4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, zložených zo 16 pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody, situovaných vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní, ktoré sú používané na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1). Vzorky boli odoberané 4-krát za rok.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, monitoring kvality vody v studniach pre zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými spoločnosťami vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1. 

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Kvalita podzemnej vody vo vyššie uvedených pozorovacích objektoch je podrobne popísaná v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2006. Dlhodobé hodnotenie kvality podzemnej vody, detailné vyhodnotenie chemického zloženia, tabuľky a grafy sú jej súčasťou. V Spoločnej výročnej správe boli hodnotené štyri vybrané pozorovacie studne.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v objekte č. 9327 zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie kvality vody. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Periodicita sa objavuje v zmenách teploty vody, vodivosti, pH, v koncentráciách dusičnanov, sodíka a chloridov. Znečistenie organickými látkami nie je typické. V koncentrácii fosforečnanového iónu alebo v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Železo a mangán vo vode boli zistené v koncentrácii pod limitmi pre kvalitu podzemnej vody. 

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody nebola výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Mierne klesajúci trend hodnôt vodivosti, pozorovaný v predchádzajúcom období, zostal aj v roku 2006. Koncentrácie dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a koncentrácia organickej hmoty sú nízke, a v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostali nezmenené. Obsah dusitanových iónov v jednom prípade, v januári, mierne prekročil limitnú hodnotu. Koncentrácie mangánu trvale prekračujú limitnú hodnotu pre kvalitu pitnej vody. 

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Teplota tejto vody, ktorá ma strednú mineralizáciu, vykazovala mierne sezónne kolísanie, ktoré sledovalo kolísanie teploty vzduchu. Elektrická vodivosť sa podstatne nezmenila, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je možné pozorovať veľmi mierny nárast. Hodnoty pH vykázali sezónne kolísanie a hodnoty sú podobné ako v predchádzajúcich rokoch. Aj obsah organických látok vykazoval sezónne kolísanie a hodnoty sú dlhodobo pod limitnými hodnotami. V prípade dusíkových foriem a koncentrácií fosforečnanového iónu neboli zaznamenané žiadne významné zmeny, okrem vzorky odobratej v máji. Obsah dusitanov vykazuje nárast. Koncentrácie železa a mangánu v podzemnej vode sú vysoké, podstatne prekračujú limitné hodnoty. Berúc do úvahy dlhodobý vývoj je pozorovaný mierny pokles obsahu mangánu. 

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a stabilnú teplotu vody s miernym sezónnym kolísaním. Mierne stúpajúci trend v hodnotách elektrickej vodivosti sa zastavil. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre kvalitu podzemnej vody a v porovnaní s predchádzajúcim hydrologickým rokom sa nevyskytli žiadne významné zmeny. Spomedzi dusíkových foriem pokračoval stúpajúci trend  koncentrácie amónneho iónu. Obsah dusitanov a dusičnanov bol nízky. Podzemná voda má vysoký, kolísajúci obsah železa a mangánu. Koncentrácie týchto ukazovateľov prekročili limitné koncentrácie pre pitnú vodu. 

4.2. Slovenské územie 

Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. Studne vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, ostatné objekty sú pozorovacie studne (Tab. 4-2).

Hodnotenie pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu, tak ako v predchádzajúcich rokoch, bolo uskutočnené pre obdobie štrnástich rokov (1.10.1992-31.10.2006) v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2006. Hodnotenie v tejto správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodných zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Všetky údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tab. 4-3.

V roku 2004 bolo čerpanie a pozorovanie objektu č. 116 (Kalinkovo, S-4) kvôli technickým dôvodom zastavené a tento bol nahradený studňou č. 119 (Kalinkovo, S-10). V hodnotení kvality podzemnej vody sú aj v roku 2006 prezentované údaje pre obe studne.

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Stručné hodnotenie kvality podzemnej vody v monitorovacích objektoch zahrnutých vo výmene údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli počas hydrologického roka 2006 v analyzovaných ukazovateľoch pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody v zdrojoch pitnej vody je dlhodobo veľmi stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Prekročenia dohodnutých limitných hodnôt sa vyskytli na vodných zdrojoch Bodíky a Kalinkovo v prípade mangánu a na vodnom zdroji Kalinkovo v prípade železa.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitoringu ukazujú, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade amónneho iónu, mangánu a železa. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody.

Detailné hodnotenie vodných zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt pre roky 2005 a 2006 je uvedené v tabuľke „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2006. 

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch

Pravá strana Dunaja

Vodné zdroje pri Rusovciach – č. 102 a Čunove – 2559

Kvalita vody na vodných zdrojoch pri Rusovciach a Čunove je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody, predovšetkým na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody. Po prehradení koncentrácie katiónov (sodík, vápnik a horčík) a aniónov (chloridy, sírany a hydrogénuhličitany) podstatne klesli, čo následne vyústilo do trvalého poklesu vodivosti a chemické zloženie vody sa priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody v Čunove. Hodnoty katiónov, aniónov a vodivosti sa v období rokov 1996-2002 stabilizovali a v súčasnosti kolíšu v úzkom intervale. Na vodnom zdroji pri Čunove bol vyššie uvedený pokles katiónov a aniónov tiež zaregistrovaný, ale v menšom rozsahu. Hodnoty sa v rokoch 1998-1999 stabilizovali. Na oboch vodných zdrojoch poklesli koncentrácie dusičnanov, avšak od roku 2001 je pozorovaný mierne rastúci trend. Obsah ostatných pozorovaných nutrientov je dlhodobo nízky a väčšinou kolíše na úrovni ich medze stanovenia. Organické znečistenie na oboch vodných zdrojoch, vyjadrené CHSK_Mn pokleslo. Koncentrácie mangánu a železa sú nízke a od roku 2002 v prípade mangánu prevažne kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V ostatných dvoch rokoch (2005, 2006) bol na oboch vodných zdrojoch zaznamenaný mierny nárast hodnôt pH a koncentrácie chloridov a pokles vápnika a hydrogénuhličitanov.

Vodný zdroj pri Bratislave – č. 907

Situácia na vodnom zdroji Pečniansky les – objekt č. 907 je v porovnaní s ostatnými monitorovanými objektmi odlišná. Kvalita vody je podstatne ovplyvnená zmenami a kolísaním chemických zložiek v dunajskej vode. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov počas roka veľmi kolíšu, okrem hodnoty pH a čiastočne draslíka. Teplota vody, rozpustený kyslík a obsahy dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale neprekračujú limitné hodnoty pre kvalitu podzemnej vody. Od rokov 1999-2000 koncentrácie dusitanov a amónneho iónu kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Namerané hodnoty ukazujú mierny nárast koncentrácií vápnika, horčíka a v ostatných troch rokoch sodíka a chloridov. Ojedinele sa vyskytli zvýšené hodnoty hydrogénuhličitanov, síranov, vápnika, elektrickej vodivosti (v hydrologických rokoch 1998, 2002 a 2003), horčíka (v roku 2003), sodíka, chloridov (v rokoch 2004-2006) a kremičitanov (v roku 2006). Mierny pokles bol pozorovaný v koncentráciách mangánu, fosforečnanov a CHSK_Mn. 

Ľavá strana Dunaja

Vodné zdroje pri Kalinkove – č. 116 a Šamoríne – č. 105

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do rovnakej miery ako kvalita na vodných zdrojoch na pravej strane. Kvalita vody na vodných zdrojoch Kalinkovo (objekty č. 116 a 119) a Šamorín (objekt č 105) je podobná a priebeh väčšiny ukazovateľov je tiež podobný. Určité rozdiely sú v koncentráciách vápnika, draslíka, mangánu a hydrogénuhličitanov (detaily sú uvedené v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2006). V prípade obsahu dusičnanov a síranov bol na oboch vodných zdrojoch pozorovaný dlhodobý pokles. V prípade dusičnanov sa zastavil v roku 2001, v prípade síranov sa zastavil v roku 2004. Odvtedy je registrovaný mierny nárast. Koncentrácia kremičitanov nepretržite narastala. Pokles v rokoch 2004 a 2005 pravdepodobne súvisí so zmenami v metodike, keďže sa zmenil vlastník objektu. Hodnoty CHSK_Mn v hodnotenom období pomerne kolíšu, do roku 2001 je možné pozorovať mierny nárast, od roku 2002 hodnoty mierne klesali a tento trend pokračoval aj v roku 2006. Mierny nárast bol v ostatných dvoch rokoch zaznamenaný v hodnotách pH. Stúpajúci trend hodnôt TOC bol na oboch vodných zdrojoch v ostatných troch rokoch nahradený ich miernym poklesom.

Vodný zdroj pri Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody na vodnom zdroji Gabčíkovo sa od kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín odlišuje kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Teplota vody je na vodnom zdroji Gabčíkovo vyrovnanejšia. V prípade hodnôt vodivosti, koncentrácií vápnika, síranov, hydrogénuhličitanov a  dusičnanov je zaznamenávaný dlhodobý mierny nárast. Na začiatku celého pozorovacieho obdobia boli ich koncentrácie, v porovnaní s koncentráciami na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín, nižšie, ale postupne sa dostali na rovnakú úroveň. V rokoch 2004-2006 dosiahli aj vyššie hodnoty. V porovnaní s vodnými zdrojmi Kalinkovo a Šamorín obsahy chloridov, sodíka a draslíka dlhodobo dosahujú na objekte č. 103 nižšie hodnoty, na druhej strane obsahy horčíka a kremičitanov sú o niečo vyššie. Hodnoty CHSK_Mn a TOC sú na vodnom zdroji Gabčíkovo nižšie, avšak rozdiel je veľmi malý. Od roku 2002 hodnoty CHSK_Mn väčšinou kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Koncentrácie fosforečnanov, dusitanov, amónneho iónu, železa a mangánu väčšinou oscilujú na úrovni medze stanovenia.

Vodné zdroje pri Dobrohošti – č. 467 a Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je podobné, líši sa len v niekoľkých zložkách. Hodnoty pH sú na oboch zdrojoch v ostatných dvoch rokoch premenlivé, koncentrácie kyslíka sú nízke, obsahy chloridov a síranov majú od roku 2001 klesajúci trend a koncentrácie dusičnanov na objekte č. 485 majú najnižšie hodnoty zo všetkých vodných zdrojov zahrnutých do monitoringu. Na začiatku celého pozorovacieho obdobia boli zaznamenávané podstatné rozdiely v koncentráciách dusičnanov a hydrogénuhličitanov, ale tieto sa postupne vytratili. Výrazné rozdiely sú v koncentráciách mangánu, amónneho iónu a kremičitanov – tieto ukazovatele sú vyššie na vodnom zdroji pri Bodíkoch. Koncentrácie mangánu, amónneho iónu a železa na vodnom zdroji pri Vojke väčšinou kolíšu pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Od roku 2003 koncentrácie dusitanov a CHSK_Mn sú na oboch vodných zdrojoch pod medzou stanovenia.

4.3. Závery 

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tab. 4-3). Ojedinelé prekročenie limitných hodnôt bolo spomenuté na začiatku tejto kapitoly a podrobný popis je možné nájsť v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2006. Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodný zdroj pri Bratislave – Pečniansky les je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. Na rozdiel od ostatných vodných zdrojov sa väčšina ukazovateľov kvality podzemnej vody mení a vykazuje sezónnosť. V oblasti vodných zdrojov pri Rusovciach a Čunove sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody, čo malo za následok zlepšenie kvality podzemnej vody na spomínaných vodných zdrojoch. Kvalita podzemnej vody pri Kalinkove a Šamoríne je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zdrže. Kvalita podzemnej vody vo vodnom zdroji Gabčíkovo sa od ostatných vodných zdrojov, v dôsledku prevládajúceho smeru prúdenia podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia, odlišuje. Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch Vojka a Bodíky je významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami. V Bodíkoch obsah mangánu dosahuje vyššie hodnoty, častejšie prekračuje dohodnutý limit pre kvalitu podzemnej vody. V hydrologickom roku 2006 neboli v kvalite podzemnej vody zaregistrované žiadne výrazné zmeny. Chemické zloženie podzemnej vody v pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu vo vodných zdrojoch v ich susedstve. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Podľa výsledkov dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích objektoch na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu na väčšine pozorovaných studní neustále prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov dusíkových foriem a ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty (CHSK) v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je lokálne, najmä poľnohospodárskeho pôvodu, alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Keď analyzujeme údaje o kvalite podzemnej vody zo studní používaných pre zásobovanie pitnou vodou je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie v studniach, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Voda čerpaná z vodných zdrojov Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vyhovujúcej kvality a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu (ojedinele po úprave) vhodná pre zásobovanie pitnou vodou. 

Limity pre kvalitu pitnej vody používané pre hodnotenie v rámci spoločného monitoringu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu