7. časťMonitoring biotyBiologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane uskutočňovaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1), avšak hodnotenie v Maďarskej národnej správe v jednotlivých rokoch niekedy uvádza výsledky monitoringu z rôznych lokalít. V niektorých monitorovacích metódach sú na oboch stranách naďalej rozdiely. Sústavná aplikácia Európskych smerníc v blízkej budúcnosti bude pravdepodobne podporovať ich ďalšie zosúlaďovanie. Stručný popis hydrologických a klimatických podmienok v roku 2005, ktoré ovplyvňujú vývoj pozorovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja, je uvedený vyššie v Časti 6. 7.1. FytocenológiaĽavostranná ramenná sústava Na väčšej časti ľavostranného inundačného územia je možné pozorovať ustálený vývoj fytocenózy. Táto oblasť je reprezentovaná monitorovacími plochami č. 2604, 2609 a 2612. Mierne zmeny vo vegetácii na ploche č. 2604 sú prisudzované zmenám v záplavovom režime po odklonení Dunaja. Zachovanie typických spoločenstiev nad a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja by mohlo byť v prípade dlhotrvajúcich nízkych prietokov ohrozené kvôli erózii riečneho koryta. Nepriaznivé vlhkostné podmienky pre lužný les sa vyskytujú v hornej časti inundačnej oblasti v území nad kanálom pre zásobovanie vodou (plocha č. 2600) a v oblasti Istragovského ostrova (plocha č. 2608). Vysychanie územia okolo monitorovacej plochy č. 2600 sa začalo v rokoch 1970-1980; v súčasnosti sa tento nepriaznivý trend spomaľuje a stabilizuje. Vegetácia je fakticky závislá od zrážok. Vyššie množstvo zrážok v roku 2005 oddialilo opad listov a v bylinnej vrstve sa nevyskytlo žiadne mozaikovité vypadávanie pokryvnosti. Avšak, niekoľko vyschnutých stromov sa objaví každý rok, bylinná vrstva je atypicky bohatá a intenzívne sa šíria dva invázne druhy. Po extrémne suchom lete v roku 2003 je možné v bylinnej vrstve vidieť znaky narušenia. Vŕby vyschli, šíria sa neofyty a ruderálne druhy. V tejto oblasti je potrebná dotácia vody. Keďže sa pozorovania na monitorovacej ploche č. 2603 sa uskutočňujú v mladom topoľovom poraste, vývoj vegetácie podmieňuje zapájanie sa korún. Tento vplyv nie je v krovinnej vrstve natoľko znateľný, ale v bylinnej vrstve je pokles atypicky veľkého počtu druhov a počtu inváznych druhov evidentný. Pravostranná ramenná sústava Vegetačné obdobie v roku 2005 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bohatšie na zrážky. Toto sa na monitorovacích plochách odrazilo v náraste biomasy bylinnej vrstvy. Zároveň niektoré lúčne rastliny boli vyššie než predtým počas celého obdobia monitoringu. V hodnotenom roku bol počet druhov mierne nižší, ale pokles nie je významný. Priemerné hodnoty listovej plochy na vŕbach pozdĺž Dunaja a v dubových porastoch boli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vyššie. Listová plocha vŕbových a jelšových porastov v hornej časti Szigetközu zostala nezmenená. Od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sa hladina vody v Mošonskom Dunaji stabilizovala. Vo vegetácii pozdĺž Mošonského Dunaja neboli zaznamenané žiadne vplyvy, ktoré by bolo možné prisúdiť odkloneniu Dunaja. 7.2. Suchozemské mäkkýšeĽavostranná ramenná sústava Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov je na veľkej časti inundačného územia stabilizované. V najviac zvlhčovaných oblastiach (reprezentovaných plochami č. 2604 a 2609) sa vyskytujú typické močiarne spoločenstvá lužných lesov. Tieto spoločenstvá by mohli byť sekundárne ovplyvnené lesným hospodárstvom. Na monitorovacích plochách č. 2600 a 2612 sa vyskytujú typické spoločenstvá suchších lužných lesov. Spoločenstvo na ploche č. 2600 sa v ostatných rokoch stabilizovalo. Jeho vývoj odrazil sústavné klesanie hladiny podzemnej vody počas niekoľkých desaťročí. Postupne narastajúce zapájanie korún v mladom topoľovom poraste na monitorovacej ploche č. 2603 umožnilo vytvorenie mezohygrofilného spoločenstva mäkkýšov. Zanedbateľný výskyt polyhygrofilných druhov vyplýva zo zriedkavého výskytu záplav a nízkej hladiny podzemnej vody. Zhoršovanie hydrologického režimu v oblasti Istragovského ostrova (plocha č. 2608) vyvolalo strednú degradáciu malakocenózy. V spoločenstve mäkkýšov sú prítomné euryekné druhy. Pravostranná ramenná sústava Monitoring spoločenstva suchozemských mäkkýšov bol v roku 2005 opäť uskutočňovaný metódou náhodného preosievania za časovú jednotku 15 minút (roky 2004 a 2005). Klesajúci trend v počte druhov, ktorý bol zaznamenaný v predchádzajúcom roku, bol v roku 2005 znova potvrdený. Táto skutočnosť odráža nedostatky metódy náhodného preosievania, ktorou má zisťovanie zriedkavých druhov menšiu pravdepodobnosť. Na druhej strane sa pokles týka aj väčších druhov s dlhším životným cyklom, hlavne v centrálnych častiach suchších plôch. Toto môže odrážať absenciu pravidelných prirodzených záplav, avšak inundačné územia bolo v ostatných dvoch rokoch umelo zaplavené. Dunaj V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Staré koryto pred prehradením Dunaja neposkytovalo priaznivé podmienky pre vývoj spoločenstiev makrofýt. Monitorovacia plocha č. 2 sa nachádza v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou, kde prietok zabraňuje rozvoju spoločenstiev makrofýt. Monitorovacia lokalita č. 7 je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou Salicetum triandrae a Scirpo-Phragmitetum. Kvôli ich intenzívnemu rozširovaniu bola časť vodnej plochy izolovaná a v posledných rokoch má druhovo bohaté spoločenstvo makrofýt. Ľavostranná ramenná sústava Najstabilnejšie spoločenstvo makrofytov sa nachádza v močaristom jazere na ploche č. 2604. Výsledky monitoringu sú porovnateľné so zisteniami pred prehradením Dunaja. Hlboké ramená s tečúcou vodou na monitorovacej ploche č. 2603 sú makrofytmi osídlené najmä pozdĺž líniových objektov. V niekoľkých posledných rokoch boli vyplavené povodňami a opakovane obnovené. Na monitorovacích plochách č. 2608 a 2612 sú spoločenstvá makrofytov podmienené hladinou vody v riečnych ramenách a striedaním sa ekofáz. Na oboch monitorovacích plochách je možné nájsť druhy vlhkých a močiarnych biotopov. Kde sa hydroekofáza vyskytovala trvale boli prítomné zriedkavé a ohrozené druhy. Nepriaznivým faktom je v ostatných niekoľkých rokoch prítomnosť inváznych druhov na monitorovacej ploche č. 2608. Pravostranná ramenná sústava Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody, čo zodpovedá stabilizovanému druhovému zloženiu spoločenstiev vodných rastlín na oboch monitorovaných plochách (plochy č. 4 a 9). Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka nepretržitej dotácii vody zostali v posledných niekoľkých rokoch nezmenené. Ani druhové zloženie sa významne nezmenilo. Avšak v celej oblasti Szigetközu je pozorované šírenie sa invázneho druhu Elodea canadensis. 7.4. Vodné mäkkýšeMonitoring vodných mäkkýšov v roku 2005 bol na maďarskej strane uskutočnený podľa zmenenej metodiky – bola skúmaná prítomnosť a početnosť vodných druhov vo vzorke riečnych sedimentov (približne 3 litre), ktorá bola zavedená predchádzajúci rok. Dunaj Vyhodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené na údajoch poskytnutých slovenskou aj maďarskou stranou (slovenské pozorovacie lokality č. 2600, 2608 a 2612 sa nachádzajú v rkm 1841, 1817 a 1804, z maďarských pozorovacích lokalít sa od roku 2004 spomína len pozorovacia lokalita pri Kisbodaku v rkm 1831). V roku 2005 pozorovania ukazujú významný pokles počtu druhov, ako aj počtu jedincov. Výskyt niekoľkých druhov sa stáva sporadický, masový výskyt iných druhov sa zredukoval na niekoľko jedincov. Slovenská strana predpokladá, že dôvodom pre tento fakt je hrubá bahna na pobrežných kameňoch, ktorá zabránila rozvoju rias a znížila potravinovú ponuku. Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na lokalitách č. 2603 a 2604. Odlišný vývoj malakocenózy na týchto dvoch lokalitách je podmienený prepojením riečneho ramena na monitorovacej ploche č. 2603 s okolitými riečnymi ramenami, zatiaľ čo na monitorovacej ploche č. 2604 je pozorované mŕtve rameno. Na lokalite č. 2603 sa vyskytuje stabilne spoločenstvo mäkkýšov, druhovo bohaté, ktoré pozostáva hlavne zo stagnikolných a indiferentných druhov. Malakocenóza na lokalite č. 2604 nie je vzhľadom na širokú potravinovú ponuku primeraná. Stala sa chudobnou kvôli dlhotrvajúcej izolácii. V súčasnosti je zaznamenávaná expanzia jedného veľmi rozšíreného druhu. Pravostranná ramenná sústava Na základe výsledkov v roku 2005 bol výskyt stabilného spoločenstva mäkkýšov v pravostrannej ramennej sústave, pozorovaný v ostatných rokoch, narušený. Väčšina predtým pozorovaných druhov nebola zaznamenaná. Dokonca chýbali aj druhy potvrdzujúce prítomnosť vhodných životných podmienok v riečnych ramenách (Paladilhia oshanovae, Unio crassus). Na druhej strane je potrebné zohľadniť, že metodika zavedená predchádzajúci rok je menej vhodná pre sledovanie druhového spektra. Zriedkavé a nepravidelne sa vyskytujúce druhy sú touto metódou ťažko zistiteľné. 7.5. Vážky (Odonata)Ľavostranná ramenná sústava Podľa výsledkov monitoringu je spoločenstvo vážok v celej ľavostrannej inundácii pomerne chudobné, pozorované ramená sa stali nevhodnými pre výskyt vážok hlavne kvôli chýbajúcim makrofytom. Tento problém je najmarkantnejší na monitorovacej ploche č. 2608, kde je spoločenstvo vážok od roku 2005 pozorované v Dunaji. Avšak, spoločenstvo je aj v Dunaji chudobné. V oblasti na lokalite č. 2612 vážky osídľujú iba depresiu, ktorá bola zaplavená počas vysokých vodných stavov. Boli zaznamenané druhy tolerantné k nedostatku vody. Ako dôsledok vývoja v predchádzajúcich rokoch bolo spoločenstvo vážok na monitorovacej lokalite č. 2604 na jar roku 2005 druhovo bohaté a počet jedincov bol vysoký. Pokles počtu druhov a počtu jedincov bol zaznamenaný na jeseň, kvôli nízkej hladine vody a súvisiacemu nízkemu obsahu kyslíka vo vode. V riečnom ramene na monitorovacej lokalite č. 2603 je zaznamenávaná stabilná odonatocenóza, žijúca v mierne tečúcich nížinných vodách. V ostatných rokoch bolo zistené šírenie sa reofilných druhov, avšak v roku 2005 počet reofilných druhov klesol. Súčasné druhové zloženie je viac podobné druhovému zloženiu zaznamenanému pred prehradením Dunaja. Štrková jama pozorovaná na monitorovacej ploche č. 2600 bola v roku 2005 husto zarastená makrofytmi. Zodpovedajúc týmto priaznivým podmienkam bolo prítomných niekoľko pionierskych druhov spoločenstva vážok. Počet prítomných lariev vážok, ako aj imág sústavne narastá. Druhové zloženie bolo hlavne zložené stagnikolnými druhmi a druhmi tolerantnými k vysychaniu, ale boli zaznamenané aj semireofilné druhy vážok. Pravostranná ramenná sústava Najvýznamnejšou zmenou v inundačnom území je nepretržitá dotácia vody do ramennej sústavy. Fauna predtým pomalý tečúcich bočných ramien, ktoré boli zarastené makrofytmi, bola nahradená druhmi typickými pre tečúcu vodu (reofilnými) alebo eurytopnými druhmi. Druhové zloženie odonatocenózy na pravidelne monitorovaných lokalitách sa v priebehu ostatných rokov stabilizovalo. Druhové zloženie v riečnom ramene Mošonský Dunaj neprešlo takýmto typom transformácie. 7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)Dunaj Vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je hodnotený na základe výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608), kde u oboch spoločenstiev pokračoval pokles abundancie a počtu druhov. Rovnaký trend bol zaznamenaný v predchádzajúcom roku. Pokles na monitorovacej lokalite č. 2600 v aktuálnom roku bol spôsobený vyplavením jedincov oboch spoločenstiev. Na monitorovacej lokalite č. 2608 bol intenzívnejší pokles zaznamenaný pri euplanktonických druhoch perloočiek, ktoré dominovali pred odklonením Dunaja. Vo všeobecnosti spoločenstvo veslonôžok v celom období monitorovania vykazuje menšie kolísanie. Ľavostranná ramenná sústava Vo všeobecnosti v riečnych ramenách v ľavostrannej inundácii prebieha postupný pokles euplanktonických druhov perloočiek a veslonôžok. Euplanktonické druhy tu dominovali pred prehradením Dunaja a pred dotáciou vody. Dnes na niekoľkých monitorovacích lokalitách dominujú tychoplanktonické druhy; táto zmena je najvýznamnejšia v spoločenstve perloočiek. Veslonôžky majú menšie ekologické nároky, najmä vzhľadom na obsah kyslíka vo vode a hodnotu pH. Na jednotlivých monitorovacích lokalitách je možné identifikovať dôvody týchto zmien. Na monitorovacej lokalite č. 2603, popri regulovanom hydrologickom režime, prítomné spoločenstvá ovplyvňuje šírenie sa makrofýt, ktoré bolo vyvolané lepšími svetelnými podmienkami po vyťažení susediaceho lesa. Na monitorovacích plochách č. 2604 a 2612 prebieha prirodzené zazemňovanie mŕtvych ramien. Pokračujúca izolácia riečneho ramena na monitorovacej ploche č. 2608 a zriedkavé spojenie s hlavných korytom rieky viedlo v druhovo bohatom spoločenstve perloočiek k zvýšeniu euplanktonických druhov. Pravostranná ramenná sústava V roku 2005 vysoké vodné stavy spomalili šírenie sa makrofýt a súvisiace šírenie sa fytofilných perloočiek a veslonôžok. Naviac bolo pozorované aj nárast rybej populácie, čo vyústilo do poklesu biomasy fytoplanktónu. Za týchto okolností bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zistený pokles druhov kôrovcov. Aj počet jedincov bol nízky; najvyššia abundancia bola zaznamenaná na jeseň opäť v Schislerovom mŕtvom ramene. 7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)V metódach monitorovania taxocenóz podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode a od roku 2004 aj okolo lietajúce imága. Na maďarskej strane sú pozorované lietajúce imága oboch spoločenstiev chytené do svetelnej pasce. Toto môže byť jednou z príčin, že sa výsledky monitorovania oboch strán líšia. V roku 2005 v spoločnom monitoringu neboli z maďarskej strany pre spoločenstvo potočníkov prezentované žiadne údaje. Dunaj Spoločenstvá podeniek a potočníkov v Dunaji sú podľa výsledkov slovenského monitoringu, pozorované na monitorovacích lokalitách č. 2600, 2603 a 2608, veľmi chudobné. Zástupcovia oboch spoločenstiev sú pri jednotlivých vzorkovaniach zaznamenávaní nepravidelne. Získanie doplnkových údajov z hlbších častí rieky, plánované v roku 2005, sa kvôli nevhodnému technickému vybaveniu neuskutočnilo. Druhy podeniek a potočníkov prítomné v roku 2005 indikujú najmä podmienky typické pre pomaly tečúce riečne ramená. Podobné konštatovanie vyplýva aj z výsledkov maďarského monitoringu. Výsledky poukazujú na postupné približovanie sa zloženia spoločenstva podeniek v Dunaji a v ramennej sústave, ktoré je tvorené potamofilnými a limnofilnými druhmi. Maďarské výsledky monitoringu oproti slovenským výsledkom v Dunaji opakovane potvrdzujú prítomnosť bohatého spoločenstva podeniek. Ľavostranná ramenná sústava Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov veľmi chudobné. Ich prítomnosť na monitorovacej lokalite nebola potvrdená od roku 2002. Zaznamenané druhy majú v jednotlivých rokoch a pri jednotlivých vzorkovaniach väčšinou nepravidelný výskyt. Riečne rameno na monitorovacej ploche č. 2603 bolo osídlené semireofilnými druhmi, v mŕtvom ramene na monitorovacej lokalite č. 2604 sa vyskytovali stagnikolné a fitofilné druhy. Slabé spoločenstvá v riečnom ramene na monitorovacej lokalite č. 2612 pozostávali najmä zo stagnikolných druhov, pričom jeden druh podenky bol vždy prítomný, potočníky boli zaznamenávané sporadicky. Pravostranná ramenná sústava Podenky boli reprezentované spoločenstvom žijúcom v riečnom ramene pri Lipóte. Toto spoločenstvo pozostávalo zo štyroch druhov, žijúcich najmä v stojatých a eutrófnych vodách. Druh Caenis horaria bol veľmi hojný a prítomnosť Caenis leactea sa stala stabilnou. Pozorovanie a hodnotenie potočníkov na maďarskej strane nebolo v roku 2005 uskutočnené. 7.8. Ryby (Osteichtyes)Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja, ktorý sa niekoľkokrát menil. Toto môže znížiť porovnateľnosť obdržaných výsledkov. Slovenská strana používa prístroj s výkonom 550 W, zatiaľ čo maďarská strana od roku 2004 používa prístroj s výkonom 4500 W. Dunaj Hodnotenie je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Vo všeobecnosti je spoločenstvo rýb v starom koryte Dunaja pri zmenených podmienkach, spôsobených odklonením rieky, stabilné. Za najvýznamnejšiu zmenu je možné považovať šírenie sa nepôvodných expanzívnych druhov (Neogobius kessleri a Neogobius melanostomus). Spolu s nimi sa vyskytuje niekoľko eurytopných druhov. Avšak šírenie sa nepôvodných druhov nie je závislé od objektov vodného diela, tieto sú početné na celom slovensko-maďarskom úseku Dunaja. Ľavostranná ramenná sústava Za podmienok stabilizovaných dotáciou vody sa v riečnych ramenách na monitorovacej lokalite č. 2603 vyskytuje stabilná populácia rýb. Ichtyocenóza je druhovo bohatá a je tvorená najmä eurytopnými druhmi, v roku 2005 s veľmi vysokou početnosťou. Ichtyocenóza v mŕtvom ramene na monitorovacej lokalite č. 2604 je tiež stabilná. Avšak kvôli dlhodobej izolácii je druhovo aj početnostne pomerne chudobná. V lete roku 2005 sa nevyskytlo žiadne prehriatie vody, a teda bola zaznamenaná vyššia abundancia jedného limnofilného a jedného expanzívneho druhu. Ichtyofauna na monitorovacej ploche č. 2608 je pozorovaná na dvoch čiastkových monitorovacích lokalitách v ramennej sústave – nad a pod hrádzou Foki. Riečne rameno nad hrádzou Foki je počas vyšších prietokov prepojené s Dunajom, a teda ichtyofauna je pomerne bohatá. Aj keď sú do určitej miery prítomné všetky ekologické skupiny rýb (reofilné, limnofilné), v ostatných rokoch dominujú eurytopné druhy. Riečne rameno pod hrádzou Foki je dlhodobo izolované a rybia populácia sa postupne stávala chudobnejšou. Bolo zaznamenaných niekoľko druhov rýb, s dominanciou eurytopných druhov. Najhoršia situácia bola zistená na monitorovacej ploche č. 2612. V malom mŕtvom ramene nebola v roku 2005 zistená žiadna rybia populácia, pravdepodobne kvôli vyschnutiu riečneho ramena koncom predchádzajúceho roka. Monitorovacia plocha leží pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, teda má prirodzený hydrologický režim. Pravostranná ramenná sústava Ichtyofauna na maďarskej strane je monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená po jeho opätovnom prepojení s Čákáňskym Dunajom v roku 1997. V jednotlivých častiach riečneho ramena boli prítomné limnofilné a reofilné druhy. V ostatných rokoch je druhová bohatosť rybieho spoločenstva významná a stabilná, dominovali eurytopné druhy rýb. Stav ichtyofauny v Čákáňskom Dunaji (monitorovacia lokalita č. 9) od zavedenia dotácie vody v roku 1995 je pomerne stabilný. Popri vysokej abundancii eurytopných druhov bol zaznamenaný expanzívny reofilný druh ryby. Mierny pokles druhovej diverzity, vysvetľovaný zabahňovaním riečneho dna v mieste vzorkovania, bol v hodnotenom roku prerušený. Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalita č. 5 – Lipótsky močiar pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Dominantnými sú eurytopné druhy. V súčasnosti je druhová bohatosť tejto lokality významná a vyrovnaná. Hydrologické podmienky Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) sa od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam rovnajú podmienkam pred prehradením. Čo sa týka celého sledovaného obdobia ichtyofauna bola najbohatšia v roku 2005. Dominantnými zostali eurytopné druhy rýb, s trvalou prítomnosťou fytofilných druhov. Prítomnosť invázneho reofilného druhu Neogobius kessleri bola opäť zaznamenaná, ale jeho abundancia zostáva nízka.
|
||||||
