4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, zložených zo 16 pozorovacích studní na kvalitu podzemnej vody, situovaných vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní, ktoré sú používané na pitnú vodu (Tab. 4-1). Vzorky boli odoberané 4-krát za rok. V hydrologickom roku 2005 bola v prípade studne na pitnú vodu Darnózseli-I odobratá jedna vzorka. V pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody boli uskutočnené aj merania rozpusteného kyslíka.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou pre ochranu životného prostredia a vodné hospodárstvo, monitoring kvality vody v studniach pre zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými spoločnosťami vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1.

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Kvalita podzemnej vody vo vyššie uvedených pozorovacích objektoch je podrobne popísaná v maďarskej Národnej ročnej správe za rok 2005. Dlhodobé hodnotenie kvality podzemnej vody, detailné vyhodnotenie chemického zloženia, tabuľky a grafy sú jej súčasťou. V Spoločnej výročnej správe boli hodnotené štyri vybrané pozorovacie studne.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v studni na sledovanie podzemnej vody zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie kvality vody. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Periodicita sa objavuje v zmenách teploty vody, vodivosti, pH, v koncentráciách dusičnanov, sodíka a chloridov. V hydrologickom roku 2005 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, podobne ako v roku 2004, boli zaznamenané vyššie koncentrácie sodíka a chloridov. Klesajúci trend bol pozorovaný v obsahu organických látok. V koncentrácii fosforečnanového iónu a v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Železo a mangán boli vo vode zistené v koncentrácii pod limitmi pre kvalitu podzemnej vody (s miernym poklesom koncentrácie železa a miernym nárastom koncentrácie mangánu).

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Teplota vody nebola výrazne ovplyvnená meteorologickými podmienkami. Sezónne kolísanie bolo pozorované v hodnotách pH, v koncentráciách sodíka a chloridov. Mierne klesajúci trend hodnôt vodivosti, pozorované v predchádzajúcom období, zostal aj v roku 2005. Obsah draslíka, horčíka a chloridov bolo pod limitmi pre pitnú vodu a mierne klesajúci trend tiež zostal. Koncentrácia vápnika v roku 2005 v jednom prípade prekročila limitnú hodnotu. Koncentrácie dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a koncentrácia organickej hmoty sú nízke, a v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostali nezmenené. Obsah dusitanových iónov v jednom prípade, v októbri, mierne prekročil limitnú hodnotu. Obsah železa a mangánu v porovnaní s dlhodobým hodnotením vykázal mierny pokles, avšak koncentrácie mangánu trvale prekračujú limitnú hodnotu pre kvalitu pitnej vody.

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Teplota tejto vody, ktorá ma strednú mineralizáciu, vykazovala sezónne kolísanie, ktoré však nesledovalo kolísanie teploty vzduchu. Elektrická vodivosť, poukazujúca na obsah solí, sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nezmenila a priemerné hodnoty boli stabilné. Hodnoty pH vykázali len mierne kolísanie. Mierne klesajúci trend obsahu organických látok, podobne ako minulý rok, pokračoval. V prípade dusíkových foriem a koncentráciách fosforečnanového iónu neboli zaznamenané žiadne zmeny. Koncentrácie sodíka a síranového iónu boli vyrovnané, chloridy vykázali klesajúci trend. Čo sa týka používania vody na pitné účely možno namietať len obsah amónneho iónu, železa a mangánu. Koncentrácie železa a mangánu podstatne prekračovali limitné hodnoty.

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Podzemná voda má strednú mineralizáciu a sezónne mierne kolísajúcu teplotu vody. Mierne stúpajúca elektrická vodivosť sa vrátila k hodnotám pozorovaným v období rokov 2000-2003. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre kvalitu podzemnej vody a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa nevyskytli žiadne významné zmeny. Spomedzi dusíkových foriem pokračoval stúpajúci trend koncentrácie amónneho iónu. Obsah dusitanov a dusičnanov bol nízky. Podzemná voda má vysoký, sezónne kolísajúci obsah železa a mangánu. Koncentrácie týchto ukazovateľov prekročili limitné koncentrácie pre pitnú vodu.

