8. časť

 

8.1. Záverečné konštatovania

Po zvážení vyhodnotenia výsledkov monitoringu životného prostredia v hydrologickom roku 2006 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

  1. Vodočetná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2006 bol 2152 m3s-1, čo bol šiesty najvyšší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2006 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty.   
    Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 425,1 m3.s-1 do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2006 bol 495,6 m3.s-1. Berúc do úvahy pozmenenú metodiku výpočtu priemerného prietoku, prijatú v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, prietoky prekračujúce 600 m3.s-1, keď bol prietok v Dunaji vyšší než 5400 m3.s-1, boli redukované na 600 m3.s-1. Keď odpočítame množstvo vody nad 600 m3.s-1, prepúšťané počas povodní (15 hodnôt), dostaneme priemerný ročný prietok 424,5 m3.s-1, čo predstavuje 99.9 % z množstva požadovaného Dohodou. To znamená, že záväzok bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja bol 42,57 m3.s-1, čo predstavuje 99 % dohodnutého množstva. Berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti uvedené v medzivládnej Dohode a presnosť meraní je možné konštatovať, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena Dunaja bolo tiež splnené.

  2. Kvalita povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenila. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji počas hydrologického roka 2006 súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji počas povodňových vĺn. Zdrž situovaná pod Bratislavou, v závislosti na aktuálnej rýchlosti prúdenia, hrá určitú úlohu pri sedimentácii a premiestňovaní plavenín. Kolísanie ukazovateľov kvality vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji.
    Kvalitu vody v Mošonskom Dunaji, popri vplyve dotácie vody, formujú prítoky a miestne znečistenie z obcí. Pred jeho sútokom s Dunajom je kvalita vody premenlivá v čase, čo potvrdzujú nepriaznivé hodnoty niektorých ukazovateľov (elektrická vodivosť, rozpustené látky, koliformné baktérie, CHSKMn, BSK5, nutrienty a sapróbny index). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody zlepšila vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd. Množstvo chlorofylu-a v Mošonskom Dunaji pri Véneku bolo podstatne nižšie než v predchádzajúcom roku. Najčistejšia voda bola zistená v priesakových kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.      
    Vzhľadom na hodnotenie kvality vody v roku 2006 je kvalita vody v Dunaji pri Medveďove veľmi podobná kvalite vody pri Bratislave. 
    Vzhľadom na hodnotenie kvality sedimentov v roku 2006 je možné konštatovať, že množstvo analyzovaných mikroznečisťovateľov je v ovplyvnenom území nízke a veľká väčšina nameraných hodnôt bola pod alebo kolísa blízko úrovne prahového účinku (TEL), keď sa nepriaznivý účinok na biologický život vyskytuje zriedka, v menej ako 25 %, a zodpovedá neznečistenému prírodnému prostrediu. Z hľadiska anorganických mikrozenčisťovateľov sa najznečistenejším miestom vzorkovania zdá byť Ášváňske rameno.

  3. Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v celej oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo podstatné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov na Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov sa v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu neboli zaregistrované žiadne zmeny a pozdĺž koryta Dunaja je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd.
    Výsledky monitoringu zdôrazňujú potrebu zvýšenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačného územia na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a na Istragovskom ostrove na slovenskej strane by mohlo byť riešené opatreniami aplikovanými v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.       
    Zvýšenie hladín podzemnej vody v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Takéto opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v oblasti inundácie a mohli by tiež pomôcť pri umelom zaplavovaní. Akékoľvek opatrenia aplikované v koryte alebo v inundačnej oblasti musia vyhovovať aktivitám protipovodňovej ochrany v tomto území. 
    Bolo by potrebné celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenom území založené na porovnaní období pred výstavbou priehrady a súčasnosťou. Pre tieto účely je potrebné rozšírenie obdobia pre vzájomnú výmenu údajov.

  4. Sumarizujúc výsledky dlhodobého pozorovania kvality vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu vo väčšine sledovaných studní trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. V roku 2006 obsahy ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organických látok v porovnaní s predchádzajúcim rokom vo všeobecnosti mierne klesli alebo sa nezmenili, organické znečistenie je len lokálne. Nízka koncentrácia kyslíka je tiež typická. Zmeny v kvalite podzemnej vody na niektorých miestach odrážajú integrovaný vplyv zmien, ktoré sa v oblasti vyskytli, v ktorých úlohu hrajú aj smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené a zmenené dotáciou vody do Szigetközu.
    Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že pozorované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. V priebehu pozorovaného obdobia sa vyskytli aj ojedinelé prekročenia limitných hodnôt.    
    V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je možné usudzovať, že ukazovatele kvality vody sú vynikajúce a zloženie vody je charakterizované vysokým stupňom stability na oboch stranách. Avšak v studniach v oblasti Győru je obsah amónneho iónu a organických látok vyšší. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu ojedinele prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo kolíše okolo nich.

  5. Obsah pôdnej vlhkosti v roku 2006 bol výrazne ovplyvnený povodňou v marci/apríli, vysokými prietokmi v máji a júni a množstvom zrážok začiatkom vegetačného obdobia, najmä v apríli. Hydrologické a klimatické podmienky v júli neboli priaznivé, ale množstvo zrážok a povodeň v auguste opäť zvýšili obsah pôdnej vlhkosti. Koniec vegetačného obdobia bol charakterizovaný množstvom zrážok pod dlhodobým priemerom a teplotami prekračujúcimi priemerné hodnoty. Priemerná hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia 2006 bola v porovnaní s priemernou hladinou podzemnej vody v ostatných dvoch rokoch vyššie. Na začiatku vegetačného obdobia obsah pôdnej vlhkosti dosiahol 90-95 % úrovne nasýtenia. Bolo charakteristické, že v pôdnych vrstvách do hĺbky 1 m boli minimálne, priemerné aj maximálne hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti vyššie na všetkých monitorovacích lokalitách. V pôdnych vrstvách v hĺbke pod 1 m boli priemerné a maximálne hodnoty podobné ako predchádzajúci rok. Od augusta bol registrovaný pokles obsahu pôdnej vlhkosti a minimálne hodnoty sa väčšinou vyskytli koncom vegetačného obdobia.     
    V dolnej časti inundačnej oblasti na slovenskej strane bol zaregistrovaný pokles obsahu pôdnej vlhkosti pri nízkych, alebo dokonca aj pri priemerných prietokoch v Dunaji. Kvôli erózii riečneho koryta pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja hladina podzemnej vody nezásobuje dostatočne pôdny profil. Pozorovanie pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách, ktoré sa nachádzajú v poľnohospodárskej oblasti na slovenskej strane, aj počas roka 2006 potvrdilo, že obsah pôdnej vlhkosti zostal nezmenený.

  6. Monitoring lesných porastov na slovenskej strane bol zameraný na rozmanité klony šľachtených topoľových klonov. Na základe výsledkov monitoringu je možné usudzovať, že vo všeobecnosti je rast topoľových klonov v rôznych častiach inundačnej oblasti podobný. Prírastok starších porastov po kulminácii rastu klesá pomaly, ich rast, najmä výškový, je naďalej dobrý. Z hľadiska mladých porastov je možné konštatovať, že pri obnovení monitoringu bol pozorovaný pomalý rast, ktorý sa v nasledujúcich rokoch postupne zlepšoval. V prípade novovysadených stromov koreňový systém nie je rozvinutý, a tak je prístup k vode sťažený. Problémy s opätovným zalesňovaním vyťažených plôch zdôrazňuje potrebu hydrotechnických opatrení. Vodný režim v inundačnej oblasti môže byť zlepšený zvýšením hladiny podzemnej vody, umelým zaplavovaním územia a opatreniami v starom koryte Dunaja, ktoré zdvihnú hladinu vody. Zdravotný stav lesov v inundácii v roku 2006 bol na základe terestrického prieskumu dobrý, podobne ako predchádzajúci rok.
    Zloženie lesných porastov na maďarskej strane pozostáva hlavne z vŕb a šľachtených topoľov. Popri tom je monitorovaných niekoľko tvrdých a nížinných lesných porastov. Podľa dendrometrických meraní v roku 2006 zmenené vlhkostné podmienky v oblasti Szigetközu po odklonení Dunaja ovplyvnili lesné porasty, avšak vplyv je silne závislý na druhu lesa a jeho polohe. Staršie a stredne staré topoľové porasty „I-214“ a „Pannonia“ s výnimočnou rastovou kapacitou, ktoré sú umiestnené v dobrom habitate, neboli ovplyvnené alebo bol vplyv veľmi slabý. Existujú však vážne ovplyvnené porasty, ktoré pozostávajú z vŕb alebo mladých topoľov, ktoré sú umiestnené na stanovištiach nevhodných pre tento druh stromov. Tempo obvodového prírastku sledovaných topoľových porastov bol podobný ako v predchádzajúcich rokoch. Pozitívny vplyv povodní a vyššieho množstva zrážok sa neodrazil vo vyšších prírastkoch. Zdravotný stav lesných porastov bol priaznivý. Čo sa týka druhového zloženia boli počas uplynulých dekád zistené zmeny. Dnes je v Szigetköze viac druhov stromov než bolo pred dvadsiatimi rokmi. Podiel šľachtených topoľov významne poklesol, zatiaľ čo boli zavedené iné šľachtené, zdokonalené domáce druhy.

