5. časť

 Monitoring pôdnej vlhkosti

 5.1. Metódy získavania údajov

Monitoring pôdnej vlhkosti pokračoval v roku 2006 podľa medzivládnej Dohody. Merania na oboch stranách boli uskutočnené bezo zmien. Slovenská strana merala pôdnu vlhkosť neutrónovou sondou do predpísanej hĺbky alebo po hĺbku hladiny podzemnej vody. Maďarská strana merala pôdnu vlhkosť kapacitnou sondou do hĺbky 2 m. Pôdna vlhkosť je na oboch stranách vyjadrovaná celkovým obsahom pôdnej vlhkosti v objemových percentách, zaznamenávaných počas roka v hĺbkovom intervale 10 cm pre každé meranie. Merania na slovenskej strane boli vykonané na dvanástich lesných monitorovacích plochách, na piatich biologických monitorovacích plochách a na troch poľnohospodárskych plochách – Tab. 5-1. Merania na maďarskej strane boli vykonané na šiestich lesných monitorovacích plochách a na piatich poľnohospodárskych plochách – Tab. 5-2. Monitoring bol na troch plochách zanechaný. Situácia pozorovacích objektov je znázornená na Obr. 5-1. 

Tabuľka 5-1: Zoznam monitorovacích staníc na slovenskej strane

Tabuľka 5-2: Zoznam monitorovacích staníc na maďarskej strane

5.2. Spôsoby prezentácie údajov 

Obe strany prezentujú pôdnu vlhkosť v obrázkoch znázorňujúcich priemerný obsah pôdnej vlhkosti v objemových percentách pre hĺbkový interval od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Malý rozdiel sa môže vyskytnúť v maďarských údajoch, kde hodnota pre hĺbkový interval pod 110 cm môže reprezentovať priemernú hodnotu pre menej ako 10 meraných hodnôt. Na farebných obrázkoch je znázornené rozdelenie pôdnej vlhkosti v čase pre celú meranú hĺbku. Grafická prezentácia celej sady nameraných údajov je uvedená v slovenskej a maďarskej Národných ročných správach. 

5.3. Vyhodnotenie výsledkov na maďarskej strane 

Merania pôdnej vlhkosti na maďarskej strane v roku 2006 pokračovali na lesných monitorovacích plochách v oblasti inundácie, ako aj na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (Obr. 5-1). Vlhkostné podmienky pôd sú zásadne ovplyvňované zrážkovými podmienkami, hrúbkou a zložením pôdnej vrstvy, ako aj pozíciou hladiny podzemnej vody. Množstvo zrážok v prvých troch mesiacoch roka bolo mierne nad priemerom, ale množstvo zrážok v apríli podstatne prekročil dlhodobé priemerné hodnoty (v Mosonmagyaróvári 219 %, v Győri 174 %). Teplota na začiatku vegetačného obdobia bola mierne chladnejšia než zvyčajne. V júni a júli množstvo zrážok nedosiahlo priemerné hodnoty, ba dokonca v júli bolo o 50 % nižšie. Spolu s vysokými teplotami vzduchu to nepriaznivo ovplyvnilo obsah pôdnej vlhkosti. August bol mierne chladnejší než priemer a zrážky dosiahli 163 % dlhodobého priemeru v Mosonmagyaróvári a 146 % v Győri. Koniec vegetačného obdobia bol charakterizovaný množstvom zrážok pod dlhodobým priemerom a teplotou prekračujúcou priemerné hodnoty.

Pôdna vlhkosť v oblasti Szigetközu bola pozitívne ovplyvnená povodňou na konci Marca a začiatku Apríla a dlhotrvajúcimi vyššími prietokmi počas celého apríla. Nebolo potrebné umelé zaplavenie, pretože koncom mája a začiatkom júna sa vyskytla ďalšia povodeň. Vysoké teploty vzduchu a extrémne nízke prietoky v Dunaji v júli negatívne ovplyvnili obsah pôdnej vlhkosti. Tento negatívny trend bol čiastočne redukovaný povodňou v prvej polovici augusta. Hladina podzemnej vody stúpla po povodniach v prvej polovici roka a v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahla hladiny vyššie o 20-30 cm. Od júla začala klesať a pomaly klesala až do konca hydrologického roka. Priemerná hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia roka 2006 bola v porovnaní s priemernou hladinou podzemnej vody v ostatných dvoch rokoch vyššia.

