19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch v Dunaji a v Mošonskom ramene Dunaja[1] (Príloha A.1) – ďalej Dohoda. Dohoda predpisuje monitorovanie vplyvu realizovaných opatrení, zvýšených prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy na prírodné prostredie. Činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie spojené s uskutočňovaním monitorovania prírodného prostredia v ovplyvnenom území sú uvedené v Štatúte[2], podpísanom 29. mája 1995 v Gabčíkove (Príloha A.2).

23. októbra 1997 Slovenská republika, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, informovala Maďarskú republiku o svojej pripravenosti predĺžiť platnosť Dohody z 19. apríla 1995 dovtedy, kým bude dosiahnutá dohoda o implementácii Rozsudku MSD, vynesenom 25. septembra 1997. Maďarská republika návrh predĺženia prijala uznesením vlády zo 17. decembra 1997.

Slovenská strana sa podľa medzivládnej Dohody zaviazala prepúšťať do Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 400 m³s^-1 a 43 m³s^-1 do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody. Maďarská strana, podľa Dohody, vybudovala v rkm 1843 spoločného úseku Dunaja dnovú prehrádzku a v júni 1995 ju uviedla do prevádzky. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu vody (až do 250 m³s^-1) do riečnych ramien v inundačnej oblasti na maďarskej strane. Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie Mošonského Dunaja a ramien v oblasti chránenej proti povodniam na maďarskej strane.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním prírodného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku do Dunaja a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania prírodného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte (Príloha A.2) a v príslušných dokumentoch.

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením tvoria Národné ročné správy, vypracované Stranami samostatne podľa Článku 3 Dohody. Táto Spoločná výročná správa bola vypracovaná spoločne a je založená na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných správach.

Súčasná správa je desiatou Spoločnou výročnou správou z monitorovania prírodného prostredia a podáva hodnotenie vzťahujúce sa na hydrologický rok 2004. Hodnotenie slovenskej strany je založené na údajoch získavaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou akadémiou vied, Lesníckym výskumným ústavom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Konzultačnou skupinou Podzemná voda spol. s r. o. Výmena údajov a vyhodnotenie monitoringu v  rámci spoločného monitorovania sú koordinované Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch získavaných Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného a prírodného prostredia a vodného hospodárstva, Severozadunajským riaditeľstvom ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva, Oblastnými organizáciami vodných zdrojov, Lesníckym výskumným ústavom, Panónskou poľnohospodárskou univerzitou, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránda. Výmena údajov a vyhodnotenie monitorovania je koordinované Ministerstvom ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva..

Ciele spoločného monitorovania

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s medzivládnou Dohodou je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vodných telies a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a uskutočňovanou dotáciou vody. Dotácia vody do ramennej sústavy na maďarskej strane je zabezpečovaná dnovou prehrádzkou, ktorá vzdúva hladinu vody v Dunaji nad prehrádzkou.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny kvality povrchovej a podzemnej vody, zmeny pôdnej vlhkosti a zmeny v lesných porastoch a biote.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovať informácie o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o zmenách prírodného prostredia na ovplyvnenom území jednotlivých Strán. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy je predložiť spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného prostredia príslušným vládam.

Aktivity spoločného monitorovania v roku 2004

Monitorovacie aktivity v hydrologickom roku 2004 boli na oboch stranách vykonávané v súlade s medzivládnou Dohodou a Štatútom. Tieto pozostávajú z pozorovaní režimu povrchových a podzemných vôd, monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd, meraní obsahu pôdnej vlhkosti, monitoringu lesa a pozorovaní flóry a fauny.

Národné ročné správy z monitorovania životného prostredia v roku 2003 boli vzájomne vymenené 16. júna 2004 v Budapešti. Odsúhlasenie a podpis Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2003 sa uskutočnilo 12. júla 2004 v Budapešti. Počas hydrologického roka 2004 sa uskutočnili rokovania o spoločnom hodnotení kvality vody a zosúlaďovaní údajov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola z technických dôvodov jedna studňa (č. 116) pre zásobovanie pitnou vodou na vodnom zdroji Kalinkovo nahradená inou (č. 119). Žiadne ďalšie zmeny v zložení pozorovacích objektov nenastali. V porovnaní s predchádzajúcim rokom slovenská strana zaviedla doplnkové pozorovanie lietajúcich imág vážok, podeniek a potočníkov. Žiadne ďalšie zmeny v spôsoboch pozorovania a hodnotenia neboli zaznamenané.

Na vybraných profiloch Strany vykonali spoločné merania prietokov povrchových vôd. Ostatné aktivity zostali nezmenené.

Plnenie odporúčaní zo Spoločnej výročnej správy za rok 2003

1. Definícia pojmu povodeň a povodňový prietok pre účely hodnotenia množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja v zmysle Dohody z roku 1995

pojem povodeň sa bude používať v súvislosti s vyhlasovaním I. stupňa povodňovej aktivity, čo, v súlade s manipulačným poriadkom VD Gabčíkovo, zodpovedá prietoku 6000 m³s^-1 a viac v stanici Bratislava – Devín.

Definícia „veľkej vody“ je založená na 99%-nom prietoku najvyšších ročných prietokov za ostatných 103 rokov, čomu v oblasti VD Gabčíkovo zodpovedá približne prietok 3000 m³s^-1.

v súvislosti s hodnotením množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja navrhujeme namiesto pojmu “povodeň” používať pojem prietoková vlna. Za prietok rozhodujúci pre započítavanie alebo nezapočítavanie množstva vody nad 600 m³s^-1 do starého koryta Dunaja do výpočtu priemerného ročného prietoku navrhujeme použiť prietok 5400 m³s^-1. Keď je na vodočetnej stanici Bratislava - Devín zaznamenávaný prietok nižší ako 5400 m³s^-1 množstvo vody prekračujúce 600 m³s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja bude zahrnuté do výpočtu priemerného ročného prietoku. Keď je na vodočetnej stanici Bratislava - Devín zaznamenávaný prietok vyšší než 5400 m³s^-1 množstvo vody prekračujúce 600 m³s^-1 prepúšťané do starého koryta Dunaja do výpočtu priemerného ročného prietoku zahrnuté nebude.

2. Jednotné hodnotenie kvality sedimentov

Obe strany uskutočnili rokovania odborníkov, kde sa dohodli, že pri hodnotení kvality sedimentov bude od roku 2005 používaná „Kanadská príručka o kvalite sedimentov pre ochranu života vo vode“ („Canadian Sediment Quality Guideline for the protection of Aquatic Life (CSQG)“) z roku 1999, novelizovaný v roku 2002.

3. Úprava tabuľky pre pitnú vodu podľa novoprijatých predpisov v oboch krajinách

Tabuľka uvedená vo Časti 4 „Kvalita podzemných vôd“ bola upravená vzhľadom na novú vyhlášky pre kvalitu pitnej vody prijaté v oboch krajinách. (Vyhláška č.151/2004 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 26.1.2004; Nariadenie vlády Maďarskej republiky č. 201/2001 (IX.25) z 25. septembra 2001).

4. Aproximácia legislatívy EÚ – biologické ukazovatele

Konkrétne zoznamy biologických ukazovateľov pre hodnotenie ekologického stavu neboli zatiaľ spracované ani v jednej krajine. Úprava spoločného monitoringu bude uskutočnená hneď potom keď budú tieto zoznamy uzavreté na úrovni jednotlivých krajín. Biologické hodnotenie kvality povrchových vôd je v súčasnosti založené na hodnotení sapróbnych indexov biosestónu, makrozoobentosu a perifytónu.

5. Pozorovanie lietajúcich imág vážok, podeniek a potočníkov (Odonata, Trichoptera a Ephemeroptera)

Slovenská strana v priebehu roka 2004 zaviedla doplnkové pozorovania lietajúcich imág vážok, podeniek a potočníkov. Tieto pozorovania tvoria doplnok monitoringu lariev žijúcich vo vode. Pozorovanie lietajúcich imág však z kapacitných dôvodov nie je možné zabezpečiť na potrebnej úrovni, preto sa tieto budú používať ako informatívne doplnenie monitoringu lariev.

 

---