Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v Slovenskej a Maďarskej Národnej správe z monitorovania prírodného prostredia v roku 2007 alebo v ich prílohách. Obrázky v tejto Spoločnej správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov na vybraných miestach monitorovania. Na miestach, ktoré sú pozorované iba slovenskou alebo maďarskou stranou boli vo vyhodnotení kvality vody použité slovenské a maďarské údaje. Na monitorovacích miestach, ktoré sú zahrnuté do monitoringu kvality slovensko-maďarských hraničných vôd boli použité údaje odsúhlasené slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd (spoločne pozorované miesta sú označené * - Tabuľka 2-1). Tieto monitorovacie miesta na Dunaji sú Bratislava (109), Rajka (0004), Medveďov (112/2306) a Komárno (1205). Na Mošonskom Dunaji je to odberové miesto Čunovo/Rajka (3529/0082) – stavidlo č. I a Vének (1141). Spoločne pozorované je tiež miesto v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (3531/0084) – stavidlo č. II. 

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

 Limitné hodnoty pre klasifikáciu kvality povrchovej vody použité v hodnotení kvality povrchovej vody boli prijaté slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd (Smernica pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji) a sú uvedené v Tabuľke 2-2. Hodnotenie kvality povrchovej vody do roku 2007 bolo vykonávané pre príslušný hydrologický rok. Zástupcovia pre monitorovanie sa na svojom rokovaní 25. apríla 2007 dohodli, že od roku 2007 sa hodnotenie bude vzťahovať na kalendárny rok. Bolo tiež dohodnuté, že baktérie a zooplanktón budú vyradené zo zoznamu stanovovaných ukazovateľov a monitorovanie a hodnotenie hydrobiologických ukazovateľov sa bude uskutočňovať podľa aktualizovanej metodiky dohodnutej v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd v súlade s Rámcovou smernicou o vode.

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho hydrologického roka 

Rok 2007 patril k suchým rokom. Priemerné denné prietoky často kolísali pod dlhodobými priemernými prietokmi. Na Dunaji neboli typické povodňové vlny, vyskytujúce sa kvôli topeniu sa snehu, pretože zima na prelome rokov 2006/2007 bola mierna. Vyššie prietoky sa vyskytli v druhej polovici januára, na začiatku marca a mája, v júli , novembri a decembri, ale priemerné denné prietoky neprekročili 4000 m³s^-1. Jediná povodňová vlna sa vyskytla v septembri, keď prietoky prekročili 7000 m³s^-1. Teplota vzduchu bola v hodnotenom roku pomerne vysoká. Od apríla teplota postupne narastala a denné priemery v máji a júni väčšinou prekročili 25 °C. Koncom júna Európu zasiahlo extrémne teplo, ktoré kulminovalo v druhej polovici júla. Vyššie uvedené hydrologické a klimatické podmienky ovplyvnili kvalitu povrchovej vody v hodnotenom roku.

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele 

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v hodnotenom období od 1.11.2006 do 31.12.2007 na monitorovaných lokalitách bolo podobné. Jej priebeh vykazoval sezónny charakter. Maximálne hodnoty v priebehu leta neprekročili maximálne hodnoty v predchádzajúcom roku. Maximálne hodnoty sa vyskytli v júni, júli a auguste, minimálne hodnoty sa vyskytli v januári a februári. Najvyššia teplota vody bola nameraná v zdrži – maximálna hodnota bola 25,2 °C koncom júla 2007 pri Kalinkove (č. 308). Teplota vody v Dunaji kolísala od 4,4 do 21,5 °C. Podobné podmienky boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a v ramennej sústave. Teploty v Mošonskom Dunaji pri Véneku boli vyššie a dosiahli 23,8 °C. Najvyrovnanejšia teplota bola charakteristická pre vodu v ľavostrannom priesakovom kanáli (odberové miesto č. 317), kde kolísala od 10,3 do 16,8 °C. Rozptyl teplôt v pravostrannom priesakovom kanáli bol vyšší a kolísal od 4,5 do 18,6 °C V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli vyššie teploty (nad 15 °C) zaznamenané skôr. V zdrži, v odpadovom kanáli pri Sape a v ľavostrannej ramennej sústave sa vyskytli už v apríli, na ostatných pozorovaných lokalitách sa vyskytli v máji a trvali až do septembra a októbra.

pH

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Hodnoty pH dunajskej vody v hodnotenom období kolísali v rozmedzí od 7,7 do 8,4. V starom koryte Dunaja kolísali v širšom intervale od 6,93 do 8,38. Podobná situácia bola zaznamenaná v zdrži, kde sa hodnoty pH pohybovali od 7,78 do 8,64. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná na monitorovacej lokalite č. 308 v zdrži pri Kalinkove. Vyššia variability hodnôt pH bola v ramennej sústave a v odpadovom kanáli, čo môže byť prisudzované rýchlejším zmenám teploty, zmenám v abundancii fytoplanktónu a obsahu chlorofylu a zmenám v rýchlosti prúdenia.. Hodnoty pH v ramennej sústave kolísali od 6,73 do 8,63. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) bolo pH vyrovnané a pohybovalo sa od 7,71 do 7,94. Hodnoty pH v Mošonskom Dunaji boli podobné hodnotám v Dunaji, pri Véneku sa pohybovali od 7,2-8,2.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Má sezónny charakter; hodnoty sú vyššie v zimných mesiacoch, nižšie počas leta. Minimálne hodnoty v hodnotenom období boli v závislosti od miesta vzorkovania zaznamenané v máji a júli. Najnižšia hodnota bola zaznamenaná v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti (č. 0042), pod dnovou prehrádzkou a dosiahla 29,3 mS.m^-1. Vyššie hodnoty počas celého roka boli typické pre miesto vzorkovania na Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141), kde bola zaznamenaná aj najvyššia hodnota pre hodnotený rok a dosiahla 65,9 mS.m^-1. Priebeh mernej vodivosti v Dunaji sledoval hodnoty vodivosti na odberovom mieste v Bratislave (č. 109). Hodnoty vodivosti kolísali medzi 31,9 do 47,5 mS.m^-1. Vodivosť v zdrži bola podobná a pohybovala sa od 29,3 do 48,3 mS.m^-1. V Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove/Rajke kolísala od 29,6 do 56,2 mS.m^-1 a jej priebeh bol podobný priebehu v dunajskej vode. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch bol stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v užšom intervale. V ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) kolísala elektrická vodivosť od 40,9 do 46,2 mS.m^-1, v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531/0084) bol interval širší a pohyboval sa od 34,7 do 44,6 mS.m^-1. Merná elektrická vodivosť na vybraných miestach vzorkovania je zdokumentovaná na Obr. 2-3.

Nerozpustné látky

Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách. V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli zaznamenané podobne vysoké hodnoty nerozpustných látok. Súvisí to pravdepodobne s nízkymi a vyrovnanými prietokmi v Dunaji v priebehu roka. Jediná významnejšia povodňová vlna sa vyskytla na začiatku septembra, ale toto sa neodzrkadlilo v údajoch o kvalite vody, pretože vzorky boli odobraté v druhej polovici mesiaca. Najvyšší obsah nerozpustných látok bol zaznamenaný 18. septembra 2007 v starom koryte Dunaja, nad dnovou prehrádzkou (č. 4016) a dosiahol 205 mg.l^-1. Okrem tejto hodnoty obsah nerozpustných látok v Dunaji kolísal do 105 mg.l^-1. V zdrži sa pohyboval od <9,5 do 84 mg.l^-1; v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke kolísal od 2 do 46 mg.l^-1 a pri Véneku sa pohyboval od 6 do 60 mg.l^-1. Obsah nerozpustných látok v priesakových kanáloch bol vzhľadom na pôvod vody nízky. V ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) každá meraná koncentrácia neprekročila medzu stanovenia použitej analytickej metódy (<9,5 mg.l^-1). V pravostrannom priesakovom kanáli obsah kolísal od 2 do 19 mg.l^-1. Nerozpustné látky v ramennej sústave dosiahli maximálny obsah 67 mg.l^-1. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustených látok v miestach vzorkovania na Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (odberové miesto pri Medveďove) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný vplyv zdrže.

Železo

Obsah železa v povrchovej vode ovplyvňuje množstvo nerozpustných látok. Obsah nerozpustných látok sleduje prietoky, preto sa vyšší obsah železa vyskytoval vo vzorkách odoberaných počas vyšších prietokov. Koncentrácie železa na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania neboli v roku 2007 monitorované, preto pre hodnotené obdobie boli k dispozícii len dva údaje (november a december 2006). V prípade ostatných miest vzorkovania boli v hodnotení použité národné údaje. Obsah železa v starom koryte Dunaja väčšinou kolísal v intervale od 0,07 do 0,76 mg.l^-1. Vo vzťahu k vyšším prietokom sa ojedinele vyskytli vyššie hodnoty (0,96 a 1,05 mg.l^-1 pri Dunakiliti nad dnovou prehrádzkou a pri Dunaremete). Najvyššia koncentrácia železa bola zaznamenaná v septembri na odberovom mieste pri Dobrohošti (č. 4016). Obsah železa v Mošonskom Dunaji kolísal od 0,14 do 1,24 mg.l^-1. V ramennej sústave koncentrácie železa kolísali od 0,01 do 0,79 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 1,13 mg.l^-1 nameranou v Ášváňskom ramene. V zdrži sa obsah železa pohyboval od 0,06 do 0,71 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu. V hodnotenom období sa jedna vyššia hodnota vyskytla v ľavostrannom priesakovom kanáli na odberovom mieste pri Hamuliakove (č. 317). Ostatné koncentrácie železa v priesakovej vode kolísali od 0,07 do 0,31 mg.l^-1.

Mangán

Podobne ako železo ani mangán nebol na odberových miestach monitorovaných slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd pozorovaný. Zodpovedajúc vyššiemu množstvu nerozpustných látok obsah mangánu stúpa so stúpajúcimi prietokmi a počas povodňových vĺn. Koncentrácie mangánu v starom koryte Dunaja väčšinou kolísali v intervale od <0,02 do 0,18 mg.l^-1, s dvoma vyššími hodnotami zaznamenanými v septembri (0,55 mg.l^-1 pri Dunakiliti nad dnovou prehrádzkou a 0,62 mg.l^-1 pri Dunaremete). Zaznamenané hodnoty na odberových miestach č. 3739 pri Sape a č. 4016 pri Dobrohošti (nad dnovou prehrádzkou) boli väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Obsah mangánu sa v ramennej sústave pohyboval od <0,02 do 0,18 mg.l^-1. Aj v zdrži bol zaznamenaný nízky obsah mangánu. Koncentrácie kolísali v intervale od <0,03 do 0,06 mg.l^-1 a okrem piatich hodnôt boli všetky zostávajúce hodnoty pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V odpadovom kanáli pri Sape (č. 3530) bola každá zaznamenaná hodnota pod medzou stanovenia, pod 0,03 mg.l^-1.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných telies. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a na odberovom mieste pri Véneku jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hodnotenom období (od 1.11.2006 do 31.12.2007) neboli zaznamenané také vysoké teploty vody ako v predchádzajúcom roku. Rozdiely boli zaznamenané aj v obsahu nerozpustných látok. Extrémne vysoké hodnoty, ktoré boli zaznamenané v predchádzajúcom roku chýbali. Súvisí to s nízkymi prietokmi v Dunaji. Koncentrácie železa a mangánu boli ovplyvnené aktuálnym hydrologickým režimom.

2.3. Katióny a anióny 

Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v hodnotenom období, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny vodivosti. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Vývoj koncentrácií katiónov a aniónov bol na vzorkovaných miestach podobný. Vyšší obsah solí je charakteristický pre odberové miesto Vének na Mošonskom Dunaji, kvôli jeho prítokom a čistenej odpadovej vode z Győru. Priemerné obsahy iónov sodíka, draslíka, chloridov a síranov pri Véneku prekračujú priemerné hodnoty zaznamenávané na ostatných miestach vzorkovania. Najstabilnejšie iónové zloženie bolo charakteristické pre priesakovú vodu.

2.4. Nutrienty 

Amónny ión

Klesajúci trend koncentrácií amónneho iónu v dunajskej vode v hodnotenom období pokračoval. Obsah amónneho iónu v Dunaji a v odpadovom kanáli kolísal v intervale od 0,02 do 0,128 mg.l^-1, v Mošonskom Dunaji na odberovom mieste Čunovo/Rajka (č. 3529/0082) kolísal v užšom intervale od 0,02 do 0,09 mg.l^-1. Podobné hodnoty boli zaznamenané aj v priesakových kanáloch. Nízke koncentrácie v hodnotenom období boli zaznamenané v ramennej sústave, kde kolísali v úzkom intervale od <0,02 do 0,04 mg.l^-1. Len v decembri 2007 sa vyskytli hodnoty do 0,09 mg.l^-1. Na odberovom mieste č. 3376 pri Dobrohošti v ľavostrannej ramennej sústave obsah amónneho iónu kolísal od 0,013 do 0,103 mg.l^-1. Koncentrácie v zdrži boli o niečo vyššie a pohybovali sa od 0,013 do 0,154 mg.l^-1. Obsah amónneho iónu v Mošonskom Dunaji pri Véneku (odberové miesto č. 1141) bol v porovnaní s ostatnými miestami vzorkovania pri viacerých príležitostiach niekoľkonásobný (Obr. 2-4). Avšak, oproti predchádzajúcemu roku sa koncentrácie pohybovali v užšom intervale a kolísali od 0,02 do 0,18 mg.l^-1, len v jednom prípade v januári 2007 sa vyskytla hodnota 0,35 mg.l^-1. Z dlhodobého hľadiska je možné konštatovať, že znečistenie amónnymi iónmi pri Véneku výrazne pokleslo.

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov vykazovali sezónne kolísanie, ktoré bolo v priesakových kanáloch menej zreteľné. V zimných mesiacoch dosiahli vyššie hodnoty, následne postupne klesali; od júla do septembra dosiahli minimálne hodnoty a koncom roka opäť mierne stúpli. Sezónne kolísanie súvisí s vegetačným obdobím a spotrebou nutrientov vo vode. Vo vegetačnom období obsah nutrientov väčšinou klesá na polovicu zimného/jarného množstva. Koncentrácia dusičnanov v Dunaji sa pohybovala od 5,1 do 14,2 mg.l^-1, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a v odpadovom kanáli kolísala v podobnom intervale od 2,5 do 12,6 mg.l^-1. Obsah dusičnanov v zdrži bol vyšší než v dunajskej vode a bol podobný ako v predchádzajúcom roku. Najvyššia hodnota 16,5 mg.l^-1 bola zaznamenaná na odberovom mieste č. 308 pri Kalinkove a vo vzorke z júla bola zaznamenaná najnižšia hodnota za hodnotené obdobie, čo bolo menej než 2 mg.l^-1. Hodnoty obsahu dusičnanov v ramennej sústave boli podobné hodnotám zaznamenaným v dunajskej vode (2,1 - 14,5 mg.l^-1). Nízke koncentrácie dusičnanov boli charakteristické pre priesakovú vodu, a pohybovali sa od 2,1 do 8,2 mg.l^-1. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre odberové miesto pri Véneku, kde koncentrácia dusičnanov kolísala od 3,1 do 16,9 mg.l^-1 (Obr. 2-5). Avšak, maximálne hodnoty boli nižšie než v predchádzajúcom roku.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. Ich koncentrácie v Dunaji, v Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke, v odpadovom kanáli, v zdrži a v ramennej sústave vykazovali sezónne zmeny a ich priebeh bol podobný. Koncentrácie sa pohybovali v intervale od 0,005 do 0,089 mg.l^-1. Vyššie hodnoty sa v hodnotenom období vyskytli v Mošonskom Dunaji na odberovom mieste Vének, kde sa pohybovali od 0,030 do 0,135 mg.l^-1. Odlišný priebeh koncentrácií dusitanov bol zaznamenaný v priesakových kanáloch. Najnižšie koncentrácie dusitanov v oboch, ľavostrannom a pravostrannom priesakovom kanáli boli zaznamenané vo vzorkách odobratých vo februári, najvyššie hodnoty sa vyskytli od júna do augusta. Koncentrácie dusitanov v priesakovej vode sa pohybovali medzi 0,01 a 0,09 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah dusitanov sa v hodnotenom období, v porovnaní s predchádzajúcim rokmi, pohyboval v užšom intervale.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Celkový dusík patrí k ukazovateľom kvality vody s významným sezónnym kolísaním. Maximá sú dosahované v chladnejších mesiacoch a minimá v teplejších mesiacoch (počas vegetačného obdobia). Trend kolísania celkového dusíka v hodnotenom období v Dunaji, v Mošonskom Dunaji, v odpadovom kanáli pri Sape a v pravostrannej ramennej sústave bol na všetkých miestach vzorkovania podobný. Koncentrácie celkového dusíka sa pohybovali od 1,1 do 4,0 mg.l^-1. Podobný vývoj celkového dusíka bol zaznamenaný v zdrži, kde bolo sezónne kolísanie najvýraznejšie. Obsah celkového dusíka v Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Véneku bol v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a kolísal od 1,05 do 4,99 mg.l^-1. Najvyššie koncentrácie celkového dusíka boli zaznamenané v pravostranne ramennej sústave. Na odberovom mieste Helena bola v júli 2007 zaznamenaná koncentrácia 5,53 mg.l^-1, v Szigetskom ramene bola zaznamenaná koncentrácia 5,28 mg.l^-1 v máji. Okrem týchto dvoch hodnôt ostatné koncentrácie kolísali od 1,32 do 3,42 mg.l^-1. Sezónne kolísanie v priesakovom kanáli je menej zreteľné a vzhľadom na pôvod vody je obsah celkového dusíka nízky. V hodnotenom období kolísal od 0,8 do 2,68 mg.l^-1. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsahy celkového dusíka na jednotlivých miestach vzorkovania boli v hodnotenom období nižšie než v predchádzajúcom roku.

Fosforečnany

Koncentrácie fosforečnanov sa takmer na každom monitorovanom odberovom mieste vyvíjali v hodnotenom období podobne. Výnimkou bolo odberové miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141) a odberové miesto v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove/Rajke (č. 3531/0084). Vyššie hodnoty koncentrácií ortofosforečnanov sú charakteristické pre chladnejšie mesiace a počas vysokých prietokov. Najnižšie hodnoty sú typické pre letné mesiace počas vegetačného obdobia. V hodnotenom období sa vyskytli už v apríli a máji, v ľavostrannej ramennej sústave dokonca už v marci, čo môže byť spojené s miernou zimou a vhodnými klimatickými podmienkami v jarných mesiacoch. Tieto nízke koncentrácie boli často pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Vývoj obsahu fosforečnanov v pravostrannom priesakovom kanáli bol vyrovnanejší a pohyboval sa od 0,02 do 0,07mg.l^-1. Koncentrácie v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove kolísali od 0,02 do 0,24 mg.l^-1. Mierne vyššie koncentrácie boli dosiahnuté v dunajskej vode, kde kolísali od 0,03 do 0,24 mg.l^-1, s jednou extrémne vysokou hodnotou 0,55 mg.l^-1 zaznamenanou v novembri 2006 na vzorkovanej lokalite pri Rajke (č. 1203/0001). Koncentrácie podobné koncentráciám v dunajskej vode boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Čunove/Rajke, v ramennej sústave, v zdrži a v odpadovom kanáli pri Sape (0,02 - 0,23 mg.l^-1). V Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Véneku boli zaznamenané výrazne vyššie koncentrácie, pri viacerých príležitostiach dvojnásobné (0,15 do 0,43 mg.l^-1), ale boli nižšie než v roku 2006.V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie fosforečnanov nižšie na všetkých monitorovaných lokalitách.

Celkový fosfor

Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali sezónne zmeny koncentrácie fosforečnanov a podobne dosahujú vyššie hodnoty pri vyšších prietokoch a počas povodňových vĺn. Obsah celkového fosforu bol v hodnotenom období nižší než v roku 2006. Koncentrácie sa na odberových miestach na Dunaji pohybovali od 0,03 do 0,17 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 0,51 mg.l^-1 zaznamenanou v decembri 2007. Koncentrácie v starom koryte Dunaja stanovené maďarskou stranou boli vyššie než koncentrácie stanovené slovenskou stranou (Obr. 2-7). Koncentrácie celkového fosforu sa v ramennej sústave pohybovali od 0,02 do 0,16 mg.l^-1. Najvyššie hodnoty z tohto intervalu boli zaznamenané na odberovom mieste Helena (č. 1112). V Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Čunove/Rajke, v odpadovom kanáli pri Sape, v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove a v zdrži obsah celkového fosforu dosiahol maximálne 0,12 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie v hodnotenom období boli zaznamenané v pravostrannom priesakovom kanáli na odberovom mieste pri Čunove/Rajke (č. 3531/0084) a pohybovali sa v úzkom intervale od <0,02 do 0,05 mg.l^-1. Najvyššie koncentrácie celkového fosforu boli charakteristické pre odberové miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku. V hodnotenom období kolísali od 0,09-0,24 mg.l^-1. Tieto hodnoty však boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie.

Nutrienty - zhrnutie

Jednotlivé nutrienty vykazujú sezónne kolísanie. Vyššie koncentrácie sú charakteristické pre chladnejšie mesiace, pokles hodnôt je zaznamenávaný na jar po oteplení. Sezónne kolísanie súvisí s biochemickými procesmi vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Sezónnosť v hodnotenom období bola zreteľnejšia v prípade dusičnanov a celkového dusíka, menej zreteľná bola v prípade amónnych iónov. Vo všeobecnosti pokračuje trend znižovania znečistenia. Na jednotlivých miestach vzorkovania bol zaznamenaný ďalší mierny pokles obsahu nutrientov. Klesajúci trend je zreteľný aj na odberovom mieste pri Véneku, čo súvisí so zlepšením čistenia odpadových vôd. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka 

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka je popri rozkladných procesoch organického znečistenia ovplyvňovaný hydrometeorologickými podmienkami a asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Nízke koncentrácie kyslíka boli v hodnotenom období zaznamenané od júna do augusta, v ramennej sústave až do septembra. Najvyššie hodnoty sa vyskytli v zimných a jarných mesiacoch. Na väčšine vzorkovaných lokalít boli maximálne hodnoty stanovené vo vzorke odobratej v apríli. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že koncentrácie rozpusteného kyslíka boli v porovnaní s rokom 2006 nižšie. Avšak minimálne hodnoty na jednotlivých odberových miestach boli podobné alebo o niečo vyššie než v predchádzajúcom roku. Okrem zdrže sa obsah rozpustené kyslíka pohyboval od 5,7 do 14,7 mg.l^-1. Vývoj koncentrácií kyslíka na väčšine vzorkovaných lokalít vykazoval sezónny charakter. Kolísanie na odberových miestach v zdrži bolo vo vegetačnom období skokovité. Maximálna koncentrácia 23,3 mg.l^-1 zaznamenaná v júli v hornej časti zdrže pri Kalinkove, ktorá sa výrazne odlišuje od ostatných nameraných hodnôt v zdrži a pravdepodobne súvisí so špecifickou situáciou v tejto časti zdrže, kde prebiehali konštrukčné práce a voda stagnovala. Ostatné koncentrácie sa v zdrži pohybovali v intervale od 7,1 do 14,5 mg.l^-1. Obsahy rozpusteného kyslíka v novembri a decembri 2007 boli v porovnaní s novembrom a decembrom 200 vyššie o 3-4 mg.l^-1. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných spoločne monitorovaných odberových miestach je dokumentovaný na Obr. 2-8.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK_Mn a BSK₅ sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prirodzeného organického materiálu.

V hodnotenom období boli na spoločne pozorovaných miestach vzorkovania k dispozícii len dve hodnoty CHSK_Mn (november a december 2006), pretože subkomisia slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd pre kvalitu vody tento ukazovateľ v roku 2007 nemonitorovala. Na ostatných miestach vzorkovania boli hodnoty CHSK_Mn nižšie než v hydrologickom roku 2006. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v pravostrannej ramennej sústave a kolísali v intervale od 1,5 do 5,7 mg.l^-1. Mierne nižšie hodnoty boli zaznamenané na odberových miestach v starom koryte Dunaja, kde sa pohybovali od 1,3 do 5,4 mg.l^-1. Hodnoty na odberových miestach monitorovaných maďarskou stranou boli vyššie než na odberových miestach sledovaných slovenskou stranou (Obr. 2-9). V ľavostrannej ramennej sústave hodnoty CHSK_Mn kolísali v užšom intervale od 1,6 do 3,7 mg.l^-1. Hodnoty CHSK_Mn sa na odberových miestach v zdrži pohybovali v intervale od 0,8 do 3,7 mg.l^-1. Najchudobnejšia voda z hľadiska organického znečistenia bola priesaková voda v ľavostrannom priesakovom kanáli, kde hodnoty CHSK_Mn kolísali od <0,8 do 1,3 mg.l^-1.

Hodnoty BSK₅ sa v miestach vzorkovania na Dunaji, na Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Čunove/Rajke a v odpadovom kanáli pohybovali v podobnom intervale od 0,2 do 3,4 mg.l^-1. Od apríla do júna boli v zdrži zaznamenané vyššie hodnoty, maximálne dosahujúce 4,4 mg.l^-1. Najväčšie organické znečistenie je charakteristické pre Mošonský Dunaja na odberovom mieste pri Véneku. V hodnotenom období sa hodnoty BSK₅ na tomto mieste vzorkovania pohybovali v intervale od 0,3 do 6,1 mg.l^-1. Ale vyššie hodnoty sa v tomto období vyskytli v ramennej sústave, kde BSK₅ kolísalo v intervale od 0,2 do 6,24 mg.l^-1. Maximálne hodnoty boli zaznamenané v apríli a decembri 2007 a v Ášváňskom ramene aj v auguste, keď bola zaznamenaná najvyššia hodnota 6,24 mg.l^-1. Najnižšie hodnoty BSK₅ boli zaznamenané v ľavostrannom priesakovom kanáli na odberovom mieste pri Hamuliakove, kde sa pohybovali od <0,85 do 1,6 mg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli sa pohybovali do 3,7 mg.l^-1.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov, dokonca ani na najviac znečistenom odberovom mieste na Mošonskom Dunaji pri Véneku sa nevyskytla situácia s nedostatkom kyslíka. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli maximálne hodnoty o niečo nižšie a minimálne hodnoty boli o niečo vyššie. Na základe výsledkov monitorovania je možné konštatovať, že organické znečistenie vyjadrené hodnotami CHSK_Mn a BSK₅ bolo nižšie než v predchádzajúcom hydrologickom roku 2006. Voda v priesakových kanáloch zostala najčistejšia. Maximálne hodnoty v hodnotenom období neboli zaznamenané na najznečistenejšom odberovom mieste v Mošonskom Dunaji pri Véneku, ako to bývalo v predchádzajúcom období. Kvalita vody sa vďaka investícii do čistiarne odpadových vôd zlepšila. Ukazovatele kyslíkového režimu v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a oxidačné procesy organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2007) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v Bratislavkom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja.

2.6. Ťažké kovy

Spoločný monitoring spomedzi ťažkých kovov zahŕňa sledovanie obsahov zinku, ortute, arzénu, medi, chrómu, kadmia a niklu. Priebehy koncentrácií ťažkých kovov v hodnotenom období boli podobné ako v predchádzajúcom roku. Vyskytlo sa niekoľko vyšších hodnôt, ktoré súviseli s vyššími prietokmi v čase vzorkovania. V ľavostrannej ramennej sústave na odberovom mieste pri Dobrohošti (č. 3376) neboli sledované žiadne ťažké kovy.

Koncentrácie ortute sa väčšinou pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Len osem hodnôt prekročilo medzu stanovenia. Pri vzorkovaní v auguste boli zaznamenané tri hodnoty v starom koryte Dunaja (odberové miesta č. 4016, 4025 a 3739), jedna hodnota v odpadovom kanáli pri Sape (č. 3530), jedna hodnota v zdrži pri Kalinkove (č. 308) a jedna hodnota v ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317). Jedna hodnota prekračujúca medzu stanovenia bola zaznamenaná v marci v pravostrannom priesakovom kanáli na odberovom mieste pri Čunove/Rajke a jedna hodnota sa vyskytla v júli v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141). Najvyššie koncentrácie 0,89 µg.l^-1 a  0,66 µg.l^-1 boli zaznamenané v starom koryte Dunaja pri Sape (3739) a pri Dobrohošti (4025).

Takmer každá koncentrácia kadmia bola pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Len tri hodnoty prekročili medzu stanovenia, z ktorých dve boli na úrovni medze stanovenia (0,05 µg.l^-1), a jedna hodnota 0,08 µg.l^-1 sa vyskytla v Dunaji na odberovom mieste pri Rajke (č. 1203/0001) v decembri 2007.

Obsah chrómu bol nízky na všetkých pozorovaných odberových miestach. Prevažná časť hodnôt bola pod medzou stanovenia (0,6 µg.l^-1) použitej analytickej metódy. Na niekoľkých miestach vzorkovania jedna alebo dve hodnoty prekročili medzu stanovenia, väčšinou pod 2,3 µg.l^-1. Vyššia koncentrácia sa vyskytla v Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Čunove/Rajke (11 µg.l^-1) a extrémne vysoké hodnoty boli zaznamenaná na odberových miestach č. 309 a 307 v zdrži v novembri 2007, keď dosiahli 22,9 a 82,9 µg.l^-1. Všetky ostatné hodnoty v zdrži boli pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

V Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave sa koncentrácie arzénu pohybovali od <0,9 do 1,4 µg.l^-1 (všetky koncentrácie stanovené slovenskou stranou v starom koryte Dunaja boli pod medzou stanovenia použitej analytickej metód, ktorá bola 1,7 µg.l^-1). Koncentrácie v Mošonskom Dunaji dosiahli  maximálne 2,6 µg.l^-1, ale väčšina hodnôt bola tiež pod medzou stanovenia. Najvyšší obsah arzénu bol zaznamenaný v ľavostrannom priesakovom kanáli a pohyboval sa od <1,7 do 13,4 µg.l^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli sa pohyboval v užšom intervale od <0,9 do 1,3 µg.l^-1. Obsah arzénu v zdrži a v odpadovom kanáli pri Sape bol vo všetkých prípadoch pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (<1,7 µg.l^-1).

Obsah niklu sa v hodnotenom období väčšinou pohyboval v rozmedzí od 0,7 do 1,8 µg.l^-1. Na niekoľkých odberových miestach bolo veľa údajov pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) a na odberových miestach v starom koryte Dunaja pozorovaných slovenskou stranou (č. 4016, 4025 a 3739) boli všetky zaznamenané údaje o nikle pod medzou stanovenia (1,1 µg.l^-1). Na ostatných miestach boli ojedinele zaznamenané vyššie hodnoty – v auguste 2,2 µg.l^-1 v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141), vo februári 2,6 µg.l^-1 v Ášváňskom ramene (č. 1126). Koncentrácie niklu v zdrži boli pod medzou stanovenia okrem troch hodnôt zaznamenaných v novembri 2006, keď boli zaregistrované koncentrácie 2,5 µg.l^-1, 2,3 µg.l^-1 a 2,6 µg.l^-1 na odberových miestach č. 307, 308 a 309 v príslušnom poradí.

Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli charakteristické pre meď a zinok. Koncentrácie medi kolísali do 16,2 µg.l^-1. Hodnoty prekračujúce 10 µg.l^-1 sa ojedinele vyskytovali na miestach vzorkovania monitorovaných maďarskou stranou. Najvyššia hodnota zaznamenaná slovenskou stranou sa vyskytla v zdrži a dosiahla maximálne 3,6 µg.l^-1. Na základe výsledkov obdržaných na spoločne pozorovaných odberových miestach je možné konštatovať, že v koncentráciách medi stanovovaných slovenskou a maďarskou stranou boli rozdiely.

Obsah zinku sa v Dunaji pohyboval od <10 do 23 µg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 39 µg.l^-1 nameranou v starom koryte Dunaja nad dnovou prehrádzkou (odberové miesto č. 0043). Koncentrácie zinku v Mošonskom Dunaji na odberovom mieste pri Čunove/Rajke kolísali v intervale od <10 do 20µg.l^-1, pri Véneku do 14 µg.l^-1. V zdrži kolísali od 1,88 do 13,4 µg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 26,4 µg.l^-1. Koncentrácie zinku v priesakových kanáloch boli nižšie. V ľavostrannom priesakovom kanáli sa pohybovali od 2,16 do 5,66 µg.l^-1 (medza stanovenia 1 µg.l^-1), v pravostrannom priesakovom kanáli boli všetky hodnoty pod medzou stanovenia, ktorá bola v tomto prípade 10 µg.l^-1. V odpadovom kanáli sa vyskytli koncentrácie do 9,58 µg.l^-1.

Súhrnne je možné konštatovať, že koncentrácie ťažkých kovov, ktoré boli po druhý krát stanovované z filtrovanej vzorky, boli počas hodnoteného obdobia (1.11.2006-31.12.2007) nízke, s ojedinelým výskytom vyšších hodnôt. Veľká časť stanovených hodnôt bola pod medzou stanovenia použitých analytických metód. Najvyššie koncentrácie boli charakteristické pre zinok a meď. Avšak najvyššia hodnota v hodnotenom období bola zaznamenaná v prípade chrómu v zdrži v novembri 2007 (82,9 µg.l^-1). Okrem tejto hodnoty boli ostatné hodnoty zaznamenané v zdrži nízke. Najnižšie koncentrácie boli zaznamenané v prípade kadmia a ortute. Medze stanovenia jednotlivých ťažkých kovov často zodpovedajú II. alebo III. triede kvality povrchovej vody. Medze stanovenia sa líšia v závislosti od laboratória a naviac sa počas hodnoteného obdobia mohli meniť (v prípade ortute, arzénu, chrómu a kadmia).

2.7. Biologické ukazovatele 

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. V hodnotenom období bol prudký nárast obsahov chlorofylu-a zaznamenaný už v apríli, čo môže súvisieť s miernou zimou a priaznivými klimatickými podmienkami v jarných mesiacoch. Koncentrácie následne poklesli a od júla až do konca hodnoteného obdobia zostali obsahy chlorofylu-a nízke. Koncentrácie chlorofylu-a v Dunaji kolísali od 1,2 do 46,8 mg.m^-3. Podobné hodnoty a podobný priebeh bol zaznamenaný v odpadovom kanáli pri Sape. Situácia v zdrži sa od odberových miest na Dunaji odlišuje. Variabilita rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých odberových miestach v zdrži silne závisí od lokálnych hydrologických a klimatických podmienok. Prudký nárast obsahu chlorofylu-a na odberových miestach v zdrži začiatkom apríla sa na lokalitách vzorkovania č. 307 a 309 opakovane vyskytol v máji a na odberovom mieste č. 309 aj v júni. Koncentrácie sa pohybovali od <0,6 do 63,6 mg.m^-3. Najvyššie koncentrácie chlorofylu-a v hodnotenom období boli zaznamenané v ramennej sústave. Hodnota 85,3 mg.m^-3 bola zaznamenaná na odberovom mieste v Ášváňskom ramene v apríli. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli koncentrácie v ramennej sústave v roku 2007 podstatne vyššie. Na dolnom úseku Mošonského Dunaja boli zaznamenané dve kulminácie – v apríli a v auguste 2007. Množstvo chlorofylu-a bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie, pohybovalo sa až do 43,9 mg.m^-3, zatiaľ čo v roku 2006 dosiahlo maximálne 19,5 mg.m^-3. Nízke koncentrácie boli zaregistrované len v priesakovej vode. V ľavostrannom priesakovom kanáli obsah sa chlorofylu-a pohyboval pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá bola 6 mg.m^-3. V pravostrannom priesakovom kanáli na odberovom mieste pri Čunove/Rajke kolísal od <2 do 12,3 mg.m^-3. Vývoj koncentrácií chlorofylu-a na vybraných odberových miestach je znázornený na Obr. 2-11.

Ostatné biologické ukazovatele

V hodnotení biologických ukazovateľov v rámci kvality povrchových vôd boli zavedené zmeny. Zástupcovia pre monitorovanie sa na rokovaní konanom 25. apríla 2007 v Győri dohodli, že v prevádzkovaní monitorovacieho systému prírodného prostredia budú aplikované smernice Európskej únie, vrátane Smernice 2000/60/ES – Rámcová smernica o vode, a že monitorovanie hydrobiologických prvkov sa bude uskutočňovať v súlade s metodikou dohodnutou v rámci Komisie hraničných vôd.

Biologické ukazovatele na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania

V rámci Komisie hraničných vôd boli pre hodnotenie ekologického stavu na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania zvolené nasledovné prvky kvality vody: fytoplanktón, fytobentos (bentické rozsievky), makrofyty a makrozoobentos (bentické bezstavovce). Hodnotenie bolo vykonané podľa Rámcovej smernice o vode, na základe typovo-špecifických klasifikačných schém vypracovaných osobitne pre jednotlivé biologické prvky kvality vody. Klasifikačné schémy zahŕňajú hraničné hodnoty pre zatrieďovanie do príslušných tried kvality v rozsahu od I. triedy do V. triedy, spolu s príslušným ekologickým stavom: I – veľmi dobrý, II – dobrý, III –priemerný, IV – zlý, V – veľmi zlý. Na základe porovnania všetkých indexov, ktoré vstupujú do multiparametrického indexu s hraničnými hodnotami pre dané typy, je voda na pozorovaných miestach vzorkovania zatrieďovaná do príslušných tried kvality.