Pôdna vlhkosť na lesných monitorovacích lokalitách

Vo všeobecnosti bol obsah pôdnej vlhkosti na všetkých lesných monitorovacích  plochách, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, vyšší. Na začiatku vegetačného obdobia obsah pôdnej vlhkosti dosiahol 90-95 % úrovne nasýtenia. Bolo charakteristické, že v pôdnych vrstvách do hĺbky 1 m boli minimálne, priemerné a maximálne hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti vyššie na všetkých monitorovacích lokalitách. V hĺbke medzi 1 a 2 m boli maximálne a priemerné hodnoty vyššie na všetkých meraných lokalitách okrem meracích lokalít T18 a T19. Minimálne hodnoty boli mierne nižšie. Hladina podzemnej vody v rôznych hĺbkach zvlhčovala pôdu na monitorovacích lokalitách T15, T16, T18 a T20 (Obr. 5-2, Obr. 5-4). Mierny alebo žiadny vplyv bol zistený na monitorovacej lokalite T17. Drenážny účinok starého koryta Dunaja prevláda na monitorovacej lokalite T19. Monitorovacia lokalita T15 je situovaná blízko ramena dotácie vody v strednej časti Szigetközu. Pôdne vrstvy sú sústavne dopĺňané z hladiny podzemnej vody (Obr. 5-3). 

Tabuľka 5-3: Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na lesných monitorovacích lokalitách:

Pôdna vlhkosť na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách na strane chránenej proti povodniam

Obsahy pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách T02, T04 a T06 boli väčšinou závislé na zrážkach a poveternostných podmienkach. Avšak aj hladina podzemnej vody ovplyvňovala hlbšie časti pôdneho profilu, najmä počas povodní a vyšších prietokov v Dunaji. Podzemná voda v hydrologickom roku 2006 zasahovala nižšie časti pôdnych profilov od marca do konca júna a v auguste. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m boli zaznamenané počas marca, mája a júna, keď sa vyskytlo väčšie množstvo zrážok. Hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke pod 1 m dosiahli maximálne hodnoty v júni a auguste, keď sa na Dunaji vyskytli povodňové vlny. Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m boli zaregistrované koncom vegetačného obdobia. V pôdnych vrstvách v hĺbke pod 1 m sa vyskytli na začiatku a na konci roka. Minimálne, priemerné a maximálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom väčšinou vyššie.

Monitorovacie lokality T10 a T12 reprezentujú poľnohospodárske oblasti v strednej a dolnej časti Szigetközu. Obe monitorovacie lokality majú hrubú pokryvnú vrstvu a v priebehu vegetačného obdobia hladina podzemnej vody zvlhčovala dolnú časť pôdnych vrstiev. Na monitorovacej lokalite T10 hladina podzemnej vody dosiahla aj vrchné vrstvy. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti v oboch vrstvách, v hĺbke do 1 m a pod ňou, boli zaznamenané v júni. Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m boli zaznamenané v júli na T10 a koncom vegetačného obdobia. V pôdnych vrstvách v hĺbke pod 1 m sa vyskytli na začiatku a na konci roka. Minimálne, priemerné a maximálne hodnoty boli podobné ako predchádzajúci rok. 

Tabuľka 5-4: Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na poľnohospodárskych monitorovacích plochách

5.4. Vyhodnotenie výsledkov na slovenskej strane 

Monitorovacie lokality na slovenskej strane sa nachádzajú v inundačnom území a v poľnohospodárskej oblasti chránenej proti povodniam (Obr. 5-1).

Podľa pozorovaní pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách umiestnených v poľnohospodárskej oblasti (lokality č. 2716, 2717, 2718) obsah pôdnej vlhkosti a pozícia a kolísanie hladín podzemnej vody počas celého pozorovaného obdobia zostali nezmenené (Obr. 5-5). V roku 2006 hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 2716 kolísala v hĺbkach 2,5-4 m, na lokalite č. 2717 v hĺbkach 2,3-3,3 m a na lokalite č. 2718 v hĺbkach 1,8-2,8 m.

