4. časť

Kvalita podzemných vôd

4.1. Maďarské územie

Predmet spoločného monitoringu kvality podzemných vôd na maďarskej strane pozostáva z 22 studní, z ktorých 16 objektov sú pozorovacie studne na kvalitu podzemnej vody, situované vo vrchnej časti štrkových sedimentov, a 6 studní je používaných na zásobovanie pitnou vodou (Tab. 4-1).

Vzorky boli odoberané 4-krát za rok. V hydrologickom roku 2004 v prípade studne na pitnú vodu Darnózseli-I bola odobratá jedna vzorka. V pozorovacích studniach na kvalitu podzemnej vody boli uskutočnené aj merania rozpusteného kyslíka.

Monitorovanie kvality vody v pozorovacích studniach bolo uskutočnené Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva, monitoring kvality vody v studniach pre zásobovanie pitnou vodou bol vykonaný oblastnými spoločnosťami vodární. Studne zahrnuté do monitoringu kvality podzemných vôd sú znázornené na Obr. 4-1.

Tabuľka 4-1: Zoznam monitorovacích objektov na maďarskom území

Kvalita podzemnej vody v prípade štyroch vybraných pozorovacích studní na maďarskej strane bola v roku 2004 nasledovná.

Studňa č. 9327, lokalita: Dunakiliti

Na základe dlhodobých údajov je v tejto studni na sledovanie podzemnej vody zreteľne pozorovateľné sezónne, periodické kolísanie kvality vody. Podzemná voda má, podobne ako dunajská voda, nízky obsah solí. Periodicita sa objavuje v zmenách teploty vody, rozpusteného kyslíka, vodivosti, pH v koncentráciách dusičnanových a fosforečnanových iónov. Zároveň bol zaznamenaný mierny nárast koncentrácie sodíka a chloridov. V organickom znečistení, v koncentrácii fosforečnanového iónu a v obsahu dusíkových foriem sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom nevyskytla žiadna podstatná zmena. Železo a mangán boli vo vode zistené v koncentrácii pod limitom pre kvalitu podzemnej vody, s miernym nárastom koncentrácie železa a miernym poklesom koncentrácie mangánu.

Studňa č. 9413, lokalita: Sérfenyősziget

Sezónne kolísanie bolo pozorované v hodnotách pH, v koncentráciách sodíka a chloridov, ako aj v obsahoch železa a mangánu. Hodnoty vodivosti, ktoré poukazujú na obsah solí vo vode, vykazujú mierne klesajúci trend. Zodpovedajúc tomu klesajúci trend vykazuje aj obsah draslíka, horčíka a chloridov. Koncentrácia vápnika v roku 2004 dosiahla v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie hodnoty. Koncentrácie dusíkových foriem, fosforečnanových iónov a koncentrácia organickej hmoty sú nízke, pod limitnými hodnotami. Mierne zvýšenie však bolo pozorované v prípade fosforečnanových iónov a mierny pokles v prípade obsahov amónneho iónu, dusitanov, dusičnanov a organickej hmoty. Žiadna podstatná zmena sa neobjavila v obsahu železa a mangánu v podzemnej vode. Obsah mangánu sezónne kolíše a trvale prekračuje limitnú hodnotu.

Studňa č. 9430, lokalita: Kisbodak

Teplota vody, ktorá ma strednú mineralizáciu, vykazovala sezónne kolísanie, ktoré však nesledovalo kolísanie teploty vzduchu. Postupný pokles obsahu solí sa zastavil; hodnoty boli stabilné, podobne ako predchádzajúci rok. Výrazný nárast hodnoty pH bol zaznamenaný v marci, ale ostatné hodnoty boli podobné ako v predchádzajúcom roku. Obsah organických látok bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižší, a žiadne významné zmeny neboli zaznamenané v prípade dusíkových foriem a koncentráciách fosforečnanového iónu. Čo sa týka používania vody na pitné účely namietať možno len obsah amónneho iónu, okrem jarných meraní. Koncentrácia železa počas jednotlivých rokov výrazne kolíše, zatiaľ čo v prípade mangánu je v porovnaní s predchádzajúcim rokom možné pozorovať klesajúci trend. Klesajúci trend bol zistený aj v prípade koncentrácií síranových iónov, zatiaľ čo koncentrácie chloridov mierne vzrástli.

Studňa č. 9456, lokalita: Ásványráró

Hodnoty vodivosti vody, ktorá má stabilnú, mierne sezónne kolísajúcu teplotu a strednú mineralizáciu, v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne stúpajú. Obsah organickej hmoty bol pod limitnými hodnotami pre kvalitu podzemnej vody a vykazoval mierne sezónne kolísanie; v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa nevyskytli žiadne významné zmeny. Spomedzi dusíkových foriem limitnú hodnotu prekročila koncentrácia amónneho iónu, s maximom v októbri. Koncentrácia amónneho iónu vykazuje stúpajúci trend. Znečistenie dusitanmi a dusičnanmi nebolo pre túto vodu typické. Obsah železa a mangánu vykazoval sezónne kolísanie, a koncentrácie oscilovali nad limitnými koncentráciami.

4.2. Slovenské územie

Pre účely slovensko-maďarského monitorovania boli použité údaje Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti (ZVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Konzultačnej skupiny podzemná voda s.r.o. Studne vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, ostatné objekty sú pozorovacie studne (Tab. 4-2).

Hodnotenie pre každú studňu zahrnutú do spoločného monitoringu, podobne ako predchádzajúce roky, bolo vykonané pre obdobie dvanástich rokov (1.10.1992-31.10.2004) v slovenskej Národnej ročnej správe. Hodnotenie v tejto správe je zamerané najmä na kvalitu podzemnej vody vo vodných zdrojoch, ktoré sú reprezentatívnejšie kvôli ich sústavnému čerpaniu. Všetky údaje z každej studne boli interpretované vo vzťahu k dohodnutým limitom pre pitnú vodu, ktoré sú uvedené v Tab. 4-3.

V polovici roku 2004 Bratislavská vodárenská spoločnosť kvôli technickým dôvodom ukončila čerpanie a zastavila sledovanie kvality vody na objekte č. 116 (Kalinkovo, S-4). Od júla 2004 začali čerpať alternatívny objekt (Kalinkovo, S-10), ktorý sa nachádza na tom istom vodnom zdroji. Studňa S-10 (objekt č. 119) bola využívaná na zásobovanie pitnou vodou v období pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a čerpanie bolo ukončené v roku 1992. V období od 1993 do júla 2004 studňa nebola využívaná. V aktuálnom hodnotení sú prezentované údaje pre obe studne.

 Tabuľka 4-2: Zoznam monitorovacích objektov na slovenskom území

Stručné hodnotenie objektov na monitorovanie kvality podzemnej vody zahrnutých vo výmene údajov podľa Dohody

V porovnaní s predchádzajúcim rokom počas hydrologického roka 2004 neboli v analyzovaných ukazovateľoch pozorované žiadne významné zmeny. Kvalita podzemnej vody v zdrojoch pitnej vody je dlhodobo veľmi stabilná a spĺňa dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody. Jedinou výnimkou je vodný zdroj Bodíky (č. 485), kde koncentrácie mangánu 22-krát a koncentrácia amónneho iónu raz (v roku 2001) prekročila limitnú hodnotu v priebehu celého pozorovaného obdobia, a vodný zdroj Rusovce (č. 102), kde koncentrácia síranov raz (v roku 1992) prekročila limitnú hodnotu.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacích objektoch je viac ovplyvnená lokálnymi vplyvmi. Výsledky monitoringu ukazujú, že dohodnuté limity sú prekročené v prípade koncentrácie amónneho iónu, dusitanov (predovšetkým na objektoch č. 899 a 170), mangánu (predovšetkým na objekte č. 899), železa (predovšetkým na objektoch č. 170 a 872). Ojedinele sa vyskytujú hodnoty prekračujúce limitnú koncentráciu pre horčík, CHSK_Mn a chloridy. Koncentrácie všetkých ostatných analyzovaných komponentov kvality podzemnej vody v pozorovacích objektoch spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody.

Detailné hodnotenie vodných zdrojov a pozorovacích objektov podľa limitných hodnôt je uvedená v tabuľke „Prekročenia normových limitov v ukazovateľoch kvality podzemnej vody“ v Grafickej prílohe slovenskej Národnej ročnej správy za rok 2004.

Hodnotenie kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch pre zásobovanie pitnou vodou.

Pravá strana Dunaja

(Vodné zdroje pri Bratislave – č. 907, pri Rusovciach – 102, pri Čunove – 2559)

Kvalita vody na vodných zdrojoch pri Rusovciach a Čunove je po prehradení Dunaja veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody, predovšetkým na vodnom zdroji Rusovce, kde sa zmenil smer prúdenia podzemnej vody. Po prehradení koncentrácia katiónov (sodík, vápnik a horčík) a aniónov (chloridy, sírany a hydrogénuhličitany) výrazne klesla, čo následne vyústilo do poklesu vodivosti. Pokles katiónov, aniónov a vodivosti sa v období 1996-2002 stabilizoval. Na čunovskom vodnom zdroji je možné počas monitorovaného obdobia pozorovať mierny nárast hodnôt pH. Pokles katiónov a aniónov bol pozorovaný podobne ako na vodnom zdroji Rusovce, ale v menšom rozsahu (hlavne v prípade sodíka, chloridov a síranov). Po poklese jednotlivých ukazovateľov sa ich koncentrácie od rokov 1998-1999 stabilizovali a katióny a anióny kolíšu v úzkom intervale. V prípade vápnika a horčíka je pozorovaný mierny nárast. Klesajúci trend síranov a hydrogénuhličitanov za zastavil v roku 2002. Na oboch vodných zdrojoch koncentrácie dusičnanov poklesli, avšak od roku 2001 je pozorovaný mierne rastúci trend. Organické znečistenie na oboch vodných zdrojoch, vyjadrené CHSK_Mn tiež pokleslo.. Hodnoty TOC kolíšu, ale v roku 2003 a 2004 je na oboch vodných zdrojoch zaznamenaný mierny nárast.

Situácia na vodnom zdroji Pečniansky les – objekt č. 907, pri Bratislave sa v porovnaní s ostatnými monitorovanými objektmi na pravej strane Dunaja odlišuje. Hodnoty príslušných ukazovateľov počas roka veľmi kolíšu, okrem hodnoty pH, čiastočne amónnych iónov, dusitanov a draslíka. Namerané hodnoty ukazujú mierny nárast v koncentráciách vápnika, horčíka, chloridov, hydrogénuhličitanov a kyslíka. Mierny pokles bol pozorovaný v prípade mangánu, síranov, fosforečnanov, kremičitanov a CHSK_Mn. Na prelome rokov 2002-2003 sa vyskytli výrazne vyššie hodnoty vodivosti (65 mSm^-1 oproti priemernej hodnote 45 mSm^-1). V nasledujúcom období sa hodnoty vodivosti vrátili na úroveň hodnôt dlhodobého priemeru. Ostatné ukazovatele zmeny oproti dlhodobým údajom nevykazujú.

