8. časť
8.1. Záverečné
konštatovania
Po
zvážení vyhodnotenia výsledkov monitoringu životného prostredia v hydrologickom
roku 2005 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:
-
Vodočetná
stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní
množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo.
Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku
2005 bol 2146 m3s-1, čo bol šiesty najvyšší
priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992. Vzhľadom na priebeh
hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2005 je možné konštatovať,
že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty.
Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská
strana bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 423,9 m3.s-1
do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných
staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do
starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2005 bol 445,1
m3.s-1. Berúc do úvahy pozmenenú metodiku výpočtu
priemerného prietoku, prijatú v Spoločnej výročnej správe z monitorovania
životného prostredia za rok 2004, prietoky prekračujúce 600 m3.s-1,
keď bol prietok v Dunaji vyšší než 5400 m3.s-1,
boli redukované na 600 m3.s-1. Keď odpočítame množstvo
vody nad 600 m3.s-1, prepúšťané počas povodní (8
hodnôt), dostaneme priemerný ročný prietok 436,2 m3.s-1,
čo predstavuje 102.9 % z množstva požadovaného Dohodou. To
znamená, že záväzok bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja
bol 42,36 m3.s-1, čo predstavuje 98.5 %
dohodnutého množstva. Berúc do úvahy technické a hydrologické
okolnosti uvedené v medzivládnej Dohode a presnosť merania je
možné konštatovať, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena
Dunaja bolo tiež splnené.
-
Kvalita
povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období v porovnaní
s predchádzajúcim rokom mierne zlepšila, čo sa odráža v poklese
obsahu nutrientov, CHSKMn, nižšom sapróbnom indexe a počte
baktérií. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji
v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave,
ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Zvýšené
hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji počas hydrologického roku
2005 súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji počas povodňových
vĺn. Zdrž situovaná pod Bratislavou, v závislosti na aktuálnej rýchlosti
prúdenia, hrá istú úlohu v sedimentácii a premiestňovaní
plavenín. Lepšia kvalita vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti
ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody. Kolísanie
ukazovateľov kvality vody v pravostrannej ramennej sústave od
zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje kolísanie kvality vody v Dunaji.
Kvalitu vody v Mošonskom Dunaji, popri vplyve dotácie vody, formujú
prítoky a miestne znečistenie z obcí. Pred sútokom s Dunajom
je kvalita vody premenlivá v čase, čo potvrdzujú nepriaznivé
hodnoty niektorých ukazovateľov (elektrická vodivosť, rozpustené látky,
koliformné baktérie, chlorofyl-a, CHSKMn, BSK5,
nutrienty a sapróbny index). V porovnaní s predchádzajúcimi
rokmi sa kvalita vody zlepšila vďaka investíciám realizovaným v čistiarni
odpadových vôd pri Győri. Najčistejšia voda bola zistená v priesakových
kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.
Vzhľadom na hodnotenie kvality vody v roku 2005, podľa slovenskej
strany je kvalita vody v Dunaji pri Medveďove veľmi podobná alebo
dokonca mierne lepšia než kvalita vody pri Bratislave. Podľa maďarskej
strany je kvalita vody v Dunaji pri Medveďove veľmi podobná kvalite
vody pri Bratislave, v niektorých ukazovateľoch je lepšia, v niektorých
ukazovateľoch je horšia.
-
Na
základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že
dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri
ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v celej oblasti Szigetközu.
Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo
podstatné stúpnutie hladín podzemných vôd v podmienkach nízkych a priemerných
prietokov na Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov sa v hornej a strednej
časti oblasti Szigetközu neprejavili žiadne zmeny a pozdĺž koryta
Dunaja je zaznamenávaný pokles hladín podzemných vôd.
Výsledky monitoringu zdôrazňujú potrebu zvýšenia hladiny podzemnej
vody v dolnej časti inundačného územia na oboch stranách. Zvýšenie
hladiny podzemnej vody v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy
a v Bagomérskom ramene je riešená rozširovaním systému dotácie
vody. Hladina podzemnej vody na Istragovskom ostrove na slovenskej strane by
mohla byť tiež riešená rozšírením systému dotácie vody, alebo
opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom.
Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.
Zvýšenie hladín podzemnej vody v páse pozdĺž starého koryta
Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečiť len zvýšením hladiny
vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Takéto
opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v oblasti inundácie a mohli
by tiež pomôcť pri umelom zaplavovaní. Najjednoduchším, rýchlo
realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie aplikované pri
Dunakiliti v rkm 1843, realizované podľa „Dohody“. Tieto
opatrenia však musia vyhovovať aktivitám protipovodňovej ochrany v tomto
území.
-
Sumarizujúc
výsledky dlhodobého pozorovania kvality vody v 16 pozorovacích
studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať,
že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vysokým obsahom
železa a mangánu. Obsah železa a mangánu vo väčšine
sledovaných studní trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. V roku
2005 obsah ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organických látok,
predovšetkým indikujúcich znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu a z odpadových
vôd, v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne poklesli alebo
sa nezmenili. Nízka koncentrácia kyslíka je tiež typická. Miestami sa
vyskytuje znečistenie vyšším obsahom železa alebo mangánu, čo môže
indikovať redukčné procesy. Zmeny v kvalite podzemnej vody na
niektorých miestach odrážajú integrovaný vplyv zmien, ktoré sa v oblasti
vyskytli, v ktorých hrajú úlohu aj smery prúdenia podzemnej vody,
ovplyvnené a zmenené dotáciou vody do Szigetközu.
Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na
slovenskom území je možné konštatovať, že pozorované ukazovatele
kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu
podzemnej vody. V priebehu pozorovaného obdobia sa vyskytli aj
ojedinelé prekročenia limitných hodnôt. Obsah mangánu často prekračoval
dané limity v 3 z 10 hodnotených pozorovacích studní, zatiaľ
čo koncentrácie železa často prekračovali dohodnuté limity na 2
studniach.
V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je možné
usudzovať, že ukazovatele kvality vody sú vynikajúce a zloženie
vody je charakterizované vysokým stupňom stability na oboch stranách. Avšak
v studniach v oblasti Győru je obsah amónneho iónu a organických
látok vyšší. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu
ojedinele prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo kolíše
okolo nich.
-
Obsah
pôdnej vlhkosti v roku 2005 bol výrazne ovplyvnený množstvom zrážok
začiatkom vegetačného obdobia, oblastné rozdiely však boli významné.
Hydrologické podmienky v priebehu roka boli tiež priaznivé. Pôdna
vlhkosť v oblasti Szigetközu bola pozitívne ovplyvnená vyššími
prietokmi v marci, júli a auguste 2005. Aj umelé zatápanie v pravostrannej
ramennej sústave v máji pozitívne ovplyvnilo obsah pôdnej vlhkosti.
Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy vyvolalo situácie
charakteristické pre prirodzené povodne. Naviac vysoké množstvo zrážok
v druhej polovici júla a v auguste spôsobilo, že pôdna
vlhkosť na väčšine monitorovaných plôch dosiahla alebo takmer dosiahla
úroveň nasýtenia. Priemerná hladina podzemnej vody počas vegetačného
obdobia 2005 bola v porovnaní s priemernou hladinou podzemnej
vody v roku 2004 znateľne vyššia. Pokles obsahu pôdnej vlhkosti bol
zaznamenaný koncom vegetačného obdobia, keď nedosiahol dlhodobý
priemer. V porovnaní s minulým rokom však bol vďaka vysokým
množstvám zrážok v predchádzajúcich mesiacoch vyšší. Minimálne,
priemerné a maximálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim
rokom vo všeobecnosti vyššie.
Podľa pozorovaní pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách, ktoré
sa nachádzajú v poľnohospodárskej oblasti na slovenskom území, je
možné opäť konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti počas celého
pozorovaného obdobia zostal nezmenený.