Kolísanie obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 0 do 1 m úplne závisí na klimatických podmienkach a zavlažovaní. V hĺbkovom intervale od 1 do 2 m je kolísanie pôdnej vlhkosti čiastočne ovplyvnené hladinou podzemnej vody, na monitorovacej lokalite č. 2716 zriedka. Obsah priemernej pôdnej vlhkosti v roku 2006 v hĺbke do 1 m väčšinou kolísal v rozmedzí od 9 do 26 % na lokalite č. 2716, v rozmedzí od 25 do 35 % na monitorovacej lokalite č. 2717 a v rozmedzí od 28 do 38 % na monitorovacej lokalite č. 2718. Vďaka bohatým zrážkam v marci boli na každej monitorovacej lokalite namerané najvyššie obsahy pôdnej vlhkosti za celé obdobie pozorovania. V hĺbke medzi 1 a 2 m sa obsah pôdnej vlhkosti väčšinou pohyboval od 16 do 21 % na monitorovacej lokalite č. 2716, v rozmedzí od 32 do 386 % na monitorovacej lokalite č. 2717 a v rozmedzí od 19 do 31 % na monitorovacej lokalite č. 2718. Aj v tomto prípade boli namerané najvyššie obsahy priemernej pôdnej vlhkosti.

Tabuľka 5-5:   Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách

Situácia v inundačnej oblasti je zložitejšia. Zmeny obsahu pôdnej vlhkosti závisia hlavne od umiestnenia monitorovacej lokality vzhľadom k Dunaju, vzhľadom k dotácii vody do ramennej sústavy a od hrúbky pôdneho profilu.

Pôdna vlhkosť je, popri hladine podzemnej vody a zrážok, vysoko závislá od prirodzených alebo umelých záplav. V hydrologickom roku 2006 sa prirodzené povodne nad 6000 m³s^-1 vyskytli v troch prípadoch. Počas povodne v marci-apríli voda zaplavila veľkú časť inundačného územia. Obsah pôdnej vlhkosti na začiatku vegetačného obdobia bol priaznivo ovplyvnený bohatými zrážkami na začiatku roka a najmä vysokým množstvom zrážok v apríli a máji. Na začiatku vegetačného obdobia obsah pôdnej vlhkosti v celom pôdnom profile dosiahol 90-95 % nasýtenia. Naviac hydrologické podmienky koncom marca a v apríli boli veľmi priaznivé. Maximálne hodnoty priemernej pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m boli zaznamenané v marci-apríli a tiež v auguste. Vo vrstve pod hĺbkou 1 m sa maximálne hodnoty vyskytli od konca marca do júna a v auguste, keď sa na Dunaji vyskytli povodne. Od augusta do konca roka obsah pôdnej vlhkosti postupne klesal. Významný pokles obsahu pôdnej vlhkosti bol zaregistrovaný aj v júli, keď sa vyskytlo veľmi malé množstvo zrážok a nízke prietoky v Dunaji.

V hornej časti inundačného územia, okolo obcí Dobrohošť a Vojka, je mocnosť pôdneho profilu na monitorovacích lokalitách č. 2703, 2764, 2763, 2762 a 2761 malá, podobne ako na maďarskej strane. Hladina podzemnej vody v týchto miestach kolíše len v štrkovej vrstve. V roku 2006 hladina podzemnej vody na ploche č. 2703 kolísala od 1,5 do 5 m, na plochách č. 2764, 2763, 2762 a 2761 sa pohybovala od 0,7 do 4,5 m. Priemerné hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch výrazne kolísali. Vrstvy do hĺbky 1 m boli silne závislé na klimatických podmienkach (Obr. 5-7), zatiaľ čo vrstvy pod hĺbkou 1 m boli v čase povodňových prietokov na Dunaji silne ovplyvnené podzemnou vodou. Maximálne obsahy priemernej pôdnej vlhkosti sa vyskytli v apríli 2006. Minimálne hodnoty sa vyskytli v júli a na konci vegetačného obdobia. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke pod 1 m sa vyskytli počas povodňovej vlny v auguste; minimálne hodnoty sa vyskytli na konci roka.

Hrúbka pôdneho profilu v strednej časti inundačného územia je väčšia. Vo všeobecnosti je režim podzemných vôd v tejto oblasti ovplyvnený dotáciou vody do ramennej sústavy, zahájenej v máji 1993. Naviac, prirodzené alebo umelé záplavy majú veľký vplyv na hladinu podzemnej vody. Hladina podzemnej vody v roku 2006 kolísala nad rozhraním medzi pôdnym profilom a štrkovými vrstvami – monitorovacie lokality č. 2704, 2705, 2758, 2759, 2760 (Obr. 5-6a, Obr.5-6b, Obr. 5-8) a po väčšiu časť roka dotovala pôdu vodou. Maximálne hodnoty priemerného obsahu pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m boli dosiahnuté v apríli 2006, minimálne hodnoty sa vyskytli v júli a októbri. Vo vrstve v hĺbke pod 1 m sa maximálne hodnoty vyskytli v apríli a auguste, keď sa na Dunaji vyskytli povodňové vlny; minimálne hodnoty na konci roka 2006.

V dolnej časti inundačnej oblasti, pod sútokom ramennej sústavy a Dunaja (monitorovacie lokality č. 2706, 2756, 2755), hladina podzemnej vody zvyčajne kolíše okolo rozhrania medzi pôdnym profilom a štrkovou vrstvou. Počas povodní a vyšších prietokov v roku 2006 hladina podzemnej vody zvlhčovala pôdny profil v oboch hĺbkových intervaloch, alebo boli monitorovacie lokality dokonca zaplavené. Avšak kvôli erózii koryta rieky pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja bol zaregistrovaný pokles hladiny podzemnej vody, najmä pri nízkych prietokoch v Dunaji. Táto skutočnosť spôsobuje pokles obsahu pôdnej vlhkosti počas nízkych, alebo dokonca priemerných prietokov v Dunaji. Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti významne kolísali a boli silne závislé na kolísaní hladiny podzemnej vody. Minimálne a maximálne hodnoty súviseli s minimálnymi a maximálnymi hladinami podzemných vôd. Minimálne hodnoty priemernej pôdnej vlhkosti vo vrstvách v hĺbke do 1 m sa vyskytli v júli a na vegetačného obdobia (október); vo vrstve v hĺbke pod 1 m len na konci roka. Maximálne hodnoty priemernej pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté počas povodňových vĺn v apríli a auguste 2006 (Obr. 5-9a, Obr. 5-9b).

Obsahy pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách č. 2707, 3804, 3805, nachádzajúcich sa v inundácii pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, sú silne ovplyvňované prietokovým režimom v Dunaji. Maximálne hodnoty v roku 2006, v hĺbkach do 1 m a medzi 1 a 2 m, sa vyskytli v apríli a auguste, zatiaľ čo minimálne hodnoty sa vyskytli v júli a na konci roka. Hladina podzemnej vody na monitorovacích lokalitách č. 2707, 3804 a 3805 kolísala v hĺbke 0-4 m. Tieto monitorovacie plochy negatívne ovplyvňuje erózia koryta rieky. Počas malých prietokov na Dunaji hladina podzemnej vody nezásobuje pôdny profil dostatočne. 

Tabuľka 5-6:   Minimálne a maximálne priemerné obsahy pôdnej vlhkosti na lesných monitorovacích lokalitách

Obr. 5-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 5-2 Monitoring pôdnej vlhkosti Dunakiliti		Obr. 5-3 Monitoring pôdnej vlhkosti Hédervár
Obr. 5-4 Monitoring pôdnej vlhkosti Lipót		Obr. 5-5 Monitoring pôdnej vlhkosti Horný Bar, č. 2717		Obr. 5-6a Monitoring pôdnej vlhkosti Šuľany, č. 2760
Obr. 5-6b Pôdna vlhkosť Šuľany, č. 2760		Obr. 5-7 Monitoring pôdnej vlhkosti Dobrohošť, č. 2703		Obr. 5-8 Monitoring pôdnej vlhkosti Bodíky, č. 2759
Obr. 5-9a Monitoring pôdnej vlhkosti Gabčíkovo, č. 2706		Obr. 5-9b Pôdna vlhkosť Gabčíkovo, č. 2706