnej oblasti je treba využívať efektívnejšie na zmiernenie poklesu hladiny podzemnej vody a zabezpečenie umelého zaplavovania územia.

6.2. Maďarské územie 

Monitoring lesa na maďarskej strane bol v roku 2007 uskutočnený na monitorovacích plochách uvedených v Tabuľke 6-2. Všetky plochy, s výnimkou monitorovacích lokalít Hédervár 11B a Ásványráró 45A, sa nachádzajú v inundačnom území (Obr. 6-1.). Na plochách uvedených nižšie boli merané dendrometrické charakteristiky, bol sledovaný zdravotný stav porastov a na vybraných lokalitách boli registrované týždenné obvodové prírastky. Vyhodnotenie aktuálneho roka je zamerané len na dlhodobé zmeny prírastkov v súvislosti so zmenami vlhkostných podmienok po odklonení Dunaja. 

Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

 Bežný prírastok lesných porastov je ukazovateľ charakterizujúci tempo rastu. Pomocou výškového a hrúbkového prírastku odráža produkciu dreva lesných porastov v jednotlivých vegetačných obdobiach. Vývoj týchto ukazovateľov je účelnú sledovať z hľadiska určujúcich druhov stromov, spomedzi ktorých sú pre oblasť Szigetközu typickými rôzne klony topoľov, vŕba biela a dub.

Analyzujúc intenzitu prírastku sledovaných druhov stromov (suma priemerných hodnôt bežne produkcie dreva porastu a 95 %-nej pravdepodobnosti) v období rokov 1987-2007 je možné konštatovať, že produkcia dreva významne zaostáva za hodnotami pred prehradením Dunaja. Podiel rozličných druhov stromov na tomto rozdiele sa odlišuje, ale pokles je badateľný u všetkých druhov stromov. Potvrdzuje to všeobecné zhoršenie podmienok pre pestovanie lesa v oblasti Szigetközu.

Intenzita prirastavosti okrem ekologických podmienok významne závisí od veku porastov. Analyzujúc jednotlivé vekové kategórie je možné konštatovať, že pokles prirastavosti bol zistený pre topoľ „Robusta“, topoľ „Pannonia“ a bielu vŕbu. Pokles pre dub letný nie je významný.

S cieľom zistenia závislosti medzi prirastavosťou a ekologickými podmienkami bola uskutočnená analýza charakteristických vodných hladín pred a po odklonení Dunaja v profile Dunaremete počas vegetačného obdobia. Je možné konštatovať, že priemerné hladiny vody po odklonení Dunaja kolíšu na úrovni minimálnych hodnôt obdobia pred odklonením. Maximálne hladiny vody po odklonení Dunaja dosahujú priemerné hodnoty obdobia pred odklonením. Priemerné hodnoty a najčastejšie hodnoty predstavujú jednu sedminu hodnôt pred odklonením. Vplyv týchto zmien je možné preukázať. Dva roky po odklonení (1993-1994) boli zaznamenané hodnoty prírastku v širokom intervale. Počas nasledujúcich rokov tieto hodnoty rýchlo klesli na jednu tretinu predchádzajúcich hodnôt. Zdá sa, že systém dotácie vody do ramennej sústavy zavedený v roku 1995 nie je schopný obnoviť tento nepriaznivý stav na úroveň jestvujúcu pred odklonením Dunaja

		Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu