2.časť
Kvalita povrchovej vodyV súlade s Dohodou boli merania kvality povrchovej vody v hydrologickom roku 2005 uskutočňované na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území a na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1. Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte. Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, odsúhlasených subkomisiou pre ochranu kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd. Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít
Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd
Priemerný prietok v hydrologickom roku 2005 prekročil dlhodobý priemer. V zimnom období prietoky kolísali nad 1000 m3s-1, avšak niekoľko krát sa vyskytli vyššie prietokové vlny. Prvá významná prietoková vlna sa vyskytla vo februári, keď prekročila 4000 m3s-1. Najdôležitejšie povodňové vlny sa vyskytli v marci, júli a auguste. Prietoky okolo 3000 m3s-1 boli charakteristické v apríli a máji, zatiaľ čo v júni prietoky oscilovali okolo 2000 m3s-1. 2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele Teplota vody Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody pozorovaný v Dunaji pri Bratislave (miesto vzorkovania č. 109). V aktuálnom hydrologickom roku teplota vody v Dunaji kolísala v rozmedzí od 1,5 do 21,4 °C. Maximálne hodnoty sa vyskytli v júli, auguste a septembri. Minimálne hodnoty boli namerané vo februári a začiatkom marca. Teplota vody v zdrži kolísala od 0 do 22,1 °C, zatiaľ čo maximálne hodnoty boli zaznamenané už v júni. Teplota vody v priesakovom kanáli bola odlišná, tak ako v predchádzajúcich rokoch. V zimnom období (do marca) bola teplejšia (o 2-6 °C) a v letnom období (od júna do septembra) chladnejšia (o 2-3°C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bola podobná ako teplota vody v Dunaji, v mieste vzorkovania pri Véneku bola teplejšia a kolísala od 3,4 do 22,5 °C. Voda v ramennej sústave bola v zimnom období chladnejšia ako voda Dunaja. Teplota vody počas roka kolísala od 0,4 do 20,6 °C. pH Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2005 kolísali v rozmedzí od 7,75 do 8,45. Vyššie hodnoty sa vyskytli najmä počas nárastu rias (november 2004, február-marec 2005, máj-jún a október 2005). Hodnoty pH v zdrži kolísali medzi 7,78-8,57. Situácia na miestach vzorkovania v zdrži (lokality č. 307, 308, 309, 311) sa od situácie v dunajskej vode líši, najmä v letnom období, keď sa hodnoty pH menia skokom. Tieto skoky pravdepodobne súvisia s rýchlymi zmenami teploty, zmenami v abundancii fytoplanktónu a obsahu chlorofylu a zmenami rýchlosti prúdenia. Hodnoty pH v ramennej sústave kolísali od 7,64 do 8,6. V priesakovom kanáli sa pohybovali od 7,75 do 8,33. Hodnoty pH v Mošonskom Dunaji pod nápustným objektom pri Čunove kolísali medzi 7,7 a 8,41 a nad sútokom s Dunajom pri Véneku kolísali medzi 7,45-8,5. Merná elektrická vodivosť Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Priebeh mernej vodivosti v Dunaji a v zdrži v hydrologickom roku 2005 sledovali hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109). Hodnoty vodivosti kolísali medzi 29,1 a 52,5 mS.m-1. Salinita od novembra do vzrástla, následne postupne klesala a minimálne hodnoty sa vyskytli v júni alebo v júli. Od júla a augusta znovu stúpala. Priebeh mernej vodivosti a hodnoty vodivosti v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove boli podobné hodnotám v dunajskej vode. Situácia sa odlišovala v profile Vének. V porovnaní s ostatnými miestami vzorkovania bol obsah rozpustených solí vyšší, kvôli zaťaženiu pochádzajúcemu z odpadovej vody). Hodnoty vodivosti kolísali v intervale od 37,4 do 63,6 mS.m-1. Obsah rozpustených solí v priesakových kanáloch bol stabilný. Hodnoty elektrickej vodivosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v rozmedzí od 37,3 do 47,8 mS.m-1. Merná elektrická vodivosť na vybraných miestach vzorkovania je znázornená na Obr. 2-3. Nerozpustné látky Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Stúpa pri povodňových vlnách. Ich vzájomná závislosť je zrejmá najmä v mieste vzorkovania Bratislava (č. 109), kde obsah nerozpustných látok kolísal od 6 do 422 mg.l-1. Najvyššie hodnoty (422 mgl-1, 130 mgl-1 a 86,5 mgl-1) sa vyskytli počas povodní na Dunaji – Obr. 2-4. Kolísanie obsahu nerozpustných látok počas hydrologického roka 2005 na celom úseku Dunaja pod Čunovom sledoval kolísanie obsahu rozpustených látok v Dunaji v Bratislave. Pozorované hodnoty kolísali v rozmedzí od 2 do cca 70 mgl-1. Zvýšené hodnoty nerozpustených látok vo februári, marci, máji, júli a auguste sú spojené s vyššími prietokmi v Dunaji v týchto mesiacoch. Najvyššia maximálna hodnota bola nameraná v mieste vzorkovania č. 4025 vo februári – 111 mgl-1. Pri analýze zmien v obsahu nerozpustných látok v hlavnom koryte rieky je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (miesta vzorkovania č. 112 a 1806) je nižší než v Dunaji v Bratislave, čo ukazuje sedimentačný účinok zdrže. Obsah nerozpustných látok v zdrži v hydrologickom roku 2005 dosiahol hodnoty až do 54 mgl-1, okrem jednej hodnoty v mieste vzorkovania č. 307 vo februári 2005, keď dosiahol 174 mgl-1. Obsah nerozpustných látok v priesakových kanáloch bol, vzhľadom na pôvod vody, nízky a v roku 2005 kolísal od 2 do 17 mg.l-1. Avšak v ľavostrannom priesakovom kanáli sa v mieste vzorkovania č. 317 vyskytli dve vyššie hodnoty: 52 mgl-1 vo februári 2005 a 33 mgl-1 v júli. Obsah nerozpustných látok v ramennej sústave kolísal medzi 2-74 mg.l-1, okrem jednej hodnoty 103 mgl-1 v mieste vzorkovania Helena. V Mošonskom Dunaji obsah nerozpustných látok kolísal od 5 do 68,5 mg.l-1. Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných plôch. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená dunajskou vodou a v mieste vzorkovania Vének jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru. Voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hydrologickom roku 2005 neboli v kvalite vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenané žiadne podstatné zmeny. Obsah nerozpustných látok však v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosiahol vyššie hodnoty, čo bolo spojené s vyššími prietokmi v hydrologickom roku 2005 v porovnaní s rokom 2004. Kvantitatívny pomer iónového zloženia povrchovej vody počas hydrologického roka 2005, tak ako v predošlých rokoch, vykazoval vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny salinity. Zmeny obsahu rozpustených látok súvisia s kolísaním prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu. Vyšší obsah rozpustených látok bol zaznamenaný v Mošonskom Dunaji pod Győrom. Tento súvisí s vyššími koncentráciami sodíka, draslíka, chloridov a síranových iónov. Dusičnany Koncentrácie dusičnanov v hydrologickom roku 2005 na všetkých monitorovaných miestach v Dunaji, ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazovali sezónne kolísanie. V porovnaní s rokom 2004 bol pozorovaný mierny pokles maximálnych hodnôt. Hodnoty dusičnanov väčšinou kolísali v intervale od 1,5 do 15,8 mg.l-1. Jedna hodnota 17,9 mgl-1 bola zaznamenaná v septembri v mieste vzorkovania č. 309 v zdrži. Najnižšie koncentrácie dusičnanov boli charakteristické pre priesakovú vodu, kde obsah dusičnanov kolísal od 3,1 do 10,0 mg.l-1. Znečistenie Mošonského Dunaja dusičnanmi pri Véneku v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pokleslo; obsah dusičnanov kolísal od 3,3 do 11,7 mg.l-1, a dokonca bol nižší ako v Dunaji (Obr. 2-5). Amónny ión Obsah amónneho iónu v roku 2005 sa veľmi menil. Najvyššie koncentrácie v Dunaji boli zaznamenané v mieste vzorkovania v Bratislave (č. 109), kde sa menili v rozmedzí od 0,0,2 do 0,68 mgl-1, a v Mošonskom Dunaji pri Véneku (profil č. 0012), kde sa menili od 0,05 do 0,56 mgl-1. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znečistenie amónnymi iónmi pri Véneku kleslo. Na ostatných miestach vzorkovania na Dunaji koncentrácie amónnych iónov kolísali od 0,01 do 0,21 mgl-1. Vyššie hodnoty boli v jednom prípade zaznamenané v mieste vzorkovania č. 4025 (Dobrohošť) – 0,37 mgl-1, v mieste vzorkovania č. 4016 – 0,42 mgl-1 a v mieste vzorkovania č. 1842 (Dunakiliti) – 0,37 mgl-1. Koncentrácie amónneho iónu v zdrži boli nižšie a kolísali maximálne do 0,3 mgl-1. Najnižšia koncentrácia amónneho iónu bola v priesakových kanáloch, kde kolísala od 0,02 do 0,18 mg.l-1. Dusitany Koncentrácie dusitanových iónov sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov. Ich koncentrácie v Dunaji, v Mošonskom Dunaji pri Čunove a v ramennej sústave vykazovali sezónne zmeny. Kolísali v intervale od 0,01 do 0,13 mg.l-1, v jednom prípade v mieste vzorkovania Bratislava bolo v júli zaznamenaných 0,15 mgl-1. Najnižšie koncentrácie dusitanov boli pozorované v priesakovom kanáli a väčšinou kolísali medzi 0,02 a 0,07 mg.l-1. Najvyššie obsahy dusitanov v hydrologickom roku 2005 sa vyskytli v mieste vzorkovania pri Véneku na Mošonskom Dunaji (0,06-0,15 mg.l-1) a ich priebeh nemá sezónny charakter. Celkový dusík Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Trend kolísania celkového dusíka v roku2005 v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave bol vzájomne na všetkých miestach vzorkovania podobný – Obr. 2-6. V porovnaní s dunajskou vodou bol obsah celkového dusíka v Mošonskom Dunaji na profile Vének mierne vyšší. Maximálne koncentrácie boli zaznamenané v marci a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli mierne nižšie. Koncentrácie celkového dusíka v Dunaji kolísali od 1,21 do 4,13 mg.l-1, v zdrži od 1,16 do 4,37 mg.l-1; v jednom prípade v mieste vzorkovania č. 307 vo februári dosiahli hodnotu 5,68 mgl-1. V pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji v profiloch pri Čunove a Véneku sa obsah celkového dusíka pohyboval od 1,16 do 4,2 mg.l-1. Najmenšie množstvo celkového dusíka bolo zistené v priesakovej vode, kde sa koncentrácie pohybovali od 0,9 do 2,7 mg.l-1. Fosforečnany V hydrologickom roku 2005 neboli v porovnaní s predchádzajúcim rokom na pozorovaných miestach vzorkovania zistené žiadne zmeny. Koncentrácie fosforečnanov v Dunaji kolísali od 0,03 do 0,28 mgl-1. Jedna júlová hodnota v mieste vzorkovania č. 1845 nad prehrádzkou dosiahla 0,52 mgl-1. Koncentrácie fosforečnanov sa v pravostrannej ramennej sústave pohybovali od 0,02 do 0,25 mg.l-1. Situácia v zdrži bola podobná situácii v predchádzajúcom roku a koncentrácie fosforečnanov kolísali od 0,03 do 0,22 mgl-1, okrem jeden februárovej hodnoty 0,34 mgl-1 v mieste vzorkovania č. 307. Obsah fosforečnanov v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove kolísal v intervale od 0,07 do 0,22 mg.l-1. V profile Vének bol obsah fosforečnanov v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a pohyboval sa od 0,16 do 0,56 mg.l-1. V porovnaní s rokom 2004 znečistenie fosforečnanmi v tomto mieste vzorkovania pokleslo. Najnižšie koncentrácie fosforečnanov sa vyskytli v priesakových kanáloch (od 0,03 do 0,12 mg.l-1). Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty koncentrácie ortofosforečnanov vyskytujú v zimnom období, nižšie hodnoty sú charakteristické pre vegetačné obdobie. Celkový fosfor Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali sezónne zmeny koncentrácie fosforečnanov. Maximálne hodnoty v hydrologickom roku 2005 boli vyššie než v roku 2004. Vyskytli sa hlavne počas povodňových vĺn (vo februári, marci, apríli a júli), pretože fosfor viazaný na nerozpustené látky zvyšuje ich koncentráciu vo vode. Obsah celkového fosforu v Dunaji sa väčšinou pohyboval v rozmedzí od 0,0,5 do 0,36 mgl-1. Len v jednom prípade dosiahol hodnotu 0,42 mgl-1 v mieste vzorkovania pri Dunakiliti, pod dnovou prehrádzkou (profil č. 1842). Vo februári sa jedna vysoká hodnota vyskytla aj v zdrži, keď dosiahla 0,44 mgl-1 v mieste vzorkovania č.307. Ostatné hodnoty kolísali od 0,03 do 0,18 mgl-1. Koncentrácia celkového fosforu sa v ramennej sústave pohybovala od 0,05 do 0,35 mgl-1. V priesakových kanáloch bol obsah celkového fosforu v hydrologickom roku 2005 vyrovnaný a nízky: 0,02 až 0,07 mgl-1, v jednom prípade v pravostrannom priesakovom kanáli v apríli dosiahol 0,13 mgl-1. Najvyššie koncentrácie celkového fosforu, podobne ako fosforečnanov, boli dosiahnuté na Mošonskom Dunaji pri Véneku, pohybovali sa od 0,17-0,42 mg.l-1. Nutrienty - zhrnutie Jednotlivé formy dusíka vykazujú sezónne kolísanie. V hydrologickom roku 2005 to neplatí pre amónny ión, ktorý v priebehu roka na väčšine vzorkovaných miest veľmi kolísal. Sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov vyplýva z biochemických procesov vo vode, ktoré sú závislé na teplote. Vo všeobecnosti pokračuje trend znižovania znečistenia, najmä na najviac znečistenom mieste vzorkovania pri Véneku na Mošonskom Dunaji. Najnižšie a najvyrovnanejšie hodnoty nutrientov je možné nájsť v priesakovej vode, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode. V porovnaní s hydrologickým rokom 2004 neboli v ukazovateľoch jednotlivých foriem dusíka pozorované žiadne podstatné zmeny. Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov. 2.5. Ukazovatele režimu kyslíka Rozpustený kyslík Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Najvyššie hodnoty sa vyskytujú najmä vo februári a marci. Popri tom obsah rozpusteného kyslíka závisí od asimilačnej aktivity fytoplanktónu. V hydrologickom roku 2005 obsah rozpusteného kyslíka na väčšine monitorovaných lokalít vykazoval sezónny charakter. V ramennej sústave a v zdrži jeho obsah v priebehu roka kolísal. Koncentrácie rozpusteného kyslíka sa v dunajskej vode pohybovali najmä od 7,1 do 14,1 mg.l-1. Nižšie hodnoty boli zaznamenané v júli 2005 na miestach vzorkovania pri Dunakiliti – 6,26 mgl-1 (pod dnovou prehrádzkou) a pri Dunaremete – 6,15 mgl-1. Kolísanie rozpusteného kyslíka je dokumentované na Obr. 2-7. Obsah kyslíka v Mošonskom Dunaji pri nápustnom objekte v Čunove kolísal od 8,3 do 14,12 mg.l-1. V mieste vzorkovania pri Véneku sa pohyboval od 7,2 do 14,8 mg.l-1, okrem dvoch prípadov v júli a septembri, keď koncentrácia kyslíka dosiahla 6,6, a 3,2 mg.l-1. Obsah kyslíka v zdrži sa pohyboval od 8,5 do 14,4 mg.l-1; v ramennej sústave od 7,2 do 13,1 mg.l-1. Obsah kyslíka v priesakových kanáloch kolísal od 7,2 do 13,1 mg.l-1, s jednou nižšou hodnotou 6,28 mgl-1 v septembri. CHSKMn a BSK5 Ukazovatele CHSKMn a BSK5 sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSKMn a BSK5 sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prirodzeného organického materiálu. V hydrologickom roku 2005 hodnoty CHSKMn na všetkých meraných profiloch na Dunaji v ramennej sústave väčšinou kolísali v intervale od 1,3 do 4,8 mgl-1. Vyššie hodnoty boli zaznamenané vo februári na troch miestach vzorkovania. Maximálna hodnota CHSKMn 9,1 mgl-1 bola zaznamenaná v mieste vzorkovania č. 109 pri Bratislave, v mieste vzorkovania č. 4025 to bolo 6,2 mgl-1 a v mieste vzorkovania č. 1825 dosiahla 5,1 mgl-1. V rovnakom čase bola maximálna hodnota CHSKMn zaznamenaná v mieste vzorkovania č. 307 v zdrži. Ostatné hodnoty obsahu CHSKMn kolísali od 1,7 do 4,0 mgl-1. Hodnoty CHSKMn sa v Mošonskom Dunaji pri Čunove pohybovali od 2,2 do 3,8 mgl-1. V profile Vének boli hodnoty CHSKMn v porovnaní s ostatnými pozorovanými miestami vyššie a pohybovali sa v rozmedzí od 3,1 do 5,5 mg.l-1. V porovnaní s hydrologickým rokom 2004 znečistenie v tomto mieste vzorkovania mierne pokleslo. Obsah organických látok v priesakovom kanáli je dlhodobo nízky a v roku 2005 kolísal od 0,8 do 2,1 mg.l-1 – Obr. 2-8. Hodnoty BSK5 sa v miestach vzorkovania na Dunaji pohybovali v intervale od 0,1 do 6,9 mgl-1, pričom medzi hodnotami meranými slovensko a maďarskou stranou boli podstatné rozdiely – Obr. 2-9. Berúc do úvahy odsúhlasené údaje a údaje slovenskej strany hodnoty sa pohybujú od 0,1 do 3,5 mgl-1. Ostatné vyššie hodnoty boli namerané v pravostrannej ramennej sústave (maďarská strana), pohybujúc sa v intervale od 0,3 do 12,0 mgl-1, pričom v ľavostrannej ramennej sústave sa BSK5 pohybovalo v intervale od 0,9 do 2,5 mgl-1. Hodnoty BSK5 sa v zdrži pohybovali od 0,9 do 3,4 mgl-1; v priesakových kanáloch sa pohybovali v rozmedzí od 0,9 do 2,5 mgl-1. V Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bola zaznamenaná jedna hodnota 3,3 mgl-1 v júni, ostatné hodnoty sa pohybovali od 1,0 do 2,8 mgl-1. Najväčšie organické znečistenie v priebehu roka je charakteristické pre Mošonský Dunaja pri Véneku, kde hodnoty BSK5 kolísali od 0,3 do 6,0 mg.l-1. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie Obsah rozpusteného kyslíka ostal zachovaný na úrovni predchádzajúcich rokov. Mierny nárast bol spojený so zimnými povodňami. Po prechodnom miernom náraste v rokoch 2001-2002 hodnoty CHSKMn poklesli a v rokoch 2003-2005 kolísali pod dlhodobým priemerom. V porovnaní s predchádzajúcim hydrologickým rokom 2004 maximálne hodnoty BSK5 na niektorých miestach vzorkovania v roku 2005 v pravostrannej ramennej sústave a v miestach vzorkovania na Dunaji, pozorovanými maďarskou stranou, stúpli. Berúc do úvahy tento ukazovateľ existujú medzi slovenskými a maďarskými údajmi podstatné rozdiely aj na spoločne vzorkovaných lokalitách. Ukazovatele režimu kyslíka v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2005) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí s podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. Z hľadiska organického znečistenia najmenej znečistenou vodou je priesaková voda. Najznečistenejším je miesto vzorkovania na Mošonskom Dunaji pri Véneku, v dôsledku lokálneho znečistenia pochádzajúceho z mesta Győr, spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa kvalita vody v tomto mieste vzorkovania zlepšila. Železo Množstvo nerozpustných látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom nerozpustných látok v povrchovej vode je dokumentovaná najvyššími koncentráciami železa nameranými v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok – Obr. 2-10. Obsah nerozpustných látok sleduje prietoky, preto sa vyšší obsah železa vyskytoval vo vzorkách odoberaných počas povodňových vĺn. Koncentrácie železa v hydrologickom roku 2005 v Dunaji väčšinou kolísali v intervale od 0,01 do 0,57 mgl-1. Niekoľko vyšších hodnôt bolo zaznamenaných počas vyšších prietokov. V Bratislave (miesto vzorkovania č. 109) sa vyskytli vo februári s maximálnou hodnotou 2,26 mgl-1, v júli 0,98 mgl-1 a v septembri 0,82 mgl-1. V pravostrannej ramennej sústave koncentrácie železa kolísali v intervale od 0,01 do 0,94 mgl-1. V zdrži sa obsah železa pohyboval od 0,08 do 0,56 mgl-1, avšak podobne miestam vzorkovania na Dunaji sa vyššie hodnoty vyskytli vo februári, kedy stúpol na 2,0 mgl-1. V Mošonskom Dunaji v miestach vzorkovania pri Čunove a Véneku koncentrácie železa kolísali od 0,17 do 1,15 mgl-1. V porovnaní s predchádzajúcim rokom obsah železa pri Véneku poklesol. Najnižšie koncentrácie železa boli charakteristické pre priesakovú vodu, kde kolísali od 0,04 do 0,32 mg.l-1. Mangán Mangán sa v povrchovej vode vyskytuje prevažne v pevnej fáze. Obsah mangánu, podobne ako železo, stúpol počas povodňových vĺn, zodpovedajúc vyššiemu množstvu nerozpustných látok. Koncentrácie mangánu v Dunaji väčšinou kolísali v intervale od 0,02 do 0,21 mg.l-1. Koncentrácie mangánu v Mošonskom Dunaji v miestach vzorkovania pri Čunove a Véneku dosiahli hodnoty do 0,14 mg.l-1. V pravostrannej ramennej sústave sa obsah mangánu v roku 2005 pohyboval od 0,02 do 0,12 mg.l-1, v ľavostrannej ramennej sústave kolísal do 0,06 mgl-1. Obsah mangánu sa v priesakovom kanáli pohyboval od 0,01 do 0,14 mg.l-1. Ťažké kovy Spoločný monitoring spomedzi kovov zahŕňa zinok, ortuť, arzén, meď, chróm, kadmium a nikel. Priebehy koncentrácií ťažkých kovov v hydrologickom roku 2005 boli podobné ako v predchádzajúcom roku. Keďže sa limity pre klasifikáciu kvality vody zmenili, hodnotenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom je nepriaznivejšie. Limity boli znížené približne o rád. Koncentrácie väčšiny pozorovaných ťažkých kovov v predchádzajúcom roku zodpovedali I. triede kvality povrchovej vody. Výnimkou bola ortuť, kde medza stanovenia na slovenskej strane a aj na maďarskej strane zodpovedala II. a III. Triede kvality povrchovej vody. Keďže boli zavedené nové limity pre kvalitu rovnaká situácia nastala pre každý ťažký kov. Medze stanovenia často zodpovedajú II. a III. triede kvality povrchových vôd, v prípade zinku IV. triede kvality. 