  7. Začiatok vegetačného obdobia, apríl-máj 2006, bol bohatý na zrážky. Teplota bola nižšia, teda intenzívny rast vegetácie začal neskôr (koniec apríla). Teploty v júni a júli boli extrémne vysoké a v júli boli sprevádzané nedostatkom zrážok. Situácia sa zlepšila v auguste, keď bolo množstvo zrážok vyššie. Jeseň bola suchá, atypicky teplá a dlhotrvajúca. Hydrologické podmienky v roku 2006 boli tiež priaznivé. Veľká časť inundácie bola niekoľkokrát zaplavená (marec/apríl, jún, august), vysoké prietoky sa vyskytovali do konca júna. Extrémne nízke prietoky v Dunaji boli charakteristické v júli. Prietoky dosiahli hodnoty blízko pozorovaných miním. Tieto podmienky silne ovplyvnili vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev Priaznivé klimatické a hydrologické podmienky sa odzrkadlili v náraste biomasy bylinnej vrstvy, aj keď jej výška bola mierne nižšia v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď boli zaznamenané maximálne hodnoty za celé obdobie monitorovania. Počet druhov bol nevýznamne vyšší. Na niektorých monitorovacích plochách bol v dôsledku povodní zaregistrovaný ústup žihľavy dvojdomej (Urtica dioica) a inváznych druhov. Štruktúra fytocenózy pozdĺž Mošonského Dunaja zostala nezmenená. Stabilizovaný vývoj fytocenóz je možné pozorovať na veľkej časti ľavostranného inundačného územia. Nepriaznivé vlhkostné podmienky však boli zistené v oblasti nad kanálom na dotáciu vody a v oblasti Istragovského ostrova. Vyššie množstvo zrážok a priaznivé hydrologické podmienky v roku 2006 oddialili stratu olistenia a nevyskytlo sa mozaikovité vypadávanie pokryvnosti bylinnej vrstvy.
    Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov na veľkej časti slovenského inundačného územia je stabilizované. V najviac zvlhčovaných oblastiach sa vyskytujú typické močiarne spoločenstvá lužných lesov. Avšak zhoršovanie hydrologického režimu v oblasti Istragovského ostrova vyvolalo strednú degradáciu malakocenózy, početné sú už euryekné druhy. Trend postupného pokles počtu druhov a početnosti jednotlivých druhov zaregistrovaný v predchádzajúcich rokoch sa zmenil. V roku 2006 bol zaznamenaný nárast počtu druhov a podstatný nárast početnosti, pri niektorých hygrofilných druhoch bolo zaznamenaných niekoľko stoviek jedincov. Spoločenstvo mäkkýšov na niektorých miestach vzorkovania by mohlo byť ovplyvnené vyťažení okolitých lesných porastov.
    Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé od špecifických lokálnych hydrologických podmienok. Po vymytí silnou povodňou v roku 2002 bola v ostatných rokoch zaznamenaná regenerácia a intenzívny rozvoj vodných makrofýt. Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli na oboch stranách podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien v inundácii je charakteristická väčšou hĺbkou vody, čo zodpovedá stabilizovanému druhovému zloženiu spoločenstiev vodných rastlín. V ostatných dvoch rokoch boli spoločenstvá makrofýt veľmi podobné.  
    Čo sa týka vodnej fauny v Dunaji medzi slovenskými a maďarskými výsledkami existujú značné rozdiely. Podľa slovenských pozorovaní spoločenstvá vodných mäkkýšov mali slabý výskyt a spoločenstvá planktonických kôrovcov, potočníkov a podeniek boli v Dunaji veľmi chudobné. Maďarské výsledky v spoločenstve mäkkýšov preukázali výrazný nárast počtu druhov a abundancie, planktonické kôrovce, potočníky a podenky boli druhovo bohaté a početné. V inundačnom území boli na oboch stranách zaregistrované stabilné, druhovo bohaté a početné spoločenstvá mäkkýšov. V prípade vážok boli v slovenskom inundačnom území zaznamenané chudobné spoločenstvá. Na maďarskej strane sú pozorované zmeny smerom k reofilnejším druhom, zatiaľ čo v oblasti chránenej proti povodniam sú registrované stabilizované spoločenstvá vážok. Planktonické kôrovce v inundačnej oblasti sú pomerne druhovo bohaté, na slovenskej strane dominujú euplanktonické druhy. Zloženie planktonických kôrovcov v oblasti chránenej proti povodniam na maďarskej strane indikuje diverzitu a stabilitu habitatov. V prípade potočníkov a podeniek boli v slovenskej inundácii zaregistrované chudobné spoločenstvá, zatiaľ čo na maďarskej strane boli pozorované druhovo bohaté a veľmi početné spoločenstvá.    
    Čo sa týka spoločenstva rýb v Dunaji, je možné konštatovať, že ichtyocenóza v rieke Dunaj je v ostatných rokoch stabilizovaná. Je možné registrovať mierny pokles druhovej diverzity, ale výsledky jednotlivých odberov sú vysoko závislé od aktuálneho prietoku v Dunaji a iných okolnostiach vzorkovania. Spolu s dominanciou eurytopných druhov je možné registrovať nárast nepôvodného expanzívneho reofilného druhu z rodu Neogobius. V pravostrannej ramennej sústave sa väčšinou vyskytujú eurytopné druhy. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov v ichtyofaune odráža čiastočné prepojenie s hlavným korytom. Druhová bohatosť rybieho spoločenstva je významná a stabilná. V maďarskej oblasti chránenej proti povodniam je od zavedenia dotácie vody pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Druhové bohatstvo sa stabilizovalo a v priebehu ostatných rokov bolo vyrovnané. Druhovo bohaté a početné spoločenstvo rýb bolo registrované aj v slovenskej inundácii. Boli zaregistrované eurytopné, reofilné a limnofilné druhy, dominujú euryekné druhy. V roku 2006 bol na monitorovacej lokalite č. 2603 zaznamenaný výrazný nárast početnosti expanzívneho druhu Ameiurus melas. 

8.2. Odporúčania 

Odporúčania uvedené v tejto kapitole budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

  1. Monitoring v roku 2008 bude uskutočnený podľa Štatútu o činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie pozmenenom v máji 2007. Podľa modifikovaného Štatútu sa v rámci monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd kladie väčší dôraz na Rámcovú smernicu o vode. Monitorovanie, vrátane vyhodnotenia v roku 2007 by malo byť považované za prechodné.

  2. V súvislosti so zmenami v metodike monitoringu kvality vôd sa odporúča celkové hodnotenie uplynulého obdobia.

  3. Slovenská strana opakovane navrhuje rozšírenie týkajúce sa dohodnutého obdobia pre výmenu údajov aspoň o 10 rokov dozadu (aspoň od roku 1982). Terajšie obdobie vzájomnej výmeny údajov predstavuje obdobie začínajúce októbrom 1992. Rozšírenie by sa malo týkať všetkých existujúcich údajov pre monitorovacie miesta, lokality, plochy a ukazovatele v súčasnosti zahrnutých do rámca Spoločného monitorovania podľa medzivládnej Dohody z roku 1995.

  4. Ak sa dohodne rozšírenie výmeny údajov odporúča sa celkové hodnotenie hladín podzemných vôd na ovplyvnenom území založené na porovnaní období pred a po prehradení.

  5. Strany navrhujú uskutočniť prehľad metód hodnotenia prijatých oboma stranami v súvislosti s Rámcovou smernicou o vode.