V predchádzajúcom roku neboli v monitoring hladín a prietokov povrchových vôd zaznamenané žiadne zmeny. Zaznamenávanie hladín povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2007 uskutočňovalo na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Na niektorých vodomerných staniciach boli uskutočnené aj vyčíslenia prietokov (10 vodomerných staníc na každej strane). Pozorovacia sieť je znázornená na Obr. 1-1a, Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode dohodli vzájomne si vymieňať údaje z týchto vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté časové rady údajov. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody. 

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

Ako súčasť medzivládnej Dohody, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 na Dunaji vo vodomernej stanici Bratislava - Devín má byť do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo prepustený priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Aktuálne denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava - Devín, berúc do úvahy manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. V prípade prietokov nad 5400 m³s^-1 sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať Čunovo neberie pri výpočte ročného priemeru do úvahy. V Dohode bolo dohodnuté, že ďalších 43 m³s^-1 vody bude prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála.

Vodočetná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody, ktoré sa prepúšťa do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny denný prietok 845 m³s^-1 sa vyskytol 1. januára 2007, keď priemerný denný prietok bol 875.6 m³s^-1. Maximálny ročný prietok sa vyskytol 8. septembra 2007, keď dosiahol 75504 m³s^-1, s maximálnym priemerným denným prietokom 7246 m³s^-1. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2007 dosiahol 1768 m³s^-1, čo bol druhý najnižší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992 (Tab. 1-2). Zvažujúc priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka 2007 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne neobvyklé hodnoty, avšak priebeh nebol typický. Mimoriadne suché mesiace boli apríl, máj a jún. December 2006, júl a august 2007 boli patrili k suchým mesiacom. Marec bol priemerne vodný, zatiaľ čo novembra 2006, január, február a október 2007 patrili k vodným mesiacom. Kvôli jedinej povodňovej vlne v roku 2007 bol september extrémne vodným mesiacom.

Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

Nízke prietoky v Dunaji sa v priebehu hydrologického roka 2007 vyskytovali najmä v decembri 2006; prietoky v tretej dekáde kolísali pod 1000 m³s^-1. Minimálny ročný prietok 845 m³s^-1 sa vyskytol 1. januára 2007 (priemerný denný prietok zodpovedal 875 m³s^-1), avšak minimálny priemerný denný prietok 827 m³s^-1, bol zaznamenaný 27. decembra 2006. Prvá významnejšia prietoková vlna sa vyskytla v tretej dekáde januára, kulminujúc pri 3942 m³s^-1, s priemerným denným prietokom 3290 m³s^-1. Prietoky po kulminácii kolísali okolo hodnôt dlhodobého priemeru, avšak koncom februára poklesli. Ďalšia prietoková vlna sa vyskytla začiatkom marca, keď prietoky dosahovali hodnoty okolo 3000 m³s^-1, s maximom 3079 m³s^-1. Nedostatok zrážok v marci a apríli sa odzrkadlil v podstatnom znížení prietokov. Prietoky kolísali pod hodnotami dlhodobého priemeru a počas prvej májovej dekády dosiahli najnižšie priemerné denné hodnoty pozorované v tomto období. Krátkotrvajúce ale výdatné zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyvolali náhle prudké stúpnutie prietoku, kulminujúce pri 4380 m³s^-1. Priemerný denný prietok dosiahol 3952 m³s^-1. Krátka prietoková vlna prudko klesla a prietoky kolísali blízko minimálnych dlhodobých hodnôt. Táto situácia, okrem miernej prietokovej vlny koncom mája, pokračovala až do začiatku júla. V prvej polovici júla boli zaznamenané ďalšie dve mierne prietokové vlny, ako odozva na vyššie zrážky v povodí Dunaja. Avšak po druhej kulminácii (3529 m³s^-1) prietoky opäť klesli takmer k dlhodobým minimálnym hodnotám. Koncom augusta bol zaznamenaný podstatný pokles teploty a v prvej dekáde septembra sa vyskytli výnimočne bohaté zrážky, čo koncom prvej dekády vyvolalo významnú povodňovú vlnu. Maximálny priemerný denný prietok dosiahol 7246 m³s^-1, s kulmináciou pri 7550 m³s^-1. Prietoky po kulminácii postupne klesali. Pokles bol prerušený slabou prietokovou vlnou koncom septembra, avšak pokles pokračoval do polovice októbra, keď prietoky kolísali podstatne pod hodnotami dlhodobého priemeru. V dôsledku nadpriemerného množstva zrážok v druhej polovici októbra prietoky koncom hydrologického roka stúpli na 2120 m³s^-1.

Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2007 na vodomernej stanici č. 1250 – Bratislava - Devín je znázornený na Obr. 1-2.

1.1. Prietok do Dunaja pod haťou Čunovo 

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo je založené na priemerných denných prietokoch stanovených v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3). V záujme stanovenia prietoku dodávaného do starého koryta Dunaja boli v týchto staniciach uskutočnené spoločné merania prietoku.

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2007 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava - Devín v hydrologickom roku 2007 bol 1768 m³s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode bola slovenská strana povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 349,2 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 422,9 m³s^-1.

Počas hydrologického roka 2007 bolo potrebné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody prekračujúce 600 m³s^-1 v jednom prípade, kvôli povodňovej vlne na Dunaji (september 2007). Podľa modifikovanej metodiky výpočtu priemerného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, prietoky prekračujúce 600 m³s^-1, zatiaľ čo prietok v Dunaji je vyšší než 5400 m³s^-1, boli redukované na 600 m³s^-1. Keď odpočítame množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané počas povodňových situácií (5 hodnôt), dostaneme priemerný ročný prietok 393,7 m³s^-1, čo predstavuje 112,7 % množstva vyžadovaného Dohodou. Priemerné ročné minimum 214,0 m³s^-1 v starom koryte Dunaja bolo namerané 6. novembra 2006; priemerné ročné maximum 3665 m³s^-1 bolo zaznamenané 7. septembra 2007.

Keď hodnotíme množstvo vody prepustené do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Pri zvažovaní minimálnych hodnôt predpísaných v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³s^-1, vo vegetačnom období aspoň 400 m³s^-1) je možné konštatovať, že berúc do úvahy presnosť meraní (10 %), sa prietoky pod 250 m³s^-1 v zimnom období vyskytli niekoľko krát (11 dní v novembri a 2 dni v decembri 2006), vo vegetačnom období boli minimálne prietoky 400 m³s^-1 dodržané.

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja 

Podľa medzivládnej Dohody by prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, mal byť 43 m³s^-1. Merania prietoku sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a tiež nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. V tomto vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2007 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 37,79 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 7,232 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 48,62 m³s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II v hydrologickom roku 2007 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 2,24 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 1,29 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 4,82 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2007, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťanej cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 40,03 m³s^-1, čo predstavuje 93,1 % dohodnutého množstva. Minimálny priemerný denný prietok bol 10,87 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 50,78 m³s^-1. 

Podľa požiadavky maďarskej strany bol prietok v hydrologickom roku 2007 významne znížený pri dvoch príležitostiach. Od polovice decembra 2006 do polovice februára 2007 (64 dní) kvôli rekonštrukčným prácam v pravostrannej ramennej sústave, a v septembri 2007 (9 dní) kvôli vysokým hladinám vnútorných vôd počas povodňovej vlny na Dunaji (Obr. 1-4). Prietok bol znížený aj kvôli technickej údržbe turbín koncom februára a v prvej polovici marca 2007 (20 dní). Ak sa obdobia so zníženým prietokom podľa požiadavky maďarskej strany nebudú brať do úvahy dostaneme priemerný ročný prietok 44,98 m³s^-1. Po zvážení technických a hydrologických podmienok je možné konštatovať, že celkové množstvo vody 43 m³s^-1 predvídané v Dohode, prepúšťané cez Mošonský Dunaj a cez priesakový kanál, bolo splnené.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečiť sústavnú dotáciu vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja. 

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Riečne ramená v oblasti inundácie na maďarskej strane môžu byť zásobované vodou z dvoch zdrojov. Na získanie celkového množstva sú tieto dva toky spočítané:

a)       cez tri otvory v brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

b)      Z priesakového kanála cez stavidlo č. V. 

Kritériá pre reguláciu distribúcie vody boli nastavené tak, aby uspokojili potreby stanovené pri plánovaní revitalizácie pravostrannej ramennej sústavy. Referenčný stav bol stanovený koncom deväťdesiatych rokov za účasti zainteresovaných osôb. Berúc do úvahy rôzne potreby tento odzrkadľuje hydrologický režim päťdesiatych rokov. V ramenách v inundačnej oblasti bolo cieľom vytvorenie vodných hladín charakteristických pre toto obdobie. Prietok bol stanovený ako funkcia prietoku prichádzajúceho do profilu Bratislava - Devín. Environmentálny stav Szigetközu v referenčnom období bol stanovený ako najviac podobný stavu, ktorý môže byť dlhodobo udržateľný a poskytuje postačujúce informácie o riečnej morfológii a hydrogeologickom režime pre stanovenie referenčného stavu. Toto je plne v súlade s odporúčaniami Rámcovej smernice o vode a cieľom manažmentu povodia.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami uskutočnené v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2007 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 61,95 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 445,0 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2007 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 12,42 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 36,70 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2007 (Obr. 1-5), pozostávajúceho z množstva vody pretekajúceho cez profil Helena a množstva vody pretekajúceho cez stavidlo č. V v pravostrannom priesakovom kanáli, boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do riečnych ramien v oblasti inundácie bol 74,37 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 6,35 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 445,0 m³s^-1.

Berúc do úvahy nepriaznivé meteorologické a hydrologické podmienky (nízke prietoky v Dunaji) v roku 2007 nebolo realizované umelé zaplavenie oblasti inundácie. Množstvo vody prepúšťané a distribuované v maďarskej ramennej sústave vytvorilo hladiny vody charakteristické pre referenčný stav v hornej časti inundačného územia – v ramenných sústavách pri obci Tejfalusziget a Cikola, a pozdĺž kanálu v blízkosti obce Lipót. Hladiny vody monitorované v Bodakskej a Ášváňskej ramennej sústave boli o niečo vyššie než hodnoty prislúchajúce referenčnému stavu. Chýbajúce revitalizačné práce v oblasti na dolnom úseku hrajú úlohu pri nedosiahnutí žiadaného stavu.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že pre obdobie nízkych a priemerných prietokov boli cieľové hodnoty referenčného stavu celkom dobre dosiahnuté. Avšak, vo vzťahu ku každému dotknutému vodnému telesu hydromorfologické riziko pretrváva. 

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2007 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 24,84 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 8,53 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 44,90 m³s^-1.

Režim zásobovania vodou je regulovaný manipulačným poriadkom a sleduje vodný režim Dunaja. Počas rekonštrukčných prác v oblasti inundácie v mimovegetačnom období (december 2006 – február 2007) bolo na Mošonskom Dunaji simulované obdobie malej vody. Toto bolo uskutočnené znížením množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove. Popri funkcii zásobovania vodou má stavidlo č. I aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam.

1.4. Charakteristiky hladiny vody Dunaja na úseku Čunovo - Vámosszabadi 

Úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi môže byť podľa prevažujúceho vplyvu rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované  údajmi získanými z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristiky štyroch sekcií na úseku Čunovo - Vámosszabadi v hydrologickom roku 2007 sú nasledovné:

a)      Úsek Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek dodáva vodu do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Hladina vody je udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,39 do 0,75 m.s^-1. V hydrologickom roku 2007 boli prietoky prekračujúce 600 m³s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja pri jednej príležitosti (september 2007), maximálny priemerný denný prietok bol 3665 m³s^-1. Počas povodňovej vlny bola zaznamenaná rýchlosť prúdenia 2,53 m.s^-1. V hydrologickom roku 2007 maďarská strana nepožadovala prepúšťanie zvýšeného množstva vody (nad dohodnuté maximum 600 m³s^-1) pre umelé zaplavenie pravostrannej inundačnej oblasti.
Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,53 do 127,10 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,09 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,46 do 126,48 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,00 m n. m. (Obr. 1-7).

b)      Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku koryta. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 117,78 do 123,42 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,78 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,43 do 118,88 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 113,96 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,91 - 1,47 m.s^-1. Počas povodňovej vlny bola zaznamenaná rýchlosť prúdenia 2,16 m.s^-1.

c)      Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri bežnej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m³s^-1 v Medveďove. Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,66 do 116,91 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,24 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja môže v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne dosiahnuť cca 0,20 m.

d)      Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 0,30 m) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá môže byť uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi-Medveďov v roku 2007 bol 1713 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,15 do 114,99 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 109,83 m n. m. (Obr. 1-10). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v rozmedzí 1,16 – 1,69 m.s^-1. Počas povodňovej vlny bola zaznamenaná rýchlosť prúdenia 1,89 m.s^-1.