V porovnaní s predchádzajúcim rokom neboli v monitoring hladín a prietokov povrchových vôd zaznamenané žiadne zmeny. Zaznamenávanie hladín povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2006 uskutočňovalo na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Na niektorých vodomerných staniciach boli uskutočnené aj vyčíslenia prietokov (10 vodomerných staníc na každej strane). Pozorovacia sieť je znázornená na Obr. 1-1a, Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode dohodli vzájomne si vymieňať údaje z týchto vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté časové rady údajov. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody. 

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

Ako súčasť medzivládnej Dohody, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 vo vodomernej stanici Bratislava - Devín má byť do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovom prepustený priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Aktuálne denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava - Devín, berúc do úvahy manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. V prípade prietokov nad 5400 m³s^-1 sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať Čunovo neberie pri výpočte ročného priemeru do úvahy. V Dohode bolo dohodnuté, že ďalších 43 m³s^-1 vody bude prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála.

Vodočetná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody, ktoré sa prepúšťa do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny denný prietok 805 m³s^-1 sa vyskytol 7. februára 2006, keď priemerný denný prietok bol 832.9 m³s^-1. Maximálny prietok sa vyskytol 31. marca 2006, keď dosiahol 8024 m³s^-1, s maximálnym priemerným denným prietokom 7823 m³s^-1. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2006 bol podobný prietoku v predchádzajúcom roku a dosiahol 2152 m³s^-1, čo bol šiesty najvyšší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992 (Tab. 1-2). S ohľadom na priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka 2006 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne neobvyklé hodnoty. Mimoriadne vodným mesiacom bol apríl. Marec, máj, jún a august 2006 boli vodné mesiace, zatiaľ čo november a december 2005, január, február, júl a október 2006 patrili k suchým mesiacom. September 2006 patril k priemerne vodným mesiacom. Extrémne suché mesiace sa nevyskytli.

   Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

Nízke prietoky v Dunaji prevažovali od začiatku hydrologického roka do polovice februára 2006, keď priemerný denný prietok väčšinou kolísal okolo 1000 m³s^-1. V druhej polovici februára sa prietoky zvýšili a dosiahli hodnoty nad 2000 m³s^-1, avšak následne klesli späť na približne 1300 m³s^-1. Ďalšia prietoková vlna sa vyskytla začiatkom druhej dekády marca, keď prietoky dosiahli hodnoty nad 3000 m³s^-1, s maximom 3950 m³s^-1. Bohaté zrážky a topenie sa snehu koncom marca spôsobili náhle zvýšenie prietoku, ktoré kulminovalo 31. marca 2006 pri 8024 m³s^-1 (priemerný denný prietok 7823 m³s^-1). Druhý vrchol tej istej povodňovej vlny sa vyskytol 2. apríla 2006. V priebehu apríla ostal prietok pomerne vysoký a kolísal okolo 4000 m³s^-1. Koncom apríla sa vyskytla ďalšia povodňová vlna, ktorá kulminovala pri 5236 m³s^-1. Počas mája sa prietok menil medzi 2500 a 4500 m³s^-1, a koncom mesiaca a začiatkom júna sa vyskytla ďalšia povodňová vlna, kulminujúca pri 6415 m³s^-1. Od konca prvej dekády až do konca mesiaca prietoky kolísali od 2500 do 3500 m³s^-1. Začiatkom júla prietoky začali klesať a koncom júla klesli na 1400 m³s^-1, čo predstavovalo takmer najnižšie hodnoty pre tento mesiac počas celého obdobia pozorovania. Začiatkom augusta sa vyskytla ďalšia povodňová vlna, ako odozva na bohaté zrážky v povodí Dunaja, ktorá kulminovala pri 7224 m³s^-1. Po jej poklese prietoky od polovice augusta do konca hydrologického roka kolísali pod dlhodobým priemerom, avšak začiatkom septembra a na začiatku tretej dekády septembra sa vyskytli dve prietokové vlny s prietokom do 2800 m³s^-1.

Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2006 na vodomernej stanici č. 1250 – Bratislava - Devín je znázornený na Obr. 1-2. 

1.1. Prietok do Dunaja pod haťou Čunovo 

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo je založené na priemerných denných prietokoch stanovených v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3).

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2006 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava - Devín v hydrologickom roku 2006 bol 2152 m³s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode bola slovenská strana povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 425,1 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 495,6 m³s^-1.

