V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa monitoring hladín a prietokov povrchových vôd nezmenil. Zaznamenávanie hladín povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2004 uskutočňovalo na 28 vodomerných staniciach na slovenskej strane a 29 vodomerných staniciach na maďarskej strane (Tab. 1-1). Na niektorých vodomerných staniciach bolo uskutočnené aj vyčíslenie prietokov (10 vodomerných staníc na každej strane). Situácia pozorovacej siete je znázornená na Obr. 1-1a, Obr. 1-1b.

Strany sa v medzivládnej Dohode zaviazali vzájomne si vymieňať údaje z dohodnutých vodomerných staníc. Spoločné merania prietoku napomohli spoločnému hodnoteniu prietokov prepúšťaných do Dunaja pod haťou Čunovo a do Mošonského ramena Dunaja. Na základe vzájomného hodnotenia spoločných meraní boli prijaté odsúhlasené časové rady údajov. Tieto údaje tvoria základ spoločného hodnotenia opatrení a dotácie vody realizovaných podľa Článkov 1-3 Dohody.

Tabuľka 1-1: Zoznam vodomerných staníc

V rámci medzivládnej Dohody, podpísanej 19. apríla 1995, bol stanovený dočasný vodohospodársky režim. Bolo dohodnuté, že v prípade priemerného ročného prietoku 2025 m³s^-1 vo vodočetnej stanici Bratislava - Devín, by do Dunaja pod Čunovom mal byť prepúšťaný priemerný ročný prietok 400 m³s^-1. Denné množstvo vody je určované prietokom prichádzajúcim do profilu Bratislava - Devín, zohľadňujúc manipulačný poriadok uvedený v Prílohe 2 Dohody. Prietok vo vegetačnom období, v závislosti od hydrologických podmienok, by mal kolísať od 400 do 600 m³s^-1, mimo vegetačného obdobia by prietok nemal byť nižší než 250 m³s^-1. V prípade povodní sa množstvo vody nad 600 m³s^-1 prepúšťané cez hať v inundácii pri výpočte ročného priemeru nezohľadňuje. V Dohode bolo dohodnutých ďalších 43 m³s^-1 vody prepúšťaných do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála.

Vodočetná stanica Bratislava - Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo. Minimálny ročný prietok sa vyskytol 9. decembra 2003, keď priemerný denný prietok bol 827,1 m³s^-1, maximálny ročný prietok sa vyskytol 14. januára 2004, keď dosiahol 4864 m³s^-1 (maximálny priemerný denný prietok sa vyskytol 15. januára 2004 a dosiahol 4327 m³s^-1). Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2004 bol 1807 m³s^-1, čo bol druhý najnižší priemerný ročný prietok pozorovaný od roku 1992 (Tab. 1-2). S ohľadom na priebeh vodných hladín a prietokov počas hydrologického roka 2004 je možné konštatovať, že sa nevyskytli žiadne neobvyklé hodnoty. Január, február a jún boli vodné mesiace, zatiaľ čo november a december 2003, máj, júl, august a september 2004 patrili k suchým mesiacom. Extrémne vodné mesiace alebo extrémne suché mesiace sa nevyskytli.

       Tabuľka 1-2: Priemerné ročné prietoky

Nízke prietoky v Dunaji sa vyskytli od začiatku hydrologického roka do polovice januára 2004. Bohaté zrážky a vyššie teploty na konci prvej dekády januára spôsobili náhly nárast prietoku, ktorý kulminoval 17. januára 2004 pri 4864 m³s^-1 (ročné maximum). Po plynulom poklese prietoku sa nová prietoková vlna vyskytla začiatkom februára, s kulmináciou 4. februára 2004 pri 3500 m³s^-1. Po kulminácii prietok začal klesať a klesal až do polovice marca. Potom sa priemerný denný prietok až do konca marca pohyboval medzi dvoma a troma tisícami m³s^-1. Počas apríla a mája bol prietok v Dunaji vyrovnaný a kolísal okolo 2000 m³s^-1. Koncom mája sa vyskytli tri malé prietokové vlny; najvyššia kulminovala pri 3082 m³s^-1. V dôsledku bohatých zrážok začiatkom júna sa v Dunaji vyskytol náhly nárast prietoku, ktorý kulminoval 5. júna 2004 pri 4592 m³s^-1. Po prechodnom znížení prietoku sa vyskytla nová prietoková vlna, ktorá kulminovala pri 3610 m³s^-1. Situácia sa opäť zopakovala v polovici a v tretej dekáde júna. Avšak s ohľadom na prietok sa nevyskytli žiadne extrémne hodnoty a vzhľadom na dlhodobé hodnoty môže byť tento mesiac hodnotený len ako priemerne vodný mesiac. Počas júla prietoky veľmi kolísali, avšak ani jedno stúpnutie prietoku neprekročilo 3000 m³s^-1. Koncom júla a v prvej polovici augusta prietok klesol. V druhej polovici augusta sa vyskytli tri nevýznamné prietokové vlny; najvyššia dosiahla 2780 m³s^-1. Po kulminácii prietok klesol takmer na 1000 m³s^-1. V tretej dekáde septembra sa vyskytol náhly nárast prietoku, odrážajúci bohaté zrážky v nemeckom a rakúskom povodí. Po tomto náraste prietok do konca hydrologického roku plynulo klesal.

Priebeh prietokov počas hydrologického roka 2004 na vodočetnej stanici č. 1250 – Bratislava - Devín je znázornený na Obr. 1-2.

1.1. Prietok do Dunaja pod Čunovom

Stanovenie priemerného denného množstva vody prepúšťaného do Dunaja pod haťou Čunovo je založené na priemerných denných prietokoch stanovených v staniciach Doborgaz a Helena (Obr. 1-3).

Mesačné charakteristiky priemerných denných prietokov do Dunaja v hydrologickom roku 2004 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Dunaji v profile Bratislava - Devín v hydrologickom roku 2004 bol 1807 m³s^-1. Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode slovenská strana bola povinná prepustiť do koryta Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 356,9 m³.s^-1. Celkový priemerný ročný prietok prepustený do Dunaja pod Čunovom bol 402,4 m³s^-1.

Počas hydrologického roka 2004 nebolo potrebné prepúšťať do koryta pod Čunovom množstvo vody, ktoré by prekračovalo 600 m³s^-1 kvôli vysokému prietoku v Dunaji. Avšak kvôli technickým dôvodom sa vyššie množstvo vody prepúšťalo pri dvoch príležitostiach. Množstvo vody 800 m³s^-1 bolo na požiadavku maďarskej strany prepúšťané do starého koryta Dunaja pod Čunovom od 9. júna 2004 do 23. júna 2004. V pravostrannom inundačnom území bolo realizované umelé zaplavenie. Druhé zvýšenie prietoku do starého koryta bolo realizované od 31. augusta 2004 do 2. septembra 2004 kvôli technickým potrebám slovenskej strany. Pretože množstvo vody prekračujúce 600 m³s^-1 v júni bolo prepúšťané pre ekologické potreby a na žiadosť maďarskej strany, bolo pri výpočte priemerného ročného prietoku vzaté do úvahy. Keď odpočítame množstvo vody prekračujúce 600 m³s^-1, ktoré bolo prepúšťané kvôli technickým potrebám slovenskej strany (3 hodnoty), dostaneme priemerný ročný prietok 401,0 m³s^-1, čo predstavuje 112,4 % množstva vyžadovaného Dohodou. Priemerné ročné minimum 223,9 m³s^-1 bolo v starom koryte Dunaja namerané 10. októbra 2004; priemerné ročné maximum 835,4 m³s^-1 bolo zaznamenané 2. septembra 2004.

Keď hodnotíme množstvo vody prepúšťané do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že slovenská strana splnila priemerný ročný prietok spoločne dohodnutý v medzivládnej Dohode. Pri uvažovaní minimálnych hodnôt predpísaných v Dohode (v zimnom období nie menej ako 250 m³s^-1, a vo vegetačnom období najmenej 400 m³s^-1) je možné konštatovať že minimálne priemerné denné prietoky v zimnom období boli v októbri 2004 nižšie. Minimálny priemerný denný prietok v letnom období, okrem dvoch dní v auguste, bol splnený.

1.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Prietok do Mošonského ramena Dunaja, ktorý je zložený z prietoku prepúšťaného do Mošonského ramena Dunaja cez nápustný objekt v Čunove a z prietoku cez priesakový kanál, by podľa medzivládnej Dohody mal byť 43 m³s^-1. Merania prietoku sú vykonávané pod nápustným objektom na slovenskom území v rkm 0,160 a nad stavidlom č. I na maďarskom území. Priemerné denné prietoky boli odsúhlasené po spoločnom vyhodnotení spoločných meraní prietokov uskutočnených na oboch profiloch. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje namerané pod nápustným objektom (Obr. 1-4).

Mesačné charakteristiky množstva vody prepúšťaného do Mošonského Dunaja cez nápustný objekt v Čunove v hydrologickom roku 2004 sú nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 42,23 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 18,40 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 48,76 m³s^-1.

Prietok v pravostrannom priesakovom kanáli bol tiež meraný na dvoch miestach. Prvé je na slovenskom území pri Čunove; druhé je umiestnené na maďarskom území pri stavidle č. II. Vo vyhodnotení boli uvažované údaje pozorované na stavidle č. II.

Mesačné charakteristiky prietokov zaznamenaných na stavidle č. II boli v hydrologickom roku 2004 nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 2,43 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 1,04 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 5,40 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky celkového prietoku prepúšťaného do Mošonského Dunaja v hydrologickom roku 2004, pozostávajúceho z množstva vody prepúšťaného cez nápustný objekt v Čunove a množstva vody v pravostrannom priesakovom kanáli boli nasledovné:

Celkový priemerný ročný prietok bol 44,65 m³s^-1, čo predstavuje 103,8 % dohodnutého množstva. Minimálny priemerný denný prietok bol 20,78 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 52,71 m³s^-1.

Kvôli zníženému priesaku do priesakového kanála hydrologické podmienky nedovoľujú sústavné prepúšťanie 3 m³s^-1, ktoré sú predvídané v Dohode. Avšak celkové množstvo vody 43 m³s^-1 predvídané v Dohode, prepúšťané cez Mošonský Dunaja a cez priesakový kanál, bolo splnené.

1.3. Distribúcia vody na maďarskom území

Cieľom distribúcie vody na maďarskej strane je zabezpečiť sústavnú dotáciu vody do riečnych ramien v oblasti inundácie, do riečnych ramien v oblasti chránenej proti povodniam a do Mošonského Dunaja.

1.3.1. Dotácia vody do oblasti inundácie

Riečne ramená v oblasti inundácie na maďarskej strane môžu byť zásobované vodou z dvoch zdrojov:

a)       cez tri otvory na brehu Dunaja, manipuláciou hladiny vody, zvýšenej pomocou dnovej prehrádzky a hate Dunakiliti. Celkový vtekajúci prietok je meraný v profile Helena.

b)      Z priesakového kanála cez stavidlo č. V.

Spoločné merania prietokov boli oboma Stranami uskutočnené aj v profile Helena. Merania boli spoločne vyhodnotené a boli prijaté údaje priemerných denných prietokov.

Mesačné charakteristiky prietokov v profile Helena v hydrologickom roku 2004 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 60,67 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 214,5 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov na stavidle č. V v hydrologickom roku 2004 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok bol 18,67 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 0,00 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 40,70 m³s^-1.

Mesačné charakteristiky prietokov celkového množstva vody prepúšťaného do oblasti inundácie v hydrologickom roku 2004 (Obr. 1-5):

Celkový priemerný ročný prietok dodávaný do riečnych ramien v oblasti inundácie bol 79,34 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 30,10 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 214,5 m³s^-1.

1.3.2. Dotácia vody do Mošonského Dunaja

Dotácia vody do Mošonského Dunaja je zabezpečovaná z priesakového kanála cez stavidlo č. VI (Obr. 1-6). Prietok je meraný v profile pod stavidlom.

Mesačné charakteristiky prietokov cez stavidlo č. VI v hydrologickom roku 2004 boli nasledovné:

Priemerný ročný prietok v Mošonskom Dunaji pri stavidle č. VI. bol 26,14 m³s^-1. Minimálny priemerný denný prietok bol 7,40 m³s^-1; maximálny priemerný denný prietok bol 47,00 m³s^-1.

Počas mimovegetačného obdobia bolo na Mošonskom Dunaji simulované aj obdobie malej vody. Toto bolo dosiahnuté presmerovaním veľkej časti vody z priesakového kanála do oblasti inundácie cez stavidlo č. V, zatiaľ čo množstvo vody odoberané z Dunaja nad Dunakiliti bolo znížené. Stavidlo č. I má popri funkcii zásobovania vodou aj funkciu ochrany proti povodniam. Zabraňuje povodniam vtekať do oblasti chránenej proti povodniam.

1.4. Charakteristika hladín vody Dunaja na úseku Čunovo - Vámosszabadi

Na základe prevažujúceho vplyvu môže byť úsek Dunaja medzi Čunovom a Vámosszabadi rozdelený na štyri rôzne úseky. Tieto úseky môžu byť charakterizované na základe údajov získaných z nasledovných vodočetných staníc: Rajka a Hamuliakovo, Dunakiliti, Doborgaz a Dobrohošť, Dunaremete a Gabčíkovo, Vámosszabadi a Medveďov.

Charakteristika štyroch sekcií na úseku Čunovo - Vámosszabadi v hydrologickom roku 2004 je nasledovná:

a)    Úsek Čunovo – Dunakiliti. Od vybudovania dnovej prehrádzky je hladina vody na tomto úseku vzdutá. Tento zavzdutý úsek umožňuje dotáciu vody do pravostrannej ramennej sústavy. Množstvo vody prepúšťané do ramennej sústavy je určované reguláciou hladiny vody na hati Dunakiliti. Hladina vody je udržiavaná v koryte strednej vody. Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,34 do 0,81 ms^-1. Napriek tomu, že sa počas hydrologického roka nevyskytla žiadna povodeň, prietok prekračujúci 600 m³s^-1 bol do starého koryta Dunaja prepúšťaný pri dvoch príležitostiach. Od 9. júna 2004 do 23. júna 2004 bolo na žiadosť maďarskej strany kvôli umelému zaplavovaniu pravostranného inundačného územia prepúšťané do starého koryta Dunaja pod Čunovom množstvo vody 800 m³s^-1. Od 31. augusta 2004 do 2. septembra 2004 na udržanie vyššej hladiny vody v koryte Dunaja pod Čunovom, kvôli technickým potrebám slovenskej strany.  
Priemerná denná hladina vody na vodočetnej stanici Hamuliakovo (rkm 1850) kolísala od 122,40 do 124,02 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 123,06 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Rajka (rkm 1848,4) kolísala od 122,30 do 123,86 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 122,97 m n. m. (Obr. 1-7).

b)   Úsek medzi Dunakiliti a Dunaremete. Tento úsek Dunaja nie je ovplyvnený žiadnymi opatreniami a hladina vody je určovaná len prietokom v tomto úseku koryta. V hornej časti tohoto úseku je hladina vody v riečnych ramenách približne o 3 m vyššie než je hladina vody v hlavnom koryte. Priemerná denná hladina vody na vodomernej stanici Dobrohošť (rkm 1838,6) kolísala v rozmedzí od 117,20 do 118,90 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 117,75 m n. m. Priemerná denná hladina vody v profile Dunaremete (rkm 1825,5) kolísala od 113,44 do 115,07 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 113,91 m n. m. (Obr. 1-8). Priemerné rýchlosti prúdenia kolísali v intervale medzi 0,64 do 1,18 ms^-1.

c)    Úsek medzi Dunaremete a Sapom. Hladina vody v tomto úseku je ovplyvnená spätným vzdutím od sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja (rkm 1811). Zmeny hladiny vody, najmä v dolnej časti tohoto úseku, sú ovplyvnené prietokmi v odpadovom kanáli. Dĺžka protiprúdneho úseku ovplyvneného spätným vzdutím závisí od aktuálneho rozdelenia prietokov medzi vodnú elektráreň a staré koryto Dunaja. Pri obvyklej prevádzke je možné konštatovať, že spätné vzdutie dosahuje až k profilu Dunaremete (rkm 1825,5) pri prietokoch nad 2500 m³s^-1 v Medveďove. Priemerná denná hladina vody vo vodomernej stanici Gabčíkovo (rkm 1819) kolísala v rozmedzí od 111,70 do 114,35 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 112,30 m n. m. (Obr. 1-9). Denné kolísanie hladiny vody na vodomernej stanici Gabčíkovo v starom koryte Dunaja, v dôsledku prevádzkovania vodnej elektrárne, môže dosiahnuť cca 20 cm.

d)   Úsek Sap – Vámosszabadi. Prietok v tomto úseku sa približne rovná prietoku v Bratislave a naviac je ovplyvnený prevádzkovaním vodnej elektrárne Gabčíkovo. Denné kolísanie hladiny vody na tomto úseku (až do 30 cm) závisí od prevádzky vodnej elektrárne. Väčšie zmeny sa vyskytujú pri nízkych prietokoch v Dunaji, v dôsledku pomeru celkového prietoku a kapacity jednej turbíny, ktorá je uvedená do prevádzky alebo zastavená. Priemerný ročný prietok v profile Vámosszabadi – Medveďov v roku 2003 bol 1749 m³s^-1. Priemerná denná hladina vody v profile Medveďov (rkm 1806,3) kolísala v rozmedzí od 108,12 do 113,22 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 109,95 m n. m. (Obr. 1-10).