8. časť

 

8.1. Záverečné konštatovania

Po zvážení vyhodnotenia výsledkov monitoringu životného prostredia v hydrologickom roku 2005 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

  1. Vodočetná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2005 bol 2146 m3s-1, čo bol šiesty najvyšší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2005 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty.
    Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 423,9 m3.s-1 do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena, priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2005 bol 445,1 m3.s-1. Berúc do úvahy pozmenenú metodiku výpočtu priemerného prietoku, prijatú v Spoločnej výročnej správe z monitorovania životného prostredia za rok 2004, prietoky prekračujúce 600 m3.s-1, keď bol prietok v Dunaji vyšší než 5400 m3.s-1, boli redukované na 600 m3.s-1. Keď odpočítame množstvo vody nad 600 m3.s-1, prepúšťané počas povodní (8 hodnôt), dostaneme priemerný ročný prietok 436,2 m3.s-1, čo predstavuje 102.9 % z množstva požadovaného Dohodou. To znamená, že záväzok bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja bol 42,36 m3.s-1, čo predstavuje 98.5 % dohodnutého množstva. Berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti uvedené v medzivládnej Dohode a presnosť merania je možné konštatovať, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena Dunaja bolo tiež splnené.

  2. Kvalita povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zlepšila, čo sa odráža v poklese obsahu nutrientov, CHSKMn, nižšom sapróbnom indexe a počte baktérií. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji počas hydrologického roku 2005 súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji počas povodňových vĺn. Zdrž situovaná pod Bratislavou, v závislosti na aktuálnej rýchlosti prúdenia, hrá istú úlohu v sedimentácii a premiestňovaní plavenín. Lepšia kvalita vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody. Kolísanie ukazovateľov kvality vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje kolísanie kvality vody v Dunaji.
    Kvalitu vody v Mošonskom Dunaji, popri vplyve dotácie vody, formujú prítoky a miestne znečistenie z obcí. Pred sútokom s Dunajom je kvalita vody premenlivá v čase, čo potvrdzujú nepriaznivé hodnoty niektorých ukazovateľov (elektrická vodivosť, rozpustené látky, koliformné baktérie, chlorofyl-a, CHSKMn, BSK5, nutrienty a sapróbny index). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa kvalita vody zlepšila vďaka investíciám realizovaným v čistiarni odpadových vôd pri Győri. Najčistejšia voda bola zistená v priesakových kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode.
    Vzhľadom na hodnotenie kvality vody v roku 2005, podľa slovenskej strany je kvalita vody v Dunaji pri Medveďove veľmi podobná alebo dokonca mierne lepšia než kvalita vody pri Bratislave. Podľa maďarskej strany je kvalita vody v Dunaji pri Medveďove veľmi podobná kvalite vody pri Bratislave, v niektorých ukazovateľoch je lepšia, v niektorých ukazovateľoch je horšia.

  3. Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v celej oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo podstatné stúpnutie hladín podzemných vôd v podmienkach nízkych a priemerných prietokov na Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov sa v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu neprejavili žiadne zmeny a pozdĺž koryta Dunaja je zaznamenávaný pokles hladín podzemných vôd.
    Výsledky monitoringu zdôrazňujú potrebu zvýšenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačného územia na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskom ramene je riešená rozširovaním systému dotácie vody. Hladina podzemnej vody na Istragovskom ostrove na slovenskej strane by mohla byť tiež riešená rozšírením systému dotácie vody, alebo opatreniami v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti.
    Zvýšenie hladín podzemnej vody v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by mohlo byť zabezpečiť len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Takéto opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v oblasti inundácie a mohli by tiež pomôcť pri umelom zaplavovaní. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie aplikované pri Dunakiliti v rkm 1843, realizované podľa „Dohody“. Tieto opatrenia však musia vyhovovať aktivitám protipovodňovej ochrany v tomto území.

  4. Sumarizujúc výsledky dlhodobého pozorovania kvality vody v 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakterizovaná vysokým obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu vo väčšine sledovaných studní trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. V roku 2005 obsah ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organických látok, predovšetkým indikujúcich znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu a z odpadových vôd, v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne poklesli alebo sa nezmenili. Nízka koncentrácia kyslíka je tiež typická. Miestami sa vyskytuje znečistenie vyšším obsahom železa alebo mangánu, čo môže indikovať redukčné procesy. Zmeny v kvalite podzemnej vody na niektorých miestach odrážajú integrovaný vplyv zmien, ktoré sa v oblasti vyskytli, v ktorých hrajú úlohu aj smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené a zmenené dotáciou vody do Szigetközu.
    Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať, že pozorované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. V priebehu pozorovaného obdobia sa vyskytli aj ojedinelé prekročenia limitných hodnôt. Obsah mangánu často prekračoval dané limity v 3 z 10 hodnotených pozorovacích studní, zatiaľ čo koncentrácie železa často prekračovali dohodnuté limity na 2 studniach.
    V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je možné usudzovať, že ukazovatele kvality vody sú vynikajúce a zloženie vody je charakterizované vysokým stupňom stability na oboch stranách. Avšak v studniach v oblasti Győru je obsah amónneho iónu a organických látok vyšší. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu ojedinele prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo kolíše okolo nich.

  5. Obsah pôdnej vlhkosti v roku 2005 bol výrazne ovplyvnený množstvom zrážok začiatkom vegetačného obdobia, oblastné rozdiely však boli významné. Hydrologické podmienky v priebehu roka boli tiež priaznivé. Pôdna vlhkosť v oblasti Szigetközu bola pozitívne ovplyvnená vyššími prietokmi v marci, júli a auguste 2005. Aj umelé zatápanie v pravostrannej ramennej sústave v máji pozitívne ovplyvnilo obsah pôdnej vlhkosti. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy vyvolalo situácie charakteristické pre prirodzené povodne. Naviac vysoké množstvo zrážok v druhej polovici júla a v auguste spôsobilo, že pôdna vlhkosť na väčšine monitorovaných plôch dosiahla alebo takmer dosiahla úroveň nasýtenia. Priemerná hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia 2005 bola v porovnaní s priemernou hladinou podzemnej vody v roku 2004 znateľne vyššia. Pokles obsahu pôdnej vlhkosti bol zaznamenaný koncom vegetačného obdobia, keď nedosiahol dlhodobý priemer. V porovnaní s minulým rokom však bol vďaka vysokým množstvám zrážok v predchádzajúcich mesiacoch vyšší. Minimálne, priemerné a maximálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vo všeobecnosti vyššie.
    Podľa pozorovaní pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách, ktoré sa nachádzajú v poľnohospodárskej oblasti na slovenskom území, je možné opäť konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti počas celého pozorovaného obdobia zostal nezmenený.

  6. Monitoring lesných porastov na slovenskej strane bol zameraný na rozmanité klony šľachtených topoľov. Výsledky monitoringu ukazujú, že rast topoľových klonov v rôznych častiach inundačnej oblasti je podobný. Výškový prírastok starších porastov je dobrý, aj napriek tomu, že má klesajúcu tendenciu. Nebol pozorovaný žiadny významný pokles prírastkov na plochách, kde hladina podzemnej vody klesla pod hranicu medzi pôdami a štrkovou vrstvou. Je to možné vysvetliť prenikaním koreňov do nižšie ležiacich vrstiev. Na druhej strane rast novo vysadených lesov sa zdá byť problematický. Koreňový systém vysadených stromov nie je rozvinutý, a tak prístup k vode je sťažený. Problémy s opätovným zalesňovaním vyťažených plôch zdôrazňuje potrebu hydrotechnických opatrení. Vodný režim v inundačnej oblasti môže byť zlepšený zvýšením hladiny vody, umelým zaplavovaním územia a zavedením dotácie vody do ramien v dolnej časti inundačného územia.
    V roku 2005 bol zdravotný stav lesov v inundačnom území hodnotený podľa leteckého a terestrického prieskumu. Hodnotenie bolo založené na defoliácii stromov a na terestrickom prieskume. Výsledky v roku 2005 neukázali žiadny nepriaznivý vplyv vodného diela na zdravotný stav lesov. Zdravotný stav lesov je veľmi dobrý, priemerná defoliácia nedosiahla slovenský priemer. V porovnaní s výsledkami predchádzajúceho prieskumu v roku 2002 sa významné zmeny vyskytli len sporadicky a boli rovnomerne prítomné vo všetkých defoliačných triedach.
    Zloženie lesných porastov na maďarskej strane pozostáva hlavne z vŕb a šľachtených topoľov. Popri tom je pozorovaných niekoľko tvrdých a nížinných lesných porastov. Podľa dendrometrických meraní v roku 2005 zmenené vlhkostné podmienky v oblasti Szigetközu po odklonení Dunaja ovplyvnili lesné porasty, avšak vplyv je silne závislý na druhu lesa a polohe. Existujú vážne ovplyvnené porasty, ktoré pozostávajú z vŕb alebo mladých topoľov, ktoré sú umiestnené na stanovištiach nevhodných pre tento druh stromov. Významný počet vyschnutých stromov vo vysadených porastoch je varujúci, v ostatných niekoľkých rokoch bol zaznamenaný zvyšujúci sa počet vyschnutých stromov. Na základe týchto faktov by mal byť zavedený nový prieskum, zameraný na procesy prirodzenej obnovy a postupy hospodárenia. Zdravotný stav nebol na maďarskej strane v roku 2005 hodnotený.

  7. Vegetačné obdobie roku 2005 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bohatšie na zrážky. Naviac veľká časť inundačného územia bola niekoľkokrát prirodzene zaplavená, v pravostrannej inundácii bolo uskutočnené aj umelé zaplavenie. Priaznivé klimatické a hydrologické podmienky sa odrazili v náraste biomasy bylinnej vrstvy, lúčne rastliny boli vyššie ako kedykoľvek predtým v celom období monitoringu. Počet druhov bol v hodnotenom roku mierne nižší, ale pokles nebol významný. Na väčšine monitorovaných lokalít pozdĺž Dunaja bola vo vŕbových a v dubových porastoch priemerná listová plocha väčšia. Na vegetácii pozdĺž Mošonského Dunaja nebol zaznamenaný žiadny vplyv. Stabilizovaný vývoj fytocenóz je možné pozorovať vo väčšej časti ľavostranného inundačného územia. Nepriaznivé vlhkostné podmienky pre lužný les však boli zistené v oblasti nad kanálom dotácie vody a v oblasti Istragovského ostrova. Vyššie množstvo zrážok v roku 2005 oddialilo opad lístia a nevyskytlo sa žiadna mozaikovité vypadávanie pokryvnosti v bylinnej vrstve.
    Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov na veľkej časti slovenského inundačného územia je stabilizované. V najviac zvlhčovaných oblastiach sa vyskytujú typické močiarne spoločenstvá lužných lesov. Avšak zhoršovanie hydrologického režimu v oblasti Istragovského ostrova vyvolalo strednú degradáciu malakocenózy. Pokles počtu druhov, týkajúci sa väčších druhov s dlhším životným cyklom, bol zistený na monitorovacích lokalitách v maďarskej inundácii. Toto môže odrážať absenciu pravidelných prirodzených záplav, v ostatných dvoch rokoch však bola oblasť inundácie umelo zaplavená, a nedostatky metódy náhodného preosievania.
    Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé od špecifických lokálnych hydrologických podmienok. Po vymytí silnou povodňou v roku 2002 bola v ostatných dvoch rokoch zaznamenaná regenerácia a intenzívny rozvoj vodných makrofýt. Prietoky prepúšťané do aktívnej inundácie boli na oboch stranách podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien v inundácii je charakteristická väčšou hĺbkou vody, čo zodpovedá stabilizovanému druhovému zloženiu spoločenstiev vodných rastlín. Hydrologické podmienky maďarskej oblasti chránenej proti povodniam, vďaka sústavnej dotácii vody, zostali v ostatných niekoľkých rokoch nezmenené. Ani druhové zloženie sa významne nezmenilo.
    Čo sa týka vodnej fauny v Dunaji výsledky pozorovania v roku 2005 ukazujú pokles v počte druhov ako aj v počte jedincov, pravdepodobne kvôli vyšším prietokom a bahnitým sedimentom na brehu. V ramennej sústave, najmä na pravej strane, zmeny vo vodnej faune odrážajú zvýšenú rýchlosť prúdenia. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pozdĺž trasy dotácie vody stúpol počet druhov (narástol počet reofilných druhov). Druhové zloženie sa stabilizovalo. Čo sa týka spoločenstva rýb v Dunaji, je možné konštatovať, že sa pri zmenených podmienkach, spôsobených odklonením rieky, stabilizovalo. Za najvýznamnejšiu zmenu je možné považovať šírenie sa nepôvodných expanzných druhov. Avšak šírenie sa nepôvodných druhov nie je závislé od vodného diela. V pravostrannej ramennej sústave sa väčšinou vyskytujú eurytopné druhy. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov v ichtyofaune odráža čiastočné prepojenie s hlavným riečnym korytom. Charakteristiky rybieho spoločenstva sa na monitorovacích plochách, zásobovaných vodou, na oboch stranách stabilizovali. V maďarskej oblasti chránenej proti povodniam je od zavedenia dotácie vody pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Druhové bohatstvo sa stabilizovalo a v priebehu ostatných rokov bolo vyrovnané. Zloženie ichtyofauny v izolovaných mŕtvych ramenách na slovenskej strane závisí na aktuálnych hydrologických podmienkach (chýbajúca ichtyofauna na monitorovacej ploche č. 2612 po vyschnutí mŕtveho ramena v roku 2004).

8.2. Odporúčania

Odporúčania uvedené v tomto bode budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

  1. Strany navrhujú modifikáciu Štatútu, ktorá by odrážala zmeny nevyhnutné pre realizáciu úloh monitorovania v rámci Rámcovej smernice o vode a výsledky prezentované na Vedeckej konferencii o monitoringu Dunaja, konanej v Mosonmagyaróvári v Maďarsku. Maďarská strana predloží prvý návrh na modifikáciu, berúc do úvahy skúsenosti a prezentované výsledky z 10-ročného monitorovania, ako aj racionalizáciu monitorovacieho systému.

  2. Slovenská strana v súvislosti s rokovaniami Pracovných skupín odborníkov, vytvorených v rámci rokovaní o realizácii rozsudku MSD, predloží návrh na rozšírenie monitoringu na úsek Dunaja medzi Sapom a Budapešťou.