4.2. Slovenské územie

Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. Studne vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, ostatné objekty sú pozorovacie studne (Tab. 4-2).

Hodnotenie pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, bolo uskutočnené pre obdobie trinástich rokov (1.10.1992-31.10.2005) v slovenskej Národnej ročnej správe. Hodnotenie v tejto správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodných zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Všetky údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tab. 4-3.

V roku 2004 bolo čerpanie a pozorovanie objektu č. 116 (Kalinkovo, S-4) kvôli technickým dôvodom zastavené a bolo nahradené studňou č. 119 (Kalinkovo, S-10). V hodnotení kvality podzemnej vody sú aj v roku 2005 prezentované údaje pre obe studne.

Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Stručné hodnotenie kvality podzemnej vody v monitorovacích objektoch zahrnutých vo výmene údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom počas hydrologického roka 2005 neboli v analyzovaných ukazovateľoch pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody v zdrojoch pitnej vody je dlhodobo veľmi stabilná a väčšinou spĺňa dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Počas celého pozorovaného obdobia, od roku 1992, v prípade niektorých ukazovateľov vo vodných zdrojoch Bodíky, Rusovce a Kalinkovo boli zaznamenané hodnoty ojedinele prekračujúce limitné hodnoty. Vo vodnom zdroji Bodíky amónny ión jeden krát prekročil limitnú hodnotu v roku 2001, koncentrácia mangánu prekročila limitnú hodnotu 23 krát. Vo vodnom zdroji Rusovce sírany jeden krát prekročili limitnú hodnotu v roku 1992 a vo vodnom zdroji Kalinkovo jeden krát mala vyššiu hodnotu koncentrácia železa.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitoringu ukazujú, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade nutrientov, mangánu a železa. Spomedzi nutrientov limitné hodnoty prekročili predovšetkým amónny ión a dusitany na objektoch č. 899 a 170. Koncentrácie mangánu prekročili limity najmä na objekte č. 899 a koncentrácie železa najmä na objektoch č. 170 a 872. Sporadicky sa vyskytujú hodnoty prekračujúce limitnú koncentráciu pre horčík, CHSK_Mn a chloridy. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných zložiek kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody.

Detailné hodnotenie vodných zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt je uvedené v tabuľke „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2005.

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch pre zásobovanie pitnou vodou

Pravá strana Dunaja

Vodné zdroje pri Rusovciach – č. 102, a Čunove – 2559

Kvalita vody na vodných zdrojoch pri Rusovciach a Čunove je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody, predovšetkým na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody. Po prehradení koncentrácie katiónov (sodík, vápnik a horčík) a aniónov (chloridy, sírany a hydrogénuhličitany) podstatne klesli, čo následne vyústilo do trvalého poklesu vodivosti. Pokles katiónov, aniónov a vodivosti sa v období rokov 1996-2002 stabilizoval. Na vodnom zdroji pri Čunove je možné počas monitorovaného obdobia pozorovať mierny trend nárastu hodnôt pH. Pokles katiónov a aniónov bol pozorovaný podobne ako na vodnom zdroji Rusovce, ale v menšom rozsahu. Po poklese jednotlivých ukazovateľov sa ich koncentrácie od rokov 1998-1999 stabilizovali a teraz katióny a anióny kolíšu v úzkom intervale. V prípade vápnika a horčíka je pozorovaný mierny nárast. Klesajúci trend síranov a hydrogénuhličitanov za zastavil v roku 2002. Na oboch vodných zdrojoch poklesli koncentrácie dusičnanov, avšak od roku 2001 je pozorovaný mierne rastúci trend. Obsah ostatných pozorovaných nutrientov je dlhodobo nízky a väčšinou kolíše na úrovni ich medze stanovenia. Organické znečistenie na oboch vodných zdrojoch, vyjadrené CHSK_Mn pokleslo. Hodnoty TOC kolíšu, a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli v roku 2005 zaznamenané nižšie hodnoty.

Vodný zdroj pri Bratislave – č. 907

Situácia na vodnom zdroji Pečniansky les – objekt č. 907 je v porovnaní s ostatnými monitorovanými objektmi na pravej strane Dunaja odlišná. Hodnoty jednotlivých ukazovateľov počas roka veľmi kolíšu, okrem hodnoty pH, čiastočne amónnych iónov, dusitanov a draslíka. Namerané hodnoty ukazujú mierny nárast koncentrácií vápnika, horčíka a v ostatných dvoch rokoch sodíka a chloridov. Počas pozorovaného obdobia sa ojedinele vyskytli zvýšené hodnoty hydrogénuhličitanov – v roku 2002, síranov – v roku 1997 a 2003, a elektrickej vodivosti v roku2003. Mierny pokles bol pozorovaný v koncentráciách mangánu, síranov, fosforečnanov a CHSK_Mn. Ostatné ukazovatele nevykazovali zmeny oproti dlhodobým údajom.

Ľavá strana Dunaja

Vodné zdroje pri Kalinkove – č. 116, Šamoríne – č. 105 a Gabčíkove – č. 103

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do rovnakej miery ako kvalita na vodných zdrojoch na pravej strane. Kvalita vody na vodných zdrojoch Kalinkovo (objekty č. 116 a 119) a Šamorín (objekt č 105) je podobná. Určité rozdiely sú v koncentráciách vápnika, draslíka, mangánu a hydrogénuhličitanov (detaily sú uvedené v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2005). V prípade obsahu dusičnanov a síranov bol na oboch vodných zdrojoch pozorovaný dlhodobý pokles. V prípade dusičnanov sa zastavil v roku 2001, v prípade síranov sa zastavil v roku 2004. Odvtedy je registrovaný mierny nárast. Koncentrácia kremičitanov nepretržite narastala. Pokles v rokoch 2004 a 2005 pravdepodobne súvisí so zmenami v metodike, keďže sa zmenil vlastník objektu. Hodnoty CHSK_Mn do roku 2001 mierne stúpali, avšak v období rokov 2002-2004 CHSK_Mn veľmi kolísalo, v ostatných troch rokoch bol zaznamenaný mierny pokles. Stúpajúci trend hodnôt TOC bol v ostatných troch alebo štyroch rokoch na oboch vodných zdrojoch nahradený ich miernym poklesom.

Kvalita podzemnej vody na vodnom zdroji Gabčíkovo sa od kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín odlišuje kvôli odlišnému smeru prúdenia podzemnej vody. Teplota vody je na vodnom zdroji Gabčíkovo vyrovnanejšia. V prípade hodnôt vodivosti, koncentrácií vápnika, síranov, hydrogénuhličitanov a  dusičnanov je zaznamenávaný dlhodobý mierny nárast. Na začiatku celého pozorovacieho obdobia boli ich koncentrácie, v porovnaní s koncentráciami na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín, nižšie, ale postupne sa dostali na rovnakú úroveň. V prípade hodnôt vodivosti, koncentrácií vápnika a síranov v posledných niekoľkých rokoch dokonca dosiahli vyššie hodnoty. Koncentrácie sodíka, draslíka a chloridov boli počas celého pozorovaného obdobia nižšie než na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín. Na druhej strane obsahy horčíka a kremičitanov sú vyššie. Hodnoty CHSK_Mn a TOC sú na vodnom zdroji Gabčíkovo nižšie, avšak rozdiel je veľmi malý. Koncentrácie fosforečnanov, dusitanov, amónneho iónu, železa a mangánu väčšinou oscilujú na úrovni medze stanovenia. Dusitany na vodnom zdroji Kalinkovo tiež kolíšu na úrovni medze stanovenia, ale koncentrácie ostatných ukazovateľov sú trocha vyššie.

Vodné zdroje pri Dobrohošti – č. 467 a Bodíkoch – č. 485

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch Vojka a Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Aj keď sú vodné zdroje blízko seba, na základe meraní je možné konštatovať, že trendy ukazovateľov kvality podzemnej vody sú rozdielne. Týka sa to najmä mangánu, železa a amónneho iónu. Na vodnom zdroji Bodíky dosahujú vyššie hodnoty, na vodnom zdroji Vojka sa väčšinou pohybovali na úrovni medze stanovenia. Na začiatku celého pozorovacieho obdobia boli zaznamenávané podstatné rozdiely v koncentráciách dusičnanov a hydrogén-uhličitanov, ale tieto sa postupne vytratili. Obsahy horčíka a síranov sú nižšie v Bodíkoch, obsah kremičitanov ja nižší vo Vojke. Koncentrácie zostávajúcich ukazovateľov majú podobný trend a vo všeobecnosti sú nižšie na vodnom zdroji Vojka.

4.3. Závery

Na základe výsledkov dlhodobého pozorovania kvality podzemnej vody na slovenskom území je možné konštatovať sledované ukazovatele kvality podzemnej vody väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (Tab. 4-3). Ojedinelé prekročenie limitných hodnôt bolo spomenuté na začiatku tejto kapitoly a podrobný popis je možné nájsť v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2005. Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch je dlhodobo stabilná. Vodný zdroj pri Bratislave – Pečniansky les je ovplyvnený kvalitou vody v Dunaji. V oblasti vodných zdrojov pri Rusovciach a Čunove sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody, čo malo za následok zlepšenia kvality podzemnej vody na spomínaných vodných zdrojoch. Kvalita podzemnej vody pri Kalinkove a Šamoríne je ovplyvnená infiltráciou povrchovej vody z Dunaja a zdrže. V sledovanom období v kvalite podzemnej vody neboli zistené žiadne zmeny. Kvalita podzemnej vody vo vodnom zdroji Gabčíkovo sa od ostatných vodných zdrojov, v dôsledku prevládajúceho smeru prúdenia podzemnej vody prichádzajúcej z vnútrozemia, odlišuje. Kvalita podzemnej vody vo vodných zdrojoch Vojka a Bodíky je významne ovplyvnená lokálnymi podmienkami. V Bodíkoch obsah mangánu dosahuje vyššie hodnoty, častejšie prekračuje dohodnuté limit pre kvalitu podzemnej vody. Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch väčšinou odráža lokálne vplyvy.

Sumarizujúc výsledky dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích objektoch na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakteristická vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu bol neustále prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody na väčšine pozorovaných studní. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesol alebo sa nezmenil. Organické znečistenie je najmä poľnohospodárskeho pôvodu alebo v niektorých prípadoch pochádza zo sedimentačných nádrží odpadovej vody.

Okrem studní indikujúcich lokálne znečistenie podzemnej vody je možné konštatovať, že v ostatných studniach, zahrnutých do monitoringu, sú koncentrácie dusičnanov a dusitanov nižšie ako v povrchovej vode. Typická je tiež nízka koncentrácia kyslíka. Z miesta na miesto sa vyskytuje znečistenie vyšším množstvom železa a mangánu, čo môže indikovať redox procesy. Zmeny v kvalite podzemnej vody na niektorých miestach odrážajú integrovaný vplyv zmien, ktoré sa v oblasti vyskytli, v ktorých hrajú úlohu aj smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené a zmenené dotáciou vody do Szigetközu.

Keď analyzujeme namerané údaje o kvalite podzemnej vody zo studní produkujúcich pitnú vodu je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v studniach v oblasti Győru. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú nižšie v studniach, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Kvalita vody vo vodných zdrojoch Dunakiliti I., Feketeerdő T-II a Darnózseli I je vynikajúca a kvalita podzemnej vody je charakteristická vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu – ojedinele po úprave – vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Limity pre kvalitu pitnej vody používané pre hodnotenie v rámci spoločného monitoringu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu