8. časť

 

8.1. Záverečné konštatovania

Berúc do úvahy vyhodnotenie výsledkov monitoringu životného prostredia v hydrologickom roku 2004 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

1.    Vodočetná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2004 bol 1807 m3s-1, čo bol druhý najnižší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992. Vzhľadom na priebeh hladín vody a prietoky počas hydrologického roka 2004 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne nezvyčajné hodnoty.      
Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 356,9 m3.s-1 do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných na vodočetných staniciach Doborgaz a Helena je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2004 bol 402,4 m3.s-1. Keď odpočítame množstvo nad 600 m3.s-1, prepúšťané kvôli technickým potrebám slovenskej strany (3 hodnoty), dostaneme priemerný ročný prietok 401,0 m3.s-1. Podľa vodného režimu odsúhlaseného v medzivládnej Dohode, podpísanej v roku 1995, slovenská strana prepustila 114 % množstva vody, ku ktorému sa zaviazala. To znamená, že záväzok bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja, berúc do úvahy technické a hydrologické okolnosti uvedené v medzivládnej Dohode, bol 44,65 m3.s-1. To znamená, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena Dunaja uvedené v Dohode bolo tiež splnené.

2.    Kvalita povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období dlhodobo mierne zlepšuje, čo sa odráža v poklese obsahu nutrientov, CHSKMn, TOC, sapróbneho indexu a baktérií. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji v priebehu roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Hydrologický rok 2004 v kvalite vody bol podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku, ani u jedného z ukazovateľov neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty. Zvýšené alebo znížené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji, zistené z dlhodobého hodnotenia, boli pozorované už v profile Bratislava, ktorý predstavuje kvalitu vstupujúcej vody a kde sa kvalita vody Dunaja vo všeobecnosti zlepšila. Lepšia kvalita vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody. Kvalita vody v hlavných ramenách na pravej strane rieky v dôsledku dotácie vody sleduje kvalitu vody pozorovanú v Dunaji. Kvalita vody v jarnom a letnom období bola kladne ovplyvnená skutočnosťou, že od apríla do septembra sa v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vyskytli v Dunaji vyššie prietoky. 
Kvalitu vody v Mošonskom Dunaji, popri vplyve dotácie vody, formujú prítoky a miestne znečistenie z obcí. Pred sútokom s Dunajom je kvalita vody labilná (nestála v čase), čo potvrdzujú nepriaznivé hodnoty niektorých ukazovateľov.

3.    Obdobie s priemernou a malou vodou v druhej polovici hydrologického roka 2003 a obdobie malej vody začiatkom hydrologického roka 2004 výrazne ovplyvnili hladiny podzemných vôd v celej oblasti. Hladiny podzemných vôd poklesli a na väčšej časti pozorovaného územia (okrem oblasti susediacej so zdržou) dosiahli najnižšie alebo takmer najnižšie hodnoty od zavedenia dotácie vody. Tento pokles vodných zásob sa len pomaly obnovoval. Priemerné hladiny podzemných vôd boli dosiahnuté od apríla po stúpnutí hladiny povrchových vôd. Najvyššie hladiny vody boli vyvolané po povodňovej vlne v júni. Odvtedy hladiny podzemných vôd až do konca hydrologického roka opäť klesali. Okolo zdrže a v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody – v slovenskej a maďarskej ramennej sústave a pozdĺž Mošonského Dunaja – bola hladina podzemných vôd umelo zvýšená.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd v podmienkach nízkych a priemerných prietokov na Dunaji (1000 a 2000 m3.s-1). Pre podmienky vysokých prietokov (3000 m3.s-1) sa v hornej a strednej časti Szigetközu neprejavili žiadne výrazné zmeny a pokles hladín podzemných vôd sa prejavil pozdĺž koryta Dunaja. Výsledky monitoringu poukazujú na potrebu riešenia poklesu hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundácie na oboch stranách.  
Zvýšenie hladín podzemnej vody v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by bolo možné uspokojivo zabezpečiť len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Takéto opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v oblasti inundácie a mohli tiež by pomôcť pri umelom zatápaní. Tieto opatrenia však musia byť v súlade s aktivitami protipovodňovej ochrany v tomto území.

4.    Sumarizujúc výsledky dlhodobého pozorovania kvality vody v 16 pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je charakterizovaná typicky vysokým obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu vo väčšine studní trvale prekračuje limity pre kvalitu podzemnej vody. V roku 2004 obsah ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organických látok – ako formy dusíka, organické látky, predovšetkým indikujúce znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu a z odpadových vôd – mierne poklesli alebo sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenili. Tieto zmeny v kvalite vody môžu odrážať integrovaný vplyv zmien v oblasti, v ktorej úlohu môžu hrať aj zmenené smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené dotáciou vody.      
Na slovenskej strane je možné konštatovať, že základné fyzikálne a chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody na všetkých monitorovacích objektoch. Obsah živín spĺňa dohodnuté limity na všetkých monitorovaných studniach, okrem amónneho iónu v jednom objekte. Obsah mangánu často prekračoval dané limity v 3 z 18 hodnotených studní, zatiaľ čo koncentrácie železa často prekračovali dohodnuté limity na 2 a občas na ďalších troch studniach.
V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je možné konštatovať, že ukazovatele kvality vody sú na oboch stranách vynikajúce a zloženie vody je charakterizované vysokým stupňom stability. Avšak v studniach v oblasti Győru je obsah amónneho iónu a organických látok vyšší. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu ojedinele prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo sa pohybuje okolo nich.

5.    Obsah pôdnej vlhkosti v roku 2004 bol výrazne ovplyvnený hydrologickými podmienkami v druhej polovici hydrologického roka 2003 a na začiatku hydrologického roka 2004. Pôdna vlhkosť bola pozitívne ovplyvnená v druhej polovici marca, keď priemerné denné prietoky nepretržite prekračovali 2400 m3s-1 počas troch týždňov. Povodňová vlna v júni mala ďalší pozitívny vplyv na pôdnu vlhkosť a klesajúci obsah pôdnej vlhkosti bol čiastočne doplnený. Avšak od júna bol opäť zaznamenaný nepretržitý pokles obsahu pôdnej vlhkosti. 
Umelá záplava v oblasti inundácie v júni pozitívne ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti. Množstvo vody prepúšťanej do ramennej sústavy vyvolalo situácie charakteristické pre prirodzené záplavy. Priemerná hladina podzemnej vody počas vegetačného obdobia roku 2004 bola o 6 až 29 cm vyššia v porovnaní s priemernou hladinou podzemnej vody v roku 2003.     
Podľa pozorovaní pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách, ktoré sa nachádzajú v poľnohospodárskej oblasti na slovenskom území je možné opäť konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti počas celého pozorovaného obdobia zostal nezmenený.

6.    Monitorované lesné porasty na slovenskej strane pozostávajú z vŕb a šľachtených topoľov. Porasty šľachtených topoľov sú v inundačnom území široko rozšírené. Výškové prírastky na veľkej časti inundačného územia boli stále dobré, bez ohľadu na vysoký vek stromov a chýbajúce alebo krátko trvajúce prepojenie podzemnej vody s pôdnymi vrstvami. Obvodový prírastok v posledných rokoch poklesol, avšak dôležitú úlohu môže hrať vysoký vek stromov. Pomalý rast obvodu v roku 2004, bez výrazných kulminácií rastu, odráža absenciu záplav a vyrovnaný priebeh hladiny podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia. V súčasnosti staršie porasty nevykazujú známky poškodenia v dôsledku nedostatku vody, avšak táto skutočnosť bude pravdepodobne spôsobovať problémy pri opätovnom zalesňovaní týchto stanovíšť. Dá sa predpokladať, že rastové charakteristiky mladých porastov by mohli byť horšie, kvôli ich nerozvinutej koreňovej sústave.  
Zloženie lesných porastov na maďarskej strane je porovnateľné zloženiu na slovenskej strane. Podľa dendrometrických meraní v roku 2004 je možné konštatovať, že strednoveké a staršie topoľové porasty boli zmenenými vlhkostnými podmienkami v oblasti Szigetközu po odklonení Dunaja ovplyvnené mierne. V prípade vŕb tempo rastu na monitorovacích plochách s mladšími porastami môže byť stále považovaná za priaznivú. Prírastky vŕbových a topoľových porastov na plytkých pôdach zaostávajú za očakávaným tempom rastu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zdravotný stav stromov v roku 2004 vykazuje určitú stabilizáciu. Vplyv odklonenia Dunaja väčšinou ovplyvnil vŕbové porasty na nepriaznivých lokalitách. Zdravotný stav vŕb v roku 2004 bol priemerný, s výskytom suchých konárov. Výrazné zhoršenie zdravotného stavu vŕb je možné pozorovať v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak. Pri súčasnom zásobovaní vodou a kvôli vysokému obsahu vápnika v pôde a vysoko položeným vŕbovým stanovištiam, sa väčšina lokalít stala nevhodnými pre rast vŕb. Zdravotný stav topoľov v ostatných rokoch vykazuje nepretržité zlepšovanie. Nepriaznivé vlhkostné podmienky, najmä keď sa počas vegetačného obdobia vyskytne nízke množstvo zrážok, by sa dali zlepšiť umelým zaplavením inundačného územia.

7.    V roku 2004 sa na Dunaji nevyskytol prietok, ktorý mohol vyvolať výrazné zvýšenie hladiny podzemnej vody alebo ktorý mohol zaplaviť značnú časť inundačného územia. Hladina podzemnej vody bola na začiatku vegetačného obdobia veľmi nízka a zostala nízka a pomerne vyrovnaná počas celého roka, čo negatívne ovplyvnilo podmienky pôdnej vlhkosti v oblasti. V júni bola realizovaná umelá záplava inundačného územia na pravej strane. Vegetačné obdobie v roku 2004 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bohatšie na zrážky. To sa na monitorovacích plochách odrazilo v náraste biomasy bylinnej vrstvy. Výrazné zmeny v počte druhov fytocenózy neboli zaznamenané. Prirodzenosť vŕbových porastov a tvrdých lužných lesov v Szigetköze, kvôli väčšej prirodzenosti zloženia krovinnej a bylinnej vrstvy, prekračuje celoštátny maďarský priemer. Od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sa pozdĺž Mošonského Dunaja zaznamenáva stabilita vegetácie. Na monitorovacích plochách s postačujúcou dotáciou vody zostávajú dominantnými polyhygrofilné a hygrofilné druhy lesných mäkkýšov. V oblasti Szigetközu vo všeobecnosti neboli zaznamenané žiadne zreteľné zmeny indikujúce odchýlky v spoločenstve terestrických mäkkýšov. Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé od špecifických lokálnych hydrologických podmienok. Po vymytí silnou povodňou v roku 2002, je v roku 2004 zaznamenávaná regenerácia a intenzívny rozvoj vodných makrofýt. Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam zostali nezmenené, teda aj druhové zloženie makrofýt v zásade zostalo nezmenené. Čo sa týka vodnej fauny v Dunaji výsledky pozorovania ukazujú, že dominancia pôvodných reofilných druhov klesá, zatiaľ čo sa šíria cudzie reofilné druhy a druhy indiferentné k rýchlosti prúdenia. V ramennej sústave zmeny vo vodnej faune odzrkadľujú zvýšenú rýchlosť prúdenia. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pozdĺž trasy dotácie vody stúpol počet druhov (narástol počet reofilných druhov). Druhové zloženie sa stabilizovalo. Čo sa týka rybej populácie v Dunaji, je možné konštatovať, že sa pri zmenených podmienkach, spôsobených odklonením rieky, stabilizovala. Bol zaznamenaný pokles reofilných druhov, ktoré boli nahradené eurytopnými druhmi. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov ichtyofauny v pravostrannej ramennej sústave odráža čiastočné prepojenie s hlavným riečnym korytom. Charakteristiky rybieho spoločenstva sa na monitorovacích plochách zásobovaných vodou stabilizovali. V oblasti chránenej proti povodniam sa druhové bohatstvo stabilizovalo a v ostatných rokoch bolo vyrovnané.

8.2. Odporúčania

Odporúčania uvedené v tomto bode budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

1.    Nové dohodnuté pravidlá hodnotenia týkajúce sa priemerného ročného prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja budú uplatňované od roku 2005. Nové hodnotiace pravidlá sú uvedené v úvodnej časti tejto správy v odseku „Plnenie odporúčaní zo Spoločnej výročnej správy za rok 2003“.

2.    Na základe dohody odborníkov sa zjednotené hodnotenie kvality sedimentov uskutoční na analytických údajoch o kvalite sedimentov z roku 2005. Ďalšiu pozornosť je treba venovať presnej aplikácii dohodnutej metodiky v podmienkach rieky Dunaj. Bude pokračovať aj spolupráca odborníkov pre kvalitu povrchovej a podzemnej vody na zlepšovaní zhodnosti údajov o kvalite vody.

3.    Ďalšiu pozornosť je treba venovať kontrole biologických údajov zahrnutých do výmeny údajov v rámci spoločného monitorovania v súvislosti s aproximáciou legislatívy EÚ v kvalite povrchovej vody.

4.    V súvislosti s hodnotením monitoringu lesa na maďarskej strane slovenská strana navrhuje kontrolu monitorovacích lokalít a úplnosti údajov. Podľa odporúčania č. 5 Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia za rok 2001 bol pripravený a prijatý zoznam nových maďarských monitorovacích plôch. Avšak doteraz neboli poskytnuté žiadne údaje patriace k týmto novým monitorovacím plochám.

5.    Vzhľadom na deklarovaný nepriaznivý vývoj lesných porastov významného rozsahu v pravostrannom inundačnom území, slovenská strana navrhuje realizáciu leteckého prieskumu, zameraného na vyhodnotenie zdravotného stavu lesa. Výsledky by mali dať odpoveď na to, v akom rozsahu sú lesné porasty zdravé, nezdravé alebo suché. Letecký prieskum bol v monitoringu lesa prijatý ako jedna z metód monitoringu.

6.    Strany navrhujú úpravu Štatútu, ktorá je potrebná k zmenám nutným na realizáciu úloh monitoringu podľa Rámcovej smernice o vode do 31. decembra 2006, ako aj k racionalizácii monitorovacieho systému. Maďarská strana na úpravu podá návrh.