3.časť
Režim podzemných vôdVplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim a hladiny podzemných vôd bol v hydrologickom roku 2007 monitorovaný 263 (136+127) pozorovacími objektmi na slovenskej a maďarskej strane. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Zoznam pozorovacích studní je uvedený v príslušných Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia. Podľa zápisnice z rokovania Zástupcov pre monitorovanie konaného 25. apríla 2007 maďarská strana podstatne zmenila pozorovaciu sieť, avšak počet pozorovaných studní zostal nezmenený. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2007 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdHladiny podzemných vôd v sledovanom území sú primárne ovplyvnené hladinami povrchových vôd v Dunaji a zdrži. Režim Dunaja bol v hydrologickom roku 2007 netypický. Priemerné denné prietoky počas väčšej časti roka kolísali pod hodnotami dlhodobého priemeru. Významnejšie stúpnutie prietoku sa vyskytlo v druhej polovici januára, v marci, máji a júli, a v septembri sa vyskytla povodňová vlna kulminujúca pri 7550 m3s-1. Obdobie malej vody na Dunaji prevládalo od začiatku hydrologického roka 2007 a trvalo do konca druhej polovice januára 2007. Avšak krátka prietoková vlna nemala takmer žiadny vplyv na hladiny podzemných vôd. Dôsledkom toho ostali hladiny podzemných vôd nízke až do konca februára. Stúpanie hladiny podzemnej vody začalo v marci. Kvôli tomu, že chýbali významnejšie prietokové alebo povodňové vlny bolo stúpanie mierne a hladiny podzemných vôd zaostávali za hladinami zaznamenanými v predchádzajúcom roku. Významný vplyv na hladinu podzemnej vody mala povodňová vlna v septembri 2007. Podstatne prispela k doplneniu pôdnych vrstiev, ale z hľadiska vegetácie nemala veľký význam. Vzhľadom na atypický priebeh prietokov sa minimálne hladiny podzemných vôd v závislosti od vzdialenosti studne od Dunaja vyskytovali počas celého hydrologického roka. Avšak v studniach relatívne blízko Dunaja sa minimá vyskytli koncom zimného obdobia. Maximálne ročné hladiny sa na týchto objektoch vyskytli počas povodňovej vlny v septembri. S rastúcou vzdialenosťou pozorovacej studne od Dunaja sa kolísanie objavovalo neskôr alebo v prípade menších prietokových vĺn sa neobjavilo vôbec. Režim podzemných vôd na vzdialených pozorovacích studniach do veľkej miery odrážal iné podmienky (napr. klimatické podmienky, hladiny povrchovej alebo podzemnej vody na okrajoch). Aj vzhľadom na ročné kolísanie hladiny podzemnej vody boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahnuté nižšie hodnoty. V hornej časti pozorovaného územia a vo vnútrozemí hladina podzemnej vody kolísala v rozmedzí 0,3 až 2,8 m, v blízkom okolí zdrže maximálne do 0,9 m. V dolnej časti inundačného územia kolísanie dosiahlo 3-6,5 m. Koncom hydrologického roka sa úroveň hladiny podzemnej vody vrátila približne do stavu, ktorý bol zaznamenaný na začiatku hydrologického roka. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Vybrané hydrologické situácie charakterizujú podmienky nízkych, stredných a vysokých prietokov v Dunaji, zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava - Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b): Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov bolo zvolené na začiatku januára 2007. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené koncom júna, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené na začiatku tretej dekády septembra 2007 na klesajúcej vetve predchádzajúcej povodňovej vlny, kedy priemerný prietok kolísal okolo 3000 m3s-1. V tomto prípade neboli hydrologické a meteorologické podmienky porovnateľné so situáciou v roku 1993, ale lepšie sa v roku 2007 v dôsledku netypického prietokového režimu nevyskytli. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach boli použité priemerné denné hodnoty. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mapách uvedené nadmorské výšky hladín podzemných vôd. Na zostrojenie hydroizohýps bola použitá aj vypočítaná hladina povrchovej vody v Dunaji. Táto hladina bola vypočítaná pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli pre konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a smer prúdenia a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramenných sústav. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané hydrologické situácie v rokoch 1993 a 2007 sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskej strane. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Porovnaním hydrologických situácií s nízkym prietokom (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2007 oproti 1993) je možné konštatovať, že následkom dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja a čiastočne následkom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja, nastalo na veľkej časti ovplyvneného územia stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). Stúpnutie hladiny podzemnej vody v hornej časti územia Szigetközu medzi obcami Rajka a Dunasziget je zmenšené poklesom hladiny vody v oblasti okolo zdrže, ktoré je spôsobené znížením priepustnosti dna zdrže medzi porovnávanými obdobiami. V strednej časti územia Szigetközu medzi obcami Dunakiliti a Lipót sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili vyššie hladiny podzemných vôd ako odpoveď na dotáciu vody do ramennej sústavy a kanálov vo vnútrozemí. Stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž hornej časti Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, pod Ásványráró a okolo Bagomérskej ramennej sústavy boli hladiny podzemných vôd mierne nižšie než v roku 1993. Nižšie hladiny podzemnej vody boli kvôli veľkým rozdielom v priepustnosti dna zdrže zaznamenané aj na ľavej strane zdrže v hornej časti Žitného ostrova. Avšak, hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred vybudovaním priehrady. Pre celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenom území by bolo potrebné podobné porovnanie období pred vybudovaním priehrady a súčasnosťou. Významný pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnená eróziou koryta. Na veľkej časti slovenskej strany neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny. Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,2-0,75 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie hladín podzemných vôd je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach podľa Dohody. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zdrže do okolitého prostredia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po sútok s Mošonským Dunajom podzemná voda vteká do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda vo vnútrozemí tečie paralelne s Dunajom. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj, spolu s riekou Váh územie drénuje. Podmienky priemerných prietokov Porovnaním hladín podzemných vôd, v období pred realizáciou technických opatrení, po zvýšení prietokov do Dunaja podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. V hornej a strednej časti územia Szigetközu a pozdĺž Mošonského Dunaja nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd. Hladina podzemnej vody stúpla okolo 0,3-1,7 m (Obr. 3-8). Najvýznamnejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo v strednej časti maďarského inundačného územia, kde dosahuje 0,7-1,7 m. V porovnaní s rokom 1993 boli hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (pri ústí Bagomérskej ramennej sústavy) mierne nižšie. Pokles hladín podzemných vôd je spôsobený eróziou riečneho dna na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannom inundačnom území odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v ramennej sústave v roku 1993 a v roku 2007. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži než v roku 1993 a z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany neboli pozorované žiadne zmeny hladín podzemných vôd. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zo zdrže do okolitého územia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po Gabčíkovo podzemná voda prúdi do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda mimo inundácie tečie do vnútrozemia. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj dotuje priľahlé územie a podzemná voda je drénovaná Váhom. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2007) realizovaní opatrení podľa Dohody, pozdĺž Dunaja je možné vidieť pokles hladín podzemných vôd. V hodnotenom roku a v porovnávanom období hladina podzemnej vody v úseku medzi obcami Dunasziget a Dunaremete vykazuje zanedbateľné zmeny oproti obdobiu v roku 1993 (Obr. 3-9). Pokles v hornej a dolnej časti inundačného územia väčšinou dosahuje 0,1-0,8 m. Tento rozdiel je čiastočne spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2007 (510 m3s-1). Na veľkej časti územia chráneného proti povodniam v Szigetköze je stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je spôsobené dotáciou vody do Mošonského Dunaja, kanálovej sústavy a vyššími hladinami podzemných vôd na okrajoch skúmaného územia. Pokles v hladinách podzemných vôd na ľavej strane zdrže súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 a poklesom priepustnosti dna zdrže. V strednej časti územia Žitného ostrova nie je dokumentovaná žiadna zmena. Stúpnutie v dolnej časti územia Žitného ostrova súvisí s režimom povrchových vôd v kanálovej sústave. Smery prúdenia podzemnej vody pozdĺž Dunaja, okrem hornej a strednej časti inundácie, ukazujú dotáciu vody z Dunaja do priľahlého územia. 3.2. ZáveryNa základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja, avšak v určitej vzdialenosti od starého koryta Dunaja neboli v oblasti inundácie pozorované žiadne zmeny a vo vnútrozemí Szigetközu bolo pozorované stúpnutie hladín podzemných vôd. Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu vyriešenia dotácie vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane by mohlo byť tiež riešené opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte rieky. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“. Bolo by potrebné celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenej oblasti založené na porovnaní obdobia pred vybudovaním priehrady a súčasnosti.
|
|||||||||||||||||||||||||