Počas hydrologického roka 2006 bolo kvôli vysokým prietokom v Dunaji potrebné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody, ktoré prekračovalo 600 m³s^-1 v troch prípadoch (povodňové vlny v marci/apríli, v júni a v auguste). Podľa modifikovanej metodiky výpočtu priemerného prietoku, prijatej v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, prietoky prekračujúce 600 m³s^-1, zatiaľ čo prietok v Dunaji je vyšší než 5400 m³s^-1, boli redukované na 600 m³s^-1. Keď odpočítame množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané počas povodňových situácií (15 hodnôt), dostaneme priemerný ročný prietok 424,5 m³s^-1, čo predstavuje 99,9 % množstva vyžadovaného Dohodou. Priemerné ročné minimum 215,8 m³s^-1 v starom koryte Dunaja bolo namerané 12. januára 2006; priemerné ročné maximum 3335 m³s^-1 bolo zaznamenané 2. apríla 2006.

Keď hodnotíme množstvo vody prepustené do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Pri zvažovaní minimálnych hodnôt predpísaných v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³s^-1, vo vegetačnom období aspoň 400 m³s^-1) je možné konštatovať, že berúc do úvahy presnosť meraní (10 %), sa prietoky pod 250 m³s^-1 v zimnom období vyskytli niekoľko krát (3 dni v januári 2006), vo vegetačnom období boli minimálne prietoky 400 m³s^-1 dodržané. 

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja 

Podľa medzivládnej Dohody by prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, mal byť 43 m³s^-1. Merania prietoku sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a tiež nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. V tomto vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2006 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 39,97 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 15,11 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 49,07 m³s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II v hydrologickom roku 2006 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 2,60 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 1,26 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 5,66 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2006, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťanej cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 42,57 m³s^-1, čo predstavuje 99,0 % dohodnutého množstva. Minimálny priemerný denný prietok bol 18,34 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 52,21 m³s^-1.

Bez ohľadu na technické (údržba turbín) a hydrologické podmienky je možné konštatovať, že celkové množstvo vody 43 m³s^-1 predvídané v Dohode, prepúšťané cez Mošonský Dunaj a cez priesakový kanál, bolo splnené. 

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečiť sústavnú dotáciu vody do oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja. 

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Riečne ramená v oblasti inundácie na maďarskej strane môžu byť zásobované vodou z dvoch zdrojov. Na získanie celkového množstva sú tieto dva toky spočítané:

a)       cez tri otvory v brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

b)      Z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami uskutočnené v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2006 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 68,35 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 2,58 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 355,2 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2006 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 17,60 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 40,40 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2006 (Obr. 1-5), pozostávajúceho z množstva vody pretekajúceho cez profil Helena a množstva vody pretekajúceho cez stavidlo č. V v pravostrannom priesakovom kanáli, bolo nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do riečnych ramien v oblasti inundácie bol 85,95 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 32,27 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 355,2 m³s^-1. 

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2006 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 23,37 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 4,40 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 45,30 m³s^-1.

Režim zásobovania vodou je regulovaný manipulačným poriadkom a sleduje vodný režim Dunaja. Počas mimovegetačného obdobia bolo na Mošonskom Dunaji simulované aj obdobie malej vody. Toto bolo uskutočnené presmerovaním veľkej časti vody z priesakového kanála do oblasti inundácie cez stavidlo č. V, zatiaľ čo množstvo vody odoberané z Dunaja nad Dunakiliti bolo znížené. Popri funkcii zásobovania vodou má stavidlo č. I aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam. 

1.4. Charakteristiky hladiny vody Dunaja na úseku Čunovo - Vámosszabadi 

Úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi môže byť podľa prevažujúceho vplyvu rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované  údajmi získanými z nasledovných vodomerných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristiky štyroch sekcií na úseku Čunovo - Vámosszabadi v hydrologickom roku 2006 sú nasledovné:

a)      Úsek Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek dodáva vodu do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Hladina vody je udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,35 do 0,77 m.s^-1. V hydrologickom roku 2006 boli prietoky prekračujúce 600 m³s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja pri troch príležitostiach. Po prvýkrát to bolo medzi 28. marcom a 7. aprílom, keď najvyšší priemerný denný prietok dosiahol 3335 m³s^-1. Po druhýkrát to bolo 4.-5. júla, keď priemerný denný prietok dosiahol 2013 m³s^-1. Posledný krát sa to vyskytlo 8.-9. augusta, keď priemerný denný prietok dosiahol 2272 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2006 nebolo maďarskou stranou požadované zvýšené množstvo vody (nad dohodnuté maximum 600 m³s^-1) pre umelé zaplavenie pravostrannej inundačnej oblasti.    
Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,17 do 126,65 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,17 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,05 do 126,03 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,06 m n. m. (Obr. 1-7).

b)   Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku koryta. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 117,26 do 123,15 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,99 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,45 do 118,94 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 114,18 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,74 do 1,12 m.s^-1.

c)    Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri bežnej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m³s^-1 v Medveďove. Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,65 do 117,23 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,63 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja môže v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne dosiahnuť cca 0,20 m.

d)   Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 0,30 m) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá môže byť uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi-Medveďov v roku 2006 bol 2091 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,06 do 115,61 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 110,32 m n. m. (Obr. 1-10).