Kvalita povrchovej vody

V súlade s Dohodou boli merania kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2006 uskutočňované na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území a na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1.

Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte.

Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód odsúhlasených subkomisiou pre ochranu kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd. Vyhodnotenie bolo realizované podľa „Smernice pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoringu kvality vody na Dunaji“ prijatej slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd v roku 2004.

Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít

 Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia v roku 2006. Obrázky v tejto Spoločnej správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov. Na vybraných monitorovacích miestach boli použité údaje odsúhlasené Komisiou hraničných vôd. Tieto monitorovacie miesta na Dunaji sú Bratislava, Rajka, Medveďov, Komárno; na Mošonskom Dunaji stavidlo č. I pri Rajke a Vének; a na pravostrannom priesakovom kanáli stavidlo č. II pri Rajke. Limitné hodnoty pre klasifikáciu kvalitu povrchových vôd použité v tomto hodnotení boli dohodnuté slovensko-maďarskou Komisiou hraničných vôd v roku 2004 - Tab. 2-2 („Smernica pre sledovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“). 

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

 

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho hydrologického roka 

Hydrologický rok 2006 je možné charakterizovať ako normálny rok a vzhľadom na priemerný ročný prietok je možné ho hodnotiť ako vodný rok. Priemerné mesačné prietoky prevažne prekročili priemerné hodnoty. Najvodnatejším mesiacom bol apríl, september bol najsuchší. Povodňové vlny sa vyskytli niekoľko krát: najväčšia koncom marca (okolo 8000 m³s^-1), koncom apríla (viac než 5000 m³s^-1), začiatkom júna (prekročiac 6000 m³s^-1) a na začiatku augusta (viac než 7000 m³s^-1). Po odznení augustovej povodne prietoky až do konca hydrologického roka kolísali pod dlhodobými priemernými hodnotami. 

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele 

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody pozorovaný v Dunaji pri Bratislave (miesto vzorkovania č. 109). V aktuálnom hydrologickom roku teplota vody v Dunaji kolísala v rozmedzí od 0 do 25,4 °C. Maximálne hodnoty sa vyskytli v júli. Minimálne hodnoty boli namerané vo februári a začiatkom marca. Teplota vody v zdrži kolísala od 0,6 do 24,1 °C a maximálne hodnoty boli zaznamenané tiež v júli. Teplota vody v priesakovom kanáli bola odlišná, tak ako v predchádzajúcich rokoch. V zimnom období (do marca) bola teplejšia (o 2-6 °C) a v letnom období (od júna do septembra) chladnejšia (o 2-3 °C), okrem jedinej hodnoty 26,5 °C zaznamenanej v júli v pravostrannom priesakovom kanáli. Teplota vody v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bola podobná teplote vody v Dunaji, v mieste vzorkovania pri Véneku bola teplejšia a kolísala od 1,4 do 25,1 °C. Teploty zaznamenané v ramennej sústave sledovali teploty v hlavnom koryte Dunaja a počas roka kolísali od 0 do 23,3 °C.

pH

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2006 kolísali v rozmedzí od 7,32 do 8,27. Vyššie hodnoty sa vyskytli najmä počas nárastu rias (november 2005, jún-júl 2006 a september-október 2006). Hodnoty pH v zdrži kolísali medzi 7,67-8,49. Situácia na miestach vzorkovania v zdrži (lokality č. 307, 308, 309, 311) sa od situácie v dunajskej vode líši, najmä v letnom období, keď sa hodnoty pH menia skokom. Tieto skoky  pravdepodobne súvisia s rýchlymi zmenami teploty vody, zmenami v abundancii fytoplanktónu a obsahu chlorofylu a zmenami v rýchlosti prúdenia. Hodnoty pH v ramennej sústave kolísali od 7,2 do 8,42. V priesakovom kanáli sa pohybovali od 7,45 do 8,02. Hodnoty pH v Mošonskom Dunaji pod nápustným objektom pri Čunove kolísali medzi 7,8 a 8,2 a nad sútokom s Dunajom pri Véneku kolísali medzi 7,3-8,1.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Priebeh mernej vodivosti v Dunaji v hydrologickom roku 2006 sledoval hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109). Hodnoty vodivosti kolísali medzi 30,7 a 60,9 mS.m^-1. Vodivosť v zdrži bola podobná, ale v zimnom období neboli zaznamenané vyššie hodnoty, pretože zdrž bola zamrznutá a v januári a vo februári neboli odobraté žiadne vzorky. Salinita od novembra do marca vzrástla, následne postupne klesala a minimálne hodnoty sa vyskytli od júna do augusta. V miestach na Dunaji pozorovaných maďarskou stranou boli minimálne hodnoty zaznamenané už v apríli. Ku koncu hydrologického roka začala opäť stúpať. Priebeh mernej vodivosti a hodnoty vodivosti v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove boli podobné hodnotám v dunajskej vode. Situácia v profile Vének sa odlišovala. V porovnaní s ostatnými miestami vzorkovania bol obsah rozpustených solí vyšší, kvôli zaťaženiu pochádzajúcemu z odpadovej vody. Hodnoty vodivosti kolísali v intervale od 31,2 do 68,8 mS.m^-1. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch bol stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v užšom intervale od 39,1 do 52,0 mS.m^-1. Merná elektrická vodivosť na vybraných miestach vzorkovania je zdokumentovaná na Obr. 2-3.

Nerozpustné látky

Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách. V hydrologickom roku 2006 obsah nerozpustných látok sa v dunajskej vode pohyboval od 3 do 386 mg.l^-1. Zvýšené hodnoty v marci, apríli, júni a auguste boli spojené s vyššími prietokmi v týchto mesiacoch (Obr. 2-4). Najvyššie hodnoty sa vyskytli začiatkom augusta v Rajke - 386 mg.l^-1 a Medveďove - 309 mg.l^-1. Pri analýze zmien v obsahu nerozpustných látok a berúc do úvahy priemerné hodnoty na jednotlivých vzorkovacích miestach v hlavnom koryte Dunaja je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (v Medveďove) je nižší než v Dunaji v Bratislave, čo ukazuje sedimentačný účinok zdrže. Obsah nerozpustných látok v zdrži dosiahol prevažne hodnoty do 70 mg.l^-1, okrem dvoch vyšších hodnôt v mieste vzorkovania č. 307 v máji (117 mg.l^-1) a v mieste vzorkovania č. 308 v decembri 2005 (89 mg.l^-1). Obsah nerozpustných látok v priesakových kanáloch bol, vzhľadom na pôvod vody, nízky a kolísal od 4 do 23 mg.l^-1. Obsah nerozpustných látok v ramennej sústave kolísal medzi 9,5 a 90 mg.l^-1, okrem jednej hodnoty 162 mg.l^-1 v mieste vzorkovania Helena v apríli 2006. V Mošonskom Dunaji, na oboch miestach vzorkovania pri Čunove a Véneku, sa obsah nerozpustných látok pohyboval od 7 do 58 mg.l^-1, okrem jednej vyššej hodnoty v Čunove počas povodňovej vlny v auguste, keď dosiahol 220 mg.l^-1.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných telies. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a v mieste vzorkovania pri Véneku jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hydrologickom roku 2006 neboli v kvalite vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenané žiadne významné zmeny. Obsah nerozpustných látok v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahol mierne vyššie hodnoty, čo bolo spojené s vyššími prietokmi v hydrologickom roku 2006 v porovnaní s rokom 2005.

