3.časť

 

Režim podzemných vôd

Vplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd bol v hydrologickom roku 2006 monitorovaný 255 pozorovacími studňami na slovenskej a maďarskej strane. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Zoznam pozorovacích studní je uvedený v príslušných Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1.

Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2006 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 

3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôd 

Hladiny podzemných vôd v sledovanom území sú primárne ovplyvnené hladinami povrchových vôd v Dunaji a zdrži. Obdobie malej vody na Dunaji prevládalo od začiatku hydrologického roka 2006 a trvalo do konca druhej dekády februára 2006. Toto sa odrazilo aj na hladinách podzemných vôd, kde minimálne hladiny vody vo väčšine pozorovacích studní boli zaznamenané vo februári (predovšetkým v pozorovacích studniach blízko pri Dunaji vo vrchnej a strednej časti územia Žitného ostrova). Po povodňovej vlne v marci hladina podzemnej vody začala stúpať a v apríli v oblasti okolo Dunaja dosiahla maximálne hladiny. Vo vnútrozemí sa maximálne hladiny vyskytli hlavne v júni, zatiaľ čo v dolnej časti územia Žitného ostrova sa maximálne hladiny kvôli vysokej hladine v kanálovej sústave vyskytli začiatkom januára. Nízke hladiny vody boli zaznamenané aj v júli, kedy sa vyskytli nízke prietoky v Dunaji a takmer žiadne zrážky. Koncom hydrologického roka sa úroveň hladín podzemných vôd približne vrátila do stavu zaregistrovaného na začiatku hydrologického roka. Kolísanie hladiny podzemnej vody sa menilo v závislosti od pozície pozorovacej studne. V hornej časti sledovaného územia a vo vnútrozemí kolísanie hladiny podzemnej vody neprekročilo 1 m, zatiaľ čo v oblasti blízko Dunaja a v dolnej časti inundačného územia prekročilo 3-4 m.

Regionálne hodnotenie je zamerané na oblasť ovplyvnenú dotáciou vody. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Vybrané hydrologické situácie charakterizujú podmienky nízkych, stredných a vysokých prietokov v Dunaji,  zodpovedajúcich prietokom približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1.

Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava - Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b):

Tabuľka 3-1

hydrologická situácia

 

pred dotáciou vody rok 1993

po zavedení dotácie vody rok 2006

dátum

Q (m3.s-1)

dátum

Q (m3.s-1)

nízky prietok

09.03.1993

     975,5

17.02.2006

  978

priemerný prietok

09.05.1993

1937

14.07.2006

1992

vysoký prietok

02.08.1993

2995

23.06.2006

3024

Nízky prietok bol zvolený v období nízkych prietokov v druhej dekáde februára 2006. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené v júli, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené v tretej dekáde júna 2006, kedy priemerný prietok kolísal okolo 3000 m3s-1.

Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach boli použité priemerné denné hodnoty. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mapách uvedené nadmorské výšky hladín podzemných vôd. Na zostrojenie hydroizohýps bola použitá aj vypočítaná hladina povrchovej vody v Dunaji. Táto hladina bola vypočítaná pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli pre konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a smer prúdenia a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy.

Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9.

Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskej strane. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. 

Podmienky nízkych prietokov

Porovnaním hydrologických situácií pri nízkych prietokoch (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2006 oproti 1993) je možné konštatovať, že následkom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja, na veľkej časti ovplyvnenom území nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). Stúpnutie hladiny podzemnej vody v hornej časti oblasti Szigetközu medzi Rajkou a Dunakiliti je zmenšené poklesom hladiny vody okolo zdrže, ktoré je spôsobené znížením priepustnosti dna zdrže medzi porovnávanými obdobiami. V strednej časti oblasti Szigetközu medzi Dunakiliti a Ásványráró sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili výrazne vyššie hladiny podzemných vôd ako odpoveď na dotáciu vody do ramennej sústavy a kanálov vo vnútrozemí. Výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, pod Ásványráró a okolo Bagomérskej ramennej sústavy boli hladiny podzemných vôd mierne nižšie než v roku 1993. Nižšie hladiny podzemnej vody boli kvôli veľkým rozdielom v priepustnosti dna zdrže zaznamenané aj na ľavej strane zdrže v hornej časti Žitného ostrova. Avšak, hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred vybudovaním priehrady. Pre celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenom území by bolo potrebné podobné porovnanie období pred vybudovaním priehrady a súčasnosťou. Významný pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnená eróziou koryta. Na veľkej časti slovenskej strany neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny.

Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,2-0,75 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie hladín podzemných vôd je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach podľa Dohody. Kolísanie hladiny podzemnej vody počas roka bolo v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu okolo 0,5-1,5 m. V dolnej časti Szigetközu sa menilo medzi 1,5-3 m, v blízkosti Dunaja prekročilo 3-4 m. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zdrže do okolitého prostredia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po sútok s Mošonským Dunajom podzemná voda vteká do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda vo vnútrozemí tečie paralelne s Dunajom. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj, spolu s riekou Váh územie drénuje. 

Podmienky priemerných prietokov

Porovnaním hladín podzemných vôd, v období pred realizáciou technických opatrení, po zvýšení prietokov do Dunaja podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. V hornej a strednej časti oblasti Szigetközu a pozdĺž Mošonského Dunaja nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd. Hladina podzemnej vody stúpla okolo 0,3-1,7 m (Obr. 3-8). Najvýznamnejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo v hornej a strednej časti maďarského inundačného územia, kde dosahuje 0,5-1,75 m. V porovnaní s rokom 1993 hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (pri ústí Bagomérskej ramennej sústavy) boli mierne nižšie. Pokles hladín podzemných vôd je spôsobený eróziou riečneho dna na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannom inundačnom území odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v ramennej sústave v roku 1993 a v roku 2006. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži než v roku 1993 a z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany neboli pozorované žiadne zmeny hladín podzemných vôd. Smer prúdenia podzemnej vody v hornej časti rieky po Dunakiliti ukazuje infiltráciu z rieky a zo zdrže do okolitého územia. Pozdĺž Dunaja od Dunakiliti po Gabčíkovo podzemná voda prúdi do koryta rieky a rieka drénuje priľahlé územie, ale podzemná voda mimo inundácie tečie do vnútrozemia. V dolnej časti územia Žitného ostrova Dunaj dotuje priľahlé územie a podzemná voda je drénovaná Váhom. 

Podmienky vysokých prietokov

Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2006) realizovaní opatrení podľa Dohody, pozdĺž Dunaja je možné vidieť pokles hladín podzemných vôd. V hodnotenom roku a v porovnávanom období hladina podzemnej vody v úseku medzi Dunakiliti a Dunaremete vykazuje zanedbateľné zmeny oproti obdobiu v roku 1993 (Obr. 3-9). Pokles v hornej a dolnej časti inundačného územia väčšinou dosahuje 0,1-0,8 m. Tento rozdiel je čiastočne spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2006 (444 m3s-1). Na veľkej časti územia Szigetközu je stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je spôsobené dotáciou vody do Mošonského Dunaja a čiastočne vyššími hladinami podzemných vôd na okrajoch skúmaného územia. Pokles v hladinách podzemných vôd na ľavej strane zdrže súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 a poklesom priepustnosti dna zdrže. V strednej časti územia Žitného ostrova nie je dokumentovaná žiadna zmena. Stúpnutie v dolnej časti územia Žitného ostrova súvisí s režimom povrchových vôd v kanálovej sústave. Smery prúdenia podzemnej vody pozdĺž Dunaja, okrem hornej a strednej časti inundácie, ukazujú dotáciu vody z Dunaja do priľahlého územia. 

3.2. Závery 

Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov v hornej a strednej časti územia Szigetközu nenastali žiadne zmeny a pozdĺž koryta Dunaja je možné registrovať pokles hladín podzemných vôd.

Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu zvýšenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane by mohlo byť riešené rozšírením systému dotácie vody a opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.

Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte rieky. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.

Bolo by potrebné celkové vyhodnotenie vplyvov v ovplyvnenej oblasti založené na porovnaní období pred vybudovaním priehrady a súčasnosti. Pre tieto účely je nevyhnutné rozšírenie obdobia pre vzájomnú výmenu údajov.

  

   
Obr. 3-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu   Obr. 3-2 Povrchová voda - prietok Bratislava, Devín (1993-2006) Obr. 3-3a Povrchová voda-prietok Bratislava-Devín ( rok 1993)
         
   
Obr. 3-3b Povrchová voda-prietok Bratislava-Devín (rok 2006) Obr. 3-4 Spoločne zostrojené izolínie hladín podz. vôd (1000m3/s) Obr. 3-5 Spoločne zostrojené  izolínie hladín podz. vôd (2000m3/s) 
         
   
Obr. 3-6 Spoločne zostrojené izolínie hladín podz. vôd (3000m3/s) Obr. 3-7 Rozdiel hladín podzemných vôd medzi 2006 a 1993 (1000m3/s) Obr. 3-8 Rozdiel hladín podzemných vôd medzi 2006 a 1993 (2000m3/s)
         
   
Obr. 3-9 Rozdiel hladín podzemných vôd medzi 2006 a 1993 (3000m3/s)