Základom pre stanovenie pre výsledného ekologického stavu kvality na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania boli čiastkové triedy kvality stanovené slovenskou a maďarskou stranou. Výsledná trieda kvality a čiastkové triedy kvality sú uvedené v Tabuľke 2-3.

Ekologický stav dunajskej vody vo všeobecnosti môže byť hodnotený ako priemerný, na vzorkovacích miestach v Bratislave a Rajke ako dobrý. Odberové miesto pri Komárne sa javí ako problematické, pretože v hodnotení makrozoobentosu tu bol rozdiel dvoch tried (Tab. 2-3). Zatriedenie do horšej triedy slovenskou stranou v prípade makrozoobentosu bolo pravdepodobne spôsobené zahrnutím niekoľkých nerelevantných biologických indexov, alebo stanovením príliš vysokých hraničných hodnôt klasifikačnej schémy pre jednotlivé triedy kvality.

Odberové miesta na Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke a na priesakovom kanáli sú zatriedené ako umelé vodné telesá, pre ktoré v súčasnosti nie sú vypracované klasifikačné kritériá. Maďarská strana tieto odberové miesta nehodnotila, hodnotenie slovenskej strany je založené na klasifikačných kritériách pre prirodzené vodné telesá. Týmto spôsobom bol ekologický stav lokality vzorkovania na Mošonskom Dunaji pri Čunove/Rajke klasifikovaný ako dobrý (II. trieda). Zatriedenie do III. triedy kvality v prípade makrozoobentosu súvisí pravdepodobne s príliš prísnymi hraničnými hodnotami odvodenými pre prirodzené vodné telesá. Ekologický stav v priesakovom kanáli bol podľa výsledkov pre fytobentos a fytoplanktón stanovený ako veľmi dobrý (I. trieda).

Odberové miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku bolo maďarskou stranou zatriedené do IV. triedy, čo zodpovedá zlému ekologickému stavu. Slovenská strana hodnotila len fytoplanktón – II. trieda. Avšak maďarská strana tu stanovila V. triedu, pravdepodobne kvôli malej rýchlosti prúdenia a vysokému počtu taxónov a vysokej abundancii zelených rias, cyanobaktérií a euglén, čo je spôsobené vysokým obsahom nutrientov. 

Tabuľka 2-3: Triedy kvality pre vybrané biologické ukazovatele na spoločne monitorovaných odberových miestach

Vyššie uvedené hodnotenie nie je zatiaľ založené na definitívnych klasifikačných schémach. V súčasnosti prebieha ich finalizácia založená na harmonizácii dosiahnutých výsledkov. Jestvujúce klasifikačné schémy pre jednotlivé biologické prvky budú modifikované.

Biologické ukazovatele na odberových miestach monitorovaných len maďarskou stranou

Na odberových miestach, ktoré boli monitorované iba maďarskou stranou bol spomedzi biologických prvkov kvality vody sledovaný fytoplanktón a fytobentos. Vzorky fytoplanktónu boli odobraté pri štyroch príležitostiach: v apríli, máji, auguste a septembri. Najvyššia hustota rias bola zaznamenaná vo vzorkách odobratých na jar, keď najpočetnejšími boli cyklické rozsievky (Centrales). Dominantné druhy fytoplanktónu v ramennej sústave boli väčšinou tie isté ako v dunajskej vode, ale druhová diverzita bola vyššia. Vzorky fytobentosu boli odoberané pri dvoch príležitostiach: v máji a septembri. Prehľad výsledkov je uvedený v Tabuľke 2-4.

Tabuľka 2-4: Triedy kvality pre vybrané biologické prvky na maďarskej strane

 Na základe dosiahnutých výsledkov z monitorovania biologických prvkov kvality vody je možné konštatovať, že podľa fytobentosu bola na každom odberovom mieste stanovená II. trieda kvality, čo zodpovedá dobrému ekologickému stavu. Z hľadiska fytoplanktónu dobrý ekologický stav bol stanovený v starom koryte Dunaja na odberovom mieste pri Dunaremete a v ramennej sústave na odberových miestach pri Helene a v Ášváňskom ramene. Ekologický stav vody v Szigetskom ramene bol klasifikovaný ako priemerný – III. trieda. Ekologický stav nad a pod dnovou prehrádzkou bol klasifikovaný ako zlý a veľmi zlý, čo zodpovedá IV. a V. triede kvality.

Biologické ukazovatele na odberových miestach monitorovaných len slovenskou stranou

Monitorovanie a hodnotenie biologických prvkov kvality vody bolo uskutočnené podľa metodiky uplatňovanej v predchádzajúcich rokoch.

Fytoplanktón

V roku 2007 bolo na monitorovaných odberových miestach odobratých trinásť vzoriek fytoplanktónu (Tabuľka 2-5). Abundancia fytoplanktónu na väčšine odberových miest bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššia, čo môže súvisieť s odlišnými klimatickými podmienkami. Najvyššia abundancia fytoplanktónu bola zaznamenaná v zdrži. Na každom mieste vzorkovania, okrem lokality v ľavostrannom priesakovom kanáli, sa vyskytla početnosť vyššia než 10000 jedincov/ml. Táto zodpovedá limitu pre masový výskyt fytoplanktónu a vyskytovala sa od prvej polovice apríla do polovice mája. Podobne ako v predchádzajúcom období najpočetnejšími v starom koryte Dunaja a v zdrži boli cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V ľavostrannom priesakovom kanáli na odberovom mieste pri Hamuliakove boli dominantnými penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales), a v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaznamenaný významný nárast. Cyklické rozsievky sa na abundancii podieľali len malou časťou, kryptomonádky (Cryptophyceae) mali významnejší výskyt.

Zloženie fytoplanktónu podstatne determinuje sapróbny index biosestónu. Sapróbny index sa v roku 2007 pohyboval od 1,56 do 2,36, čo zodpovedá II.-III. triede kvality vody (Tabuľka 2-5). Sapróbny index biosestónu kolísal v rozmedzí, ktoré zodpovedá beta-mezosaprobite. Takéto prostredie poskytuje vhodné životné podmienky pre širokú škálu organizmov s vysokou druhovou diverzitou. Z porovnania sapróbnych indexov biosestónu v rokoch 2006 a 2007 vyplýva, že v prípade každého odberového miesta bol v roku 2007 zaznamenaný slabý pokles sapróbneho indexu. 

Tabuľka 2-5: Triedy kvality podľa sapróbneho indexu biosestónu

Čo sa týka abundancie fytoplanktónu, ako podstatného determinantu sapróbneho indexu, je možné konštatovať, že vodné dielo ani v roku 2007 nemalo negatívny vplyv na saprobitu.

Makrozoobentos

Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu v tečúcich vodách zdá byť najvhodnejšou metódou pre bioindikáciu. Vzorky môžu byť relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné. V roku 2007 boli vzorky makrozoobentosu odobraté na odberových miestach uvedených v Tabuľke 2-6. V úsekoch s rýchlo tečúcou vodou so štrkovým a kamenitým dnom (odberové miesto č. 4025) prevládajú reofilné a oxibiontné druhy makrozoobentosu indikujúce beta-mezosaprobitu. Na tomto odberovom miesta v roku 2007 prevládali druhy Dikerogammarus villosus, Hydropsyche angustipennis, Cricotopus sp. V úsekoch s pomaly tečúcou vodou sa objavujú stagnikolné a oligooxibiontné druhy, ktoré sú odolné voči slabšiemu znečisteniu. Na týchto úsekoch sa vyskytuje piesčité a bahnité dno – odberové miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dobrohošti a č. 3739 pri Sape. V hodnotenom období v makrozoobentose dominovali Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Lumbricidae g. sp. div., Lithoglyphus naticoides, Cricotopus sp. and Simulium sp.