2.3. Katióny a anióny 

Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody počas hydrologického roka 2006, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny salinity. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. V prípade sodíka a chloridov, na niektorých miestach vzorkovania aj v prípade draslíka a síranov, boli namerané dlhodobé maximálne hodnoty. V prípade vápnika boli na väčšine maďarských miest vzorkovania tiež namerané maximálne hodnoty od roku 1992. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu. Vyšší obsah katiónov (sodík, draslík, vápnik a horčík), aniónov (chloridy, sírany) a obsah rozpustených solí bol zaznamenaný v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kvôli jeho prítokom a čistenej odpadovej vode z Győru. 

2.4. Nutrienty 

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov v hydrologickom roku 2006 na všetkých monitorovaných miestach v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave vykazovali sezónne kolísanie. Počas chladnejšieho obdobia boli zaznamenané vyššie koncentrácie, po oteplení sa vyskytovali nižšie hodnoty. V porovnaní s rokom 2005 bol pozorovaný mierny nárast maximálnych hodnôt. V zdrži bol v prípade maximálnych hodnôt zaznamenaný mierny pokles. Hodnoty dusičnanov väčšinou kolísali v intervale od 2,0 do 16,4 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie dusičnanov boli charakteristické pre priesakovú vodu, kde obsah dusičnanov kolísal od 3,2 do 9,1 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji koncentrácia dusičnanov pri Véneku dosiahla vyššie hodnoty a v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne stúpli (v roku 2005 boli nižšie než v Dunaji). Obsah dusičnanov kolísal od 6,2 do 20,2 mg.l^-1 (Obr. 2-5).

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu v roku 2006 boli nižšie v porovnaní s predchádzajúcim rokom a kolísali v užšom intervale. Vyššie koncentrácie sa vyskytli v období s chladnejšou vodou (Obr. 2-6). Výrazný pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol zaznamenaný v Dunaji (osobitne v Bratislave – miesto vzorkovania č. 109), miernejší pokles bol zaznamenaný v ramennej sústave, v priesakových kanáloch a v Mošonskom Dunaji. Koncentrácie kolísali od 0,013 do 0,25 mg.l^-1. V zdrži obsah amónneho iónu mierne stúpol a kolísal v intervale od 0,013 do 0,37 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie amónneho iónu boli zaznamenané v priesakových kanáloch, kde kolísali od 0,02 do 0,14 mg.l^-1. Najvyššie koncentrácie boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji pri Véneku (profil č. 1114), kde sa menili od 0,03 do 0,54 mg.l^-1, podobne ako v predchádzajúcom roku. Sezónne zmeny na tomto mieste vzorkovania neboli preukázané. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a z dlhodobého hľadiska znečistenie amónnymi iónmi pri Véneku výrazne kleslo.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. Ich koncentrácie v Dunaji, v Mošonskom Dunaji pri Čunove a v ramennej sústave vykazovali sezónne zmeny a ich priebeh bol podobný. Koncentrácie kolísali v intervale od 0,01 do 0,15 mg.l^-1. Jedna vyššia hodnota bola zaznamenaná v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove v marci 2006 - 0,28 mg.l^-1. Vyššie hodnoty počas hydrologického roka 2006 sa vyskytli v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Véneku, kde sa pohybovali od 0,06 do 0,15 mg.l^-1 a ich priebeh nemal sezónny charakter. Najnižšie koncentrácie dusitanov boli zaznamenané v priesakových kanáloch a väčšinou sa pohybovali medzi 0,01 a 0,06 mg.l^-1, okrem jednej hodnoty 0,15 mg.l^-1 v ľavostrannom priesakovom kanáli zaznamenanej v októbri 2006.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Trend kolísania celkového dusíka v roku 2006 v Dunaji, v Mošonskom Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave bol podobný na všetkých miestach vzorkovania – Obr. 2-7. V porovnaní s dunajskou vodou bol obsah celkového dusíka v Mošonskom Dunaji na profile Vének mierne vyšší a kolísal v intervale od 2,12 do 5,31 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 9,8 mg.l^-1 v auguste 2006. Maximálne koncentrácie boli zaznamenané v marci. Koncentrácie celkového dusíka v Dunaji kolísali od 1,21 do 4,37 mg.l^-1. V priesakovom kanáli a v Mošonskom Dunaji pri Čunove sa obsah celkového dusíka pohyboval od 1,81 do 3,81 mg.l^-1. Najmenšie množstvo celkového dusíka bolo zistené v priesakovej vode, kde sa koncentrácie pohybovali od 0,98 do 2,48 mg.l^-1.

Fosforečnany

V hydrologickom roku 2006 boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom takmer na všetkých miestach vzorkovania zaznamenané mierne vyššie hodnoty obsahu fosforečnanov. Žiadne zmeny neboli zaregistrované v ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania č. 317) a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (miesto vzorkovania č. 1141). Vyšší obsah fosforečnanov bol charakteristický pre chladnejšie mesiace a počas povodňových vĺn na Dunaji, najnižšie hodnoty boli zaznamenané počas letných mesiacov. Koncentrácie fosforečnanov v Dunaji kolísali od 0,03 do 0,28 mg.l^-1. Jedna júlová hodnota v mieste vzorkovania č. 109 dosiahla 1,72 mg.l^-1. Koncentrácie fosforečnanov sa v pravostrannej ramennej sústave pohybovali od 0,02 do 0,32 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou 0,47 mg.l^-1 nameranou v marci v mieste vzorkovania Helena. Situácia v zdrži bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom odlišná. Vo februári, marci a auguste boli zaznamenané vyššie hodnoty, ktoré súviseli s povodňovými vlnami, a koncentrácie kolísali od 0,03 do 0,37 mg.l^-1. Obsah fosforečnanov v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove kolísal v intervale od 0,08 do 0,25 mg.l^-1. V profile Vének bol obsah fosforečnanov v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a pohyboval sa od 0,25 do 0,52 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie fosforečnanov sa vyskytli v priesakových kanáloch (od 0,03 do 0,12 mg.l^-1). Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty koncentrácie ortofosforečnanov vyskytujú v zimnom období, nižšie hodnoty sú charakteristické pre vegetačné obdobie.

Celkový fosfor

Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali sezónne zmeny koncentrácie fosforečnanov. Maximálne hodnoty v hydrologickom roku 2006 boli vyššie než v roku 2005. Vyskytli sa hlavne počas povodňových vĺn (v apríli a auguste, niekde aj vo februári), pretože fosfor viazaný na nerozpustené látky zvyšuje ich koncentráciu vo vode. Obsah celkového fosforu v Dunaji a v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove sa väčšinou pohyboval v rozmedzí od 0,04 do 0,46 mg.l^-1. Hodnoty koncentrácie celkového fosforu v zdrži kolísali od 0,03 do 0,20 mg.l^-1, a boli nižšie než v roku 2005. V pravostrannej ramennej sústave (maďarská strana) sa pohybovali od 0,05 do 0,38 mg.l^-1, na rozdiel od hodnôt zaznamenaných v ľavostrannej ramennej sústave (slovenská strana) kde dosiahli maximálne 0,13 mg.l^-1. V priesakových kanáloch bol obsah celkového fosforu vyrovnaný a nízky: 0,02 až 0,07 mg.l^-1. Koncentrácie celkového fosforu v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Véneku, ktorý v porovnaní s ostatnými miestami vzorkovania vždy dosahoval vyššie hodnoty, v roku 2006 klesli a pohybovali sa od 0,16-0,29 mg.l^-1.

Nutrienty - zhrnutie

Jednotlivé formy dusíka vykazujú sezónne kolísanie. V hydrologickom roku 2006 to neplatí pre amónny ión, ktorý v priebehu roka na väčšine vzorkovaných miest  veľmi kolísal. Sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov vyplýva z biochemických procesov vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Vo všeobecnosti pokračuje trend znižovania znečistenia, najmä na najviac znečistenom mieste vzorkovania pri Véneku na Mošonskom Dunaji. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode. V porovnaní s hydrologickým rokom 2005 je možné konštatovať, že v prípade dusičnanov, fosforečnanov a celkového fosforu boli zaznamenané vyššie maximálne hodnoty. V prípade amónneho iónu maximálne hodnoty poklesli.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov. 

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka 

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Najvyššie hodnoty sa vyskytujú najmä vo februári a marci. Popri tom obsah rozpusteného kyslíka závisí od asimilačnej aktivity fytoplanktónu.

V hydrologickom roku 2006 obsah rozpusteného kyslíka na väčšine monitorovaných lokalít vykazoval sezónny charakter. V ramennej sústave a v zdrži jeho obsah v priebehu roka kolísal. Koncentrácia rozpusteného kyslíka na väčšine vzorkovaných lokalít kolísala od 7,7 do 14,1 mg.l^-1, v priesakovom kanáli sa pohybovala od 4,8 do 12,5 mg.l^-1, a v Mošonskom Dunaji pri Véneku sa pohybovala od 6,6 do 13,4 mg.l^-1. Nižšie hodnoty boli zaznamenané počas letných mesiacov. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných miestach vzorkovania je dokumentovaný na Obr. 2-8.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK_Mn a BSK₅ sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prirodzeného organického materiálu.

V hydrologickom roku 2006 hodnoty CHSK_Mn na všetkých meraných profiloch na Dunaji, v Mošonskom Dunaji pri Čunove a v ramennej sústave kolísali v intervale od 1,5 do 6,7 mg.l^-1. V apríli boli zaznamenané tri vyššie hodnoty: 10,1 mg.l^-1 v mieste vzorkovania č. 0042 pod dnovou prehrádzkou, 7,5 mg.l^-1 nad dnovou prehrádzkou (miesto vzorkovania č. 0043) a 7,9 mg.l^-1 v mieste vzorkovania Helena v ramennej sústave. Hodnoty CHSK_Mn v zdrži kolísali od 1,3 do 4,8 mg.l^-1. V profile Vének boli hodnoty CHSK_Mn v porovnaní s ostatnými pozorovanými miestami vyššie a pohybovali sa v rozmedzí od 2,8 do 8,0 mg.l^-1. V porovnaní s hydrologickým rokom 2005 znečistenie v tomto mieste vzorkovania mierne vzrástlo. Obsah organických látok v priesakovom kanáli je dlhodobo nízky a v roku 2006 hodnoty CHSK_Mn kolísali od 0,8 do 2,2 mg.l^-1 – Obr. 2-9.

Hodnoty BSK₅ sa v miestach vzorkovania na Dunaji pohybovali v intervale od 0,1 do 4,2 mg.l^-1. Pri porovnaní hodnôt meraných slovenskou a maďarskou stranou je treba skonštatovať, že stále pretrvávajú výrazné rozdiely (Obr. 2-9). V pravostrannej ramennej sústave sa hodnoty BSK₅ pohybovali v intervale od 0,2 do 5,5 mg.l^-1, pričom v miestach vzorkovania v ľavostrannej ramennej sústave sa BSK₅ pohybovalo v užšom intervale od 0,85 do 2,5 mg.l^-1. Hodnoty BSK₅ v zdrži kolísali v intervale od 0,9 do 2,8 mg.l^-1, s dvomi vyššími hodnotami zaznamenanými v máji v mieste vzorkovania č. 308 (3,8 mg.l^-1) a v mieste vzorkovania č. 311 (4,1 mg.l^-1). V priesakových kanáloch sa pohybovali v rozmedzí od 0,6 do 3,1 mg.l^-1 (v ľavostrannom priesakovom kanáli pozorovanom slovenskou stranou len do 1,1 mg.l^-1). V Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove sa hodnoty BSK₅ pohybovali od 1,0 do 3,4 mg.l^-1. Najväčšie organické znečistenie v priebehu roka je charakteristické pre Mošonský Dunaja pri Véneku, kde hodnoty BSK₅ kolísali od 0,7 do 5,1 mg.l^-1.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov. Mierny nárast bol spojený so zimnými povodňami. Po prechodnom miernom náraste v rokoch 2001-2002 hodnoty CHSK_Mn poklesli v rokoch 2003-2005 kolísali pod dlhodobým priemerom a v roku 2006 bol na väčšine vzorkovaných miest zaznamenaný mierny nárast. Hodnoty BSK₅ v roku 2006 zostali na rovnakej úrovni ako v roku 2005, na niektorých miestach vzorkovania mierne stúpli, na iných mierne klesli. Berúc do úvahy tento ukazovateľ výrazné rozdiely medzi slovenskými a maďarskými hodnotami pokračujú, aj na spoločne vzorkovaných lokalitách.

Ukazovatele režimu kyslíka v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2006) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. Z hľadiska organického znečistenia najmenej znečistenou vodou je priesaková voda. Najznečistenejším je miesto vzorkovania pri ústí Mošonského Dunaja pri Véneku, v zaťaženia odpadovou vodou pochádzajúcou z mesta Győr, spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom. 

2.6. Kovy 

Železo

Množstvo nerozpustných látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode. Obsah nerozpustných látok sleduje prietoky, preto sa vyšší obsah železa vyskytoval vo vzorkách odoberaných počas povodňových vĺn. Koncentrácie železa v hydrologickom roku 2006 v Dunaji kolísali v intervale od 0,08 do 9,34 mg.l^-1. Hodnoty prekračujúce 1 mg.l^-1 boli zaznamenané počas povodňových vĺn v apríli a auguste, teda dve hodnoty na siedmych miestach vzorkovania (Obr. 2-11). Ostatné hodnoty sa pohybovali do 0,77 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave koncentrácie železa kolísali v intervale od 0,07 do 3,3 mg.l^-1. V zdrži sa obsah železa pohyboval od 0,09 do 0,8 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji pri Čunove sa vyskytla jedna vyššia hodnota v auguste, ostatné hodnoty kolísali od 0,13 do 0,65 mg.l^-1. V mieste vzorkovania pri Véneku koncentrácie železa kolísali od 0,35 do 2,0 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu, kde kolísali od 0,04 do 0,49 mg.l^-1.

Mangán

Mangán sa v povrchovej vode vyskytuje prevažne v pevnej fáze. Obsah mangánu, podobne ako železo, stúpol počas povodňových vĺn, zodpovedajúc vyššiemu množstvu nerozpustných látok. Koncentrácie mangánu v Dunaji väčšinou kolísali v intervale od 0,02 do 0,63 mg.l^-1. Koncentrácie mangánu v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove dosiahol hodnoty do 0,26 mg.l^-1, v mieste vzorkovania pri Véneku do 0,44 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave sa obsah mangánu v roku 2006 pohyboval od 0,02 do 0,83 mg.l^-1, v ľavostrannej ramennej sústave kolísal do 0,06 mg.l^-1. Najnižší obsah mangánu sa vyskytol v priesakovej vode a pohyboval sa v intervale od 0,01 do 0,24 mg.l^-1.

Ťažké kovy

Spoločný monitoring spomedzi ťažkých kovov zahŕňa sledovanie obsahov zinku, ortute, arzénu, medi, chrómu, kadmia a niklu. Priebehy koncentrácií ťažkých kovov v hydrologickom roku 2006 boli podobné ako v predchádzajúcom roku, v niektorých prípadoch boli nižšie, čo zrejme súvisí so skutočnosťou, že sa obsah ťažkých kovov začal stanovovať z filtrovaných vzoriek. Počas roka sa vyskytlo niekoľko vyšších hodnôt, ktoré súviseli s povodňovými vlnami. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v augustových vzorkách.

Koncentrácie ortute sa väčšinou pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Výnimkou bolo staré koryto Dunaja, kde obsah ortute kolísal do 0,39 µg.l^-1, a jedna vyššia hodnota (0,26 µg.l^-1) bola zaznamenaná v Ásváňskom ramene.

Koncentrácie kadmia boli väčšinou pod medzou stanovenia, okrem miest vzorkovania v pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji pri Véneku, kde kolísali do 0,9 µg.l^-1.

Obsah chrómu bol nízky na všetkých vzorkovaných lokalitách. Mnoho hodnôt bolo pod medzou stanovenia. Vyššie hodnoty sa vyskytli v zdrži – do 0,98 µg.l^-1 a v Dunaji pri Dunaremete – do 2,0 µg.l^-1, s jednou extrémne vysokou hodnotou 10,4 µg.l^-1 zaznamenanou v auguste 2006.

Koncentrácie arzénu stanovené maďarskou stranou boli pod medzou stanovenia. Na miestach vzorkovania pozorovaných slovenskou stranou sa obsah arzénu v zdrži vo februári a v starom koryte Dunaja pohyboval do 5,41 µg.l^-1.

Obsah niklu v roku 2006 dosiahol hodnoty do 3,6 µg.l^-1, s tromi vyššími hodnotami nameranými v zdrži v auguste (4,65 a 6,35 µg.l^-1) a v starom koryte Dunaja nad dnovou prehrádzkou pri Dunakiliti v októbri (6,3 µg.l^-1).

Najvyššie koncentrácie spomedzi ťažkých kovov boli zaznamenané pre meď a zinok. Koncentrácie medi väčšinou kolísali do 12,8 µg.l^-1. Extrémne vysoké hodnoty boli zaznamenané v Szigetskom (21,5 µg.l^-1) a Ášváňskom ramene (21,1 a 44,5 µg.l^-1). Podobne vysoké hodnoty v pravostrannej ramennej sústave boli zaznamenané u zinku: v Szigetskom ramene 50,4 µg.l^-1, v Ášváňskom ramene – 41,5 µg.l^-1.

Súhrnne je možné konštatovať, že koncentrácie ťažkých kovov boli počas hydrologického roka 2006 nízke a mnoho hodnôt bolo nižších než medze stanovenia použitých analytických metód. V najvyššej koncentrácii bol prítomný zinok, nasledovaný meďou, niklom, chrómom, arzénom, kadmiom a ortuťou. Medze stanovenia jednotlivých ťažkých kovov často zodpovedajú II. alebo III. triede kvality povrchových vôd, v prípade zinku IV. triede kvality. 

2.7. Biologické a mikrobiologické ukazovatele 

Koliformné baktérie

Bakteriologické znečistenie povrchovej vody je možné stanoviť počtom koliformných baktérií. V hydrologickom roku 2006 mierny pokles počtu koliformných baktérií na miestach vzorkovania pozorovaných slovenskou stranou, ktorý bol registrovaný od roku 2004, pokračoval. Na miestach vzorkovania sledovaných maďarskou stranou sa situácia odlišuje. Počet koliformných baktérií zostáva na rovnakej úrovni alebo mierne narastá. Počet koliformných baktérií sa v Dunaji väčšinou pohyboval do 62 KTJ.ml^-1. V auguste boli na všetkých miestach vzorkovania zaznamenané vyššie hodnoty. Najvyšší počet koliformných baktérií – 343 KTJ.ml^-1 bol zaznamenaný v Rajke, pri Dunakiliti nad dnovou prehrádzkou – 300 KTJ.ml^-1 a pod dnovou prehrádzkou 280 KTJ.ml^-1. Hodnoty v Bratislave, Dunaremete, Medveďove a Komárne boli nižšie. V zdrži sa počet koliformných baktérií pohyboval od 1 do 46 KTJ.ml^-1. Situácia v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove je podobná situácii v Dunaji. Bakteriologické znečistenie ramennej sústavy v roku 2006 dosiahlo najvyššie hodnoty v auguste v mieste vzorkovania pri Helene (290 KTJ.ml^-1) a v Szigetskom ramene (200 KTJ.ml^-1). Ostatné hodnoty kolísali do 57  KTJ.ml^-1. Podobne ako predchádzajúci rok, bolo v mikrobiologickom znečistení od vtoku v pozdĺžnom profile pravostrannej ramennej sústavy pozorované zlepšenie. Priesakové kanále je možné z bakteriologického hľadiska považovať za najčistejšie, počet baktérií sa pohybuje v intervale do 8 KTJ.ml^-1. Od uvedenia rekonštruovanej a rozšírenej čističky odpadových vôd do prevádzky bol na najznečistenejšom mieste vzorkovania v Mošonskom Dunaji pri Véneku zaregistrovaný výrazný pokles počtu koliformných baktérií. Počet koliformných baktérií sa v roku 2006 pohyboval od 9 do 400 KTJ.ml^-1 a v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol podstatne nižší.

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. V hydrologickom roku 2006 obsahy chlorofylu-a v dunajskej vode poklesli. Vyššie hodnoty v Dunaji a v Mošonskom Dunaji boli zaznamenané na začiatku hydrologického roka, teda v novembri 2005. V decembri obsah chlorofylu-a klesol a počas zimných mesiacov bol nízky. Berúc do úvahy dlhšie zimné obdobie bol strmý nárast obsahu chlorofylu-a zaregistrovaný koncom apríla a kulminácia bola na väčšine vzorkovaných miest zaznamenaná v júni (Obr. 2-12). V starom koryte Dunaja v máji. Jarný nárast rias sa vyskytol od apríla do júla a maximálne hodnoty dosiahli 42,6 mg.m^-3 (miesto vzorkovania č. 4016).

Situácia v zdrži sa líši od vzorkovacích lokalít na Dunaji. Variabilita masového rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých miestach vzorkovania v zdrži súvisí s lokálnymi hydrologickými a klimatickými podmienkami. Obsah chlorofylu-a v zdrži bol v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a pohyboval sa do 75,2 mg.m^-3. Najvyššie hodnoty boli zaregistrované počas vzorkovania v máji. Ďalšie kulminačné vlny sa vyskytli v júni, júli a v septembri.

V pravostrannej ramennej sústave sa vyskytli tri kulminačné vlny (február, apríl-máj a október). Avšak v mieste vzorkovania pri Helene tieto neboli také znateľné. Koncentrácie chlorofylu-a sa pohybovali v intervale od 2 do 46,2 mg.m^-3. Maximálne hodnoty boli výrazne nižšie než v roku 2005. Najvyššie hodnoty chlorofylu-a boli zaregistrované v júni, v mieste vzorkovania Helena v máji.

Množstvo chlorofylu v Mošonskom Dunaji pri profile Vének bolo oveľa nižšie než v predchádzajúcom roku. Toto môže súvisieť s rekonštrukciou a rozšírením čističky odpadových vôd v Győri. Hodnoty sa pohybovali od 2,4 do 19,5 mg.m^-3 (v roku 2005 sa pohybovali do 97,1 mg.m^-3). Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovej vode zostala nízka a pohybovala sa od 2 do 12,7 mg.m^-3.

Index saprobity biosestónu

Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Index saprobity biosestónu na miestach vzorkovania pozorovaných maďarskou stranou v hydrologickom roku 2006 dosahuje vyššie hodnoty a pohybuje sa v intervale od 2,3 do 2,84. Tieto zodpovedajú alfa-beta-mezosapróbnemu stavu. Podobné hodnoty boli zaznamenané aj v pravostrannej ramennej sústave (2,35-2,7), Sapróbny index v ľavostrannej ramennej sústave pozorovanej slovenskou stranou sa pohyboval v intervale od 1,7 do 2,19, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Hodnoty sapróbneho indexu v Mošonskom Dunaji pri Véneku boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie a pohybovali sa v intervale od 2,22 do 2,61 (v roku 2005 od 2,4 do 2,8). Sapróbny index biosestónu na ostatných miestach vzorkovania na Dunaji a Mošonskom Dunaji kolísal od 1,62 do 2,44. V zdrži sa pohyboval od 1,55 do 2,28. V priesakových kanáloch kolísal v užšom intervale od 1,95 do 2,38, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu, podobne ako v Dunaji. Samočistiace procesy na tejto úrovni sapróbneho indexu prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady údajov indexu saprobity biosestónu v dunajskej vode indikujú mierne klesajúci trend. Rozdiely medzi maďarskými a slovenskými hodnotami na spoločne vzorkovaných profiloch v Rajke a Medveďove sú dokumentované na Obr. 2-13. 

Ostatné biologické ukazovatele

Fytoplanktón

Hodnoty abundancie fytoplanktónu v hydrologickom roku 2006 sa na miestach vzorkovania v Dunaji pohybovali od 370 do 13666 KTJ.ml^-1. Nízke hodnoty abundancie fytoplanktónu sa vyskytli v januári, apríli a auguste, minimum 370 KTJ.ml^-1 bolo zaznamenané pri Medveďove (miesto vzorkovania č. 112) v apríli. Vysoké hodnoty abundancie fytoplanktónu boli zaznamenané už začiatkom hydrologického roka v novembri 2005, keď bola zaznamenaná aj maximálna abundancia 13666 KTJ.ml^-1 pri Rajke (miesto vzorkovania č. 1203). Ďalšie vlny nárastu rias sa vyskytli vo februári-marci, júni-júli a koncom hydrologického roka v októbri 2006.

Abundancie fytoplanktónu v zdrži kolísala od 46 jedincov rias v 1 ml (KTJ.ml^-1) až do 12610 KTJ.ml^-1. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v mieste vzorkovania č. 309, a bola výrazne nižšia než v predchádzajúcom roku (20378 KTJ.ml^-1 v roku 2005). Množstvo fytoplanktónu v Mošonskom Dunaji pri Čunove sledovalo zmeny v Dunaji. Vysoké hodnoty zaznamenané v predchádzajúcom roku v profile Vének neboli v roku 2006 potvrdené. Nárast rias v tomto mieste vzorkovania bol sčasti ovplyvnený hydromorfologickými charakteristikami, ktoré sa odlišujú od charakteristík v hornom úseku, a sčasti nutrientmi prinášanými čistenou odpadovou vodou z mesta Győr.

V roku 2006 bola najvyššia abundancia fytoplanktónu zaznamenaná v pravostrannej ramennej sústave. Významný nárast rias bol zaregistrovaný v júni, keď maximálna hodnota v Szigetskom ramene dosiahla 26437 KTJ.ml^-1 a v Ášváňskom ramene 16132 KTJ.ml^-1. Nízka abundancia fytoplanktónu v priebehu roka bola charakteristická pre priesakovú vodu, kde sa pohybovala od 100 do 1258 KTJ.ml^-1, s jednou vyššou hodnotou 4464 KTJ.ml^-1 v júli 2006.

Celková abundancia fytoplanktónu bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nižšia na väčšine miest vzorkovania (výnimkou boli miesta vzorkovania v pravostrannej ramennej sústave). Toto môže byť vysvetľované odlišnými klimatickými podmienkami v roku 2006, keď bola druhá polovica leta (augusta a časť septembra) mierne chladnejšia a bohatšia na zrážky. Jeseň bola dlhšia, suchá a slnečná, čo sa odrazilo aj v náraste rias.

Vo fytoplanktóne dunajskej vody na jar dominovali zlatisté riasy (Chrysophyceae), kryptomonády (Cryptophyceae), rozsievky (Bacillariophyceae) a zelené bičíkovce (Volvocales). V letnom období narastali taxóny zelených rias (Chlorophyta) a siníc (Cyanophyta), zatiaľ čo počas jesene postupne ubúdali a ostali rozsievky (Bacillariophyceae). Spomedzi centrických rozsievok (Bacillariophyceae – Centrales) vo fytoplanktóne dominovali rody Aulacoseira, Cyclotella, Skeletonema, Cyclostephanos a Stephanodiscus), spomedzi penátnych rozsievok (Bacillariophyceae – Pennales) rody Cymbella, Diatoma, Gomphonema, Fragilaria, Naviculla a Nitzschia, a spomedzi zelených rias (Chlorophyta) rody Actinastrum, Coelastrum, Dictyosphaerium, Monoraphidium, Pediastrum, Planktospheria, Scenedesmus, Tetraedron a Tetrastrum. V roku 2006 bolo v porovnaní s rokom 2005 zaregistrované menšie množstvo siníc (Cyanophyta).

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia fytoplanktónu v miestach vzorkovania v zdrži a v starom koryte Dunaja boli dominantnými centrické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales).

Zloženie fytoplanktónu v ramennej sústave bolo podobné zloženiu zistenému v Dunaji, avšak charakteristická bola vyššia druhová diverzita. V Mošonskom Dunaji v úseku pod Győrom boli početnejšie eutrófne druhy. Druhové zloženie v priesakových kanáloch bolo ako druhovo tak aj početnostne najchudobnejšie.

Zooplanktón

V roku 2006 zooplanktón nebol v rámci hraničných vôd skúmaný, teda na vyhodnotenie boli použité výsledky z maďarskej Národnej ročnej správy (údaje zo šiestich cyklov vzorkovania) a slovenskej Národnej ročnej správy (údaje Slovenského vodohospodárskeho podniku z 12 cyklov vzorkovania).

Na základe slovenských údajov je možné konštatovať, že z hľadiska sezónnej dynamiky najvyššie hodnoty abundancie na väčšine vzorkovaných lokalít boli zaznamenané v máji a júli, najnižšie hodnoty v marci a apríli. Sezónna dynamika odrážala klimatické podmienky v roku 2006, ktoré boli charakterizované nadpriemernými teplotami v máji, júni a júli, nasledované chladnejším obdobím v auguste a začiatkom septembra, ktoré bolo bohaté na zrážky. Dlhotrvajúca teplá jeseň umožnila rozvoj zooplanktónu aj v tomto období. Priemerná hodnota zooplanktónu na pozorovaných miestach vzorkovania kolísala od 100 do 21000 jedincov na 100 litrov (J/100 l). Aj v tomto roku počet jedincov pozdĺž pozdĺžneho profilu Dunaja jednoznačne narastal. Najvyššia abundancia bola zaznamenaná v auguste pri Medveďove (miesto vzorkovania č. 112). Najvyššia abundancia v zdrži počas roka bola zaregistrovaná v mieste vzorkovania č. 308 pri Kalinkove, maximálna hodnota bola 19800 J/100 l (vzorkované v septembri). V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi (2004 a 2005) bola hodnota abundancie významne nižšia, čo môže byť vysvetlené stavebný prácami v tejto časti zdrže. Na rozdiel od ostatných miest vzorkovania, maximálne hodnoty sa v zdrži vyskytli v Auguste a septembri. Nižšie hodnoty abundancie boli zaznamenané aj na miestach vzorkovania č. 307 a 309. Len na mieste vzorkovania č. 311 pri Šamoríne bol pozorovaný nárast.

Počas roka výrazne dominovali druhy zo skupiny vírnikov (Rotatoria). V porovnaní s predchádzajúcim rokom významne narástol podiel skupiny veslonôžok (Copepoda), najmä v priesakových kanáloch. Podľa druhového zloženia jednotlivých skupín zooplanktónu zo skupiny vírnikov (Rotatoria) boli najdôležitejšími druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra. Na niektorých miestach vzorkovania aj druhy rodov Filinia, Trichocera a Asplanchna. Spomedzi skupiny perloočiek (Cladocera) dominovali druhy rodov Daphnia a Bosmina, a v prípade skupiny veslonôžok (Copepoda) boli najčastejšími juvenilné štádiá druhov rodu Cyclopidae.

Druhové zloženie a abundancia druhov zooplanktónu v pravostrannej ramennej sústave (maďarská strana) bola v hydrologickom roku 2006 podobná ako v roku 2005. Sezónna dynamika abundancie bola takmer rovnaká ako v predchádzajúcom roku, s maximálnym výskytom v júni alebo júli. V dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy sa kvôli pomaly tečúcej vode vyvinuli spoločenstvá s veľkou hustotou. Hodnoty abundancie boli vysoké, ale boli nižšie než v predchádzajúcich rokoch. Abundancia v riečnych ramenách v hornej časti Szigetközu bola v priebehu roka, v dôsledku vyššej rýchlosti prúdenia, nižšia. Celkový počet jedincov v pravostrannej ramennej sústave v roku 2006 kolísal od 103 do 401 J/100 l v mieste vzorkovania Helena, od 154 do 454 J/100 l v Szigetskom ramene a od 174 do 615 J/100 l v Ášváňskom ramene. V druhovom zložení boli v ramennej sústave dominantné druhy rodov Keratella, Brachionus a Polyarthra zo skupiny vírnikov (Rotatoria), druhy rodu Bosmina zo skupiny perloočiek (Cladocera) a juvenilné druhy zo skupiny veslonôžok (Copepoda).

Na základe výsledkov pozorovaní v Mošonskom Dunaji je možné konštatovať, že v roku 2006 bol nárast abundancie zooplanktónu pozdĺž pozdĺžneho profilu rieky len mierny a na rozdiel od predchádzajúceho raka sa ani pri Véneku nevyvinuli veľké spoločenstvá. Druhové zloženie a výskyt zriedkavých druhov bol podobný ako v rokoch 2004-2005.

Makrozoobentos

Faunistické výsledky spoločenstiev vodných bezstavovcov v Dunaji a zdrži ostali veľmi podobné výsledkom z predošlých rokov. Na monitorovaných miestach vzorkovania v Dunaji boli najhojnejšími druhy zo skupiny mäkkýšov (Mollusca) a rakovcov (Malacostraca). Na veľkej väčšine miest vzorkovania sa vyskytovali prevažne druhy vodných mäkkýšov typických pre Dunaj (Ancylus fluviatilis, Corbicula fluminea, Dreissena polymorpha, Theodoxus danubialis, Theodoxus fluviatilis, Esperiana acicularis, Esperiana esperi). Popri druhoch typických pre tento úsek Dunaja sa vyskytovali druhy lastúrnikov (Bivalvia) a ulitníkov (Gastropoda) typických pre veľké rieky (Unio pictorum a Viviparus acerosus pri Komárne, a Lithoglyphus naticoides pri Rajke, Dunaremete, Medveďove a Komárne). Rakovce (Malacostraca) boli reprezentované druhmi Corophium curvispinum, Dikerogammarus haemobaphes, Dikerogammarus villosus, Dikerogammarus bispinosus, Jaera istri, Obesogammarus obesus, Limnomysis benedeni, Pontogammarus obesus. V miestach vzorkovania Bratislava a Rajka sa vyskytol aj druh Echinogammarus ischnus. Spomedzi hmyzu boli najpočetnejšími druhy pakomárovitých (Chironomidae). Na mnohých miestach vzorkovania sa vyskytli aj druhy rodu podeniek (Ephemeroptera) a obrúčkavcov (Annelida) (najmä Hypania invalida, Oligochaeta gen. sp. a Dina punctata).

Skúsenosti a výsledky získané v pravostrannej ramennej sústave potvrdzujú, že existujúce biotopy sú veľké vodné telesá s mimoriadne zložitou štruktúrou. Ramenná sústava v oblasti inundácie obsahuje najmä druhy bezstavovcov rozličných druhov biotopov a rozličných ekologických nárokov. Dotácia vody je vyhovujúca a spĺňa väčšinu nárokov. Dolná časť ramennej sústavy sa kvôli pomaly tečúcej vode od horných úsekov mierne odlišuje. Najpočetnejšími druhmi v ramennej sústave boli Oligochaeta gen. sp., Chironomidae gen. sp., Ceratopogonidae gen. sp., Corophium curvispinum, Dikerogammarus haemobaphes, Hypania invalida, Sialis lutaria, Jaera istri, Pisidium hensiowanum.

K dominantným taxónom makrozoobentosu v zdrži v roku 2006 patrili Limnodrilus sp., Lumbricidae g. sp. div., Corophium curvispinum, Dikerogammarus villosus, Hypania invalida, Pisidium sp., Chironomus sk. reductus. V mieste vzorkovania č. 308 pri Kalinkove sa hojne vyskytli aj druhy Micronecta minutissima, Nais sp., Potamopyrgus antipodarum a Cricotopus sp.

Hodnoty indexu saprobity makrozoobentosu v pozdĺžnom profile Dunaja z Bratislavy do Komárna zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu, ktorý je typický pre tento úsek rieky. Hodnoty priemerného indexu saprobity sa v roku 2006 pohybovali od 1,87 po 2,45. Maximálna hodnota 2,45 bola zaznamenaná pri  Medveďove na jar a podľa dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality vody (Tab. 2-2) zodpovedá III. triede kvality povrchovej vody. Ostatné zostávajúce hodnoty patria do II. Triedy kvality vody. Na rozdiel od predchádzajúceho roka bolo v dunajskej vode zaregistrované zlepšenie hodnôt indexu saprobity. Index saprobity sa v zdrži pohyboval v intervale od 2.08 do 2.96. Povrchová voda v zdrži podľa dohodnutých limitov patrí do II. až IV. triedy kvality vody, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu až alfa-beta-mezosapróbnemu stavu.

Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty, kde je možné nájsť podrobnejšie hodnotenie perloočiek (Cladocera), veslonôžok (Copepoda), mäkkýše (Mollusca), vážky (Odonata), podenky (Ephemeroptera) a potočníky (Trichoptera). Vo všeobecnosti sa spoločenstvá makrozoobentosu v porovnaní s predchádzajúcim rokom významne nezmenili. 

2.8. Kvalita sedimentov 

V hydrologickom roku 2006, podobne ako predchádzajúci rok, slovenská a maďarská strana uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov podľa „Kanadskej smernice o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravenej v roku 2002 („Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)).

Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané v septembri 2006. Maďarská strana vzorkovala sedimenty dva razy, v máji a v septembri. Situácia miest vzorkovania je znázornená na Obr. 2-2. Popri anorganických a organických mikroprvkoch boli analyzované aj obsahy celkového fosforu a celkového dusíka.

Spomedzi anorganických mikropolutantov bolo analyzovaných sedem ťažkých kovov: zinok, ortuť, kadmium, chróm, olovo, meď, arzén (len slovenskou stranou) a nikel (len maďarskou stranou). Podľa „Kanadskej smernice o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ obsah ťažkých kovov v sedimentoch na pozorovaných miestach vzorkovania na slovenskom území ani v jednom prípade neprekročil limity úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level - PEL). Keď obsah niektorého ukazovateľa prekročí úroveň PEL, je možné často očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život (viac ako 50 %). Koncentrácie ťažkých kovov v sedimentoch boli nízke. Všetky namerané hodnoty kolísali blízko úrovne prahového účinku (prahovej koncentrácie) (Threshold Effect Level - TEL), kedy sa nepriaznivé účinky na biologický život vyskytujú zriedkavo, menej ako 25 %, a zodpovedajú neznečistenému prírodnému prostrediu.

Sedimenty na maďarskom území boli odoberané na jar a na jeseň. Oproti predchádzajúcemu roku neboli rozdiely medzi vzorkovaním v máji a v septembri také rozdielne. V prípade medi, chrómu a olova bola väčšina hodnôt pod alebo kolísala blízko limitu pre úroveň prahového účinku (TEL). V jarnom vzorkovaní sa vyskytlo jedno prekročenie úrovne pravdepodobného účinku (PEL) v prípade ortute v Ášváňskom ramene. Toto miesto vzorkovania bolo v roku 2006 najznečistenejším z hľadiska anorganického mikroznečistenia. Počas jesenného vzorkovania sa vyskytli dve prekročenia limitných hodnôt PEL. V prípade kadmia nad dnovou prehrádzkou a v prípade ortute v Mošonskom Dunaji pri Véneku. Okrem miesta vzorkovania v Ášváňskom ramene a v Mošonskom Dunaji pri Véneku boli koncentrácie ťažkých kovov na ostatných miestach vzorkovania nízke a kolísali pod alebo mierne nad limitnými hodnotami pre úroveň prahového účinku (TEL).

Spomedzi organických mikropolutantov bol na oboch stranách analyzovaný fluorén, dibenzo(a,h)antracén, naftalén, pyrén, acenaftylén, acenaftén, fenantrén, antracén, fluoranténe, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(a)pyrén. Naviac na slovenskej strane bol analyzovaný lindán, heptachlór, endrin a dieldrin. Na maďarskej strane bol analyzovaný benzo(b+k)fluorantén, indeno(1,2.3)pyrén a benzo(ghi)perylén, avšak tieto komponenty nemajú v CSQG stanovené žiadne hodnoty TEL a PEL.

V prípade organických mikropolutantov sedimenty na slovenskej a maďarskej strane v hydrologickom roku 2006 v žiadnom prípade neprekročili úroveň PEL. Zaznamenané koncentrácie sa vo väčšine prípadov pohybovali pod úrovňou TEL, kedy sa neočakáva žiadny nepriaznivý účinok na biologický život. V niekoľkých prípadoch boli zaznamenané koncentrácie mierne prekračujúce úroveň TEL, čo by potenciálne mohlo mať ekotoxikologický vplyv, ale vo všeobecnosti boli namerané hodnoty nízke a v žiadnom prípade neprekročili polovicu stanoveného intervalu.

Na maďarskej strane bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa počas jarného vzorkovania pohyboval od 880 do 3013,4 mg.kg^-1, počas jesenného vzorkovania sa pohyboval od 219 do 1576 mg.kg^-1, a najvyššia hodnota bola nameraná pri Dunakiliti nad dnovou prehrádzkou. Obsah celkového dusíka počas vzorkovania v máji dosiahol hodnoty medzi 1735 a 5250 mg.kg^-1. Jeho obsah sa v septembri pohyboval medzi 1520 a 3800 mg.kg^-1, a najvyššia hodnota bola nameraná v Mošonskom Dunaji pri Véneku. 

2.9. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou

Táto kapitola sa zaoberá rozdielmi v slovenských a maďarských údajoch v ukazovateľoch kvality povrchových vôd na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania a výsledkami, ktoré boli dosiahnuté pri eliminácii týchto rozdielov.

V hodnotení predchádzajúceho hydrologického roka bol dosiahnutý dobrý súlad vo veľkej časti skúmaných ukazovateľov. Avšak ešte stále existujú ukazovatele, kde jednotlivé hodnoty namerané jednou zo strán boli odlišné. Na základe výsledkov dosiahnutých v roku 2006 je možné konštatovať, že stále pretrvávajú rozdiely, kde jednotlivé hodnoty ukazovateľov merané jednou zo strán boli vyššie alebo nižšie než hodnoty stanovené druhou stranou (napr. pH, mangán, železo, fosforečnany, BSK₅). V prípade iných ukazovateľov, ako index saprobity, merná elektrická vodivosť, amónny ión, sírany, chloridy, CHSK_Mn a koliformné baktérie, je priebeh podobný, ale hodnoty sú u jednej zo strán buď vyššie alebo nižšie. Príklady sú uvedené na Obr. 2-10 a Obr. 2-13. 

2.10. Závery

Na základe dlhodobého hodnotenia je možné konštatovať, že kvalita vody v Dunaji sa vo všeobecnosti zlepšila. Zlepšenie kvality povrchovej vody bolo pozorované už v profile Bratislava (109), čo reprezentuje kvalitu vstupujúcej vody. Lepšia kvalita povrchovej vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím neboli v hydrologickom roku 2006 zistené žiadne podstatné zmeny. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji vyskytujúcimi sa počas povodňových vĺn. Kolísanie ukazovateľov kvality vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri vplyve dotácie vody formovaná prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody premenlivý v čase, čo je preukázané nepriaznivými hodnotami niektorých ukazovateľov (elektrická vodivosť, rozpustené látky, koliformné baktérie, CHSK_Mn, BSK₅, nutrienty a index saprobity). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd kvalita vody zlepšila. Množstvo chlorofylu-a v Mošonskom Dunaji pri Véneku bolo významne nižšie než v predchádzajúcom roku. Hodnoty kolísali od 2,4 do 19,5 mg.m^-3 (v roku 2005 kolísali až do 97,1 mg.m^-3). Najčistejšia voda bola zistená v priesakových kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.

V tabuľke Tab. 2-3 bola uskutočnená orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania do kvalitatívnych skupín. Klasifikácia bola uskutočnená podľa kritérií kvality pre hraničné vody uvedených v „Smernici pre pozorovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“.

Triedy kvality sú stanovované podľa 90 % trvanlivosti nameraných hodnôt (C₉₀). Táto klasifikácia nerozlišuje konkrétne podmienky, kedy boli príslušné hodnoty zaznamenané (napr. hydrologické podmienky – povodne, vysoké alebo extrémne nízke prietoky, kolísanie ukazovateľov).

Uvedená orientačná klasifikácia podáva len porovnanie kvality vody pritekajúcej na ovplyvnené územie (miesto vzorkovania pri Bratislave) a kvality vody opúšťajúcej ovplyvnenú oblasť (miesto vzorkovania pri Medveďove). Klasifikácia miest vzorkovania v starom koryte Dunaja a miest vzorkovania na Mošonskom Dunaji, v pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli bola uskutočnená podobným spôsobom. Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, ktoré následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality vody. V prípade, že je daný interval tried (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality vody v zátvorkách znamená, že meraná hodnota príslušného ukazovateľa dosiahla danú triedu kvality vody, ale vyskytla sa iba raz, maximálne dvakrát za hydrologický rok alebo počas povodní.

Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že kvalita vody pritekajúca do hydroenergetickej sústavy a kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná alebo dokonca mierne lepšia.

Tabuľka 2-3: Orientačná klasifikácia ukazovateľov alebo skupín ukazovateľov podľa dohodnutých limitov klasifikácie kvality povrchových vôd

Ukazovateľ	Lokality situované na Dunaji				Mošonský Dunaj		priesak. kanál	pravostranná  ramenná sústava
	Bratislava		Rajka	Medveďov	Čunovo + 0001	Vének	Čunovo + 0002	Helena, Szigetské a Ášváňske rameno
teplota	I (II)				I (II)	I-II	I (II)	I (II)
pH	I-II				I-II	I (II)	I-II	I (II)
vodivosť	I-II				I-II	II (I)	I-II	I-II
nerozpustené látky	I-V			I-IV (V)	I-III (IV, V)	II-IV (I)	I-II	I-IV (V)
Cl-	I				I	I	I	I
SO42-	I				I	I	I	I
NO3-	II (III)				II (III)	II-III	I-II	II (I, III)
NH4+	I				I	I (II, III)	I	I
NO2-	I-II		II (I)		II (I, III)	II	II	II (I)
celkový dusík	II				II	II-III (IV)	I-II	II
PO43-	I-II (V)		I-II (III)	I-II	I-II	II-III	I	I-II (III)
celkový fosfor	I-II (III)				I-II (III)	II-III	I	I-II (III)
O2	I				I	I (II)	I (II-IV)	I
CHSKMn	I (II)				I (II)	I-II	I	I (II)
BSK5	I-II				I-II	I-II (III)	I	I-II
Koliformné baktérie	II-III (IV)				II-III (IV)	III-IV	II (I)	II-III (IV)
chlorofyl-a	I-II				I-II	I (II)	I (II)	I-II (III)
Fe	I-II (IV)		I-II (III, V)	I-II (V)	I-II (V)	I-II (III, IV)	I	I-II (III, IV)
Mn	I-II (III)	I-II (III, IV)		I-II (III)	I-II	II-III (I)	I-II (III)	I-II (V)
sapróbny index	II (III)		II-III		II-III	III (II)	II-III	III (IV)
Zn	III*		-	III (IV)**	-	III*	-	III (IV, V)**
Hg	II*		-	II**	-	II*	-	II (IV)**
As	II (III)**		-	II (III)*	-	III-IV	-	III*
Cu	II (III)		-	I-II (III)	-	II-V	-	III-V (I)
Cr	I (II)		-	I	-	II*	-	II**
Cd	I*		-	I (IV)**	-	III (IV)**	-	III-IV (V)**
Ni	II-III		-	III (IV)	-	III (II)	-	II-IV

*        všetky údaje pod medzou stanovenia

**     väčšina údajov pod medzou stanovenia

 

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody  Vodivosť
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody Nerozpustné látky, prietok		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody NO3-		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   NH4+
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  Ncelkový		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody O2		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody  CHSKMn
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody BSK5		Obr. 2-11 Kvalita povrchovej vody Fe		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  Chlorofyl-a
		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  Sapróbny index biosestónu