7. časť

Monitoring bioty

Biologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane vykonávaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1), avšak hodnotenie v Maďarskej Národnej správe neuvádza výsledky monitoringu z rovnakých lokalít pravidelne každý rok.

V niektorých monitorovacích metódach oboch strán sú naďalej rozdiely, avšak ďalšie zjednocovanie prebieha. Určitý pokrok bol dosiahnutý pri monitoringu podeniek, potočníkov a vážok, kde slovenská strana popri monitoringu lariev zaviedla v roku 2004 doplňujúce pozorovanie lietajúcich imág. V roku 2004 nastali určité zmeny v metódach monitoringu na maďarskej strane (napr. vzorkovanie vodných a suchozemských mäkkýšov, elektrický výkon agregátu používaného pri monitoringu rýb, vyjadrenie hodnôt pokryvnosti vo fytocenológii). Ak sa metódy monitoringu alebo hodnotenia zmenia, možnosť porovnávania výsledkov klesá, teda by bolo dôležité zamýšľané zmeny najskôr prerokovať.

Stručný popis hydrologických a klimatických podmienok v roku 2004, ktoré ovplyvňovali vývoj pozorovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja, je uvedený vyššie v Časti 6. Krátka charakteristika vlhkostných podmienok, ktoré sú tiež dôležité pre ich vývoj v rozličných častiach inundačného územia, je tiež uvedená.

7.1. Fytocenológia

Ľavostranná ramenná sústava

Zmeny bioty na monitorovacej ploche č. 2600 sú spôsobené postupným dlhodobým vysychaním lokality, ktoré bolo pozorované už od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia a po odklonení Dunaja sa zintenzívnilo. Podľa výsledkov z fytocenologických pozorovaní však vysúšanie lokality v posledných niekoľkých rokoch (2000-2004) spomaľuje. Zloženie a hodnoty pokryvnosti stromovej a krovinnej vrstvy sa stáva stabilným alebo mierne stúpa. Napriek tomu, že niektoré z topoľov upadajú, nebol pozorovaný predčasný opad lístia, dokonca ani po malom množstve zrážok spolu s malým prietokom v Dunaji v júli. Tieto nepriaznivé podmienky sa neodrazili ani v mozaikovitom vypadávaní pokryvnosti v bylinnej vrstve. K pozitívnym znakom by mohlo byť priraďované prežívanie hydrofytov, pokles počtu inváznych druhov a pokles druhovej diverzity, pričom vysoký počet druhov je považovaný pre lužné lesy za netypický.

Fytocenologický monitoring na monitorovacej lokalite č. 2603 sa uskutočňuje v mladom, sedem ročnom topoľovom poraste (pri línii D). Zapájanie sa korún mladého porastu sa odráža vo výraznom medziročnom náraste pokryvnosti, zatiaľ čo pokryvnosť krovinnej vrstvy ostáva nezmenená. Pokryvnosť bylinnej vrstvy na jar dosahuje 100 % a v lete klesá na 50 %. Pokles ruderálnych, nitrátofilných a inváznych druhov však odráža proces zapájania sa korún a návrat rastlinného spoločenstva k stavu pred výrubom v roku 1997.

Rastlinné spoločenstvá na monitorovacej ploche č. 2604 (nachádzajúcej sa medzi líniami F a G) boli v roku 2004 dobre zásobované vodou. Obe, stromová aj krovinná vrstva sú charakteristické vysokou stabilitou, avšak absencia druhov indikujúcich záplavy odráža zmeny v záplavovom režime po odklonení Dunaja. Kolísanie ďalších ekologických faktorov nie je možné prisúdiť prevádzke vodného diela. Dokonca ani výrub susedného lesného porastu za vo fytocenóze zatiaľ neprejavil.

Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 sa nachádzajú v oblasti, kde hladina podzemnej vody nie je regulovateľná dotáciou vody, avšak vplyv spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja výrazne znižuje vplyv odklonenia. Výsledky ostatných dvoch rokov však ukazujú, že je nevyhnutné riešenie vodného režimu. V prípade dlhotrvajúcich nízkych a priemerných prietokov v Dunaji sa oblasť stáva zraniteľnou. Počas extrémne suchého roka 2003 bola na monitorovacej ploche č. 2608 poškodená stromová vrstva, predovšetkým vŕby. V krovinnej a bylinnej vrstve sa nedostatok vlhkosti v ostatných dvoch rokoch výraznejšie neprejavil, aj keď dlhodobo je zrejmý pokles druhov indikujúcich záplavy a výrazné kolísanie pôdnej vlhkosti. Objavenie sa niekoľkých trávnatých rastlín na tejto pôvodne lesnej ploche je ďalším nepriaznivým znakom. Zloženie stromovej a krovinnej vrstvy na monitorovacej ploche č. 2609 zodpovedá spoločenstvu často zaplavovaného lužného lesa. V bylinnej vrstve sa však stáva dominantným neofytný druh astry (Aster lanceolatus) a zatláča pôvodné dominanty – lipkavca močiarneho (Galium palustre) a bleduľu letnú (Leucojum aestivum). Znepokojujúcim je aj ústup druhov indikujúcich záplavy a druhov typických pre močiarne a mokré biotopy.

Vegetácia na referenčnej monitorovacej ploche č. 2612, nachádzajúcej sa pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, bola na jar 2004 dostatočne zásobená vodou. Jednotlivé vrstvy prechodného lužného lesa sa vyvíjali podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Napriek suchému letnému obdobiu stromová a krovinná vrstva nemala v septembri žiadne známky schnutia, avšak byliny boli zvädnuté. Ekologické zloženie vegetácie je stabilné. Niektoré ukazovatele poukazujú na mierny posun k hygrofilnejšiemu spoločenstvu, aj keď výsledky monitoringu pôdnej vlhkosti tomu nenasvedčujú.

Pravostranná ramenná sústava

Vegetačné obdobia roka 2004 bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom bohatšie na zrážky. Toto sa na lesných monitorovacích plochách odrazilo v náraste biomasy bylinnej vrstvy. Zároveň aj niektoré lúčne rastliny boli vyššie než predtým počas celého obdobia monitoringu. Výrazné zmeny v počte druhov neboli zaznamenané.

Priemerné hodnoty listovej plochy boli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nižšie; pokles bol zaznamenaný aj vo výške trstinových porastov. Zároveň je možné povedať, že prirodzenosť vŕbových porastov a tvrdých lužných lesov (dub – jaseň -brest) v Szigetköze prekračuje celoštátny priemer. Príčinou je vyššia prirodzenosť zloženia krovinnej a bylinnej vrstvy.

Od zavedenia dotácie vody v roku 1995 je hladina vody v Mošonskom Dunaji stabilizovaná a stabilizovaná je aj hladina podzemnej vody, a teda vo vegetácii neboli zaznamenané žiadne zmeny, ktoré by bolo možné prisúdiť odkloneniu Dunaja. Na riečnych brehoch rastie množstvo poloprirodzených vŕbových porastov.

Opäť je možné konštatovať, že regeneračný potenciál rastlinstva mokradí je veľmi vysoký. Umelo vytvorené mokrade sú rýchlo a spontánne osídľované (alebo rekolonizované) charakteristickými druhmi rastlín. Brehy Lipótskeho močiara sú toho dobrým príkladom. Toto poukazuje na rýchlu regeneráciu vegetácie v inundácii ak dotácia vody pre močiarne jazero, riečne rameno alebo dokonca celú ramennú sústavu môže byť umelo zabezpečovaná distribúciou dostatočného množstva vody v oblasti. Vplyv vysokej hladiny vody a dočasného zaplavenia územia je oveľa výraznejší keď sa vyskytne vo vegetačnom období (od apríla do septembra), než v ostatných častiach roka.

7.2. Suchozemské mäkkýše

Ľavostranná ramenná sústava

Proces vysychania v oblasti monitorovacej lokality č. 2600, ktorý bol zaznamenaný v predchádzajúcich dekádach, sa po odklonení Dunaja zrýchlil. Odkedy je biota dlhodobo závislá od množstva zrážok, spoločenstvo terestrických mäkkýšov je reprezentované typickým spoločenstvom suchšieho lužného lesa.

Postupne narastajúce zatienenie v mladom topoľovom poraste na monitorovacej ploche č. 2603 v roku 2004 umožnilo nárast počtu mezohygrofilnejších a hygrofilných druhov, pokles ktorých bol zaznamenaný v extrémne suchom období v roku 2003. Štruktúra malakocenózy indikuje vhodné podmienky pre vývoj spoločenstiev typických pre lužný les. Nízky počet polyhygrofilných druhov je možné prisúdiť absencii záplav a nižšej hladine podzemnej vody.

Na monitorovacej lokalite č. 2604 je vďaka pozitívnemu vplyvu dotácie vody možné pozorovať trvalú prítomnosť pôvodného spoločenstva suchozemských mäkkýšov lužného lesa. Dominantnými zostávajú polyhygrofilné a hygrofilné lesné druhy.

Malakocenózu na monitorovacej ploche č. 2608 je možné charakterizovať ako stredne degradované spoločenstvo mäkkého lužného lesa. Po povodniach v roku 2002, keď boli vyplavené euryekné druhy, sa očakával návrat smerom k viac hygrofilnejšiemu spoločenstvu. Ale ich výskyt v extrémne suchom roku 2003 bol významný. Počas roka 2004, keď boli vlhkostné podmienky priaznivejšie, ustúpili, ale výskyt pôvodných hygrofilných druhov bol stále výrazne nižší než pred prehradením. Hydrotechnické riešenie dotácie vody pre túto časť inundácie je nevyhnutné.

Aj keď sú zmeny vodného režimu po odklonení Dunaja v oblasti monitorovacej lokality č. 2609 vďaka spätnému vzdutiu minimálne, extrémne nepriaznivé vlhkostné podmienky v roku 2003 vyvolali ústup niekoľkých polyhygrofilných druhov a významný pokles početnosti typického spoločenstva lužného lesa. Regenerácia spoločenstva v roku 2004 bola značná, avšak ďalšia regenerácia sa očakáva v nasledujúcich rokoch. Pozitívnym faktom je trvalá absencia xenocénnych (cudzích) druhov.

Hydrologický režim oblasti pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála sa nezmenil. Druhovo bohatá malakocenóza monitorovacej lokality č. 2612 pozostáva z druhov s rozličnými ekologickými nárokmi od polyhygrofilných po eurytopné druhy, premiešaných počas pravidelných záplav. Počas ostatných dvoch rokov bol počas leta zaznamenaný pokles počtu druhov a ich abundancie.

Pravostranná ramenná sústava

Monitoring spoločenstva suchozemských mäkkýšov bol v roku 2004 uskutočňovaný odlišnou metodikou. Namiesto metódy relatívnej hojnosti bola prítomnosť a početnosť suchozemských druhov stanovovaná náhodným preosievaním za časovú jednotku 15 minút. Zmena metodiky znížila porovnateľnosť výsledkov získaných v predchádzajúcich rokoch.

Vo všeobecnosti neboli na skúmaných lokalitách zaznamenané žiadne zreteľné zmeny indikujúce odchýlky v spoločenstve suchozemských mäkkýšov. V porovnaní s predchádzajúcim rokmi bol zaznamenaný nižší počet druhov, avšak táto skutočnosť odráža nedostatky metódy náhodného preosievania, ktorá zriedkavé druhy detekuje s menšou pravdepodobnosťou.

7.3. Vodné makrofyty

Dunaj

V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Staré koryto pred prehradením Dunaja neposkytovalo priaznivé podmienky pre vývoj spoločenstiev makrofýt.

Monitorovacia plocha č. 2 sa nachádza v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou, kde prietok zabraňuje rozvoju spoločenstiev makrofýt. Na brehoch a výhonoch je zaznamenávané šírenie sa kríčkovitej vŕby Salicetum triandrae. Monitorovacia lokalita č. 7 je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou Salicetum triandrae a Scirpo-Phragmitetum. Kvôli ich intenzívnemu rozširovaniu sa časť vodnej plochy bola izolovaná a v posledných rokoch má druhovo bohaté spoločenstvo makrofýt.

Ľavostranná ramenná sústava

Stav spoločenstva makrofýt na monitorovacej ploche č. 2603 je od roku 1993 určovaný dotáciou vody cez nápustný objekt. Makrofyty sa v hlbokých ramenách s tečúcou vodou vyskytujú najmä pozdĺž prehrádzok, kde sú chránené proti silnému prúdeniu. Ich stanovištia boli silnými záplavami v roku 2002 vyplavené a ich regenerácia v roku 2003 nebola pozorovaná.

Výsledky monitoringu makrofýt v mŕtvom ramene monitorovacej plochy č. 2604 sú porovnateľné so zisteniami pred prehradením Dunaja (najmä ak je prítomná trvalá hydroekofáza, tak ako v roku 2004). Močaristé jazero je lemované trstinovým porastom asociácie Phragmitetum communis, na západnej strane mŕtveho ramena bolo zaznamenané šírenia sa Phragmites australis. Plocha voľnej vody je takmer úplne pokrytá druhom Ceratophyllum demersum, v litoráli sa vyskytujú ohrozené vodné a močiarne druhy.

Oblasť monitorovacej plochy č. 2608 je charakterizovaná prítomnosťou depresií. V dôsledku pravidelného zaplavovania povrchu sú tieto osídlené druhmi mokrých a veľmi mokrých biotopov, ktoré znášajú kolísanie hladiny a zaplavenie. Nepriaznivou skutočnosťou je prítomnosť inváznych druhov na severnej strane plochy, ktoré bolo v ostatných dvoch rokoch podporované výskytom terestrickej ekofázy.

Extrémne nízka hladina vody v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2612 v roku 2003, čo vyústilo do veľmi častého výskytu limóznej ekofázy, umožnila veľmi hojnú početnosť druhov nie priamo závislých na vodnom prostredí. V roku 2004 bola na všetkých troch pozorovaných čiastkových plochách zaznamenaná prítomnosť hydroekofázy, kde sa potvrdil výskyt druhov vodnej vegetácie. Avšak na podplochách č. 2 a 3 dominovali močiarne druhy.

Pravostranná ramenná sústava

Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody a miernym prúdením, čo sa odráža v terajších stabilizovaných spoločenstvách vodných rastlín. Rok 2004 bol charakteristický intenzívnejším rozvojom vodných makrofýt na oboch pozorovaných lokalitách v inundácii (č. 4 a 9), ktorých druhové zloženie bolo pomerne bohaté. Popri prítomnosti niekoľkých koreniacich druhov bolo opäť zaznamenané šírenie sa invázneho druhu Elodea canadensis (pozorovaného aj v oblasti chránenej proti povodniam).

Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka nepretržitej dotácii vody zostali v posledných niekoľkých rokoch nezmenené. Aj druhové zloženie zostalo v podstate nezmenené.

7.4. Vodné mäkkýše

Monitoring vodných mäkkýšov v roku 2004 bol na maďarskej strane uskutočnený podľa zmenenej metodiky – namiesto metódy relatívnej hojnosti bola počas jesene zisťovaná prítomnosť a početnosť vodných druhov vo vzorke 3 l riečnych sedimentov. Zmenou metodiky klesá porovnateľnosť so skôr získanými výsledkami.

Dunaj

Vyhodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené na údajoch poskytnutých slovenskou aj maďarskou stranou (slovenské pozorovacie lokality sa nachádzajú v rkm 1841, 1817 a 1804, z maďarských pozorovacích lokalít sa v roku 2004 spomína len pozorovacia lokalita v rkm 1831). Výsledky z pozorovaní slovenskej strany indikujú, že dominancia pôvodných reofilných druhov klesá, zatiaľ čo sa šíria nepôvodné reofilné druhy a druhy indiferentné voči rýchlosti prúdenia. Podobný trend je možné spoznať vo výsledkoch z maďarskej strany; vzorky boli druhovo bohaté. Maďarská strana poukazuje na možné premnoženie sa nepôvodného druhu mäkkýša Corbicula fluminea v nasledujúcich rokoch, ktorý sa šíri z rumunského úseku Dunaja (Bij de Vaate, Hulea, 2000).

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na plochách č. 2603 a 2604.

V dôsledku prepojenia riečneho ramena na monitorovacej ploche č. 2603 so susednými riečnymi ramenami je možné sústavne pozorovať vysokú druhovú diverzitu spoločenstva mäkkýšov, ktorá pozostáva hlavne zo stagnikolných a indiferentných druhov.

Dlhotrvajúca izolácia spoločenstva mäkkýšov v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604 (od poslednej veľkej povodne v roku 1991) vyústila do plynulého poklesu diverzity a početnosti. Izolované mŕtve rameno bolo dočasne opätovne prepojené so susednými ramenami počas povodní v roku 2002. Následne v roku 2003 bol zaznamenaný nárast druhovej bohatosti a početnosti, avšak tento stav sa v roku 2004 neudržal. Vzhľadom na širokú potravinovú ponuku nie je spoločenstvo vodných mäkkýšov primerané.

Pravostranná ramenná sústava

V ostatných rokoch neboli v spoločenstve vodných mäkkýšov pravostrannej ramennej sústavy zaznamenané žiadne zmeny. Je možné predpokladať stabilizáciu biotopov v oblasti chránenej proti povodniam, ktoré nie sú atropicky rušené, ako aj prežívanie zriedkavých druhov na izolovaných biotopoch. Stabilný výskyt endemických druhov Paladilhia oshanovae nie je ohrozený, výskyt živých vzoriek blízko povrchu potvrdzuje trvalú prítomnosť čistej podzemnej vody v oblasti Szigetközu.

7.5. Vážky (Odonata)

Druhové zloženie spoločenstva vážok na slovenskej strane, založené na pozorovaných larvách, je počas celého pozorovaného obdobia pomerne chudobné. Keďže larvy niekoľkých druhov žijú skryto, zahrabané v substráte, alebo nie sú zaregistrované z iných dôvodov, bolo na slovenskej strane zavedené pozorovanie lietajúcich imág. Tieto údaje doteraz neboli zahrnuté do hodnotenia. Vyhodnotenie začalo v roku 2004, aby sme dostali realistickejší obraz o tomto spoločenstve.

Ľavostranná ramenná sústava

V roku 2002 bol monitoring vážok na monitorovacej ploche č. 2600 obnovený v novovytvorenej štrkovej jame, ktorá v roku 2004 bola už pomerne husto zarastená makrofytmi. Zodpovedajúc tomu stúpol počet prítomných lariev vážok, ako aj imág. Druhové zloženie bolo zložené hlavne zo stagnikolných druhov a druhov tolerantných k vysychaniu, ale boli zaznamenané aj semireofilné druhy vážok.

Abiotické podmienky vodných biotopov na monitorovacej lokalite č. 2603 neboli od zavedenia dotácie vody do ramennej sústavy (v roku 1993) zmenené. Od roku 1995 je zaznamenávaná stabilná odonatocenóza, žijúca v mierne tečúcich nížinných vodách. Spoločenstvo vážok pozostáva z reofilných a semireofilných druhov s pomerne vysokou abundanciou.

Zatiaľ čo obdobie rokov 2001-2003 bolo na monitorovacej ploche č. 2604 charakteristické nepretržitým stúpaním druhovej diverzity spoločenstva vážok mŕtveho ramena, výskyt jednotlivých druhov sa v jarnom a letnom období v roku 2004 stal stabilnejším a početnejším. Spoločenstvo vážok pozostávalo z eurytopných druhov, s jedinou výnimkou druhu typického pre teplé, vysychajúce vody. Absencia všetkých skupín makrozoobentosu (včítane vážok, podeniek a potočníkov) v litoráli počas jesenného vzorkovania môže indikovať nedostatok kyslíka vo vode.

Miesto vzorkovania na monitorovacej ploche č. 2608 bolo kvôli nepriaznivým podmienkam biotopu pre spoločenstvo vážok presunuté do susedného ramena. Hoci boli v roku 2003 a 2004 abiotické podmienky novozvolenej lokality priaznivé, bol zaznamenaný nepravidelný výskyt jedného alebo dvoch druhov vážok, typických pre prehriate vody. V susedstve predtým monitorovanej lokality bolo pozorované jedno imágo zraniteľného druhu.

Od roku 2002 bol monitoring odonatocenózy na monitorovacej ploche č. 2612 presunutý do susedného ramena (Opátske rameno) s priaznivejšími podmienkami pre výskyt vážok. Spoločenstvo vážok v roku 2004 pozostávalo z lietajúcich imág, typických pre teplé, eutrófna vody, pričom bol zaznamenaný jeden semireofilný druh pozorovaný v jarnom období. Doplňujúci prieskum susedných plytkých depresií pozdĺž predtým pozorovaného riečneho ramena vykázal nepravidelnú prítomnosť lariev vážok, popri čom bolo v susedstve riečneho ramena po celý rok zaznamenaných niekoľko druhov lietajúcich imág.

Pravostranná ramenná sústava

Druhové zloženie odonatocenózy na pravidelne monitorovaných lokalitách sa v priebehu ostatných rokov stabilizovalo. Fauna predtým pomaly tečúcich bočných ramien a kanálov sa v dôsledku kontinuálneho zásobovania vodou výrazne zmenila. V poslednom období je zaznamenávaná trvalá prítomnosť reofilných a eurytopných druhov.

7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)

Dunaj

Vyhodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je založené na výsledkoch slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600 a 2608). V stabilizovaných podmienkach starého koryta boli zaznamenané stabilné spoločenstvá perloočiek a veslonôžok, zloženie ktorých bolo často blízke ich zloženiu pred prehradením Dunaja. Avšak podľa výsledkov získaných v roku 2004 bol v oboch spoločenstvách zaznamenaný výrazný pokles početnosti a počtu druhov. V niekoľkých vzorkách bolo zaznamenané aj kolísanie pomeru euplanktonických a tychoplanktonických druhov. Vo všeobecnosti bolo v spoločenstve veslonôžok v celom období monitorovania pozorované menšie kolísanie vo vyššie uvedených charakteristikách.

Ľavostranná ramenná sústava

Stav spoločenstva perloočiek a veslonôžok v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2603 bol počas posledných rokov relatívne stabilný, avšak tento stav nie je porovnateľný s obdobím pred prehradením. Rozdiel je v nižšej druhovej diverzite a výskyt euplanktonických druhov, ktoré pred prehradením tvorili hlavnú časť týchto spoločenstiev, sa stáva nevýznamným. Euplanktonické druhy boli vytlačené postupným rozširovaním sa makrofýt (hlavne v ostatných 2-3 rokoch po výrube susedného lesa) a následným šírením sa tychoplanktonických druhov.

Postupné zarastanie izolovaného mŕtveho ramena na monitorovacej ploche č. 2604 vyvoláva zmeny v spoločenstve perloočiek; dochádza k strate dominancie euplanktonických druhov. Zvyšuje sa podiel fytofilných druhov a druhov osídľujúcich biotopy bohaté na organický detrit. Dočasné opätovné spojenie so susediacimi riečnymi ramenami počas povodní v roku 2002 tento trend nezastavilo. Podobné zmeny v spoločenstve veslonôžok majú podstatne nižšiu intenzitu, aj keď počas rastu makrofýt v letnom období sa zvyšuje podiel fytofilných druhov.

Riečne rameno na monitorovacej ploche č. 2608 počas celého monitorovaného obdobia osídľovali druhovo bohaté spoločenstvá perloočiek a veslonôžok. Zmeny indikujúce proces izolácie riečneho ramena (prepojenie s hlavným riečnym ramenom sa vyskytuje iba pri vyšších prietokoch) je možné vidieť z rastúceho podielu tychoplanktonických druhov perloočiek v niekoľkých vzorkách z predchádzajúcich rokov, napriek absencii makrofýt v litoráli riečneho ramena. V spoločenstve veslonôžok zostali dominantnými euplanktonické druhy.

Na nepriaznivé podmienky na monitorovacej ploche č. 2612 (nízka hladina vody v riečnom ramene) v ostatných dvoch rokoch Spoločenstvo perloočiek reaguje výraznejšie než spoločenstvo veslonôžok, ktoré má nižšie ekologické nároky, hlavne smerom k obsahu kyslíka vo vode a hodnote pH. Výskyt druhov perloočiek v lete a na jeseň 2004 bol nevýrazný a boli zaznamenané tychoplanktonické druhy. Spoločenstvo veslonôžok bolo početné, ale dominovali tychoplanktonické druhy. Pred prehradením Dunaja boli tychoplanktonické druhy v oboch spoločenstvách v menšine. Toto môže indikovať terestrifikáciu plochy. Je potrebné pripomenúť, že pozorovaná plocha je referenčnou plochou a nachádza sa pod vodnou elektrárňou.

Pravostranná ramenná sústava

V roku 2004 je možné spoločenstvo planktonických kôrovcov v Szigetköze vo všeobecnosti charakterizovať zvyšovaním druhovej diverzity, ktoré je spôsobené šírením sa makrovegetácie v pozorovaných riečnych ramenách (lokality č.  4, 5, 6 ,9). Súvisí s tým nárast fytofilných druhov (Pleuroxus truncatus, Sida crystalina). Maximálna početnosť bola zaznamenaná počas jari. Jedinou výnimkou je monitorovacia lokalita č. 9 (Čákáňsky Dunaj), kde druhová diverzita zostala na rovnakej úrovni ako predchádzajúci rok a druhy vo všeobecnosti, okrem dvoch fytofilných druhov, majú nízku abundanciu. Na monitorovacej lokalite č. 5 (Zátoňský Dunaj) výskyt niekoľkých druhov – Disparaloma rostrata, Graptoleberis testudinaria, druhy rodu Pleuroxus, Simocephalus vetulus, atď. – indikuje stabilné podmienky biotopu, s výskytom makrovegetácie. Stabilný počet druhov planktonických kôrovcov v jednotlivých rokoch (22-43) indikuje dobrý ekologický stav monitorovacej lokality č. 6 (Lipótsky močiar), aj keď boli zaznamenané určité zmeny v zložení spoločenstva.

7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)

V metódach monitorovania taxocenóz podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Toto môže byť jedným z dôvodov toho, že sa výsledky monitoringu oboch strán odlišujú.

Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode a od roku 2004 (na základe Odporúčaní Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia v roku 2003) sú vyhodnocované aj doplnkové údaje o lietajúcich imágach, náhodne zaznamenávané počas vzorkovania v riečnych ramenách. Tieto doplnkové údaje sú používané na získanie reálnejšieho obrazu týchto spoločenstiev.

Na maďarskej strane sú pozorované lietajúce imága oboch spoločenstiev (používajú sa svetelné pasce).

Dunaj

Zmeny ekologických podmienok v starom koryte Dunaja vyústili do zmien v spoločenstvách podeniek a potočníkov. Výsledky monitoringu na slovenskej strane (monitorovacie plochy č. 2600, 2603 a 2608) indikujú prítomnosť veľmi chudobného spoločenstva podeniek. Avšak v hlbších častiach rieky, kde sa nachádza štrkovité dno je možné očakávať prítomnosť ďalších druhov. Vzorkovanie tejto časti koryta je plánované počas roku 2005. Výskyt spoločenstiev potočníkov a podeniek vo vzorkách odoberaných z Dunaja bol počas ostatných rokov nepravidelný. V roku 2004 nebol potvrdený výskyt žiadnej larvy podeniek, nebolo pozorované žiadne lietajúce imágo. Spoločenstvo potočníkov bolo reprezentované 1-2 druhmi zo skupiny filtrátorov, čo indikuje pokračujúci ústup zoškrabávačov, ktoré sa v Dunaji rozšírili po prehradení Dunaja. Prítomné druhy indikujú podmienky typické pre pomaly tečúce riečne ramená.

Vyššie uvedené konštatovania sú prezentované aj maďarskou stranou, poukazujúc na postupné približovanie sa zloženia spoločenstva podeniek v Dunaji pri Rajke a v ramennej sústave v Lipótskom ramene. Výsledky monitoringu maďarskej strany opakovane potvrdzujú prítomnosť bohatého spoločenstva podeniek, s dominanciou (mierne) potamofilných druhov rodu Caenis v hlavnom koryte. Spoločenstvo potočníkov v Dunaji je podľa maďarských údajov druhovo bohaté a aj početné.

Ľavostranná ramenná sústava

Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ľavostrannej ramennej sústave sú vo všeobecnosti charakterizované nízkou druhovou diverzitou a nízkym počtom jedincov prítomných druhov. Toto tvrdenie platí pre všetky monitorované ramená ľavostrannej inundácie Dunaja (monitorovacie lokality č. 2603, 2604, 2608 a 2612).

Spoločenstvá podeniek a potočníkov v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2603 v roku 2004 pozostávali z nepravidelne sa vyskytujúcich druhov semireofilných a stagnikolných druhov. Niekoľko reofilných autochtónnych dunajských druhov bolo zaznamenaných na starých kmeňoch zachytených v priepustoch. Vplyv výrubu lesa v okolí riečneho ramena je stále bezvýznamný.

Po dočasnom zvýšení druhovej diverzity spoločenstiev podeniek a potočníkov, ako dôsledku priaznivých vlhkostných podmienok v roku 2002, je ich prítomnosť v roku 2004 na monitorovacej lokalite č .2604 opäť sporadická. Boli zaznamenané stagnikolné druhy a druhy viazané na šíriace sa makrofyty. Zmeny v spoločenstvách podeniek a potočníkov môžu odrážať zmeny v záplavovom režime tejto časti inundačnej oblasti.

Prítomnosť lariev spoločenstiev podeniek a potočníkov na monitorovacej lokalite č. 2608 nebola od roku 2002 potvrdená. V roku 2004 počas doplňujúcich pozorovaní neboli pozorované ani žiadne lietajúce imága.

Osídlenie monitorovacej plochy č. 2612 spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi nízke a chudobné. V jarnom období roku 2004 bolo vďaka priaznivým hydrologickým podmienkam zaznamenaných niekoľko druhov podeniek a potočníkov, včítane reofilných. Počas nasledujúcich mesiacov zostala prítomná jediná stagnikolná podenka, potočníky počas leta a jesene neboli zaznamenané.

Pravostranná ramenná sústava

Spoločenstvo podeniek je reprezentované len spoločenstvom riečneho ramena pri Lipóte. Toto spoločenstvo pozostávalo z piatich druhov, žijúcich hlavne v eutrófnych vodách (prevažne rod Caenis).

Na základe pozorovaní lietajúcich imág spoločenstva potočníkov (šesť monitorovacích lokalít) je možné konštatovať, že spoločenstvo potočníkov je v Szigetköze veľmi bohaté. To sa odráža vo vysokom počte druhov a vysokej abundancii, s dominanciou bežných druhov, typických pre oblasť Szigetközu. V roku 2004 tu boli nájdené dva druhy, ktoré boli pre faunu Szigetközu nové.

7.8. Ryby (Osteichtyes)

Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom, ale výkon prístroja sa niekoľkokrát menil. Toto môže znížiť porovnateľnosť výsledkov jednotlivých rokov. Naviac je potrebné spomenúť, že metódy elektrolovu majú obmedzený dosah a sú druhovo selektívne, preto nemôžu podať úplné výsledky o zložení ichtyofauny. Avšak výsledky komplexného monitoringu Dunaja, uskutočneného tromi rôznymi typmi vzorkovania slovenskou stranou (elektrolov, lov do siete, lov na udicu), získané v roku 2004 potvrdzujú, že elektrolov, bez ohľadu na jeho selektivitu, je najvhodnejšou metódou monitoringu vplyvu vodného diela na ichtyofaunu. Zaznamenáva väčšinu prítomných druhov (Černý J., 2005 v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2005).

Dunaj

Hodnotenie je založené na slovenských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a na maďarských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že spoločenstvo rýb v starom koryte Dunaja sa za zmenených podmienok, spôsobených odklonením rieky, stabilizovalo. Po odklonení Dunaja bol zaznamenaný pokles reofilných druhov; nahradili ich eurytopné druhy. V ostatnom roku sa stal dominantným expanzívny reofilný druh Neogobius kessleri.

Ľavostranná ramenná sústava

Ekologické podmienky v ramennej sústave pri Bodíkoch (monitorovacia plocha č. 2603) sa po zavedení dotácie vody v roku 1993 zmenili a stabilizovali. Ichtyocenóza plochy je v ostatných rokoch charakteristická stabilitou, pri dominancii eurytopných druhov spolu s menším výskytom indiferentných druhov. Spoločenstvo rýb je charakteristické vysokou druhovou diverzitou a stabilizovanou početnosťou.

Dlhodobá izolácia mŕtveho ramena na monitorovacej ploche č. 2604 vyústila do poklesu druhovej diverzity ichtyofauny. Mierny nárast počtu druhov a abundancie v určitých rokoch je vysvetľovaný absenciou prehrievania sa vody a záplavami v roku 2002. V roku 2004 starnutie mŕtve ramena pokračovalo. Spoločenstvo rýb bolo chudobné ako v počte druhov, tak aj v abundancii. Vo väčšej početnosti sa vyskytli len dva limnofilné druhy.

Ichtyofauna na monitorovacej ploche č. 2608 je pozorovaná na dvoch čiastkových monitorovacích lokalitách v ramennej sústave (nad a pod hrádzou Foki), ktoré sa líšia vo svojom spojení s Dunajom. Monitorovacia lokalita nad hrádzou Foki je často prepojená s Dunajom, najmä počas vyšších prietokov. Spoločenstvo rýb je stabilné s vysokou druhovou diverzitou a početnosťou, pri dominancii eurytopných druhov. V ostatných rokoch je pozorovaný nárast abundancie jedného limnofilného druhu, zatiaľ čo z reofilných druhov bol v roku 2004 zaznamenaný len jeden expanzívny druh. Kolísanie zaznamenávaných ukazovateľov je závislé na aktuálnom prietoku v Dunaji počas vzorkovania. Povodne v roku 2002 boli výnimkou, keď bol prerušený postupný pokles počtu druhov a abundancie prítomných druhov. Počet druhov a abundancia prítomných druhov (väčšinou eurytopných) bola v rokoch 2003 a 2004 opäť nízka.

Vývoj ichtyofauny na monitorovacej ploche č. 2612, nachádzajúcej sa pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, závisí od hydrologického režimu Dunaja, ktorý nie je prevádzkou vodnej elektrárne významne ovplyvnený. Prepojenie s Dunajom sa obnovuje len počas veľkých povodní ma Dunaji (1991, 2002). Riečne rameno počas desať rokov trvajúcej izolácie takmer stratilo svoju funkciu neresiska, čo bolo sprevádzané významným poklesom druhov rýb (na 3-4 limnofilné druhy) a počtu jedincov. Počas povodní v roku 2002 bol zaznamenaný dočasný nárast počtu druhov a abundancie, avšak v dôsledku nepriaznivých hydrologických podmienok v rokoch 2003 a 2004 sa počet druhov a abundancia vrátil na úroveň zaznamenanú pred povodňami v roku 2002. Dominancia eurytopných druhov zostala, spolu s výskytom limnofilných druhov a jedného špecializovaného druhu, prežívajúceho extrémne prehrievanie riečneho ramena a deficit kyslíka.

Pravostranná ramenná sústava

Ichtyofauna na maďarskej strane je monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Vzorkovanie v roku 2004 bolo uskutočnené elektrolovným prístrojom s výkonom 4500 W (na Dunaji tiež).

Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená po jeho prepojení s Čákáňskym Dunajom v roku 1997. Počet druhov radikálne stúpol, v ostatných rokoch je druhová bohatosť rybieho spoločenstva významná. V roku 2004, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, boli dominantnými eurytopné druhy rýb.

Stav ichtyofauny v Čákáňskom Dunaji (monitorovacia lokalita č. 9) od zavedenia dotácie vody v roku 1995 je porovnateľný so spoločenstvom zisteným pred odklonením Dunaja. V roku 2004 bol opakovane zaznamenaný nepatrný výskyt reofilných druhov, pri početnom výskyte eurytopných druhov. Mierny pokles druhovej diverzity môže indikovať tendenciu zabahňovania riečneho dna v mieste vzorkovania.

Po zavedení dotácie vody na monitorovaciu lokalitu č. 5 – Lipótsky močiar (v roku 1995) je pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Dominantnými sú eurytopné druhy. V súčasnosti je druhová bohatosť tejto lokality výrazná a vyrovnaná.

Hydrologické podmienky Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) sú od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam vyrovnané. Stabilizovanú ichtyofaunu, ktorá pozostáva z eurytopných a limnofilných druhov, charakterizuje stredná druhová bohatosť. Avšak opäť bola potvrdená prítomnosť cudzieho reofilného druhu Neogobius kessleri. Za hodnotný je považovaný výskyt chráneného limnofilného druhu Misgurnus fossilis.