Kvalita povrchovej vody

Merania kvality povrchovej vody v roku 2004 boli, v zmysle Dohody, uskutočňované na 11 monitorovacích miestach na maďarskom území a na 15 monitorovacích miestach na slovenskom území - Tabuľka 2-1, Obr. 2-1.

Na všetkých monitorovacích miestach bol pozorovaný vplyv opatrení, uvedených v Dohode, na kvalitu povrchovej vody. Hlavnými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu vody sú: vplyv vzdutia nad dnovou prehrádzkou, zvýšené prietoky do Dunaja pod haťou v Čunove a do Mošonského ramena Dunaja, dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy a morfologické zmeny v koryte.

Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód, odsúhlasených subkomisiou pre ochranu kvality vody Slovensko-Maďarskej komisie hraničných vôd.

Tabuľka 2-1: Zoznam monitorovacích lokalít

Údaje o kvalite povrchových vôd a kvalite sedimentov pre dohodnuté monitorovacie lokality a grafické znázornenie časových radov jednotlivých ukazovateľov kvality povrchovej vody sú uvedené v prílohách Slovenskej a Maďarskej Národnej správy z monitorovania prírodného prostredia za rok 2004. Obrázky v tejto správe reprezentujú údaje vybraných ukazovateľov. Vo vyhodnotení boli použité nové limitné hodnoty pre kvalitu povrchových vôd, dohodnuté na 78. zasadnutí Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (2003) - Tab. 2-2.

Tabuľka 2-2: Dohodnuté limity pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

2.1. Všeobecné hodnotenie aktuálneho hydrologického roka

Rok 2004 bol neobvyklý z hľadiska priemerného prietoku. V zimnom období prietoky niekoľko týždňov kolísali okolo a pod 1000 m³s^-1. V januári a vo februári sa vyskytli dve významnejšie prietokové vlny. Od marca do konca júla prietoky prekračovali 2000 m³s^-1, a v marci a júni prekročili 3000, respektíve 4000 m³s^-1. Dve menšie prietokové vlny sa vyskytli aj koncom vegetačného obdobia. Keď porovnáme hydrologický rok 2004 a predchádzajúci rok je možné konštatovať, že od februára do septembra sa v priemere vyskytli vyššie prietoky než v rovnakom období v hydrologickom roku 2003.

2.2. Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota vody

Kolísanie teploty vody v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje priebeh teploty vody pozorovaný v Dunaji pri Bratislave (miesto vzorkovania č. 109). V aktuálnom roku teplota vody kolísala v rozmedzí od 1 do 22 °C, v zdrži do 23 °C. Maximálne hodnoty sa vyskytli v júli a v auguste a minimálne hodnoty v januári a februári. Teplota vody v priesakovom kanáli bola odlišná, tak ako v predchádzajúcich rokoch. V zimnom období bola teplejšia (o 2-4 °C) a v letnom období chladnejšia (o 2-4°C), pretože priesakový kanál je dotovaný podzemnou vodou. Teplota vody v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bola podobná ako teplota vody v Dunaji a kolísala od 2 do 19 °C, v mieste vzorkovania pri Véneku kolísala od 1 do 23 °C. Teplota vody v pravostrannej ramennej sústave bola v porovnaní s vodou Dunaja v zimnom období chladnejšia, v lete bola mierne teplejšia než dunajská voda.

pH

Vyššie hodnoty pH sa vyskytujú v sezónach, ktoré zodpovedajú obdobiam so zvýšenou asimilačnou aktivitou fytoplanktónu. V dôsledku zníženej asimilačnej aktivity v zimnom období boli hodnoty pH nižšie než v letnom období. Hodnoty pH dunajskej vody v hydrologickom roku 2004 kolísali v rozmedzí od 7,6 do 8,5. Vyššie hodnoty sa vyskytli najmä počas nárastu rias (apríl - máj). Hodnoty pH v zdrži kolísali medzi 7,3-8,7.Hodnoty pH v ramennej sústave kolísali od 7,4 do 8,45 a v priesakovom kanáli sa pohybovali od 7,68 do 8,25. Hodnoty pH v Mošonskom Dunaji pod nápustným objektom pri Čunove kolísali medzi 8 a 8,45 a nad sútokom s Dunajom pri Véneku kolísali medzi 7,7-8,35.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť povrchovej vody poukazuje na obsah rozpustených solí minerálneho pôvodu. Hodnoty vodivosti v Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave v roku 2004 v zásade sledujú hodnoty vodivosti v profile Bratislava (č. 109) a kolísali medzi 29 a 54 mS.m^-1. Salinita sa od novembra do februára, zvyšuje, následne postupne klesá a minimálne hodnoty dosahuje v júni alebo v júli. Od augusta znovu stúpa. Hodnoty vodivosti v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove je podobný obsahu v dunajskej vode. Vodivosť pri profile Vének je v porovnaní s ostatnými vodnými plochami vyššia (je to spôsobené vplyvom prítokov a tiež v dôsledku zaťaženia pochádzajúceho z odpadových vôd). Hodnoty vodivosti kolísali v intervale od 40 do 62 mS.m^-1. Hodnoty elektrickej vodivosti v priesakovom kanáli, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísali v rozmedzí od 37 do 48 mS.m^-1, pričom od apríla do augusta boli vyššie než v dunajskej vode (miesto vzorkovania Bratislava). Merná elektrická vodivosť na vybraných miestach vzorkovania je znázornená na Obr. 2-3.

Nerozpustné látky (plaveniny)

Obsah nerozpustných látok úzko súvisí s prietokom. Kolísanie obsahu nerozpustných látok počas hydrologického roka 2004 v celom úseku Dunaja pod Čunovom sleduje kolísanie obsah nerozpustných látok v Dunaji pri Bratislave (č. 109) – Obr. 2-4. Obsah nerozpustných látok prevažne kolísal v rozmedzí od 2 do 60 mg.l^-1. Jedna vzorka odobratá na mieste vzorkovania v Bratislave (109) dosiahla 100 mg.l^-1, čo súviselo s vyššími prietokmi v Dunaji. Obsah nerozpustných látok v zdrži v hydrologickom roku 2004 kolísal do 53 mg.l^-1, zatiaľ čo v júni na mieste vzorkovania č. 307 (Kalinkovo – kyneta) sa vyskytli dve vysoké hodnoty (123 a 84 mg.l^-1), čo súvisí s vyšším prietokom v tomto období. Pri analýze zmien obsahu nerozpustných látok v hlavnom koryte rieky je možné konštatovať, že obsah nerozpustných látok pod zdržou (miesto vzorkovania Medveďov) je nižší než v Dunaji v Bratislave, čo poukazuje na sedimentačný účinok zdrže. V priesakovom kanáli obsah nerozpustných látok kolísal medzi 1-27 mg.l^-1. Obsah nerozpustných látok pozdĺž pozdĺžneho profilu pravostrannej ramennej sústavy, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, kolísal medzi 4-67 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji pri Čunove obsah nerozpustných látok kolísal od 2 do 55 mg.l^-1. V profile Vének kolísal od 1 mg.l^-1 do 57 mg.l^-1, pričom dve hodnoty, v júni a júli, decembri dosiahli 113 respektíve 124 mg.l^-1.

Základné fyzikálno-chemické parametre - zhrnutie

Základné fyzikálne a chemické ukazovatele v Dunaji a v ramennej sústave spojenej s hlavným korytom Dunaja vykazujú sezónne zmeny a niektoré z nich závisia predovšetkým na prietoku. Kolísanie základných fyzikálnych a chemických ukazovateľov v Mošonskom Dunaji a v priesakovom kanáli odráža rozdielne charakteristiky týchto vodných plôch. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je ovplyvnená jeho prítokmi a odpadovou vodou z Győru; voda v priesakovom kanáli je ovplyvnená hlavne presakujúcou podzemnou vodou. V hydrologickom roku 2004 neboli v kvalite vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenané žiadne významné zmeny.

2.3. Katióny a anióny

Iónové zloženie dunajskej vody počas hydrologického roka 2004, tak ako v predošlých rokoch, vykazovalo vysokú stabilitu. Sezónne kolísanie obsahu jednotlivých iónov sledovalo zmeny salinity (predovšetkým zmeny obsahu iónov horčíka, vápnika, sodíka, chloridov a hydrogénuhličitanov), ktoré závisia od kolísania prietoku v Dunaji. V porovnaní s dlhodobými meraniami sa hodnoty základných katiónov a aniónov nezmenili. Najstabilnejší obsah iónov bol charakteristický pre priesakovú vodu. Obr. 2-5 znázorňuje kolísanie chloridov v Rajke a Medveďove.

Vyšší obsah rozpustených látok v Mošonskom Dunaji pod Győrom (profil Vének) sa vyskytol v súvislosti s vyššími koncentráciami sodíka, draslíka, chloridov a síranov.

2.4. Nutrienty

Dusičnany

Koncentrácie dusičnanov v roku 2004 na všetkých monitorovaných miestach na Dunaji (Obr. 2-6), ako aj v pravostrannej ramennej sústave vykazujú sezónne kolísanie. Hodnoty väčšinou kolísali v intervale od 1 do 17 mg.l^-1, ojedinele 19 alebo 21 mg.l^-1. Vo vegetačnom období koncentrácie dusičnanov v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Véneku boli v porovnaní s dunajskou vodou mierne vyššie a kolísali v intervale od 5 do 16 mg.l^-1. Dusičnany v priesakovom kanáli v roku 2004 rovnomerne kolísali v intervale od 1 do 9 mg.l^-1.

Amónny ión

V hydrologickom roku 2004 boli na všetkých meraných miestach na Dunaji a v zdrži dosiahnuté vyššie koncentrácie amónneho iónu. Významné zvýšenie v porovnaní s predchádzajúcimi šiestimi rokmi bolo zistené už na mieste vzorkovania pri Bratislave (č. 109), keď hodnoty kolísali od 0,06 do 0,86 mg.l^-1 – Obr. 2-7. Koncentrácie amónneho iónu na ostatných miestach vzorkovania na Dunaji a na Mošonskom Dunaji boli vo všeobecnosti nižšie a kolísali v intervale od 0,02 do 0,36 mg.l^-1. Vo všeobecnosti sa vyššie koncentrácie, v dôsledku pomalších nitrifikačných procesov, vyskytujú počas období s nižšou teplotou vody. Maximálne koncentrácie sa dosiahli v januári a februári.

Najnižšia koncentrácia amónneho iónu bola v priesakovom kanáli, kde kolísala od 0,02 do 0,31 mg.l^-1.

Koncentrácia amónneho iónu v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Véneku bola dvojnásobne vyššia než koncentrácie na ostatných maďarských miestach monitorovania. Avšak, hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom opäť nižšie, hlavne v období marec – október. Namerané hodnoty kolísali v intervale od 0,07 mg.l^-1 do 0,7 mg.l^-1, s jednou vyššou hodnotou (1 mg.l^-1) zaznamenanou v decembri 2003.

Dusitany

Koncentrácie dusitanových iónov, ktoré sú považované za prechodný produkt nitrifikačných a denitrifikačných procesov, vykazovali v dunajskej vode sezónne zmeny a kolísali v intervale od 0,01 do 0,12 mg.l^-1. Koncentrácie dusitanov v priesakovom kanáli boli v porovnaní s dunajskou vodou nižšie a väčšinou kolísali medzi 0,02 a 0,06 mg.l^-1. Obsah dusitanov v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove bol mierne vyšší (0,02-0,14 mg.l^-1) než v dunajskej vode pri Bratislave. V profile Vének a v pravostrannej ramennej sústave boli koncentrácie dusitanov mierne vyššie a kolísali od 0,02 do 0,14 mg.l^-1.

Celkový dusík

Obsah celkového dusíka je predovšetkým ovplyvnený kolísaním koncentrácií dusičnanového a organického dusíka, čo vyplýva z kvantitatívneho pomeru dusíkových foriem. Trend kolísania celkového dusíka v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v pravostrannej ramennej sústave si bol vzájomne podobný. V porovnaní s dunajskou vodou bol obsah celkového dusíka v Mošonskom Dunaji na profile Vének mierne vyšší. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli v roku 2004 maximálne koncentrácie v januári a februári mierne vyššie. Koncentrácie celkového dusíka v Dunaji kolísali od 1 do 5,6 mg.l^-1 (ojedinele do 8,4 mg.l^-1), v zdrži od 1 do 5,4 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave a v Mošonskom Dunaji v profiloch pri Čunove a Véneku obsah sa celkového dusíka pohyboval od 1,3 do 6,5 mg.l^-1, dve hodnoty vo februári dosiahli 7,6 mg.l^-1 (Szigetské rameno) a 8,46 mg.l-1 (Vének). Najmenšie množstvo celkového dusíka bolo zistené v priesakovom kanáli. Kolísal od 1 to 2,8 mg.l^-1, avšak v januári a februári bolo nameraných 3,8 a 4,9 mg.l^-1.

Fosforečnany

V hydrologickom roku 2004 koncentrácie fosforečnanov v Dunaji boli podobné ako predchádzajúci rok. Namerané maximá boli mierne nižšie, avšak hodnoty počas vegetačného obdobia v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne vzrástli. Koncentrácie fosforečnanov v dunajskej vode kolísali od 0,02 do 0,23 mg.l^-1 – Obr. 2-8, v zdrži od 0,03 do 0,19 mg.l^-1. Koncentrácie fosforečnanov sa v pravostrannej ramennej sústave pohybovali od 0,02 do 0,24 mg.l^-1, avšak jedna hodnota v auguste v mieste vzorkovania pri Helene dosiahla 0,48 mg.l^-1. Obsah fosforečnanov v Mošonskom Dunaji na vzorkovanej lokalite pri Čunove kolísal v intervale od 0,02 do 0,15 mg.l^-1, s jednou hodnotou 0,29 mg.l^-1 v októbri 2004. V profile Vének bol obsah fosforečnanov v porovnaní s dunajskou vodou vyšší a pohyboval sa od 0,18 do 0,7 mg.l^-1. Najnižšie koncentrácie fosforečnanov sa vyskytli v priesakovej vode (od 0,01 do 0,15 mg.l^-1). Vo všeobecnosti sa vyššie hodnoty koncentrácie ortofosforečnanov vyskytujú v zimnom období, nižšie hodnoty sú charakteristické pre vegetačné obdobie.

Celkový fosfor

Zmeny koncentrácie celkového fosforu sledovali sezónne zmeny koncentrácie fosforečnanov. Koncentrácia celkového fosforu na všetkých profiloch, s výnimkou profilu Vének situovaného na Mošonskom Dunaji, kolísala v intervale od 0,02 do 0,25 mg.l^-1. Koncentrácie celkového fosforu v profile Vének kolísali v intervale 0,12-0,5 mg.l^-1. Obsah celkového fosforu v priesakovom kanáli kolísal v úzkom intervale od 0,01 do 0,08 mg.l^-1, s jednou hodnotou v septembri, ktorá dosiahla 0,19 mg.l^-1. 

Nutrienty - zhrnutie

Sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov závisí na biochemických procesoch vo vode, pričom sa najnižšie hodnoty vyskytujú najmä počas vegetačného obdobia. Najväčšie zmeny v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi boli na Dunaji pozorované v profile Bratislava (č. 109), kde bol zaznamenaný nárast koncentrácie amónneho iónu, dosahujúca úroveň koncentrácie v rokoch 1996-1997. Stúpnutie koncentrácie amónneho iónu sa odrazilo aj na ostatných miestach vzorkovania na Dunaji, avšak v menšej miere. V prípade ostatých ukazovateľov, patriacich k nutrientom, neboli v hydrologickom roku 2004 zaznamenané žiadne podstatné zmeny.

Obsah nutrientov v dunajskej vode je, popri iných vhodných podmienkach, potenciálne vhodný pre rozvoj eutrofizačných procesov.

2.5. Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka

Rozpustený kyslík

Obsah rozpusteného kyslíka proporcionálne klesá so stúpajúcou teplotou vody v Dunaji. Najvyššie hodnoty sa vyskytujú najmä vo februári a marci. Popri tom obsah rozpusteného kyslíka závisí od asimilačnej aktivity fytoplanktónu.

V hydrologickom roku 2004 obsah rozpusteného kyslíka sa v dunajskej vode pohyboval od 8 do 13,4 mg.l^-1, ojedinele do 16 mg.l^-1. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných profiloch je dokumentované na Obr. 2-9. Obsah kyslíka v Mošonskom Dunaji pri nápustnom objekte v Čunove kolísal od 8 do 14,2 mg.l^-1, s jednou nízkou hodnotou 6,2 mg.l^-1 v septembri. V profile Vének sa pohyboval od 9 do 12,4 mg.l^-1, okrem dvoch prípadov v auguste a v septembri, keď koncentrácia kyslíka dosiahla 4,33 respektíve 5,3 mg.l^-1. Obsah kyslíka v zdrži sa pohyboval od 7,6 do 17 mg.l^-1; v pravostrannej ramennej sústave od 6,4 do 16,7 mg.l^-1. Obsah kyslíka v priesakovom kanáli kolísal od 6,4 do 12,5 mg.l^-1.

CHSK_Mn a BSK₅

Ukazovatele CHSK a BSK sa používajú na vyjadrenie organického znečistenia vody, indikujú chemicky a biologicky rozložiteľný obsah organických látok. Vyššie hodnoty CHSK a BSK sa zvyčajne vyskytujú v obdobiach s vyššími prietokmi v Dunaji, keď voda obsahuje vyššie množstvo prirodzeného organického materiálu.

V hydrologickom roku 2004 hodnoty CHSK na všetkých meraných profiloch na Dunaji a Mošonskom Dunaji pri nápustnom objekte v Čunove kolísali od 1 do 4,8 mg.l^-1. Na Mošonskom Dunaji v profile Vének boli hodnoty CHSK v porovnaní s ostatnými pozorovanými miestami vyššie (kvôli čiastočne čistenej odpadovej vode z mesta Győr – to isté platí aj pre BSK) a pohybovali sa v rozmedzí od 3,5 do 9,1 mg.l^-1. Obsah organických látok v priesakovom kanáli je dlhodobo nízky a v roku 2004 kolísal od 0,4 do 2,6 mg.l^-1. Kolísanie rozpusteného kyslíka na vybraných profiloch je dokumentované na Obr. 2-10.

Hodnoty BSK dunajskej vody, v zdrži a na Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove kolísali v rozmedzí od 0,2 do 5,5 mg.l^-1. Hodnoty BSK v pravostrannej ramennej sústave a na Mošonskom Dunaji pri Véneku sa pohybovali od 0,2 do 5,6, ojedinele do 7,8 mg.l^-1. BSK v priesakovom kanáli kolísalo od 0,2 do 3,2 mg.l^-1, avšak na maďarskej strane v mieste vzorkovania č. 0002 bola v júni zaznamenaná jedna hodnota 7,12 mg.l^-1.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka - zhrnutie

Na základe porovnania obsahu kyslíka v roku 2004 s dlhodobými údajmi v miestach vzorkovania pri Bratislave a Medveďove je možné konštatovať, že maximálne hodnoty rozpusteného kyslíka zostali zachované, avšak v porovnaní s rokom 2003 minimálne hodnoty stúpli.

Maximálne hodnoty BSK v roku 2004 zostali podobné hodnotám v roku 2003. Hodnoty CHSK po miernom stúpnutí v rokoch 2001-2002 poklesli a v rokoch 2003-2004 dosiahli hodnoty pod dlhodobým priemerom. Hodnoty TOC po náraste v rokoch 1993-1997 začali v roku 1998 klesať a v období rokov 2000-2004 kolíšu v stabilnom intervale.

Ukazovatele režimu kyslíka a organického uhlíka v Dunaji odrážajú sezónnu asimilačnú aktivitu fytoplanktónu a procesy oxidácie organického uhlíka. Namerané údaje (1992-2004) indikujú klesajúci trend organického zaťaženia v bratislavskom úseku Dunaja, čo súvisí  podstatným zlepšením čistenia odpadových vôd v krajinách na hornom toku Dunaja. Vyššie hodnoty ukazovateľov režimu kyslíka (CHSK_Mn, BSK₅) sa vyskytujú v období vyšších prietokov v Dunaji. Ukazovatele kyslíkového režimu pri Véneku sú ovplyvnené lokálnym znečistením (znečistenie pochádzajúce z mesta Győr) spolu s hydrologickými podmienkami na sútoku s Dunajom.

2.6. Kovy

Železo

Množstvo nerozpustných látok ovplyvňuje obsah železa v povrchovej vode. Vzájomná súvislosť medzi koncentráciami železa a obsahom nerozpustných látok v povrchovej vode je dokumentovaná najvyššími koncentráciami železa nameranými v čase najvyššieho obsahu nerozpustných látok. Koncentrácie železa v hydrologickom roku 2004 v dunajskej vode, v Mošonskom Dunaji pri Čunove, v zdrži ako aj v pravostrannej ramennej sústave v porovnaní s predchádzajúcim rokom kolísali prevažne do 0,51 mg.l^-1, ojedinele do 1,05 mg.l^-1. V Mošonskom Dunaji pri profile Vének je obsah železa zvyčajne vyšší kvôli charakteru povodia (voda v rieke Rába je bohatá na železo). V hydrologickom roku 2004 bol obsah železa mierne vyšší než v dunajskej vode a kolísal od 1,1 do 1,59 mg.l^-1. Koncentrácia železa v priesakovom kanáli kolísala v užšom intervale do 0,5 mg.l^-1.

Mangán

Mangán, podobne ako železo, sa v povrchovej vode vyskytuje prevažne v pevnej fáze. Koncentrácie mangánu v dunajskej vode väčšinou kolísali v intervale do 0,09 mg.l^-1, na lokalite vzorkovania v Bratislave sa v máji 2004 vyskytla jedna hodnota 0,34 mg.l^-1. Koncentrácie mangánu v Mošonskom Dunaji pri Čunove v mieste vzorkovania č. 3529 kolísali do 0,05 mg.l^-1, v mieste vzorkovania č. 0001 do 0,15 mg.l^-1. V profile Vének (č. 0012) sa hodnoty pohybovali do 0,18 mg.l^-1. V pravostrannej ramennej sústave sa namerané koncentrácie mangánu v roku 2004 pohybovali do 0,24 mg.l^-1. Obsah mangánu v priesakovom kanáli je nízky, do 0,1 mg.l^-1, ojedinele sa vyskytli vyššie koncentrácie do 0,26 mg.l^-1.

Ťažké kovy

Koncentrácie väčšiny pozorovaných ťažkých kovov v hydrologickom roku 2004 kolísali v rozmedzí limitov zodpovedajúcich I. triede kvality povrchových vôd.

Medza stanovenia pre ortuť na slovenskej a maďarskej strane zodpovedá II. a III. triede kvality povrchových vôd, v závislosti od technických možností jednotlivých laboratórií. Na monitorovaných miestach vzorkovania sa ojedinele vyskytujú hodnoty prekračujúce medzu stanovenia použitej metódy a v roku 2004 dosiahli maximálne 0,23 mg.l^-1.

Ťažké kovy - zhrnutie

Koncentrácie monitorovaných kovov sú trvalo nízke, väčšinou spĺňajú limitné hodnoty pre I. triedu kvality povrchovej vody. Výnimkou je ortuť, ktorá kvôli technickým dôvodom spĺňa len limitné hodnoty pre II. a III. triedu kvality. Hodnoty prekračujúce limitné hodnoty pre II. a III. triedu kvality sa ojedinele vyskytujú aj v prípade železa a mangánu.

2.7. Biologické a mikrobiologické ukazovatele

Koliformné baktérie

Bakteriologické znečistenie povrchovej vody je možné stanoviť počtom koliformných baktérií. V hydrologickom roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 bol v počte koliformných baktérií v dunajskej vode zrejmý mierny pokles. Počet koliformných baktérií sa v profile Bratislava (č. 109) pohyboval do 320 KTJ.ml^-1. Hodnoty koliformných baktérií v profile Rajka a Medveďov sledujú kolísanie hodnôt na profile Bratislava, zatiaľ čo počet koliformných baktérií bol v porovnaní s miestom vzorkovania Bratislava dlhodobo nižší (do 100 KTJ.ml^-1). Bakteriologické znečistenie, dokumentované počtom koliformných baktérií, bolo v hlavnom koryte v profile Medveďov, v porovnaní s profilom Rajka, nižšie.

Bakteriologické znečistenie v ramennej sústave je v porovnaní s dunajskou vodou nižšie a kolísalo v intervale od 1 do 35 KTJ.ml^-1. Výnimkou bol profile Helena na začiatku ramennej sústavy, kde počet koliformných baktérií od júla do októbra sústavne narastal a dosiahol hodnoty od 21 KTJ.ml^-1 do 250 KTJ.ml^-1. V roku 2004, podobne ako predchádzajúci rok, bolo od vtoku v pozdĺžnom profile pravostrannej ramennej sústavy pozorované ďalšie zlepšenie mikrobiologických ukazovateľov.

Bakteriologické znečistenie zdrže a v Mošonskom Dunaji v mieste vzorkovania pri Čunove sa pohybovalo v intervale od 2 do 140 KTJ.ml^-1. Na Mošonskom Dunaji v profile Vének bakteriologické znečistenie kolísalo v rozmedzí od 40 do 8000 KTJ.ml^-1. Priesakový kanál je možné z bakteriologického hľadiska považovať za najčistejší, počet baktérií sa pohybuje do 20 KTJ.ml^-1, ojedinele do 60 KTJ.ml^-1.

Chlorofyl-a

Koncentrácie chlorofylu-a poukazujú na množstvo fytoplanktónu a poskytujú informáciu o eutrofickom stave vo vode. Nárast rias na príslušnom úseku rieky je reprezentovaný relatívnym nárastom koncentrácie chlorofylu-a medzi dvoma porovnávanými profilmi. V hydrologickom roku 2004 najmä maximálne hodnoty chlorofylu-a v dunajskej vode v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesli. Jarné maximum nárastu rias sa vyskytlo od marca do mája a maximálne hodnoty dosiahli 55 mg.m^-3. Odvtedy koncentrácia chlorofylu-a postupne klesala (Obr. 2-11).

Situácia v zdrži sa líši od vzorkovacích profilov na Dunaji. Variabilita masového rozvoja fytoplanktónu a kulminácia obsahu chlorofylu-a na jednotlivých miestach vzorkovania v zdrži súvisí s lokálnymi hydrologickými a klimatickými podmienkami. Obsah chlorofylu-a v zdrži sa pohyboval do 55 mg.m^-3 a počas roka sa vyskytli tri kulminančné vlny – marec, máj a august. Avšak lokálne maximá sa na jednotlivých miestach vzorkovania vyskytli aj počas iných mesiacov.

Na rozdiel od predchádzajúceho roka sa v pravostrannej ramennej sústave vyskytli tri kulminačné vlny (marec, jún, august) (najmú v Szigetskom a Ášváňskom ramene) a bol zaznamenaný nárast maxím, osobitne počas druhej vlny v júni. Koncentrácie chlorofylu-a boli v porovnaní s dunajskou vodou vyššie a pohybovali sa od 2 do 116 mg.m^-3.

Množstvo chlorofylu v Mošonskom Dunaji pri profile Vének bol podobný obsahu v dunajskej vode, okrem obdobia kulminácie rastu rias, keď boli koncentrácie chlorofylu-a výrazne vyššie, ale extrémna hodnota z predchádzajúceho roka sa nevyskytla. Hodnoty sa pohybovali od 2,4 do 90 mg.m^-3. Koncentrácia chlorofylu-a v priesakovej vode zostala nízka a kolísala od 0,6 do 16,6 mg.m^-3, avšak jedna extrémna hodnota (82,88 mg.m^-3) bola zaznamenaná v Júni v mieste vzorkovania č. 0002.

Index saprobity

Index saprobity reprezentuje samočistiacu schopnosť vody, schopnosť odbúravať organické znečistenie. Index saprobity vo vzťahu k príslušnému úseku rieky reprezentuje tiež kvalitu vody v rieke. Na základe nameraných údajov na slovenskej strane hodnoty indexu saprobity v skúmaných vodných plochách (Dunaj, Mošonský Dunaj, zdrž a priesakové kanále) v hydrologickom roku 2004 kolísali v intervale od 1,59 do 2,43, čo zodpovedá beta-mezosapróbnemu stavu a väčšinou II. triede kvality povrchovej vody. Podľa údajov na maďarskej strane sa hodnoty indexu saprobity v skúmaných vodných plochách (Dunaj, pravostranná ramenná sústava, Mošonský Dunaj a priesakový kanál) pohybovali od 2 do 2,75, čo zodpovedá alfa-beta mezosapróbnemu stavu a väčšinou III. tiede kvality povrchovej vody. Priebeh indexu saprobity na profile Rajka je na Obr. 2-12.

Tieto merané hodnoty sapróbneho indexu sú typické pre tento úsek rieky. Samočistiace procesy na tejto úrovni sapróbneho indexu prebiehajú prevažne ako oxidačné procesy. Časové rady údajov indexu saprobity indikujú počas ostatných desiatich rokov mierne klesajúci trend, čo znamená zlepšovanie kvality vody.

Ostatné biologické ukazovatele

Pozorovania abundancie a druhového zloženia fytoplanktónu a zooplanktónu, a stanovenie sapróbneho indexu taxónov makrozoobentosu boli uskutočnené najmenej dvakrát za rok.

Fytoplanktón

Minimálne hodnoty abundancie fytoplanktónu boli zaznamenané počas jesenného a zimného obdobia, zatiaľ čo maximálne hodnoty sa vyskytli na jar. V dunajskej vode a v zdrži sa maximá väčšinou vyskytovali od marca do mája. Abundancia fytoplanktónu sa v dunajskej vode pohybovala do 20320 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania Medveďov, máj 2004). Abundancia fytoplanktónu v zdrži kolísala do 36452 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania Kalinkovo č. 308, marec 2004). Dominantnú skupinu fytoplanktónu v dunajskej vode v roku 2004 predstavovali cyklické rozsievky (Bacillariophycea-Centrales). V menšom rozsahu penátne rozsievky (Bacillariophycea-Pennales) (7-17 %) a prítomné boli aj zelené riasy (1-8 %). Cyklické rozsievky tvorili 72-81 % fytoplanktónu v dunajskej vode. Najčastejšími boli rody Cyclotella g. sp., Skeletonema potamos, Stephanodiscus hantzschii, Stephanodiscus sp. div.. Spomedzi penátnych rozsievok dominovali Asterionella formosa, Navicula avenacea, Nitzschia fruticosa, Nitzschia sp., Synedra ulna, Synedra acus, Synedra nana. V skupine zelených rias dominovali druhy Koliella longistea, Scenedesmus acuminatus, Scenedesmus quadricauda, Chroomonas nordstedtii and Chloromonas sp..

Zloženie fytoplanktónu v priesakových kanáloch sa líši od jeho zloženia v dunajskej vode. Percentuálne zastúpenie rozličných skupín v pravostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania pri Čunove) bolo nasledovné: cyklické rozsievky (Bacillariophycea-Centrales) – 68 %, penátne rozsievky (Bacillariophycea-Pennales) – 16 %, zlatisté riasy (Chrysophyceae) – 8 %, kryptomonádky (Cryptophyceae) – 3,4 %, zelené riasy (Chlorophyceae) – 2,9 %. Percentuálne zastúpenie rozličných skupín v ľavostrannom priesakovom kanáli (miesto vzorkovania Hamuliakovo) bolo nasledovné: penátne rozsievky (Bacillariophycea-Pennales) – 38 %, sinice (Cyanophyceae) – 20 %, zelené bičíkaté riasy (Volvocales) – 16 %, cyklické rozsievky (Bacillariophycea-Centrales) – 8,8 %, zlatisté riasy (Chrysophyceae) – 4,8 %, zelené bunkové riasy (Chlorococalles) – 2,3 %. Abundancia fytoplanktónu v ľavostrannom priesakovom kanáli kolísala od 44 do 142 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania č. 317 pri Hamuliakove) a v pravostrannom priesakovom kanáli sa pohybovala od 26 do 6050 KTJ.ml^-1 (miesto vzorkovania č. 3531 pri Čunove).

Intenzívnejší nárast rias v pravostrannej ramennej sústave bol pozorovaný od marca do júna pozdĺž hlavného ramena medzi Szigetským (18252 KTJ.ml^-1) a Ášváňskym ramenom (7960 KTJ.ml^-1); najintenzívnejší nárast rias sa vyskytol v marci.

Množstvo fytoplanktónu v Mošonskom Dunaji sledovalo zmeny v dunajskej vode. V profile Vének pod Győrom bola rýchlosť akumulácie rias čiastočne ovplyvnená hydro-morfologickými charakteristikami, ktoré sa líšia od charakteristík na hornom úseku, a čiastočne nutrientmi prinášanými čiastočne čistenou odpadovou vodou a vodnými tokmi ústiacimi do Mošonského Dunaja v Győri.

Zooplanktón

Dominantná skupina zooplanktónu v dunajskej vode v roku 2004 bola reprezentovaná vírnikmi (Rotatoria) (82-96 %), veslonôžkami (Copepoda) (2-54 %) a perloočkami (Cladocera) (0-10 %). Podľa druhového zloženia, podobne ako predchádzajúci rok, boli najpočetnejšími rody Keratella, Brachiomus, Polyarthra, Filinia a Conochillus zo skupiny vírnikov, rody Daphnia (Daphnia cucullata) a Bosmina (Bosmina longirostris) zo skupiny perloočiek a rod Cyclopidae zo skupiny veslonôžok.

V priesakových kanáloch boli v roku 2004 dominantnými skupiny vírnikov (42-73 %), veslonôžok (26-54 %) a perloočiek (1-10 %). Najpočetnejšími, podobne ako predchádzajúci rok, boli druhy Keratella, Brachiomus, Polyarthra, Asplanchna, Conochilus, Trichocerca, Notholca zo skupiny vírnikov a mladé jedince rodu Cyclopidae zo skupiny veslonôžok. Druhy Bosmina longirostris, Daphnia cucullata, Alona sp,. Alonella, Cydoridae zo skupiny perloočiek sa vyskytovali iba ojedinele.

V hydrologickom roku 2004 v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol na väčšine miest vzorkovania zaznamenaný pokles abundancie zooplanktónu.

Makrozoobentos

Sapróbny index makrozoobentosu na pozorovaných profiloch vzorkovania zodpovedá typu dna na jednotlivých miestach vzorkovania. Na profiloch so štrkovitým dnom sapróbny index makrozoobentosu koreluje so sapróbnym indexom biosestónu, ktorý charakterizuje kvalitu pretekajúcej vody a sapróbne indexy (sapróbny index biosestónu, perifytónu a makrozoobentosu) na pozorovaných miestach väčšinou zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu. Druhá skupina je reprezentovaná profilmi s piesčito-bahnitým dnom. Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sú v porovnaní so sapróbnym indexom biosestónu mierne posunuté smerom k vyšším hodnotám a dosahujú beta-alfa-mezosapróbny alebo alfa-mezosapróbny stav, ktorý charakterizuje kvalitu sedimentov v mieste vzorkovania. Sapróbny index vody na pozorovaných miestach väčšinou dosahuje beta-alfa-mezosapróbny stav.

Faunistické výsledky spoločenstiev vodných bezstavovcov na Dunaji ostali veľmi podobné výsledkom z predošlých rokov.

Výsledky sapróbneho indexu v dunajskej vode v pozdĺžnom profile z Bratislavy do Komárna zodpovedajú beta-mezosapróbnemu stavu, ktorý je typický pre tento úsek rieky. Priemerné hodnoty sapróbneho indexu sa v roku 2004 pohybovali od 2,04 (v Dobrohošti a Komárne) do 2,3 (pri Dunakiliti). Dominantnými druhmi makrozoobentosu boli jedince vodných mäkkýšov, máloštetinavcov (Oligochaeta), rakovcov (Malakostrata) a pakomárov (Chironomidae), napr. Dikerogammarus villosus, Dikerogammarus bispinosus, Dikerogammarus haemobaphes, Pontogammarus obesus, Brachycentrus subnubillus, Cricotopus sp., Radix peregra, Ancylus fluviatilis, Theodoxus danubialis, Dreissena polymorpha, Jaera istrii na štrkovom dne a Corophium curvispinum, Lithoglyphus naticoides, Limnomysis benedeni na piesčito-bahnitom dne. Zlepšenie kvality vody v Dunaji sa potvrdilo aj v roku 2004 výskytom druhov vyžadujúcich čistú vodu: Ancylus fluviatilis, Theodoxus fluviatilis, Diamesa sp., Dreissena sp., Eiseniella tetraedra.

Sapróbny index na vzorkovaných miestach v zdrži sa pohyboval od 2,11 (Kalinkovo - kyneta) po 2,88 (Šamorín č. 311), čo zodpovedá beta-alfa mezosapróbnemu stavu. Dominantnými druhmi makrozoobentosu bahnitého dna boli Hypania invalida, Lumbricidae g. sp. div., Potamopyrgus antipodarum, Pisidium sp., Sphaerium rivicola, Procladius choreus, Phytochironomus fodies, Chironomus sp. reductus a Tubificidae g. sp..

Spoločenstvá makrozoobentosu v pravostrannej ramennej sústave sa v hodnotenom roku významne nezmenili. Podrobnejšie hodnotenie je uvedené v Časti 7 – Biologický monitoring (Mollusca, Odonata, Ephemeroptera, Trichoptera).

Perifytón

Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že sapróbne indexy perifytónu na každom mieste vzorkovania v Dunaji sa v roku 2004 pohybovali v rozmedzí lepšieho beta-mezosapróbneho stavu. Sapróbne indexy sa pohybovali od 1,31 (v Komárne) do 1,9 (v Dobrohošti). Rozsah hodnôt bol oproti predchádzajúcim rokom menší.

Berúc do úvahy druhovú diverzitu perifytónu v miestach vzorkovania na Dunaji dominovali rozsievky (Navicula, Nitzschia, Fragilaria, Cymbella, Gomphonema, Achnanthes, Amphora, atď.).

2.8. Kvalita sedimentov

Vzorkovanie dnových sedimentov v rámci spoločného slovensko-maďarského monitoringu bolo slovenskou stranou uskutočnené v septembri 2004 a maďarskou stranou v marci a septembri. (Obr. 2-2). Boli analyzované anorganické a organické mikrokomponenty a bol stanovovaný aj obsah celkového fosforu a dusíka.

V roku 2004, podobne ako v roku 2003, maďarská a slovenská strana vo svojich Národných ročných správach z monitorovania životného prostredia použili pre vyhodnotenie kvality sedimentov rozličné normy. Slovenská strana použila “Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life” (CSQG) publikovanú v roku 2002. Maďarská strana použila na vyhodnotenie kvality sedimentov “Provincial Sediment Quality Guidelines” (PSQG), takzvaný “Kanadský zoznam”. Podrobné hodnotenia sú súčasťou príslušných Národných ročných správ.

Podľa “Canadian Sediment Quality Guideline for Protection of Aquatic Life”, obsah ťažkých kovov v sedimentoch na pozorovaných miestach vzorkovania ani v jednom prípade neprekročil limit „úrovne pravdepodobného účinku“ (PEL). Ani obsah organického znečistenia na žiadnom mieste vzorkovania neprekročil „úroveň pravdepodobného účinku“, okrem benzo(a)antracénu na mieste vzorkovania č. 309. V prípade lindanu a heptachlóru boli analytické medze stanovenia vyššie ako je limit „úrovne pravdepodobného účinku“ (PEL.)

Podľa “Provincial Sediment Quality Guidelines”, používanej maďarskou stranou, obsah ťažkých kovov a organického znečistenia (PAH) v stanovených miestach vzorkovania nedosiahol ani v jednom prípade limity „úrovne vážneho účinku“ (SEL). Avšak boli také miesta vzorkovania, kde koncentrácia ťažkých kovov, okrem kadmia, prekročila hranicu „úrovne najnižšieho účinku“ (LEL).

Obsah celkového fosforu v sedimentoch prekročil limitnú hodnotu „úrovne najnižšieho účinku“ (LEL) (600 mg.kg^-1) na všetkých maďarských miestach vzorkovania, v Medveďove a Dunaremete na jar, v Szigetskom ramene na jeseň a na zvyšných pozorovaných miestach v prípade oboch vzorkovaní. Namerané hodnoty na žiadnom pozorovanom mieste neprekročili hranicu „úrovne vážneho účinku“ (SEL – 2000 mg.kg^-1). Obsah celkového dusíka v sedimentoch prekročil limitnú hodnotu „úrovne najnižšieho účinku“ (550 mg.kg^-1) na všetkých miestach vzorkovania. Avšak, obsahy celkového dusíka neprekročili “úroveň vážneho účinku (4800 mg.kg^-1) na žiadnom mieste vzorkovania, okrem Ášváňskeho ramena na jar, keď bolo nameraných 5026 mg.kg^-1.

2.9. Rozdiely v údajoch nameraných slovenskou a maďarskou stranou 

Táto kapitola má za cieľ ukázať, aké výsledky boli dosiahnuté pri eliminácii rozdielov v údajoch meraných maďarskou a slovenskou stranou.

Od januára 2004 bola v rámci Komisie hraničných vôd uplatnená nová „Metodika pre odbery vzoriek, analýzy, vyhodnotenie a prezentáciu výsledkov kvality vody v Dunaji a jeho prítokoch“. Metodika bola vypracovaná v roku 2003 a jej cieľom bolo optimalizovať zásady pre jednotnú metodiku vzorkovania pre fyzikálne, chemické, hydrobiologické a rádiochemické analýzy a metódy vyhodnotenia a prezentácie výsledkov monitoringu slovensko-maďarských hraničných vôd. Optimalizácia bola navrhnutá v súlade s cieľmi monitoringu Komisie hraničných vôd.

Na základe výsledkov dosiahnutých v roku 2004 je možné konštatovať, že na miestach vzorkovania, ktoré sú vzorkované v rovnakom čase a na rovnakom mieste, bola v prevažnej časti skúmaných ukazovateľov dosiahnutá dobrá zhoda. Avšak stále existujú ukazovatele kde jednotlivé hodnoty merané jednou zo strán sú vyššie alebo nižšie než hodnoty stanovené druhou stranou (napr. Mn, pH, rozpustený kyslík, BSK₅). Priebeh ukazovateľov ako vodivosť, hydrogénuhličitany, chloridy, sírany, fosforečnany, celkový dusík, CHSK_Mn a sapróbny index je podobný, ale hodnoty sú u jednej zo strán buď vyššie alebo nižšie. Osobitnou skupinou sú ťažké kovy, kde sa alebo výrazne líši medza stanovenia (napr. Cd, Cr, Zn) alebo existujú rozdiely v nameraných hodnotách (napr. Cu, Ni, Hg).

2.10. Závery

Zvýšené alebo znížené hodnoty niektorých ukazovateľov v Dunaji, viditeľné z dlhodobého hodnotenia, boli pozorované už na profile Bratislava (109), čo predstavuje vstupujúcu kvalitu vody a kde sa kvalita vody Dunaja vo všeobecnosti zlepšila. Lepšia kvalita povrchovej vody následne ovplyvňuje kvalitu vody v oblasti ovplyvnenej dočasnými opatreniami, realizovanými podľa Dohody.

Kvalita vody v jarnom a letnom období bola pozitívne ovplyvnená skutočnosťou, že od apríla do septembra sa v Dunaji v porovnaní s tým istým obdobím predošlého roka vyskytovali vyššie prietoky.

Kvalita vody v Mošonskom Dunaji je popri dotácii vody formovaná prítokmi a lokálnym znečistením zo sídiel. Pred sútokom s Dunajom je stav kvality vody labilný (premenlivý v čase), čo je dokumentované nepriaznivými hodnotami niektorých ukazovateľov (rozpustené látky, koliformné baktérie, CHSK_Mn, BSK₅, sírany, nutrienty a sapróbny index).

V nasledujúcej tabuľke Tab. 2-3, bola uskutočnená orientačná klasifikácia jednotlivých vzorkovaných lokalít do kvalitatívnych skupín podľa nových kritérií kvality pre hraničné vody. V nameraných údajoch medzi slovenskou a maďarskou stranou jestvujú rozdiely, to znamená, že tieto môžu byť klasifikované do rozdielnych kvalitatívnych skupín.

Tabuľka 2-3: Orientačná klasifikácia ukazovateľov alebo skupín ukazovateľov na základe dohodnutých limitov pre klasifikáciu kvality povrchových vôd

ukazovateľ	lokality situované na Dunaji			Mošonský Dunaj		priesakový kanál	pravostranná ramenná sústava
	Bratislava	Rajka	Medveďov	Čunovo + 0001	Vének	Čunovo +0002	*Helena, Szigetské, Ášváňske ram.
teplota	I			I	I-II	I	I-II
pH	II			II	I-II	I-II	II-III
elektrická vodivosť	I-II			I-II	II	I-II	I-II
nerozpustné látky	I-IV	I-IV	I-III	I-III (IV)	I-V	I-II	I-IV
Cl-	I			I	I	I	I
SO42-	I			I	I	I	I
NO3-	II-III			II (III)	II-III	I-II	I-IV
NH4+	I-III (IV)	I	I-II	I-II	I-III (IV)	I	I (II)
NO2-	II (I)	II	II	II	II	II (I)	II (I)
celkový dusík	II-III (I, IV)			II (I, III)	II-III (IV)	I-II (III)	II-III
PO43-	I-II			I (II)	II-III (IV)	I	I-II (III)
celkový fosfor	I-II (III)			I-II (III)	III (II, IV)	I (II)	I-II (III)
O2	I			I	I (III-IV)	I-II	I (II)
CHSKMn	I			I	I-II	I	I (II)
BSK5	I-II (III)			I-II	I-II (III)	I (II-III)	I-II (III)
koliformné baktérie	II-III (IV)	II-III	II-III	II-III	IV-V	I-II	II-III (IV)
chlorofyl-a	I-II (III)			I-II (III)	I-III (IV)	I-II (IV)	I-III (IV)
Fe	I (II)			I (II)	I (II-III)	I	I (II-III)
Mn	I-II (IV)	I-III	I-III	I-II (III)	I-III	I-II (III)	I-III
index saprobity	II-III			II-III	III (IV)	II-III	III
Hg	II	II	II (III,IV)	II (III)	-	II (III)	-
ostatné ťažké kovy	I			I	-	I	-

Triedy kvality sú stanovované podľa 90 % trvanlivosti nameraných hodnôt (C₉₀). Táto klasifikácia nerozlišuje za akých podmienok boli príslušné hodnoty zaznamenané (napr. hydrologické podmienky – povodne, vysoké alebo extrémne nízke prietoky, kolísanie niektorých ukazovateľov).

Uvedená orientačná klasifikácia podáva len porovnanie kvality vody pritekajúcej na ovplyvnené územie (vzorkovaná lokalita Bratislava) a kvality vody opúšťajúcej sústavu (vzorkovaná lokalita Medveďov). Klasifikácia vzorkovaných lokalít v starom koryte Dunaja a vzorkované miesta na Mošonskom Dunaji, v pravostrannej ramennej sústave a v priesakovom kanáli bola uskutočnená podobným spôsobom. Časť pozorovaných ukazovateľov vykazuje sezónne kolísanie, ktoré následne ovplyvňuje zaradenie do tried kvality vody. V prípade, že je daný interval tried (napr. I-II) znamená to prirodzené sezónne kolísanie jednotlivých ukazovateľov alebo závislosť na klimatických podmienkach. Trieda kvality vody v zátvorkách znamená, že meraná hodnota príslušného ukazovateľa dosiahla danú triedu kvality vody, ale vyskytla sa iba raz, maximálne dvakrát za hydrologický rok.

Z vyššie uvedenej tabuľky je zrejmé, že kvalita vody pritekajúca do sústavy a kvalita vody, ktorá sústavu opúšťa je veľmi podobná.

 

Obr. 2-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 2-2 Pozorovacia sieť na kvalitu dnových sedimentov		Obr. 2-3 Kvalita povrchovej vody  Vodivosť
Obr. 2-4 Kvalita povrchovej vody Nerozpustné látky		Obr. 2-5 Kvalita povrchovej vody Cl-		Obr. 2-6 Kvalita povrchovej vody   NO3-
Obr. 2-7 Kvalita povrchovej vody  NH4+		Obr. 2-8 Kvalita povrchovej vody P celkový, PO43-		Obr. 2-9 Kvalita povrchovej vody  O2
Obr. 2-10 Kvalita povrchovej vody CHSKMn		Obr. 2-11 Kvalita povrchovej vody Chlorofyl-a		Obr. 2-12 Kvalita povrchovej vody  Index saprobity