Ľavá strana Dunaja

(Vodné zdroje pri Kalinkove – č. 116, pri Šamoríne – 105, pri Dobrohošti – 467, pri Bodíkoch – 485, pri Gabčíkove – 103)

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch situovaných na ľavej strane Dunaja nebola prehradením ovplyvnená do takej miery ako kvalita na vodných zdrojoch na pravej strane Dunaja. Kvalita vody na vodných zdrojoch pri Kalinkove (objekty č. 116 a 119) a pri Šamoríne (objekt č 105) je podobná. Určité rozdiely sú v koncentráciách vápnika, horčíka, mangánu a hydrogénuhličitanov a hodnotách vodivosti (detaily sú uvedené v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2004). V prípade dusičnanov bol na oboch vodných zdrojoch pozorovaný dlhodobý pokles, avšak od roku 2001 je zaznamenávaný mierny nárast. Koncentrácia síranov na oboch vodných zdrojoch klesá, ale v roku 2004 bol zistený nárast. Koncentrácia kremičitanov mierne vzrastá, nárast v rokoch 2002-2003 bol výraznejší. Avšak v roku 2004 obsah kremičitanov výrazne klesol. Hodnoty CHSK_Mn do roku 2001 mierne stúpali, avšak v období rokov 2002-2004 CHSK_Mn na oboch vodných zdrojoch mierne klesla. Hodnoty TOC pri Kalinkove stúpli a v rokoch 2003-2004 sa stabilizovali, dokonca bol pozorovaný mierny pokles. Na vodnom zdroji pri Šamoríne sa nárast TOC zastavil v roku 1999 a od roku 2000 koncentrácie začali mierne klesať. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím priemerná teplota vody pri vodnom zdroji Kalinkovo v období rokov 2001-2004 stúpla v priemere o 0,5-1 °C.

Kvalita podzemnej vody na vodnom zdroji Gabčíkovo sa od kvality podzemnej vody na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín odlišuje kvôli rozdielnym smerom prúdenia podzemnej vody. V prípade vodivosti, koncentrácie dusičnanov a síranov je na vodnom zdroji Gabčíkovo zaznamenávaný nárast. Koncentrácie kremičitanov sú v porovnaní s vodnými zdrojmi Kalinkova a Šamorín vyššie, a od roku 2002 je tu ďalším mierny nárast, podobne ako na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín. Ďalej je zrejmý nárast koncentrácií sodíka, vápnika a hydrogénuhličitanov. Koncentrácie fosforečnanov, dusitanov, amónnych iónov, železa a mangánu (okrem Kalinkova) sú nízke a väčšinou oscilujú na úrovni medze stanovenia. Hodnoty TOC v období rokov 1992-1998 stúpali, od roku 1999 klesajú, podobne ako na vodných zdrojoch Kalinkovo a Šamorín. Hodnoty CHSK_Mn kolíšu na každom zo spomínaných vodných zdrojov a v rokoch 1992-2001 mierne stúpali, avšak hodnoty namerané v rokoch 2002-2004 vykazujú klesajúci trend.

Kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky je silne ovplyvnená miestnymi podmienkami. Aj keď sú vodné zdroje blízko seba, na základe meraní je možné konštatovať, že trendy ukazovateľov kvality podzemnej vody sú rozdielne: pokles vodivosti, koncentrácií vápnika, mangánu a síranov a hydrouhličitanov na vodnom zdroji Bodíky; nárast vodivosti, koncentrácií vápnika, mangánu, síranov a hydrouhličitanov na vodnom zdroji vo Vojke (detaily sú uvedené v slovenskej Národnej ročnej správe za rok 2004).

Teplota vody na vodnom zdroji Bodíky je vyrovnaná, na vodnom zdroji vo Vojke mierne stúpa. Hodnoty pH sú podobné, hodnoty vodivosti sú vyššie na vodnom zdroji vo Vojke. Koncentrácie amónneho iónu, železa a mangánu sú vo Vojke dlhodobo nízke, väčšinou na úrovni medze stanovenia, na vodnom zdroji Bodíky tieto ukazovatele kolíšu a od roku 1998 je zrejmý nárast obsahu mangánu. Koncentrácie kyslíka sú na oboch vodných zdrojoch dlhodobo nízke. Koncentrácia dusičnanov na vodnom zdroji Vojka po prehradení klesla a v súčasnosti sa stabilizovala. Na vodnom zdroji Bodíky bol pokles dusičnanov v porovnaní s vodným zdrojom Vojka nižší a v súčasnosti koncentrácie mierne stúpajú. Koncentrácie dusitanov a fosforečnanov dlhodobo oscilujú väčšinou na úrovni medze stanovenia. Hodnoty CHSK_Mn a TOC na oboch vodných zdrojoch počas posledných troch rokov mierne klesli.

4.3. Zhrnutie

Na základe výsledkov zo slovenskej strany je možné konštatovať, že základné fyzikálne a chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu väčšinou spĺňajú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody na všetkých monitorovaných objektoch. Obsah nutrientov tiež dlhodobo spĺňa dohodnuté limity, okrem dusičnanov v objekte č. 170 (počas obdobia 1994-2000, zatiaľ čo v rokoch 2001-2003 sa situácia zlepšila), a obsahu amónneho iónu najmä v objekte č. 899. Obsahy železa a mangánu spĺňajú dohodnuté limity na väčšine monitorovaných objektov, avšak obsah mangánu často prekračuje daný limit v objektoch č. 116, 485 a 899 a obsah železa prekročil limit na objektoch č. 170 a 872, občas v objektoch č. 262, 234 a 265.

Sumarizujúc výsledky dlhodobých pozorovaní kvality vody na 16 pozorovacích objektoch na kvalitu podzemnej vody na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodná báza Szigetközu je typicky charakteristická vyšším obsahom železa a mangánu. Obsah železa a mangánu bol trvale prekračuje limit pre kvalitu podzemnej vody na väčšine pozorovaných studní.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že obsah ukazovateľov indikujúcich prítomnosť organickej hmoty – ako dusíkové formy, organická hmota, predovšetkým indikujúce znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu a z odpadových vôd – v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne klesá alebo sa nezmenil.

Výnimkou je studňa č. 9368, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí Szigetközu pri Rajke, kde je typický vysoký obsah amónnych iónov. Studňa č. 9458, ktorá sa nachádza pri Ásványráró, je príkladom lokálneho znečistenia podzemnej vody živočíšnou výrobou.

Okrem studní indikujúcich lokálne znečistenie podzemnej vody je možné konštatovať, že v ostatných studniach, zahrnutých do monitoringu, sú koncentrácie dusičnanov a dusitanov nižšie ako v povrchovej vode. Typická je tiež nízka koncentrácia kyslíka. Z miesta na miesto sa vyskytuje znečistenie vyšším množstvom železa a mangánu, čo môže indikovať redox procesy.

Zmeny v kvalite podzemnej vody na niektorých miestach odrážajú integrovaný vplyv zmien, ktoré sa v oblasti vyskytli, pri ktorých hrajú úlohu aj zmenené smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené dotáciou vody do Szigetközu.

Keď analyzujeme namerané údaje o kvalite podzemnej vody zo studní produkujúcich pitnú vodu je zrejmé, že obsahy amónneho iónu a organickej hmoty sú vyššie v oblasti Győru. V týchto studniach aj obsah železa a mangánu prekračuje limitné hodnoty pre kvalitu pitnej vody alebo oscilujú okolo nich. Koncentrácie železa a mangánu sú vyššie v studniach vodného zdroja Győr - Révfalu, než v studniach pri Győr - Szőgye, ktoré sú čerpané z väčšej hĺbky. Kvalita vody vo vodných zdrojoch Dunakiliti I., Feketeerdő T2 a Darnózseli I je vynikajúca a kvalita podzemnej vody je charakterizovaná vysokou stabilitou. Vo všeobecnosti je kvalita podzemnej vody v studniach produkujúcich pitnú vodu – ojedinele po úprave – vhodná pre zásobovanie pitnou vodou.

Limity pre kvalitu pitnej vody používané pri hodnotení v rámci spoločného monitoringu sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 4.3: Limity kvality podzemnej vody pre pitnú vodu

	Obr. 4-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu