6. časť

Monitoring lesa

Obe krajiny skúmajú rast a zdravotný stav lesných porastov podobným spôsobom. Obe strany, slovenská aj maďarská v tejto správe hodnotia vývoj základných rastových ukazovateľov a týždenné obvodové prírastky stromov na lesných stanovištiach pre rok 2005. Hodnotenie zdravotného stavu stromov na lesných stanovištiach v roku 2005 bolo uskutočnené len na slovenskej strane. Pozorovanie zdravotného stavu na maďarskej strane nebolo v roku 2005 uskutočnené. V nasledujúcich rokoch by však malo pokračovať. Na maďarskej strane boli zriadené nové experimentálne plochy. Na týchto plochách budú sledované procesy prirodzeného zalesňovania a možnosti zalesňovania v lesnom hospodárstve.

Prehľad abiotických podmienok v roku 2005, ktoré zásadne ovplyvňujú vývoj lesných spoločenstiev (včítane fauny a flóry hodnotených v Časti 7 – Monitoring bioty), je možné zhrnúť nasledovne:

• Rok 2005 bol pre vývoj lužných lesov z hľadiska vyššieho množstva zrážok priaznivý. Naviac, rozdelenie zrážok vo vegetačnom období bolo tiež priaznivé. Významné množstvo zrážok v letnom období oddialilo znaky nedostatku vlahy v stromovej aj bylinnej vrstve. V porovnaní s dlhodobým priemerom bol ročný úhrn zrážok o 15 % vyšší. Extrémne vysoké teploty vzduchu neboli počas hodnoteného roka zaznamenané.

• Okrem priaznivých meteorologických podmienok bola dolná časť slovenského a maďarského inundačného územia priaznivo ovplyvnená viacnásobným zaplavením počas vysokých prietokov na Dunaji. Rozdelenie povodní počas roka bolo tiež vyhovujúce.

• V máji 2005 bolo realizované umelé zaplavenie pravostranného inundačného územia.

6.1. Slovenské územie

Monitoring lesa sa na slovenskej strane vykonáva na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-1. Všetky sa nachádzajú v inundačnom území (Obr. 6-1), kde sa vyskytujú najproduktívnejšie, rýchlo rastúce spoločenstvá lužných lesov. Tieto spoločenstvá sú vysoko náročné na vodu a sú relatívne vysoko odolné voči škodcom a chorobám.

Monitorované lesné spoločenstvá vo väčšine prípadov predstavujú vývoj stanovištných podmienok v rôznych častiach inundačného územia po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Hlavné aspekty vývoja vlhkosti v týchto oblastiach boli charakterizované v predchádzajúcich Spoločných výročných správach z monitorovania prírodného prostredia (napr. v rokoch 2003 alebo 2004).

Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

Monitoring lesa je na slovenskej strane zameraný na rôzne klony šľachtených topoľov (Tab. 6-1). Monitoring vŕb sa obmedzuje na sledovanie týždenných prírastkov na jednej ploche. Výsledky monitoringu ukazujú, že rast topoľových klonov je v rôznych častiach inundačného územia podobný. Výškový prírastok starých plôch, napriek tomu, že má klesajúci trend, je dobrý (plochy č. 2682, 2686, 2688). Na plochách kde hladina podzemnej vody klesla pod rozhranie medzi pôdami a štrkovou vrstvou nebol pozorovaný žiadny významný pokles prírastku. Toto môže byť vysvetlené prenikaním koreňov smerom do nižšie ležiacich vrstiev. Na druhej strane rast novo vysadených lesov sa zdá byť problematický (plochy č. 2684, 2689). Koreňová sústava vysadených stromov nie je vyvinutá, takže prístup k vode je sťažený. Problémy so zalesňovaním vyťažených oblastí varujú a podčiarkujú nevyhnutnosť hydrotechnických opatrení. Vodný režim v inundačnom území je možné zlepšiť zvýšením hladiny podzemnej vody, umelým zaplavovaním územia a zavedením dotácie vody do riečnych ramien v dolnej časti inundačného územia.

Obvodový prírastok v ostatných niekoľkých rokoch poklesol, ale vysoký vek sledovaných stromov tu môže hrať dôležitú úlohu. Maximálny rast týždňových obvodových prírastkov bol zvyčajne zaznamenaný hneď po povodni v júli. Nulový rast obvodového prírastku sa na niektorých monitorovacích plochách stal častejším. Avšak tento jav nebol pozorovaný na vŕbovej ploche, napriek tomu, že vŕby sú veľmi náročné na vodu.