-
Monitoring
lesných porastov na slovenskej strane bol zameraný na rozmanité klony
šľachtených topoľov. Výsledky monitoringu ukazujú, že rast topoľových
klonov v rôznych častiach inundačnej oblasti je podobný. Výškový
prírastok starších porastov je dobrý, aj napriek tomu, že má klesajúcu
tendenciu. Nebol pozorovaný žiadny významný pokles prírastkov na plochách,
kde hladina podzemnej vody klesla pod hranicu medzi pôdami a štrkovou
vrstvou. Je to možné vysvetliť prenikaním koreňov do nižšie ležiacich
vrstiev. Na druhej strane rast novo vysadených lesov sa zdá byť
problematický. Koreňový systém vysadených stromov nie je rozvinutý, a tak
prístup k vode je sťažený. Problémy s opätovným zalesňovaním
vyťažených plôch zdôrazňuje potrebu hydrotechnických opatrení. Vodný
režim v inundačnej oblasti môže byť zlepšený zvýšením hladiny
vody, umelým zaplavovaním územia a zavedením dotácie vody do
ramien v dolnej časti inundačného územia.
V roku 2005 bol zdravotný stav lesov v inundačnom území
hodnotený podľa leteckého a terestrického prieskumu. Hodnotenie
bolo založené na defoliácii stromov a na terestrickom prieskume. Výsledky
v roku 2005 neukázali žiadny nepriaznivý vplyv vodného diela na
zdravotný stav lesov. Zdravotný stav lesov je veľmi dobrý, priemerná
defoliácia nedosiahla slovenský priemer. V porovnaní s výsledkami
predchádzajúceho prieskumu v roku 2002 sa významné zmeny vyskytli
len sporadicky a boli rovnomerne prítomné vo všetkých defoliačných
triedach.
Zloženie lesných porastov na maďarskej strane pozostáva hlavne z vŕb
a šľachtených topoľov. Popri tom je pozorovaných niekoľko tvrdých
a nížinných lesných porastov. Podľa dendrometrických meraní v roku
2005 zmenené vlhkostné podmienky v oblasti Szigetközu po odklonení
Dunaja ovplyvnili lesné porasty, avšak vplyv je silne závislý na druhu
lesa a polohe. Existujú vážne ovplyvnené porasty, ktoré pozostávajú
z vŕb alebo mladých topoľov, ktoré sú umiestnené na stanovištiach
nevhodných pre tento druh stromov. Významný počet vyschnutých stromov
vo vysadených porastoch je varujúci, v ostatných niekoľkých rokoch
bol zaznamenaný zvyšujúci sa počet vyschnutých stromov. Na základe týchto
faktov by mal byť zavedený nový prieskum, zameraný na procesy
prirodzenej obnovy a postupy hospodárenia. Zdravotný stav nebol na maďarskej
strane v roku 2005 hodnotený.
-
Vegetačné
obdobie roku 2005 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom
bohatšie na zrážky. Naviac veľká časť inundačného územia bola
niekoľkokrát prirodzene zaplavená, v pravostrannej inundácii bolo
uskutočnené aj umelé zaplavenie. Priaznivé klimatické a hydrologické
podmienky sa odrazili v náraste biomasy bylinnej vrstvy, lúčne
rastliny boli vyššie ako kedykoľvek predtým v celom období
monitoringu. Počet druhov bol v hodnotenom roku mierne nižší, ale
pokles nebol významný. Na väčšine monitorovaných lokalít pozdĺž
Dunaja bola vo vŕbových a v dubových porastoch priemerná
listová plocha väčšia. Na vegetácii pozdĺž Mošonského Dunaja nebol
zaznamenaný žiadny vplyv. Stabilizovaný vývoj fytocenóz je možné
pozorovať vo väčšej časti ľavostranného inundačného územia.
Nepriaznivé vlhkostné podmienky pre lužný les však boli zistené v oblasti
nad kanálom dotácie vody a v oblasti Istragovského ostrova. Vyššie
množstvo zrážok v roku 2005 oddialilo opad lístia a nevyskytlo
sa žiadna mozaikovité vypadávanie pokryvnosti v bylinnej vrstve.
Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov na veľkej časti slovenského
inundačného územia je stabilizované. V najviac zvlhčovaných
oblastiach sa vyskytujú typické močiarne spoločenstvá lužných lesov.
Avšak zhoršovanie hydrologického režimu v oblasti Istragovského
ostrova vyvolalo strednú degradáciu malakocenózy. Pokles počtu druhov, týkajúci
sa väčších druhov s dlhším životným cyklom, bol zistený na
monitorovacích lokalitách v maďarskej inundácii. Toto môže odrážať
absenciu pravidelných prirodzených záplav, v ostatných dvoch rokoch
však bola oblasť inundácie umelo zaplavená, a nedostatky metódy náhodného
preosievania.
Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé od špecifických lokálnych
hydrologických podmienok. Po vymytí silnou povodňou v roku 2002 bola
v ostatných dvoch rokoch zaznamenaná regenerácia a intenzívny
rozvoj vodných makrofýt. Prietoky prepúšťané do aktívnej inundácie
boli na oboch stranách podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch.
Veľká časť riečnych ramien v inundácii je charakteristická väčšou
hĺbkou vody, čo zodpovedá stabilizovanému druhovému zloženiu spoločenstiev
vodných rastlín. Hydrologické podmienky maďarskej oblasti chránenej
proti povodniam, vďaka sústavnej dotácii vody, zostali v ostatných
niekoľkých rokoch nezmenené. Ani druhové zloženie sa významne
nezmenilo.
Čo sa týka vodnej fauny v Dunaji výsledky pozorovania v roku
2005 ukazujú pokles v počte druhov ako aj v počte jedincov,
pravdepodobne kvôli vyšším prietokom a bahnitým sedimentom na
brehu. V ramennej sústave, najmä na pravej strane, zmeny vo vodnej
faune odrážajú zvýšenú rýchlosť prúdenia. Vo všeobecnosti je možné
konštatovať, že pozdĺž trasy dotácie vody stúpol počet druhov (narástol
počet reofilných druhov). Druhové zloženie sa stabilizovalo. Čo sa týka
spoločenstva rýb v Dunaji, je možné konštatovať, že sa pri
zmenených podmienkach, spôsobených odklonením rieky, stabilizovalo. Za
najvýznamnejšiu zmenu je možné považovať šírenie sa nepôvodných
expanzných druhov. Avšak šírenie sa nepôvodných druhov nie je závislé
od vodného diela. V pravostrannej ramennej sústave sa väčšinou
vyskytujú eurytopné druhy. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných
druhov v ichtyofaune odráža čiastočné prepojenie s hlavným
riečnym korytom. Charakteristiky rybieho spoločenstva sa na monitorovacích
plochách, zásobovaných vodou, na oboch stranách stabilizovali. V maďarskej
oblasti chránenej proti povodniam je od zavedenia dotácie vody pozorovaná
regenerácia ichtyofauny. Druhové bohatstvo sa stabilizovalo a v priebehu
ostatných rokov bolo vyrovnané. Zloženie ichtyofauny v izolovaných
mŕtvych ramenách na slovenskej strane závisí na aktuálnych hydrologických
podmienkach (chýbajúca ichtyofauna na monitorovacej ploche č. 2612
po vyschnutí mŕtveho ramena v roku 2004).
8.2.
Odporúčania
Odporúčania
uvedené v tomto bode budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú
ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu
Poverení zástupcovia pre monitorovanie.
-
Strany
navrhujú modifikáciu Štatútu, ktorá by odrážala zmeny nevyhnutné pre
realizáciu úloh monitorovania v rámci Rámcovej smernice o vode
a výsledky prezentované na Vedeckej konferencii o monitoringu
Dunaja, konanej v Mosonmagyaróvári v Maďarsku. Maďarská
strana predloží prvý návrh na modifikáciu, berúc do úvahy skúsenosti
a prezentované výsledky z 10-ročného monitorovania, ako aj
racionalizáciu monitorovacieho systému.
-
Slovenská
strana v súvislosti s rokovaniami Pracovných skupín odborníkov,
vytvorených v rámci rokovaní o realizácii rozsudku MSD, predloží
návrh na rozšírenie monitoringu na úsek Dunaja medzi Sapom a Budapešťou.
|