V zdrži sa nachádzajú miesta s rozdielnymi rýchlosťami prúdenia. V závislosti od rýchlosti prúdenia existujú rôzne typy dnových substrátov. Piesčitý a štrkovitý substrát (odberové miesto č. 307) sa na miestach s pomalou rýchlosťou prúdenia postupne mení na bahnitý substrát (odberové miesta č. 308, 309 a 311). Dominantnými druhmi makrozoobentos v zdrži v roku 2007 boli Potamopyrgus antipodarum, Lumbricidae g. sp. div., Corophium curvispinum, Chironomus sk. reductus and Dikerogammarus villosus. Na odberovom mieste č. 308 sa vyskytli aj druhy Cricotopus algarum a Nais sp., na odberovom mieste č. 307 aj druh Chironomus sk. fluviatilis. V ramennej sústave dominovali druhy Dikerogammarus villosus, Cricotopus sp., Dreissena polymorpha, Corophium curvispinum a Limnomysis benedeni. Na základe stanovených druhov bol vypočítaný sapróbny index makrozoobentosu, ktorý kolísal v intervale od 1,95 do 2,88 (Tabuľka 2-6). Hodnoty v Dunaji sa pohybovali od 1,95 do 2,27, čo zodpovedá beta-mezosaprobite a sú reprezentované II. a III. triedou kvality povrchovej vody. Sapróbny index v zdrži kolísal od 2,08 do 2,88, čo zodpovedá beta a alfa-beta-mezosaprobite a je reprezentovaný triedami kvality od II. do IV. triedy v závislosti od umiestnenia odberového miesta.

Tabuľka 2-6: Triedy kvality podľa sapróbneho indexu makrozoobentosu

 Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty, kde je možné nájsť podrobnejšie hodnotenie pre perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda), mäkkýše (Mollusca), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera) a potočníky (Trichoptera).

2.8. Kvalita sedimentov 

V hodnotenom roku 2007, podobne ako predchádzajúci rok, slovenská a maďarská strana uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov podľa „Kanadskej smernice o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)).

Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané v septembri 2007 na šiestich odberových miestach. Maďarská strana vzorkovala sedimenty v auguste a v septembri na ôsmych odberových miestach. Situácia miest vzorkovania je znázornená na Obr. 2-2. Popri anorganických a organických mikroprvkoch boli analyzované aj obsahy celkového fosforu a celkového dusíka.

Spomedzi anorganických mikropolutantov bolo analyzovaných sedem ťažkých kovov: zinok, ortuť, kadmium, chróm, olovo, meď, arzén a maďarská strana na rozdiel od slovenskej strany analyzovala aj nikel, ktorý nemá v CSQG stanovený žiadny limit.

Koncentrácie ťažkých kovov v sedimentoch odobratých na odberových miestach na slovenskom území boli nízke. Všetky namerané hodnoty kolísali blízko úrovne prahového účinku (Threshold Effect Level - TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov, a zodpovedá neznečistenému prírodnému prostrediu. Obsahy medi, arzénu, ortute a olova boli nižšie než TEL na každom odberovom mieste. Obsah zinku prekročil limitnú hodnotu pre TEL na dvoch odberových miestach (č. 307 a 311 v zdrži), obsah chrómu na štyroch (č. 307, 308 a 311 v zdrži a č. 4016 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti) a kadmium na piatich odberových miestach (č. 307, 308, 309 a 311 v zdrži a č. 4016 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti). Ich koncentrácia sa pohybovala v intervale >TEL<PEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život prejavuje občasne, vo viac ako 25 % a menej ako 50 % prípadov. Tieto koncentrácie reprezentujú potenciálnu možnosť ekotoxikologického účinku. Všetky zaznamenané hodnoty sa pohybovali blízko limitných hodnôt TEL. Čo sa týka anorganického mikroznečistenia v roku 2007 najznečistenejší sediment bol nájdený v zdrži na odberovom mieste č. 308 pri Kalinkove, najlepšia kvalita sedimentu bola zaregistrovaná v starom koryte Dunaja na odberovom mieste č. 3739 pri Sape.

Vo vzorkách sedimentov na maďarskom území sa vyskytli dve prekročenia úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často, vo viac ako 50 % prípadov. Vyskytli sa v prípade ortute v Mošonskom Dunaja na odberovom mieste č. 0082 pri Rajke a na odberovom mieste č. 1141 pri Véneku. Koncentrácie ostatných analyzovaných ťažkých kovov boli nízke a prevažná časť zaznamenaných hodnôt sa pohybovala okolo limitných hodnôt pre TEL, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo. Koncentrácie arzénu boli na každom odbernom mieste pod limitnou hodnotou TEL. Kadmium mierne prekročilo limitnú hodnotu TEL len v Ášváňskom ramene (č. 1126). Obsahy chrómu, medi a olova kolísali v intervale >TEL<PEL na dvoch odberových miestach, obsah zinku na piatich odberových miestach. Avšak ani jedna hodnota neprekročila polovicu tohto intervalu. Čo sa týka výsledkov anorganického mikroznečistenia je možné konštatovať, že najznečistenejší sediment bol nájdený v Mošonskom Dunaji pri Véneku (č. 1141).

V roku 2007 boli spomedzi organických mikropolutantov slovenskou a maďarskou stranou analyzované tri zložky: naftalén, fenantrén a antracén. Naviac slovenská strana analyzovala lindán, heptachlór, endrin, dieldrin, fluorantén, chryzén, benzo(a)pyrén a sumu PCB, maďarská strana analyzovala acenaftén, acenaftylén, fluorén, dibenzo(a,h)antracén a 2-metynaftalén. Koncentrácie vyššie uvedených organických mikroznečisťovateľov boli veľmi nízke. Vo väčšine prípadov nedosiahli limitné hodnoty TEL. Len dve hodnoty na odberových miestach v ramennej sústave na maďarskej strane prekročili limitné hodnoty TEL v prípade dibenzo(a,h)antracénu. Tieto odberové miesta sa nachádzali v Szigetskom a Ášváňskom ramene. Maďarská strana analyzovala indeno(1,2.3)pyrén a benzo(ghi)perylén, avšak tieto komponenty nemajú v CSQG stanovené žiadne hodnoty TEL a PEL.

V prípade organických mikropolutantov sedimenty na slovenskej a maďarskej strane v roku 2007 v žiadnom prípade neprekročili úroveň PEL. Zaznamenané koncentrácie sa vo väčšine prípadov pohybovali pod úrovňou TEL, kedy sa neočakáva žiadny nepriaznivý účinok na biologický život. Koncentrácie mierne prekračujúce úroveň TEL boli zaznamenané v dvoch prípadoch.

Na maďarskej strane bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa v roku 2007 pohyboval v intervale od 268 mg.kg^-1 (v priesakovom kanáli pri Rajke)do 1540 mg.kg^-1 (v Mošonskom Dunaji pri Véneku). Najvyšší obsah celkového dusíka bol zistený v Ášváňskom ramene (3850 mg.kg^-1) v Mošonskom Dunaji pri Véneku (3800 mg.kg^-1).

2.9. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou

Táto kapitola sa zaoberá rozdielmi medzi slovenskými a maďarskými údajmi v ukazovateľoch kvality povrchovej vody na spoločne monitorovaných odberových miestach a výsledkami, ktoré boli dosiahnuté pri eliminácii týchto rozdielov.

