3.časť
Režim podzemných vôdVplyv dočasných technických opatrení a prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, realizovaných podľa Dohody, a vplyv dotácie vody na režim podzemných vôd a hladiny podzemných vôd bol v hydrologickom roku 2004 monitorovaný 265 pozorovacími studňami na slovenskej a maďarskej strane. Tieto monitorovacie objekty sú umiestnené na území Žitného ostrova a v oblasti Szigetközu. Zoznam pozorovacích studní je uvedený v príslušných Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia. Situácia pozorovacích sietí na oboch stranách je znázornená na Obr. 3-1. Vyhodnotenie údajov o hladinách podzemnej vody v roku 2004 v lokálnej mierke bolo uskutočnené Stranami samostatne a je uvedené v Národných ročných správach. Spoločne vypracované regionálne hodnotenie uvedené v tejto správe bolo pripravené na základe spoločne zostrojených hydroizohýps hladín podzemnej vody. Hydroizohypsy boli zostrojené na porovnanie hladín podzemných vôd v ovplyvnenom území v aktuálnom roku a hladín podzemných vôd pred výstavbou dnovej prehrádzky a zavedením dotácie vody do ramennej sústavy na maďarskej strane. 3.1. Spoločné hodnotenie režimu podzemných vôdHladiny podzemných vôd v sledovanom území sú primárne ovplyvnené hladinami povrchových vôd v Dunaji a v zdrži. Obdobie priemernej a malej vody v druhej polovici hydrologického roka 2003 a obdobie malej vody na začiatku hydrologického roka 2004 výrazne ovplyvnili hladiny podzemných vôd v celom území. Hladiny podzemných vôd klesli a na prevažnej časti sledovaného územia (okrem okolia zdrže) dosiahli najnižšie alebo takmer najnižšie hodnoty od zavedenia dotácie vody. Tento pokles vodných zásob sa len pomaly obnovoval. Priemerné hladiny boli dosiahnuté od apríla po stúpnutí hladín povrchových vôd. Najvyššie hladiny boli vyvolané po povodňovej vlne v júni. Odvtedy hladiny podzemných vôd až do konca hydrologického roka opäť klesali. Okolo zdrže a v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody – v slovenskej a maďarskej ramennej sústave a pozdĺž Mošonského Dunaja – boli hladiny podzemných vôd zvýšené. Toto hodnotenie je zamerané na oblasť ovplyvnenú dotáciou vody. Hladina podzemnej vody závisí prevažne od kolísania hladiny vody v Dunaji, od úrovne hladiny vody v zdrži a od kolísania hladiny vody v riečnych ramenách. Pre výpočet rozdielov hladín podzemných vôd boli vybrané tri hydrologické situácie v období pred a po zavedení dotácie vody. Hydrologické situácie boli zvolené tak, aby charakterizovali podmienky pri malých, stredných a veľkých prietokoch v Dunaji, čo zodpovedá približne 1000, 2000 a 3000 m3s-1. Zvolené dátumy a zodpovedajúce prietoky v Dunaji na vodočetnej stanici Bratislava - Devín sú nasledovné (Tab. 3-1, Obr. 3-2, Obr. 3-3a, Obr. 3-3b): Tabuľka 3-1
Obdobie nízkych prietokov sa v hydrologickom roku 2004 vyskytlo v zimnom období od začiatku novembra 2003 do polovice januára 2004. Pre účely hodnotenia bola zvolená hydrologická situácia na konci obdobia s nízkymi prietokmi, v januári 2004. Obdobie priemerných prietokov bolo zvolené v druhej polovici apríla, v porovnateľnej hydrologickej situácii ako obdobie zvolené v roku 1993. Obdobie vysokých prietokov bolo zvolené v druhej polovici júna 2004. Mapy hydroizohýps boli spoločne zostrojené pre vybrané dátumy použitím nameraných hladín podzemnej vody (Obr. 3-4, Obr. 3-5 a Obr. 3-6). V studniach kde je hladina vody meraná raz za týždeň bola hladina podzemnej vody pre zvolené dátumy vypočítaná lineárnou interpoláciou. Vo všetkých ostatných studniach bola použitá priemerná denná hodnota. Pre každý pozorovací objekt použitý pre zostrojenie hydroizohýps sú na mape uvedené nadmorské výšky hladín podzemnej vody. Na zostrojenie hydroizohýps boli použité aj vypočítané hladiny povrchovej vody v Dunaji. Tieto hladiny boli vypočítané pomocou kalibrovaného modelu, za použitia údajov o riečnej morfológii a nameraných údajov hladiny vody na danom úseku. Ostatné hladiny povrchových vôd neboli na konštrukciu hydroizohýps použité. Zostrojené hydroizohypsy predstavujú generálne hladiny podzemných vôd a neznázorňujú lokálne vplyvy kanálov alebo ramennej sústavy. Rozdiely medzi hladinami podzemných vôd pre vybrané porovnateľné hydrologické situácie sú vyjadrené na Obr. 3-7, Obr. 3-8 a Obr. 3-9. Vyhodnotenie je hlavne zamerané na územie ovplyvnené technickými opatreniami a prietokmi podľa medzivládnej Dohody a dotáciou vody realizovanou na maďarskej strane. Ovplyvnené územie v tomto zmysle predstavuje inundácia a územie chránené proti povodniam na maďarskej strane a čiastočne inundácia na slovenskej strane. Podmienky nízkych prietokov Porovnaním hydrologických situácií malej vody (približne 1000 m3s-1) v obdobiach pred a po realizácii technických opatrení a prepúšťaní prietokov podľa Dohody (2004 oproti 1993) je možné konštatovať, že vplyvom zvýšenej hladiny vody v starom koryte Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy a do Mošonského Dunaja na celom ovplyvnenom území nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd, tak v oblasti chránenej proti povodniam ako aj v oblasti inundácie (Obr. 3-7). Avšak kvôli nepriaznivej hydrologickej situácii v druhej polovici hydrologického roka 2003 a na začiatku hydrologického roka 2004 stúpnutie hladiny podzemnej vody bolo nižšie než v predchádzajúcich rokoch. Stúpnutie hladiny podzemnej vody v hornej časti oblasti Szigetközu medzi Rajkou a Dunakiliti dosiahlo cca 0,3 m. V strednej časti oblasti Szigetközu medzi Dunakiliti a Ásványráró sa pri podmienkach nízkych prietokov vytvorili výrazne vyššie hladiny podzemnej vody. Výrazné stúpnutie hladiny podzemnej vody nastalo aj pozdĺž Mošonského Dunaja. V dolnej časti Szigetközu, pod Ásványráró a okolo Bagomérskej ramennej sústavy, kde dotácia vody stále nie je vyriešená, boli hladiny podzemných vôd nižšie než hladiny podzemných vôd v roku 1993. Nižšie hladiny podzemných vôd, kvôli vyššie uvedeným nepriaznivým hydrologickým podmienkam, boli zaznamenané aj v celej dolnej časti Žitného ostrova. Najvýznamnejší pokles hladín podzemných vôd sa vyskytol pozdĺž odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Táto oblasť je ovplyvnené eróziou koryta. Vo všeobecnosti je stúpnutie hladín podzemných vôd okolo 0,2-1,2 m v porovnaní s hladinami podzemných vôd v roku 1993. Vyskytuje sa prevažne v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody uskutočňovanej na maďarskej strane. Stúpnutie je aj v oblasti inundácie na slovenskej strane, ktoré je vyvolané dotáciou vody na slovenskej strane, avšak toto nie je závislé na opatreniach v zmysle Dohody. Kolísanie hladiny podzemnej vody počas roka bolo v hornej a strednej časti oblasti Szigetközu okolo 0,5-1,5 m. V dolnej časti Szigetközu hladina kolísala medzi 1,5-3 m. V dôsledku dlhodobých nízkych prietokov v Dunaji hladina podzemnej vody v pozorovaných studniach dosiahla najnižšie hladiny alebo hladiny blízke najnižším. Na ľavej strane zdrže je možné pozorovať pokles hladín podzemných vôd. Súvisí to s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj poklesom priepustnosti dna zdrže. Avšak hladiny podzemných vôd sú v súčasnosti oveľa vyššie ako pred vybudovaním hate. Pokles hladín podzemných vôd pod vodnou elektrárňou Gabčíkovo je spôsobený čiastočným prehĺbením odpadového kanála a eróziou koryta Dunaja pod sútokom (pri zaústení Bagomérskej ramennej sústavy). Avšak pokles v roku 2004 je výraznejší v dôsledku dlhotrvajúcich nízkych prietokov v Dunaji. Podmienky priemerných prietokov Porovnaním hladín podzemných vôd, v období pred realizáciou technických opatrení a po zvýšení prietokov v Dunaji podľa Dohody a po zavedení dotácie vody na maďarskej strane, pri podmienkach priemerného prietoku v Dunaji (približne 2000 m3s-1), je výsledok podobný výsledku pri podmienkach malej vody. V hornej časti oblasti Szigetközu, medzi Rajkou a Dunakiliti je kvôli nepriaznivým dlhotrvajúcim nízkym prietokom na Dunaji možné pozorovať len mierne zvýšenie hladiny podzemnej vody. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd nastalo v strednej časti oblasti Szigetközu. Stúpnutie hladiny podzemnej vody je okolo 0,2-1 m (Obr. 3-8). Najvýraznejšie stúpnutie hladiny podzemnej vody sa v roku 2004 vyskytlo v hornej a strednej časti maďarskej inundácie kde dosahuje 0,5-1,2 m. V porovnaní s rokom 1993 hladiny podzemných vôd pozdĺž Dunaja v dolnej časti Szigetközu (Bagomérska ramenná sústava) boli mierne nižšie a boli ovplyvnené nízkymi prietokmi v Dunaji. Pokles hladín podzemných vôd je spôsobený eróziou riečneho dna na tomto úseku Dunaja. Na slovenskom území sa neprejavuje žiadny vplyv technických opatrení podľa Dohody. Vyššie hladiny podzemnej vody v ľavostrannom inundačnom území odrážajú odlišný režim zásobovania vodou v rokoch 1993 a 2004. Pokles hladín podzemných vôd je možné pozorovať okolo ľavej strany zdrže. Tento vyplýva z nižšej hladiny vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 ako aj z poklesu priepustnosti dna zdrže, ale vo všeobecnosti sú hladiny podzemných vôd vyššie než pred prehradením Dunaja. Na veľkej časti slovenskej strany nebola pozorovaná žiadna zmena hladín podzemných vôd. Podmienky vysokých prietokov Keď porovnáme podmienky vysokých prietokov v Dunaji (približne 3000 m3s-1) pre obdobie pred (1993) a po (2004) realizovaní opatrení podľa Dohody, pozdĺž Dunaja je možné vidieť pokles hladín podzemných vôd, tak v oblasti Szigetközu ako aj v oblasti Žitného ostrova (Obr. 3-9). Pokles v inundačnom území dosahuje 0,1-0,8 m Tento rozdiel je spôsobený rozdielom v prietokoch prepúšťaných do starého koryta Dunaja v roku 1993 (1020 m3s-1) a v roku 2004 (529 m3s-1). Na väčšine územia Szigetközu je stúpnutie hladín podzemných vôd, ktoré je čiastočne spôsobené dotáciou vody do Mošonského Dunaja a čiastočne vyššími hladinami podzemných vôd na okrajoch skúmaného územia. Pokles hladín podzemných vôd na ľavej strane zdrže súvisí s nižšou hladinou vody v zdrži v porovnaní s rokom 1993 a poklesom priepustnosti dna zdrže. V strednej časti územia Žitného ostrova nie je dokumentovaná žiadna zmena. Stúpnutie v dolnej časti územia Žitného ostrova súvisí s vyššími hladinami vody v Malom Dunaji a kanálovej sústave. 3.2. ZáveryNepriaznivé hydrologické podmienky v druhej polovici hydrologického roka 2003 (nízke prietoky v Dunaji) a na začiatku hydrologického roka 2004 výrazne ovplyvnili hladiny podzemných vôd v skúmanom území. Zásoba podzemných vôd poklesla a počas roka sa len pomaly obnovovala. Hladina podzemnej vody na väčšine pozorovacích studní dosiahla najnižšie hodnoty alebo hodnoty blízke najnižším od zavedenia dotácie vody. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení, realizovaných podľa medzivládnej Dohody, nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pre podmienky nízkych a priemerných prietokov v Dunaji. Pre podmienky vysokých prietokov v hornej a strednej časti územia Szigetközu nenastali žiadne významné zmeny a pozdĺž koryta Dunaja je možné zaznamenať pokles hladín podzemných vôd. Výsledky monitorovania zdôrazňujú potrebu riešenia hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundačnej oblasti na oboch stranách. Potrebné zvýšenie hladiny podzemnej vody, v dolnej časti Ášváňskej ramennej sústavy, v Bagomérskej ramennej sústave a v Istragove na slovenskej strane, by mohol byť vyriešené rozšírením systému dotácie vody na tieto oblasti, alebo opatreniami aplikovanými v starom koryte Dunaja nad sútokom s odpadovým kanálom. Takéto opatrenia môžu zlepšiť situáciu v tejto oblasti. Zvýšenie hladín podzemných vôd v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách môže byť zabezpečené len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte rieky. Najjednoduchším, rýchlo realizovateľným opatrením sa zdá byť riešenie použité pri Dunakiliti v rkm 1843, uskutočnené podľa „Dohody“.
|
||||||||||||||||||||||||