V roku 2005 bol zdravotný stav lesa v inundačnom území hodnotený na základe leteckého prieskumu. Hodnotenie bolo založené na defoliácii stromov a terestrickom prieskume. Výsledky v roku 2005 neukazujú žiadny nepriaznivý vplyv vodnej elektrárne na zdravotný stav lesov. Zdravotný stav lesov je veľmi dobrý, priemerná defoliácia dosahuje približne 15 % (slovenský priemer v listnatých lesoch je okolo 19,2 %). Mierne a stredne poškodené porasty sú v území rozptýlené. Vyšší stupeň defoliácie je spojený so staršími porastami. Vážne poškodené porasty neboli zaznamenané. Významné zmeny sa v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho prieskumu v roku 2002 vyskytujú iba ojedinele a boli prítomné rovnomerne vo všetkých defoliačných triedach.

Podstatné zhoršenie zdravotného stavu ako následok hubových alebo bakteriálnych chorôb, alebo škodlivého hmyzu neboli terestrickým prieskumom zaznamenané, napriek tomu, že meteorologické podmienky boli opäť priaznivé pre ich šírenia sa. Mierne zvýšený výskyt bol zaznamenaný iba koncom vegetačného obdobia, čo nemohlo ovplyvniť produkčné charakteristiky. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bol výskyt škodlivého hmyzu a chorôb vo všeobecnosti menší.

6.2. Maďarské územie

Monitoring lesa na maďarskej strane bol v roku 2005 uskutočnený na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-2. Všetky plochy, s výnimkou monitorovacej plochy Hédervár 11B a Ásványráró 45A, sa nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1). Lesnícke pozorovania v roku 2005 zahŕňali merania výnosu drevnej hmoty (odhad zásoby drevnej hmoty, výškový a hrúbkový prírastok) a zväčšovanie obvodového prírastku na vybraných jedincoch. Pozorovania zdravotného stavu stromov neboli v roku 2005 uskutočnené. Ako nové bolo zavedené pozorovanie mortality stromov a terénny výskum procesov prirodzenej obnovy.

Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

* - ešte neboli poskytnuté žiadne údaje

Podľa dendrometrických meraní v roku 2005 zmenené vlhkostné podmienky v oblasti Szigetközu po odklonení Dunaja mierne postihli lesné porasty, avšak vplyv je silne závislý od typu lesa a polohy. Staršie a strednoveké topoľové porasty „I-214“ a „Pannonia“ s výnimočným rastovým potenciálom, ktoré sa nachádzajú na dobrom stanovisku, neboli ovplyvnené alebo bol vplyv veľmi slabý. Avšak existujú tu vážne postihnuté porasty, ktoré pozostávajú z vŕba a  mladých topoľov, ktoré sa nachádzajú na lokalitách nevhodných pre tieto druhy stromov.

V prípade vŕb, je možné tempo rastu na vhodných monitorovacích plochách s mladšími porastami stále považovať za priaznivé. Avšak ich tempo rastu spomaľuje pred očakávanou kulmináciou rastu. Vo všeobecnosti sa podmienky pre pestovanie vŕb na pôvodných miestach ich výsadby stali znateľne horšími. Obvodový prírastok vŕb bol podobný prírastku v predchádzajúcom roku, teda v roku 2005 zaostával za očakávanými hodnotami. Tempo obvodového prírastku sledovaných topoľových klonov stagnuje, prírastky sú v ostatných rokoch konštantné. Obdobie rastu stromov v roku 2005 sa krylo s vegetačným obdobím.

Významný počet vyschnutých stromov vo vysadených porastoch je varujúci. V dôsledku intenzívneho lesného hospodárstva sa v týchto porastoch očakáva len nepatrný počet prirodzene vyschnutých stromov. Napriek tomu, v ostatných niekoľkých rokoch bol zaznamenaný zvyšujúci sa počet vyschnutých stromov. Na základe týchto faktov by bolo treba zaviesť nový výskum, zameraný na procesy a riadenie prirodzenej obnovy. Pre tento výskum bolo na maďarskej strane založených niekoľko nový experimentálnych plôch.

		Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu