6. časť

Monitoring lesa

Obe krajiny skúmajú rast a zdravotný stav lesných porastov podobným spôsobom. Obe strany, slovenská aj maďarská v tejto správe hodnotia vývoj základných rastových ukazovateľov, týždenné obvodové prírastky a zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach pre rok 2004.

Prehľad abiotických podmienok v roku 2004, ktoré zásadne ovplyvňovali vývoj lesných spoločenstiev (včítane fauny a flóry hodnotených v Časti 7 – Monitoring bioty), je možné zhrnúť nasledovne:

	rok 2004 bol druhým nepriaznivým rokom od roku 2002, keď boli vďaka výskytu dvoch silných prirodzených záplav vytvorené mimoriadne priaznivé vlhkostné podmienky, avšak nedostatok zrážok a vysoké teploty vzduchu v zásade neboli také výrazné ako v roku 2003. Porovnávajúc priemerné mesačné teploty, počasie v roku 2004 bolo chladnejšie než v období ostatných desiatich rokov. Naviac, marec a máj boli chladnejšie v porovnaní s údajmi za ostatných tridsať rokov, a aj množstvo zrážok bolo vyššie.
	V roku 2004 sa nevyskytla žiadna prietoková vlna, ktorá by mohla vyvolať výrazné zvýšenie hladiny podzemnej vody alebo ktorá by mohla zaplaviť významnú časť inundačného územia. Hladina podzemnej vody bola na začiatku vegetačného obdobia veľmi nízka a zostala nízka a pomerne vyrovnaná počas celého roka.
	Umelé zaplavenie inundačného územia bolo realizované len v pravostrannom inundačnom území; na slovenskej strane nebolo uskutočnené.

6.1. Slovenské územie

Monitoring lesa sa na slovenskej strane vykonáva na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-1. Všetky sa nachádzajú v inundačnom území (Obr. 6-1), kde sa vyskytujú najproduktívnejšie, rýchlo rastúce spoločenstvá lužných lesov. Tieto spoločenstvá sú vysoko náročné na vodu a sú relatívne vysoko odolné voči škodcom a chorobám.

Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

Monitorované lesné spoločenstvá prevažne reprezentujú vývoj stanovištných podmienok v rozličných častiach inundačného územia po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.

Monitorovacie plochy č. 2683-2690 sa nachádzajú v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody (medzi nápustným objektom v Dobrohošti a sútokom Bačianskeho ramena a starého koryta Dunaja). Medzi jednotlivými priečnymi hrádzami v ramennej sústave sú, v závislosti od pozície hladiny podzemnej vody a hrúbky pôdneho profilu, vytvorené špecifické podmienky. Pás pozdĺž brehov Dunaja musí byť hodnotený osobitne. V hornej časti inundácie, až po priečnu hrádzu B (reprezentovanú monitorovacou plochou č. 2690) a v páse pozdĺž celého úseku Dunaja (reprezentovaným monitorovacími plochami č. 2689 a 2688) sú nepriaznivé vlhkostné podmienky. Klesanie hladiny podzemnej vody v oblasti nad priečnou hrádzou B odráža dlhodobé postupné klesanie koryta Dunaja (niekoľko ostatných desaťročí) spôsobené eróziou koryta rieky a bagrovaním. Podzemná voda zostala hlboko a po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála trvale kolíše pod pôdnym profilom. Kvôli silnému drenážnemu vplyvu starého koryta Dunaja nastal výrazný pokles hladiny podzemnej vody a chýba prepojenie s nadložnými pôdnymi vrstvami. Vývoj lesných spoločenstiev na týchto plochách vo všeobecnosti podstatne závisí od zrážok. Zlepšenie vlhkostných podmienok je možné očakávať po zavzdutí hladiny vody v starom koryte Dunaja. Dovtedy je nevyhnutné pravidelné umelé zaplavovanie, podporované dočasným zvýšením hladiny vody v starom koryte Dunaja. Nevyhnutnosť umelého zaplavovania je potvrdená výsledkami monitoringu z oblasti medzi priečnou hrádzou B a E (monitorovacie plochy č. 2686 a 2687). Prepojenie medzi hladinou podzemnej vody a pôdnym profilom v tejto oblasti je väčšinou vytvorený počas povodní. Avšak, nepriaznivý vplyv zníženej hladiny podzemnej vody je zmierňovaný veľkou hrúbkou pôdneho profilu. Oblasť od priečnej hrádze E po ústie riečnych ramien do starého koryta Dunaja (reprezentovaná monitorovacími plochami č. 2685, 2684, 2683 a 4349) je charakteristická trvalým prepojením hladiny podzemnej vody s pôdnymi vrstvami. Napriek tomu sa aj v tejto oblasti tu potvrdil pozitívny vplyv záplav. V ostatných rokoch bol v tejto oblasti zistený mierny postupný pokles vlhkosti v pôdnych vrstvách (podobne ako v celom inundačnom území), ktorý bol eliminovaný zaplavovaním.

Oblasť s neregulovateľnou hladinou podzemnej vody sa nachádza pod ústím Bačianskeho ramena po sútok starého koryta Dunaja a odpadového kanála. Túto oblasť reprezentujú monitorovacie plochy č. 2681, 4219 a 2682. Táto oblasť je zaplavovaná v dôsledku efektu spätného vzdutia od sútoku starého koryta Dunaja a odpadového kanála, avšak záplavy kvôli zahlbovaniu sa koryta trvajú kratšie. V rokoch s častými alebo dlhšie trvajúcimi nízkymi prietokmi, sprevádzanými nedostatkom zrážok, obsah pôdnej vlhkosti výrazne klesá. Pokles hladiny podzemnej vody je spôsobený eróziou riečneho koryta pod sútokom. Keďže roky 2003 a 2004 boli charakteristické takými podmienkami, výsledky potvrdili nevyhnutnosť riešenia dotácie vody pre túto oblasť.

Vzorové monitorovacie plochy č. 3802 a 3803 sa nachádzajú v oblasti pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde nebol očakávaný priamy vplyv vodného diela Gabčíkovo. Hladina podzemnej vody sa v tejto oblasti vyvíja podľa aktuálnej hydrologickej situácie na Dunaji, avšak v ostatných rokoch je zaznamenávaný pokles hladiny podzemnej vody. Tento pokles súvisí s eróziou koryta rieky pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, ako aj s bagrovaním kvôli plavebným požiadavkám v úseku, ktorý sa nachádza po prúde.

Napriek vyššie uvedeným výrazným rozdielom v abiotických podmienkach je možné vo všeobecnosti konštatovať, že podľa výsledkov získaných na monitorovaných plochách bol výškový prírastok v roku 2004 na veľkej časti inundácie stále dobrý, bez ohľadu na vysoký vek stromov a absenciu alebo krátke spojenie hladiny podzemnej vody s pôdnymi vrstvami. Je to možné vysvetliť preniknutím koreňov do hlbších častí pôdnych a štrkových vrstiev, aby dosiahli zníženú hladinu podzemnej vody. Predpokladá sa, že rastové charakteristiky budú horšie v mladých porastoch, ktoré budú v budúcnosti vysadené, kvôli ich nerozvinutej koreňovej sústave.

Obvodové prírastky v ostatných rokoch poklesli, avšak vysoký vek stromov tu môže hrať dôležitú úlohu. Pomalý rast obvodu v roku 2004, bez výrazných rastových špičiek odráža absenciu záplav a vyrovnaný priebeh hladiny podzemnej vody počas celého vegetačného obdobia.

Hoci boli meteorologické podmienky v roku 2004 priaznivé pre šírenie sa hubových alebo bakteriálnych chorôb, ich mierne zvýšený výskyt bol zaznamenaný iba koncom vegetačného obdobia. Toto nemohlo ovplyvniť produkčné charakteristiky.

6.2. Maďarské územie

Monitoring lesa na maďarskej strane bol v roku 2004 uskutočnený na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-2. Všetky, s výnimkou monitorovacej plochy č. 9452 pri Hédervári, sa nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1.). Lesnícke pozorovania v roku 2004 zahŕňali merania výnosu drevnej hmoty a obvodového prírastku na vybraných jedincoch, ako aj pozorovania zdravotného stavu stromov.

Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

Podľa dendrometrických meraní v roku 2004 je možné konštatovať, že zmenené vlhkostné podmienky v oblasti Szigetközu po odklonení Dunaja mierne postihli staršie topoľové porasty „I-214“ a „Pannonia“ s výnimočnými schopnosťami a stredne staré porasty nachádzajúce sa v dobrom prostredí, avšak citlivo zasiahli porasty, ktoré sa nachádzali na lokalitách nevhodných pre topole.

V prípade vŕb, je možné tempo rastu na monitorovacích plochách s mladšími porastami považovať stále za priaznivé. Avšak pomalší rast 13-14 ročných porastov  je nepriaznivý. Tempo rastu týchto porastov by malo kulminovať medzi 20-25 rokmi. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že podmienky pre pestovanie vŕb v Szigetköze sa stali znateľne horšími.

Tempo obvodového prírastku topoľových klonov v pozorovanej oblasti stagnovalo, avšak v porovnaní s výsledkami z roku 2003 je možné konštatovať, že v aktuálnom roku bol zaznamenaný mierny nárast. Obvodový prírastok vŕb bol po celý rok podobný predchádzajúcemu obdobiu, avšak jeho tempo bolo nižšie než očakávateľné hodnoty.

Zmenené hydrologické podmienky popri rastových ukazovateľoch ovplyvnili aj zdravotný stav lesných porastov. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zdravotný stav stromov v roku 2004 vykázal určitú stabilizáciu. Vplyv odklonenia Dunaja väčšinou ovplyvnil vŕbové porasty. Zdravotný stav vŕb bol v roku 2004 priemerný, s výskytom suchých konárov. Výrazné zhoršenie zdravotného stavu vŕb je možné pozorovať v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak. So súčasnou dotáciou vody a kvôli vysokému obsahu vápnika v pôde a vysokému položeniu vŕbových stanovíšť, sa väčšina stanovíšť stala nevhodnými pre rast vŕb. Vŕby pozdĺž brehu Dunaja v predchádzajúcich rokoch vyschli, ale stav zostávajúcich jedincov sa v posledných rokoch zlepšil.

Zdravotný stav topoľov v roku 2004 stagnoval alebo sa zlepšil. Infekcia kôry bola na topoľoch zriedkavá, predčasná strata olistenia bola minimálna.

Dominancia pŕhľavy dvojdomej, zaznamenaná v predchádzajúcom roku, v roku 2004 klesla.

		Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu