ÚVOD

 

Predchádzajúce udalosti

19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch v Dunaji a v Mošonskom ramene Dunaja[1] (Príloha A.1) – ďalej Dohoda. Dohoda predpisuje monitorovanie vplyvu realizovaných opatrení, zvýšených prietokov do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja a dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy na prírodné prostredie. Činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie spojené s uskutočňovaním monitorovania prírodného prostredia v ovplyvnenom území sú uvedené v Štatúte[2], podpísanom 29. mája 1995 v Gabčíkove (Príloha A.2).

Slovenská republika 23. októbra 1997, prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí, informovala Maďarskú republiku o svojej pripravenosti predĺžiť platnosť Dohody z 19. apríla 1995 dovtedy, kým bude dosiahnutá dohoda o implementácii Rozsudku MSD, vynesenom 25. septembra 1997. Maďarská republika prijala návrh predĺženia platnosti uznesením vlády zo 17. decembra 1997.

Slovenská strana sa podľa medzivládnej Dohody zaviazala prepúšťať do Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 400 m³s^-1 a 43 m³s^-1 do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody. Maďarská strana, podľa Dohody, vybudovala v rkm 1843 spoločného úseku Dunaja dnovú prehrádzku a v júni 1995 ju uviedla do prevádzky. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu vody (až do 250 m³s^-1) do riečnych ramien v inundačnej oblasti na maďarskej strane. Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie Mošonského Dunaja a ramien v oblasti chránenej proti povodniam na maďarskej strane vodou.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním prírodného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku do Dunaja a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania prírodného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte (Príloha A.2) a v príslušných dokumentoch.

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením tvoria Národné ročné správy, vypracované Stranami samostatne podľa Článku 3 Dohody. Táto Spoločná výročná správa bola vypracovaná spoločne a je založená na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných správach.

Súčasná správa je deviatou Spoločnou výročnou správou z monitorovania prírodného prostredia a podáva hodnotenie vzťahujúce sa na hydrologický rok 2003. Hodnotenie slovenskej strany je založené na údajoch získavaných Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského, Slovenskou akadémiou vied, Lesníckym výskumným ústavom, Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Slovenským vodohospodárskym podnikom, Výskumným ústavom vodného hospodárstva a Konzultačnou skupinou Podzemná voda spol. s r. o. Výmena údajov a vyhodnotenie monitoringu v  rámci spoločného monitorovania sú koordinované Splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch získavaných Severozadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, Severozadunajským vodohospodárskym riaditeľstvom, Oblastnými organizáciami vodných zdrojov, Lesníckym výskumným ústavom, Panónskou poľnohospodárskou univerzitou, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránda. Výmena údajov a vyhodnotenie monitorovania je koordinované Ministerstvom ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva..

Ciele spoločného monitorovania

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s medzivládnou Dohodou je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vôd a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a uskutočňovanou dotáciou vody. Dotácia vody do ramennej sústavy na maďarskej strane je zabezpečovaná dnovou prehrádzkou, ktorá vzdúva hladinu vody v Dunaji nad prehrádzkou.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny kvality povrchovej a podzemnej vody, zmeny pôdnej vlhkosti a zmeny v lesných porastoch a biote.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovanie informácií o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o zmenách prírodného prostredia na ovplyvnenom území jednotlivých Strán. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy je predložiť spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného prostredia príslušným vládam.

Aktivity spoločného monitorovania v roku 2003

Monitorovacie aktivity v hydrologickom roku 2003 boli na oboch stranách vykonávané v súlade s medzivládnou Dohodou a Štatútom. Tieto pozostávajú z pozorovaní režimu povrchových a podzemných vôd, monitoringu kvality povrchových a podzemných vôd, meraní obsahu pôdnej vlhkosti, monitoringu lesa a pozorovaní flóry a fauny.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom nenastali v zložení pozorovacích objektov žiadne zmeny. Avšak určité zmeny nastali v metódach pozorovania alebo hodnotenia. V rámci kvality povrchových vôd bola klasifikácia kvality zmenená zo šiestich skupín na päť skupín kvality. Okrem toho boli zavedené aj významné zmeny v limitných hodnotách niekoľkých ukazovateľov. Slovenská strana v rámci biologického monitoringu začala pri pozorovaní makrofýt používať metódu Kohlerovho indexu.

V roku 2003 bolo uskutočnené spoločné vzorkovanie kvality povrchový vôd, spolu so spoločným vzorkovaním sedimentov v zdrži a v pravostrannej ramennej sústave. Podobne bolo uskutočnené aj spoločné vzorkovanie kvality podzemných vôd.

Na vybraných profiloch Strany vykonali spoločné merania prietokov povrchových vôd.

Ostatné aktivity zostali nezmenené.

Plnenie odporúčaní zo Spoločnej výročnej správy za rok 2002

1.    Odborníci na hydrológiu povrchových vôd začali rokovania o definícii termínu „povodeň”. Diskusie však ešte neboli ukončené a rokovania budú pokračovať v nasledujúcich niekoľkých mesiacoch.

2.    Čo sa týka hodnotiaceho obdobia pre kvalitu povrchových vôd ako obdobie hodnotenia je navrhnutý hydrologický rok. Obdobie hydrologického roka je dané hydrologickými charakteristikami povodia Dunaja a toto obdobie je používané aj v prípade hodnotenia hladín a prietokov povrchových vôd a v prípade kvality podzemných vôd.

3.    Čo sa týka rozdielov v analytických výsledkoch údajov o kvalite povrchových vôd vo vzorkách odoberaných na spoločných miestach vzorkovania v rovnakom čase je možné konštatovať, že veľká časť aplikovaných opatrení bola zavedená začiatkom roka 2004, avšak už v roku 2003 bolo zaznamenané zníženie počtu ukazovateľov ktorých boli rozdiely v analytických výsledkoch.

4.    V roku 2003 boli na vybraných miestach vzorkovania na slovenskej a maďarskej strane uskutočnené spoločné overovacie merania kvality povrchovej a podzemnej vody a kvality sedimentov. Vzorky povrchovej vody boli spoločne odobraté na 5 monitorovacích lokalitách na slovenskej strana a 4 monitorovacích lokalitách na maďarskej strane, vzorky sedimentov boli odobraté na 6 monitorovacích lokalitách v zdrži 3 vzorky v oblasti pravostrannej inundácie. V prípade podzemných vôd bolo na oboch stranách odobratých 5 vzoriek. Vyhodnotenie analýz sa uskutoční v osobitnej správe. Presné termíny a miesta vzorkovania sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

 5.    Vyhodnotenie výsledkov lesných pozorovaní v roku 2003 bolo vykonané podľa medzivládnej Dohody. Na oboch stranách boli použité údaje aktuálneho hodnoteného roka.

6.    Slovenská strana v roku 2003 zaviedla rovnakú metódu monitoringu makrofýt ako používa maďarská strana. Odteraz je na oboch stranách používané hodnotenie podľa Kohlerovho indexu a získané výsledky budú porovnateľné.

7.    Elektrický lovný prístroj s vysokým výkonom (10000 W) na vzorkovanie rýb v starom koryte Dunaja bol maďarskou stranou pokusne použitý v rámci biologického monitoringu. Spoločné vzorkovanie v starom koryte Dunaja je plánované v auguste alebo v septembri 2004.

8.    Je potrebné pokúsiť sa identifikovať príčiny úplne rozdielnych výsledkov v monitoringu vážok, podeniek a potočníkov. V monitoringu podeniek a potočníkov Strany používajú odlišné metódy – slovenská strana monitoruje larvy žijúce vo vode, maďarská strana monitoruje lietajúce imága.

9.    V prípade monitorovacej plochy č. 2608 slovenská strana vykonala terénny prieskum za účelom nájdenia vhodnejšej monitorovacej lokality v rámci komplexnej monitorovacej plochy pre pozorovanie vážok, podeniek a potočníkov. Avšak z dôvodu zlej prístupnosti ramien v tejto oblasti doteraz nebola vybraná žiadna nová vhodnejšia monitorovacia lokalita.

 

---