Niekoľko ukazovateľov kvality povrchovej vody (železo, mangán, CHSK_Mn a sírany), kde boli v predchádzajúcom období zistené rozdiely, neboli v roku 2007 na spoločne pozorovaných odberových miestach stanovované. V hodnotenom období bol dosiahnutý dobrý súlad v prípade teploty vody, dusičnanov a rozpusteného kyslíka. Rozdiely stále pretrvávajú pri niektorých ukazovateľoch, kde jednotlivé hodnoty namerané jednou zo strán boli odlišné, jednotlivé hodnoty ukazovateľov merané jednou zo strán sú vyššie alebo nižšie než hodnoty stanovené druhou stranou (napr. pH, rozpustené látky, amónny ión, dusitany, fosforečnany, celkový dusík, vápnik, horčík a BSK₅). V prípade iných ukazovateľov je priebeh podobný, ale hodnoty sú u jednej zo strán vyššie alebo nižšie. Vyššie hodnoty boli stanovené slovenskou stranou v prípade vodivosti; v prípade celkového fosforu, hydrouhličitanov, a medi zaznamenala vyššie hodnoty maďarská strana. Príklady sú uvedené na Obr. 2-10 a Obr. 2-12.

2.10. Závery

Na základe dlhodobého hodnotenia je možné konštatovať, že kvalita vody v Dunaji sa vo všeobecnosti zlepšila. Zlepšenie kvality povrchovej vody bolo pozorované už v profile Bratislava (109), čo reprezentuje kvalitu vody vstupujúcej do oblasti ovplyvnenej vodným dielom. Lepšia kvalita povrchovej vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody.

Kvalita povrchovej vody bola v hodnotenom období (1.11.2006-31.12.2007) podobná ako v predchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na špecifické hydrologické a klimatické podmienky v aktuálnom období sledované ukazovatele kvality povrchovej vody nedosiahli extrémne hodnoty. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody v ostatných rokoch vykazuje vysokú stabilitu. Na jednotlivých miestach vzorkovania bol v prípade nutrientov zaznamenaný ďalší mierny pokles. Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov a organické znečistenie reprezentované BSK₅ a CHSK_Mn bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2006 nižšie. Keď analyzujeme zmeny v obsahu nerozpustných látok na odberných miestach v Dunaji, je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (odberné miesto pri Medveďove) je počas povodňových vĺn nižší než v Dunaja pri Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný efekt zdrže. Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli zaznamenané v prípade zinku a medi, najnižšie obsahy boli zaznamenané v prípade ortute a kadmia. Veľká časť analyzovaných koncentrácií bola pod medzami stanovenia použitých analytických metód..

Kolísanie ukazovateľov kvality povrchovej vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji sa v hornom a dolnom úseku rieky odlišuje. Kvalita vody na odberovom mieste pri Čunove/Rajke sleduje kvalitu vody v Dunaji, zatiaľ čo kvalita vody na dolnom úseku Mošonského Dunaja (nad sútokom s Dunajom) je formovaná jeho prítokmi a lokálnym znečistení zo sídiel. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd podstatne zlepšila. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah všetkých nutrientov na tomto odberovom mieste poklesol, aj keď ich koncentrácie v porovnaní s ostatnými odbernými miestami stále dosahujú najvyššie hodnoty. Najčistejšia voda je charakteristická pre priesakové kanále, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

Monitoring hydrobiologických prvkov kvality podzemnej vody v hodnotenom období bol na spoločne monitorovaných odberných miestach uskutočnený podľa novej metodiky odsúhlasenej v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd. Boli hodnotené štyri biologické prvky kvality povrchovej vody – makrozoobentos, makrofyty, fytoplanktón a fytobentos. Na základe výsledkov boli odberové miesta na Dunaji zatriedené do II. a III. triedy kvality, čo zodpovedá dobrému a priemernému ekologickému stavu a odberné miesto na Mošonskom Dunaji pri Véneku bolo zatriedené do IV. triedy kvality, čo predstavuje zlý ekologický stav. Toto hodnotenie nie je založené na konečných hodnotiacich schémach, ktoré ešte musia byť pozmenené a dokončené. Hodnotenie odberových miest, ktoré sú pozorované len maďarskou stranou bolo uskutočnené podobne, ale boli hodnotené len dva biologické prvky – fytoplanktón a fytobentos. Podľa fytobentosu bol na každom odberovom mieste stanovená II. trieda kvality, čo predstavuje dobrý ekologický stav. Podľa fytoplanktónu bola na niektorých odberových miestach stanovená II. a III. trieda kvality a v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti IV. a V. trieda kvality, čo zodpovedá zlému a veľmi zlému ekologickému stavu. Monitoring a hodnotenie na odberových miestach sledovaných iba slovenskou stranou bolo uskutočnené podľa metodiky používanej v predchádzajúcich rokoch. Bol hodnotený makrozoobentos a fytoplanktón. Podľa sapróbneho indexu biosestónu, ktorý je podstatne determinovaný zložením fytoplanktónu, bola voda na odberných miestach zatriedená do II. a III. triedy kvality. Podľa sapróbneho indexu makrozoobentosu bola voda v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave zatriedená do II. a III. triedy kvality, zatiaľ čo v zdrži sa triedy kvality pohybovali od II. do IV. triedy.

Kvalita sedimentov bola hodnotená podľa „Kanadskej smernice o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)). V prípade anorganického znečistenia sedimentov boli v roku 2007 na slovenskom území zaznamenané nízke koncentrácie ťažkých kovov. Každá zaznamenaná hodnota kolísala pod alebo blízko úrovne prahového účinku (Threshold Effect Level - TEL), kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedkavo. V sedimentoch analyzovaných maďarskou stranou boli zaznamenané dve prekročenia úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL) v prípade ortute, kedy sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje často. Koncentrácie ostatných analyzovaných ťažkých kovov boli nízke a väčšinou sa pohybovali pod limitnými hodnotami TEL. Zaznamenané koncentrácie v prípade organických mikroznečisťovateľov väčšinou kolísali pod limitnými hodnotami TEL.

Tabuľka 2-7: Orientačná klasifikácia ukazovateľov kvality povrchovej vody podľa dohodnutých limitov per klasifikáciu kvality povrchovej vody

*        všetky údaje pod medzou stanovenia

**     väčšina údajov pod medzou stanovenia

-         ukazovateľ nebol na odbernom mieste pozorovaný

V Tabuľke 2-7 bola vykonaná orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania a vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody. Orientačná klasifikácia bola realizovaná použitím limitných hodnôt päť triedneho systému podľa klasifikácie kvality hraničných vôd prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd na jej LXV. zasadnutí a uvedenej v „Smernici pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji”.

Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, čo následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality. V prípade, že je uvedený interval (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo ich závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality v zátvorke znamená, že nameraná hodnota sa v hodnotenom období vyskytla raz alebo dvakrát (väčšinou počas vysokých prietokov alebo povodňových vĺn). Interval s hviezdičkou predstavuje situáciu, kedy bola každá zaznamenaná hodnota pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, alebo sa medza stanovenia počas hodnoteného obdobia zmenila a zároveň patrila do inej triedy kvality.

Na základe porovnania kvality vody pritekajúcej do ovplyvneného územia (odberné miesta pri Bratislave) a kvality vody, ktorá ovplyvnené územie opúšťa (odberné miesto pri Medveďove) je zrejmé, že kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná.

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody  Vodivosť
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody NH4+		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody NO3-		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   PO43-
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  Pcelkový		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody O2		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody  CHSKMn
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody Cu		Obr. 2-11 Kvalita povrchovej vody Chlorofyl-a		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  BSK5