2.7. Biologické a mikrobiologické ukazovatele Koliformné baktérie Bakteriologické znečistenie povrchovej vody je možné stanoviť počtom koliformných baktérií. V hydrologickom roku 2005 pokračoval mierny pokles počtu koliformných baktérií, ktorý bol pozorovaný v roku 2004. Počet koliformných baktérií sa v Dunaji sa väčšinou pohyboval do 92 KTJ.ml-1. V priebehu roka boli na niektorých miestach vzorkovania zaznamenané aj vyššie hodnoty. Najvyššia hodnota 452,5 KTJ.ml-1 bola zaznamenaná pri Komárne v auguste, pri Bratislave to bolo 145 KTJ.ml-1 vo februári a 290 KTJ.ml-1 v júni a pri Dunakiliti, nad dnovou prehrádzkou to bolo 160 KTJ.ml-1. V zdrži sa počet koliformných baktérií pohyboval od 1 do 44 KTJ.ml-1. Situácia v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove je podobná situácii v Dunaji. Bakteriologické znečistenie ramennej sústavy je nižšie a pohybovalo sa v intervale od 1 do 32 KTJ.ml-1. Vyššie hodnoty boli zistené v mieste vzorkovania pri Helene, kde bolo zaznamenaných 56 KTJ.ml-1 v máji, 70 KTJ.ml-1 v júni a 140 KTJ.ml-1 bolo zaznamenaných v septembri. Podobne ako predchádzajúci rok, bolo od vtoku v pozdĺžnom profile pravostrannej ramennej sústavy pozorované ďalšie zlepšenie mikrobiologických ukazovateľov. Priesakové kanále je možné z bakteriologického hľadiska považovať za najčistejšie, počet baktérií sa pohybuje v intervale do 5 KTJ.ml-1, okrem jednej hodnoty 13,5 KTJ.ml-1 v pravostrannom priesakovom kanáli. Vzorkovaciu lokalitu pri Véneku na Mošonskom Dunaji je možné považovať za najznečistenejšiu, čo vyplýva z čiastočne čistenej odpadovej vody z Győru. Počet koliformných baktérií sa pohyboval od 19 do 5000 KTJ.ml-1. Chlorofyl-a Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vody. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. V hydrologickom roku 2005 maximálne hodnoty chlorofylu-a v dunajskej vode poklesli. Jarný nárast rias sa vyskytol od februára do júna a maximálne hodnoty dosiahli 47,7 mg.m-3. Odvtedy koncentrácia chlorofylu-a postupne klesala a vyššie hodnoty boli zaznamenané opäť v októbri (Obr. 2-11). Situácia v zdrži sa líši od vzorkovacích lokalít na Dunaji. Variabilita masového rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých miestach vzorkovania v zdrži súvisí s lokálnymi hydrologickými a klimatickými podmienkami. Obsah chlorofylu-a v zdrži sa pohyboval do 55 mg.m-3 a počas roka sa vyskytli tri kulminačné vlny – máj-jún, august a október. Avšak lokálne maximá sa na jednotlivých miestach vzorkovania vyskytli aj počas iných mesiacov. V pravostrannej ramennej sústave sa tiež vyskytli tri kulminačné vlny (marec, jún a október). Avšak v mieste vzorkovania pri Helene tieto neboli také znateľné. Koncentrácie chlorofylu-a boli v porovnaní s dunajskou vodou vyššie a pohybovali sa v intervale od 2 do 71 mg.m-3. Zvýšenie maxím bolo zaznamenané predovšetkým v októbri – 111,3 mg.m-3 v Ášváňskom ramene a 145,6 mg.m-3 v Szigetskom ramene. Množstvo chlorofylu v Mošonskom Dunaji pri profile Vének bolo vyššie než v Dunaji. Hodnoty sa pohybovali od 2,4 do 97,1 mg.m-3. Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovej vode zostala nízka a kolísala od 0,6 do 13,1 mg.m-3, avšak jedna vyššia hodnota 25 mg.m-3 bola zaznamenaná v septembri v pravostrannom priesakovom kanáli. Index saprobity biosestónu Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Index saprobity biosestónu sa v hydrologickom roku 2005 v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v zdrži pohyboval v intervale od 1,9 do 2,4, v priesakových kanáloch kolísal od 1,6,do 2,4, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu. Samočistiace procesy na tejto úrovni sapróbneho indexu prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Vyššie hodnoty, ktoré reprezentujú alfa-beta-mezosapróbny stav, boli zaznamenané v Mošonskom Dunaji pri Véneku (2,4-2,8) a v pravostrannej ramennej sústave (2,2-2,7). Na rozdiel od toho sa index saprobity v ľavostrannej ramennej sústave pohyboval v intervale od 2,0 do 2,3. Časové rady údajov indexu saprobity približne do roku 2000 indikovali mierne klesajúci trend. V ostatných piatich rokoch bol priebeh hodnôt indexu saprobity vyrovnaný. Index saprobity na vybraných miestach vzorkovania je na znázornený Obr. 2-12. Ostatné biologické ukazovatele Fytoplanktón Nízke hodnoty abundancie fytoplanktónu sa vyskytli v januári – minimum 130 KTJ.ml-1 bolo zaznamenané v mieste vzorkovania pri Komárne (č. 1205). Na rozdiel od roku 2004 boli vysoké hodnoty zaznamenané len v júni – maximum 13792 KTJ.ml-1 pri Rajke. Po výdatných dažďoch a poklese teploty v júli bol pozorovaný významný pokles abundancie fytoplanktónu. Ďalší nárast nastal na jeseň, keď pretrvávalo slnečné a teplé počasie, a abundancia dosiahla 18925 KTJ.ml-1 pri Rajke. Situácia v zdrži bola podobná situácii v Dunaji. Najvyššia hodnota 20378 KTJ.ml-1 bola zaznamenaná v mieste vzorkovania č. 308. Množstvo fytoplanktónu v Mošonskom Dunaji sledovalo zmeny v Dunaji. Najvyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu bola pozorovaná pri Véneku, kde sa pohybovali od 1903 do 21870 KTJ.ml-1. Nárast rias v tomto mieste vzorkovania bol sčasti ovplyvnený hydromorfologickými charakteristikami, ktoré sa odlišujú od charakteristík v hornej časti, a sčasti nutrientmi prinášanými čiastočne čistenou odpadovou vodou z mesta Győr. Významný nárast rias v pravostrannej ramennej sústave bol zistený v októbri, keď maximálna hodnota v Szigetskom ramene dosiahla 19113 KTJ.ml-1. Nízka abundancia fytoplanktónu v priebehu roka bola charakteristická pre priesakovú vodu, kde sa pohybovala od 160 do 3006 KTJ.ml-1. Vyššie hodnoty boli zaznamenané v máji, keď dosiahli 10833 KTJ.ml-1. Dominantnú skupinu fytoplanktónu v dunajskej vode v roku 2005 predstavovali cyklické rozsievky – Bacillariophycea-Centrales (rody Aulacoseira, Cyclotella, Skeletonema, Cyclostephanos, Stephanodiscus). Spomedzi penátnych rozsievok – Bacillariophycea-Pennales rody Cymbella, Diatoma, Gomphonema, Fragilaria, Navicula a Nitzschia, a spomedzi skupiny zelených rias – Chlorophyta rody Actinastrum, Coelastrum, Dictyosphaerium, Micractinium, Monoraphidium, Pediastrum, Scenedesmus a Chroomonas. V zdrži boli dominantnými rody Cyclotella, Stephanodiscus, Skeletonema, Nitzschia a Scenedesmus. Zloženie fytoplanktónu v ramennej sústave bolo podobné zloženiu zistenému v Dunaji, avšak charakteristická bola vyššia druhová diverzita. V Mošonskom Dunaji v úseku pod Győrom boli početnejšie eutrófne druhy. Druhové zloženie v priesakových kanáloch bolo ako druhovo tak aj početnostne najchudobnejšie. Zooplanktón Celkový počet jedincov zooplanktónu v Dunaji sa pohyboval v intervale od 36 do 890 jedincov v 100 litroch (J/100 l). Najvyššia abundancia bola zistená pri Dunaremete (miest vzorkovania č. 1825). Maximálna abundancia sa na všetkých miestach vzorkovania vyskytla v júni, okrem vzorkovacej lokality pri Rajke, kde sa vyskytla v máji. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola abundancia zooplanktónu podstatne nižšia, avšak trend postupného narastania na úseku od Bratislavy po Komárno zostal. Abundancia zooplanktónu sa v priesakovom kanáli pohybovala od 52 do 552 J/100 l. Maximálne hodnoty sa vyskytli v júni, v septembri prekročila početnosť druhov v Dunaji. Abundancia sa v Mošonskom Dunaji pri Čunove pohybovala od 16 do 387 J/100 l, pri Véneku bola o málo vyššia a pohybovala sa od 170 do 656 J/100 l. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi bola abundancia v priesakových kanáloch a v Mošonskom Dunaji nižšia, podobne ako abundancia v Dunaji. Abundancia zooplanktónu na vybraných miestach vzorkovania je znázornená na Obr. 2-13. Druhová diverzita zooplanktónu v Dunaji po prúde od Bratislavy po Komárno narastá. Spomedzi skupiny vírnikov (Rotatoria) boli na pozorovanom úseku zistené Brachionus angularis, Brachionus calyciflorus, Brachionus surceolaris, Keratella cochlearis, Keratella cochlearis var. tecta, Keratella quadrata, Notholca squamula a Polyarthra vulgaris. Zo skupiny perloočiek sa vyskytli druhy Bosmina longirostris a Chydorus sphaericus, a zo skupiny veslonôžok druh Acanthocyclops robustus. Celkový počet jedincov v pravostrannej ramennej sústave sa pohyboval v nasledujúcich intervaloch: V mieste vzorkovania pri Helene od 162 do 320 J/100 l, v Szigetskom ramene od 196 do 644 J/100 l a v Ášváňskom ramene od 430 do 1406 J/100 l. Druhové zloženie zooplanktónu a abundancia bola podobná tým v predchádzajúcich dvoch rokoch. V druhovom zložení v ramennej sústave dominovali druhy Keratella cochlearis tecta, Keratella cochlearis, Polyarthra vulgaris, Brachionus budapestinensis zo skupiny vírnikov, druhy Bosmina longirostris, Chydorus sphaericus zo skupiny perloočiek a druh Acanthocyclops robustus zo skupiny veslonôžok. Abundancia zooplanktónu v zdrži dosiahla najvyššie hodnoty a pohybovala sa v intervale od 50 do 9315 j/100 l. Maximálne hodnoty boli zaznamenané v júni. Dominantnými boli druhy zo skupiny vírnikov – Rotatoria (najmä druhy Keratella, Brachionus, Polyartha, Filinia, Asplanchna), menej zo skupiny veslonôžok – Copepoda (mladé jedince) a zo skupiny perloočiek – Cladocera (Bosmina longirostris, Daphnia cucullata a Alona). Makrozoobentos Faunistické výsledky spoločenstiev vodných bezstavovcov na Dunaji a zdrži ostali veľmi podobné výsledkom z predošlých rokov. Na väčšine monitorovaných miest vzorkovania sa v hodnotenom roku vyskytli najmä dunajské druhy vodných mäkkýšov – mäkkýše – Mollusca (Corbicula fluminea, Dreissena polymorpha), rakovce – Malacostraca (Corophium curvispinum, Dikerogammarus bispinosus, Jaera istrii, Obesogammarus obesus), pakomárovité – Chironomidae, obrúčkavce – Annelida (Dina punctata, Hypania invalida, Limnodrilus hoffmeisteri) a potočníky – Trichoptera (Brachycentrus subnubilus). Dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy sa od roku 1995 stabilizovala, čo sa odrazilo na náraste druhovej diverzity. Výsledky ukazujú, že v skúmaných vodných plochách je charakteristický pokles taxónov typických pre stojatú vodu, zatiaľ čo je pozorované zjavné šírenie sa reofilných taxónov. Najpočetnejšími druhmi v ramennej sústave boli Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Limnonysis benedeni, Obesogammarus obesus, Chironomidae gen. sp. Hodnoty indexu saprobity v Dunaji v pozdĺžnom profile z Bratislavy do Komárna zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu, ktorý je typický pre tento úsek rieky. Hodnoty priemerného indexu saprobity sa v roku 2005 pohybovali od 2,02 (pri Dobrohošti) po 2,56 (pri Medveďove). Oproti predchádzajúcemu roku bolo v októbri zaznamenané zhoršenie hodnôt indexu saprobity na miestach vzorkovania pri Bratislave a Medveďove, čo zodpovedalo alfa-mezosapróbnemu stavu. Index saprobity sa v zdrži pohyboval v intervale od 2,07 do 2,72. Index saprobity v miestach vzorkovania č. 307 a 308 zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu, v miestach vzorkovania č. 309 a 311 dosahuje alfa-beta-mezosapróbny stav. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo v zdrži pozorované mierne zlepšenie indexu saprobity makrozoobentosu. Ďalšie aspekty vývoja spoločenstiev makrozoobentosu sú hodnotené v Časti 7 – Monitoring bioty Spoločenstvá makrozoobentosu v pravostrannej ramennej sústave sa v hodnotenom roku významne nezmenili. Podrobnejšie hodnotenie je uvedené v Časti 7 – Monitoring bioty (Perloočky – Cladocera, Veslonôžky – Copepoda, mäkkýše – Mollusca, vážky – Odonata, podenky – Ephemeroptera, potočníky – Trichoptera). Perifytón Vzorky boli odoberané tri krát v priebehu hydrologického roka. Pozorovaná bola najmä riasová zložka perifytónu. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že sapróbne indexy perifytónu na každom mieste vzorkovania sa dlhodobo, a aj v roku 2005, pohybovali v rozmedzí beta-mezosapróbneho stavu. V spoločenstvách perifytónu dominovali rozsievky (druhy Navicula, Nitzschia, Cymbella, Gomphonema, Achnanthes, Amphora, atď.). V hydrologickom roku 2005 slovenská a maďarská strana po prvý krát uskutočnili jednotné vyhodnotenie kvality sedimentov. Na rokovaní uskutočnenom 18. mája 2005 sa odborníci oboch strán dohodli, že do harmonizácie predpisov v EÚ sa bude pre hodnotenie sedimentov používať „Kanadská smernica o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ z roku 1999, upravená v roku 2002 (Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG)). Vzorkovanie sedimentov v rámci Spoločného monitoringu bolo slovenskou stranou vykonané v septembri a októbri 2005. Maďarská strana vzorkovala sedimenty dva razy, v apríli a v septembri. Situácia miest vzorkovania je ukázaná na Obr. 2-2. Popri anorganických a organických mikroprvkoch bol analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Spomedzi anorganických mikropolutantov bolo analyzovaných sedem ťažkých kovov: zinok, ortuť, kadmium, chróm, olovo, meď, arzén (len slovenskou stranou), nikel (len maďarskou stranou). Podľa „Kanadskej smernice o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ obsah ťažkých kovov v sedimentoch na pozorovaných miestach vzorkovania na slovenskej strane v ani jednom prípade neprekročil limity úrovne pravdepodobného účinku (Probable Effect Level – PEL). Keď obsah niektorého ukazovateľa prekročí úroveň PEL, je možné často očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život (viac ako 50%). Sedimenty na maďarskej strane boli odoberané na jar a na jeseň. Výsledok v prípade jarných vzoriek zodpovedal výsledku získaného slovenskou stranou. V prípade jesenných vzoriek väčšina obdržaných hodnôt bola nižšia než úroveň prahového účinku (prahovej koncentrácie) (Threshold Effect Level – TEL). TEL predstavuje koncentráciu, keď nepriaznivé účinky na biologický život nie sú očakávané, vyskytujú sa zriedkavo, menej ako 25% a zodpovedajú neznečistenému prírodnému prostrediu. Avšak v prípade ortuti (v mieste vzorkovania na Dunaji pri Medveďove, na Mošonskom Dunaji pri Véneku a v Ášváňskom ramene) a v prípade zinku (v mieste vzorkovania na Dunaji pri Rajke, Dunaremete a Medveďove, na Mošonskom Dunaji pri stavidle č. I) obdržané výsledky prekročili úroveň pravdepodobného účinku (PEL). Spomedzi organických mikropolutantov bol na oboch stranách analyzovaný fluorén, dibenzo(a,h)antracén, naftalén, pyrén, acenaftylén, fenantrén, antracén, fluoranténe, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(a)pyrén. Naviac na slovenskej strane bol analyzovaný lindán, heptachlór, endrin a dieldrin. Na maďarskej strane bol analyzovaný benzo(b+k)fluorantén, indeno(1,2.3)pyrén a benzo(ghi)perylén, avšak tieto komponenty nemajú v CSQG stanovené žiadne hodnoty TEL a PEL. V prípade organických mikropolutantov sedimenty na slovenskej a maďarskej strane v hydrologickom roku 2005 v žiadnom prípade neprekročili úroveň PEL. Zaznamenané koncentrácie sa vo väčšine prípadov pohybovali pod úrovňou TEL, kedy sa neočakáva nepriaznivý účinok na biologický život. V niekoľkých prípadoch boli zaznamenané koncentrácie mierne prekračujúce túto úroveň, čo predstavuje potenciálnu možnosť ekotoxigologických vplyvov. Na maďarskej strane bol v sedimentoch analyzovaný aj obsah celkového fosforu a celkového dusíka. Obsah celkového fosforu sa pohyboval od 217 do 1514 mg.kg-1, a najvyššia hodnota bola nameraná v Ášváňskom ramene. Obsah celkového dusíka dosiahol hodnoty do 4710 mg.kg-1. Najvyššia hodnota bola nameraná v jarnej vzorke v Ášváňskom ramene a na jeseň v Mošonskom Dunaji pri Véneku. 2.9. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou Táto kapitola sa zaoberá rozdielmi v slovenských a maďarských údajoch v ukazovateľoch kvality povrchových vôd na spoločne monitorovaných miestach vzorkovania a výsledkami, ktoré boli dosiahnuté pri eliminácii týchto rozdielov. V hydrologickom roku 2005 neboli dodržané spoločné termíny vzorkovania v Rajke a Medveďove v marci, júli a auguste, v prípade vzorkovanej lokality pri Medveďove aj v septembri, a teda získané údaje neboli zahrnuté do porovnania. V hodnotení predchádzajúceho hydrologického roka bola dosiahnutý dobrý súlad vo veľkej časti skúmaných ukazovateľov. Avšak ešte stále existujú ukazovatele, kde jednotlivé hodnoty namerané jednou zo strán boli odlišné. Na základe výsledkov dosiahnutých v roku 2005 je možné konštatovať, že na miestach vzorkovania, ktoré boli vzorkované v rovnakom čase a na rovnakom mieste, neboli v porovnaní s predchádzajúcim rokom zistené žiadne zmeny. Naďalej pretrvávajú rozdiely kde jednotlivé hodnoty ukazovateľov merané jednou zo strán boli vyššie alebo nižšie než hodnoty stanovené druhou stranou (napr. pH, mangán, železo, fosforečnany, BSK5). V prípade iných ukazovateľov, ako index saprobity, merná elektrická vodivosť, amónny ión, sírany, chloridy, CHSKMn a koliformné baktérie, je priebeh podobný, ale hodnoty sú u jednej zo strán buď vyššie alebo nižšie.. Príklady sú uvedené na Obr. 2-9 a Obr. 2-12. Osobitnou skupinou sú ťažké kovy, kde sa, alebo podstatne líši medza stanovenia (napr. Cd, Cr, Zn), alebo existujú rozdiely v nameraných hodnotách (napr. Cu, Ni, Hg, As). Na základe dlhodobého hodnotenia je možné konštatovať, že kvalita vody Dunaja sa vo všeobecnosti zlepšila. Zlepšenie kvality povrchovej vody bol pozorované už v profile Bratislava (109), čo reprezentuje kvalitu vstupujúcej vody. Lepšia kvalita povrchovej vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím neboli v hydrologickom roku 2005 zistené žiadne podstatné zmeny. Zvýšené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji súviseli s vyššími prietokmi v Dunaji vyskytujúcimi sa počas povodňových vĺn. Kolísanie ukazovateľov kvality vody v pravostrannej ramennej sústave od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sleduje ich kolísanie v Dunaji. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri vplyve dotácie vody formovaná prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody premenlivý v čase, čo je preukázané nepriaznivými hodnotami niektorých ukazovateľov (elektrická vodivosť, rozpustené látky, koliformné baktérie, chlorofyl-a, CHSKMn, BSK5, nutrienty a index saprobity). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa vďaka investíciám realizovaným v čistiarňach odpadových vôd kvalita vody zlepšila. Najčistejšia voda bola zistená v priesakových kanáloch, čo vyplýva z jej pôvodu v podzemnej vode. V nasledujúcej tabuľke Tab. 2-3, bola uskutočnená orientačná klasifikácia vybraných miest vzorkovania do kvalitatívnych skupín. Klasifikácia bola uskutočnená podľa nových kritérií kvality pre hraničné vody uvedených v „Smernici pre pozorovanie kvality povrchovej vody pre slovensko-maďarské hraničné vody a pre rozšírený monitoring kvality vody na Dunaji“. Tabuľka 2-3: Orientačná klasifikácia ukazovateľov alebo skupín ukazovateľov podľa dohodnutých limitov klasifikácie kvality povrchových vôd
* všetky údaje pod medzou stanovenia ** väčšina údajov pod medzou stanovenia Triedy kvality sú stanovované podľa 90 % trvanlivosti nameraných hodnôt (C90). Táto klasifikácia nerozlišuje konkrétne podmienky, kedy boli príslušné hodnoty zaznamenané (napr. hydrologické podmienky – povodne, vysoké alebo extrémne nízke prietoky, kolísanie ukazovateľov). Uvedená orientačná klasifikácia podáva len porovnanie kvality vody pritekajúcej na ovplyvnené územie (miesto vzorkovania pri Bratislave) a kvality vody opúšťajúcej ovplyvnenú oblasť (miesto vzorkovania pri Medveďove). Klasifikácia miest vzorkovania v starom koryte Dunaja a miest vzorkovania na Mošonskom Dunaji, v pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli bola uskutočnená podobným spôsobom. Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, ktoré následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality vody. V prípade, že je daný interval tried (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality vody v zátvorkách znamená, že meraná hodnota príslušného ukazovateľa dosiahla danú triedu kvality vody, ale vyskytla sa iba raz, maximálne dvakrát za hydrologický rok alebo počas povodní. Z vyššie uvedenej tabuľky je zrejmé, že kvalita vody pritekajúca do hydroenergetickej sústavy a kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná alebo dokonca mierne lepšia.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
