4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, zložených zo 16 pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody, situovaných vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní, ktoré sú používané na zásobovanie pitnou vodou (vodárenské zdroje). Zoznam objektov je uvedený v Tabuľke 4-1. Vzorky boli odoberané 4-krát za rok.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, monitoring kvality vody v studniach používaných na zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými spoločnosťami vodární. Situácia studní zahrnutých do monitoringu kvality podzemných vôd je znázornená na Obr. 4-1. 

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Kvalita podzemnej vody vo vyššie uvedených pozorovacích objektoch je podrobne popísaná v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2007. Dlhodobé hodnotenie kvality podzemnej vody, detailné vyhodnotenie chemického zloženia, tabuľky a grafy sú jej súčasťou. V Spoločnej výročnej správe boli vyhodnotené štyri vybrané pozorovacie studne.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v objekte č. 9327 zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie určitých charakteristík (ukazovateľov) kvality vody. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Periodicita sa v prvom rade objavuje v zmenách teploty vody, pH, v koncentráciách dusičnanov a chloridov. Znečistenie organickými látkami vykazuje klesajúci trend. V koncentrácii fosforečnanového iónu alebo v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Mangán vo vode bol neustále v koncentrácii pod limitmi pre kvalitu podzemnej vody, ale oproti predchádzajúcemu obdobiu bol zaznamenaný mierny nárast železa. 

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody nebola výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Mierne klesajúci trend hodnôt vodivosti, pozorovaný v predchádzajúcom období, zostal s miernymi výkyvmi aj v roku 2007. Pokles hodnôt vodivosti bol zaznamenaný v súvislosti s poklesom koncentrácie síranových a chloridových iónov a poklesom koncentrácie vápnika. Koncentrácie dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a znečistenie organickými látkami sú nízke, a v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostali nezmenené. Koncentrácie mangánu a železa sezónne kolíšu a mangán trvale prekračuje limitnú hodnotu pre kvalitu pitnej vody. 

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Teplota tejto vody, ktorá ma strednú mineralizáciu, vykazovala mierne sezónne kolísanie, táto však nesledovala kolísanie teploty vzduchu. Elektrická vodivosť sa nezmenila a priemerné hodnoty je možné pokladať za stabilné. Hodnoty pH vykazovali sezónne kolísanie; v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli nižšie. Aj obsah organických látok vykazoval sezónne kolísanie a dlhodobo je pod limitnými hodnotami. V prípade dusíkových foriem a koncentrácií fosforečnanového iónu neboli zaznamenané žiadne významné zmeny. Spomedzi dusíkových foriem bol zaznamenaný mierny nárast amónnych iónov (koncom roka 2007). Koncentrácie železa a mangánu v podzemnej vode sú vysoké; podstatne prekračujú limitné hodnoty. Berúc do úvahy dlhodobý vývoj je pozorovaný mierny pokles obsahu mangánu. 

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a stabilnú teplotu vody s miernym sezónnym kolísaním. Mierne stúpajúci trend hodnôt elektrickej vodivosti sa zastavil. V roku 2007 boli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaznamenané nižšie hodnoty pH. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre kvalitu pitnej vody a nevykazuje žiadne významné zmeny. Koncentrácie amónnych iónov dlhodobo prekračujú limity pre pitnú vodu a ich priebeh má stúpajúcu tendenciu. Obsah dusičnanov bol nízky. Podzemná voda má vysoký obsah železa a mangánu so sezónnym kolísaním. Koncentrácie týchto ukazovateľov podstatne prekročili limitné hodnoty pre pitnú vodu.

4.2. Slovenské územie 

Monitoring kvality podzemnej vody je uskutočňovaný na 18 objektoch na slovenskom území (10 pozorovacích objektov a 8 vodárenských zdrojov) – Tabuľka 4-2. Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o.

Hodnotenie kvality podzemnej vody pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitoringu bolo vykonané v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2007. Časťou Národnej ročnej správy je Tabuľková príloha, kde sú prehľadne spracované údaje o kvalite vody pre hodnotené obdobie, a Grafická príloha, kde je graficky znázornený vývoj pozorovaných ukazovateľov kvality pre každý objekt zahrnutý do spoločného monitorovania. Vyhodnotenie v Spoločnej správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tabuľke 4-3. V dlhodobom hodnotení sú pre lokalitu Kalinkovo prezentované dve studne – č. 116 a 119, pretože čerpanie na studni č. 116 (Kalinkovo, S-4) bolo v roku 2004 kvôli technickým dôvodom zastavené a táto bola nahradená studňou č. 119. 

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie, ktoré sa konalo 25. apríla 2007 sa dohodlo, že dusitany, TOC a kremičitany budú vynechané zo zoznamu ukazovateľov kvality podzemnej vody, a že kvalita podzemnej vody bude hodnotená pre obdobie kalendárneho roka (hodnotenie sa do súčasnosti vzťahovalo na hydrologický rok).

Stručné hodnotenie kvality podzemnej vody v monitorovacích objektoch zahrnutých do výmeny údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli počas roka 2007 v analyzovaných ukazovateľoch pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre pitnú vodu. Prekročenia dohodnutých limitných hodnôt sa vyskytli na vodárenských zdrojoch Bodíky a Kalinkovo v prípade mangánu a raz na vodárenskom zdroji Kalinkovo v prípade železa.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitoringu ukazujú, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade amónneho iónu, mangánu a železa. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu pitnej vody.

Detailné hodnotenie vodárenských zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt pre roky 2005 a 2007 je uvedené v tabuľke „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2007. 

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Rusovciach – č. 102 a Čunove – 2559

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch Rusovce a Čunovo je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody, predovšetkým na vodárenský zdroj Rusovce a v menšej miere na vodárenský zdroj Čunovo. Koncentrácie katiónov, aniónov a hodnoty vodivosti sa postupne stabilizovali a v súčasnosti kolíšu v užšom intervale. Mierne stúpajúci trend koncentrácií dusičnanov pokračoval aj v roku 2007. Vyššie koncentrácie dusičnanov sa vyskytujú aj na vodárenskom zdroji Čunovo, ale tieto hodnoty sú v porovnaní s limitnými hodnotami pre pritnú vodu nízke. Obsah ostatných pozorovaných nutrientov je dlhodobo nízky a väčšinou kolíše na úrovni ich medzí stanovenia. Organické znečistenie na oboch vodných zdrojoch, vyjadrené CHSK_Mn bolo v hodnotenom roku podobné znečisteniu v predchádzajúcom roku. Koncentrácie mangánu a železa sú nízke a v prípade mangánu prevažne kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Hodnoty pH v roku 2007 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím kolísali. Obsah chloridov v posledných dvoch rokoch mierne stúpol. Ukazovatele kvality podzemnej vody na oboch vodných zdrojoch spĺňajú limity pre pitnú vodu.

Vodárenský zdroj pri Bratislave – č. 907

Vzhľadom na umiestnenie vodárenského zdroja č. 907 – Pečniansky les blízko Dunaja je kvalita podzemnej vody na tomto objekte podstatne ovplyvnená zmenami a kolísaním chemických zložiek v dunajskej vode. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov, najmä katióny, anióny, teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a koncentrácia dusičnanov počas roka významne kolíšu. Obsah rozpusteného kyslíka, koncentrácie dusičnanov a hodnoty CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. Koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov boli v roku 2007 prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Koncentrácie sodíka a chloridov v hodnotenom období v porovnaní s hodnotami zaznamenanými v predchádzajúcom roku klesli. Nižšie hodnoty boli zaznamenané aj pre dusičnany, železo a CHSK_Mn. Nevyskytli sa žiadne prekročenia limitov kvality pre pritnú vodu (Tabuľka 4-3). 

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje pri Kalinkove – č. 116 a Šamoríne – č. 105

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do rovnakej miery ako kvalita na vodárenských zdrojoch na pravej strane. Chemizmus podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Kalinkovo (objekty č. 116 a 119) a Šamorín (objekt č 105) je podobný a priebeh a zmeny väčšiny ukazovateľov kvality je tiež podobný. Určité rozdiely sú v koncentráciách vápnika, mangánu, železa a amónneho iónu. V posledných troch rokoch bol v porovnaní s dlhodobým vývojom zaznamenaný slabší nárast teploty vody. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď boli hodnoty vyrovnané, v roku 2007 boli medzi jednotlivými údajmi zaznamenané väčšie rozdiely. Od roku  2004 boli obsahy rozpusteného kyslíka na oboch vodárenských zdrojoch (č. 105 a č. 119) podstatne vyššie než v predchádzajúcom období. Interpretácia týchto zmien nie je jednoznačná; môžu súvisieť so zmenou prevádzkovateľa vodárenských zdrojov. Sledované ukazovatele kvality vody v roku 2007 na oboch vodárenských zdrojoch spĺňali limity kvality podzemnej vody pre pitné účely, okrem vzorkovania v októbri 2007, kedy koncentrácia mangánu tesne prekročila limitnú hodnotu. Obsah mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov v hodnotenom roku boli na objekte č. 105 väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Obsah dusičnanov bol podobný obsahu v roku 2006. Organické znečistenie podzemnej vody vyjadrené hodnotou CHSK_Mn trvalo vykazuje mierny pokles.

Vodárenský zdroj pri Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo sa od kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín odlišuje kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Teplota vody je na vodárenskom zdroji Gabčíkovo vyrovnanejšia. Hodnoty pH v rokoch 2005-2006 kolísali, ale v roku 2007 sa opäť stali vyrovnanými, aj keď sú o niečo vyššie než v predchádzajúcom období. V prípade hodnôt vodivosti, koncentrácií vápnika, síranov, hydrogénuhličitanov a  dusičnanov je zaznamenávaný dlhodobý mierny nárast. Na začiatku celého pozorovacieho obdobia boli ich koncentrácie, v porovnaní s koncentráciami na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín, nižšie. Avšak postupne stúpali a v súčasnosti dosahujú vyššie hodnoty na vodárenskom zdroji Gabčíkovo. Nárast obsahov síranov a chloridov ukazuje, že do vodárenského zdroja priteká väčšia časť vody z vnútrozemia oblasti Žitného ostrova. Koncentrácie sodíka a draslíka dosahujú len polovicu hodnôt koncentrácie zaznamenanej na vodárenských zdrojoch pri Šamoríne a Kalinkove. Náhly nárast dusičnanov o 3 mg.l^-1 v roku 2005 bol pravdepodobne spôsobený zmenou v metodike laboratórnych analýz. Od roku 2002 boli hodnoty CHSK_Mn prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Z tohto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšila. Obsahy amónneho iónu, fosforečnanov, železa a mangánu na objekte č. 103 väčšinou oscilujú na úrovni medze stanovenia použitej analytickej metódy. V roku 2007 každý pozorovaný ukazovateľ kvality splnil limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu (Tabuľka 4-3).

Vodárenské zdroje pri Dobrohošti – č. 467 a Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je podobné, viditeľne sa líši len v niekoľkých zložkách (mangán, amónny ión a železo). V prípade dusičnanov sú koncentrácie na vodárenskom zdroji pri Vojke (č. 467) mierne vyššie ako na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch (č. 485). V hodnotenom období boli zaznamenané podstatné rozdiely v prípade koncentrácií mangánu a amónneho iónu, v menšej miere v prípade obsahu rozpusteného kyslíka a železa. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky a je najnižší zo všetkých hodnotených objektov. Mierne zlepšenie bolo v roku 2007 zaznamenané na vodárenskom zdroji pri Vojke (č. 467), kde obsah rozpusteného kyslíka stúpol. Koncentrácie mangánu, amónneho iónu a železa sú vyššie na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch (č. 485). Koncentrácie mangánu v tomto objekte dlhodobo prekračujú limitnú hodnotu kvality podzemnej vody pre pitné účely. Klesajúci trend chloridov a síranov pozorovaný od roku 2001 sa zastavil a v porovnaní s rokom 2006 boli zaznamenané o niečo vyššie hodnoty. Na vodárenskom zdroji pri Vojke boli v hodnotenom období koncentrácie mangánu, amónneho iónu a fosforečnanov, a okrem jeden hodnoty aj koncentrácie železa, pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Hodnoty CHSK_Mn sú na oboch vodárenských zdrojoch prevažne pod medzou stanovenia. Hodnoty pH v rokoch 2005-2006 kolísali, ale v roku 2007 sa opäť stabilizovali. Náhle stúpnutie dusičnanov v roku 2005 bolo pravdepodobne spôsobené zmenou metodiky laboratórnych analýz.

4.3. Závery 

Podľa výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality podzemnej vody na 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu na väčšine pozorovaných objektov trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty (CHSK) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu, alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Keď analyzujeme údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných pre zásobovanie pitnou vodou je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach aj obsahy železa a mangánu prekračujú limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie vo vodárenských zdrojoch, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Voda čerpaná z vodárenských zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tabuľka 4-3). V prípade vodárenských zdrojov boli prekročenia limitnej hodnoty pre mangán zaznamenané na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch (č. 485) v každej vzorke a raz na vodnom zdroji pri Kalinkove (č. 119). V prípade pozorovacích objektov sú prekročenia častejšie a na viacerých objektoch. Podrobný popis je uvedený v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2007. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodárenský zdroj pri Bratislave – Pečniansky les je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. Na rozdiel od ostatných pozorovaných vodárenských zdrojov sa väčšina ukazovateľov kvality podzemnej vody mení a vykazuje sezónnosť. V oblasti vodárenských zdrojov pri Rusovciach a Čunove sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody, čo vyústilo do zlepšenia kvality podzemnej vody na spomínaných vodárenských zdrojoch. Kvalita podzemnej vody pri Kalinkove a Šamoríne je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zdrže. Kvalita podzemnej vody vo vodárenskom zdroji pri Gabčíkove sa od ostatných vodárenských zdrojov, v dôsledku prevládajúceho smeru prúdenia podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia, odlišuje. Kvalita podzemnej vody vo vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch je významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami. Pri Bodíkoch obsah mangánu dosahuje vyššie hodnoty, častejšie prekračuje dohodnutý limit pre kvalitu podzemnej vody. Na základe dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn v priebehu pozorovaného obdobia pokleslo na každom objekte. Spomedzi nutrientov sa na monitorovaných objektoch v nízkych koncentráciách dlhodobo vyskytujú fosforečnany a amónny ión. V súčasnosti sú väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Len pri Bodíkoch a Kalinkove dosahujú vyššie koncentrácie, ktoré neprekračujú limity dohodnuté pre tieto ukazovatele kvality podzemnej vody. Približne od roku 2000 je zaznamenávaný mierny rast koncentrácie dusičnanov, ale ich obsah je trvale nízky. V hodnotenom roku 2007 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne významné zmeny. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodárenských zdrojoch v ich susedstve. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy. 

Limity pre podzemnú vodu používanú pre pitné účely používané pre hodnotenie v rámci spoločného monitoringu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitné účely