3.časť
Režim podzemných vôdVplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd bol v hydrologickom roku 2005 monitorovaný 265 pozorovacími studňami na slovenskej a maďarskej strane. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Zoznam pozorovacích studní je uvedený v príslušných Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2005 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdHladiny podzemných vôd v sledovanom území sú primárne ovplyvnené hladinami povrchových vôd v Dunaji a zdrži. Obdobie malej vody na Dunaji prevládalo od začiatku hydrologického roka 2005 a trvalo so konca prvej dekády februára 2005. Toto sa odrazilo aj na hladinách podzemných vôd, kde minimálne hladiny vody vo väčšine pozorovacích studní boli zaznamenané vo februári a marci (predovšetkým v pozorovacích studniach blízko pri Dunaji). Po povodňovej vlne v marci hladina podzemnej vody začala stúpať a počas apríla dosiahla priemerné hladiny podzemných vôd. Najvyššie hladiny podzemných vôd boli zaznamenané po povodňových vlnách v júli a auguste 2005 a v závislosti od pozície pozorovacej studne sa vyskytli od júla do septembra. Koncom hydrologického roka začala hladina podzemnej vody opäť klesať. Kolísanie hladiny podzemnej vody sa menilo v závislosti od pozície pozorovacej studne. V hornej časti sledovaného územia kolísanie hladiny podzemnej vody neprekročilo 1 m, zatiaľ čo v oblasti blízko Dunaja a v dolnej časti inundačného územia mohlo prekročiť 3 m. Regionálne hodnotenie je zamerané na oblasť ovplyvnenú dotáciou vody. Pozícia hladiny podzemnej vody závisí prevažne na kolísaní hladiny vody v Dunaji, úrovni hladiny vody v zdrži a na kolísaní hladiny vody v riečnych ramenách. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Hydrologické situácie boli zvolené tak, aby charakterizovali podmienky nízkych, stredných a veľkých prietokov v Dunaji, zodpovedajúcich približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava - Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b): Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov sa v hydrologickom roku 2005 vyskytlo v zimnom období od začiatku novembra 2004 do konca prvej dekády februára 2005. Pre účely hodnotenia bola zvolená hydrologická situácia na začiatku januára 2005. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené v júni, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené na začiatku mája 2005, keď priemerný prietok kolísal okolo 3000 m3s-1. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach bola použitá priemerná denná hodnota. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mapách uvedené nadmorské výšky hladín podzemných vôd. Na zostrojenie hydroizohýps boli použité aj vypočítané hladiny povrchovej vody v Dunaji. Tieto hladiny boli vypočítané pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli pre konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a smery prúdenia a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskej strane. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Porovnaním hydrologických situácií malej vody (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2005 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja na celom ovplyvnenom území nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). Stúpnutie hladiny podzemnej vody v hornej časti oblasti Szigetközu medzi Rajkou a Dunakiliti dosiahlo cca 0,2-0,7 m. V strednej časti oblasti Szigetközu medzi Dunakiliti a Ásványráró sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili výrazne vyššie hladiny podzemných vôd ako odpoveď na dotáciu vody do ramennej sústavy a kanálov vo vnútrozemí. Výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, pod Ásványráró a okolo Bagomérskej ramennej sústavy, sa dotácia vody buduje. V tejto časti oblasti Szigetközu boli hladiny podzemných vôd nižšie než v roku 1993. Nižšie hladiny podzemných vôd boli kvôli poklesu priepustnosti dna zdrže zaznamenané aj na ľavej strane zdrže v hornej časti Žitného ostrova. Avšak, hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie než pred vybudovaním priehrady. Významný pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnené eróziou koryta. Na veľkej časti slovenskej strany neboli v hladinách podzemných vôd pozorované žiadne zmeny Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,2-1,2 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie hladín podzemných vôd je aj na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach podľa Dohody. Kolísanie hladiny podzemnej vody počas roka bolo v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu okolo 0,5-1,5 m. V dolnej časti Szigetközu sa menilo medzi 1,5-3 m, v blízkosti Dunaja prekročilo 3 m. Podmienky priemerných prietokov Porovnaním hladín podzemných vôd, v období pred realizáciou technických opatrení a po zvýšení prietokov v Dunaji podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. V hornej a strednej časti oblasti Szigetközu nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd. Stúpnutie hladiny podzemnej vody je okolo 0,3-1 m (Obr. 3-8). Najvýznamnejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo v hornej a strednej časti maďarskej inundácie kde dosahuje 0,5-1,2 m. V porovnaní s rokom 1993 hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (Bagomérska ramenná sústava) boli mierne nižšie. Pokles hladín podzemných vôd je spôsobený eróziou riečneho dna na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannom inundačnom území odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v rokoch 1993 a 2005. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany nebola pozorovaná žiadna zmena hladín podzemných vôd. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2005) realizovaní opatrení podľa Dohody, pozdĺž Dunaja je možné vidieť pokles hladín podzemných vôd, tak v oblasti Szigetközu ako aj v oblasti Žitného ostrova (Obr. 3-9). Pokles v inundačnom území dosahuje 0,1-0,8 m. Tento rozdiel je spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2005 (458 m3s-1). Na väčšine územia Szigetközu je stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je spôsobené dotáciou vody do Mošonského Dunaja a čiastočne vyššími hladinami podzemných vôd na okrajoch skúmaného územia. Pokles v hladinách podzemných vôd na ľavej strane zdrže súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 a poklesom priepustnosti dna zdrže. V strednej časti územia Žitného ostrova nie je dokumentovaná žiadna zmena. Stúpnutie v dolnej časti územia Žitného ostrova súvisí s vyššími hladinami vody v Malom Dunaji a kanálovej sústave. Na základe hodnotenia režimu podzemných vôd je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo významné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov v hornej a strednej časti územia Szigetközu nenastali žiadne zmeny a pozdĺž koryta Dunaja je možné zaznamenať pokles hladín podzemných vôd. Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu zvýšenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy a v Bagomérskej ramennej sústave sa rieši rozširovaním dotácie vody. Hladina podzemnej vody v Istragove na slovenskej strane by mohla byť riešená tiež rozšírením systému alebo opatreniami aplikovanými v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť celkovú situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách môže byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte rieky. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.
|
|||||||||||||||||||||||||
