8. časť
8.1. Záverečné
konštatovania
Berúc do úvahy výsledky monitoringu životného prostredia
v hydrologickom roku 2003 Poverení zástupcovia pre monitorovanie
konštatujú:
1.
Vodočetná
stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva
vody, prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo.
Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku
2003 bol 2000,75 m3s-1, čo bolo blízko priemerného
ročného prietoku uvažovaného v Dohode (2025 m3s-1).
V protiklade s normálny priemerným ročným prietokom boli
počas vegetačného obdobia zaznamenané extrémne nízke prietoky, ktoré
ovplyvnili vývoj pôdnej vlhkosti, lesa a bioty.
Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana
bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 395,21 m3.s-1
do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných
na vodomerných staniciach Doborgaz a Helena je možné konštatovať, že
priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod
Čunovom v hydrologickom roku 2003 bol 398,97 m3.s-1.
Keď odpočítame množstvo nad 600 m3.s-1,
prepúšťané počas povodní (1 hodnota), dostaneme priemerný
ročný prietok 397,94 m3.s-1. To znamená, že
podľa vodného režimu odsúhlaseného v medzivládnej Dohode, podpísanej
v roku 1995, záväzok slovenskej strany prepustiť priemerný ročný
prietok, ktorý je funkciou priemerného ročného prietoku zaznamenaného na
vodomernej stanici Bratislava-Devín, bol splnený. Prietok do Mošonského ramena
Dunaja, berúc do úvahy technické a hydrologické podmienky uvedené
v medzivládnej Dohode, bol 44,87 m3.s-1. To
znamená, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena Dunaja uvedené
v Dohode bolo tiež splnené.
2.
Kvalita
povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období dlhodobo mierne
zlepšuje, čo sa odráža v poklese obsahu nutrientov, CHSKMn,
TOC, sapróbneho indexu a baktérií. Zmeny v kvalite vody na
pozorovacích miestach v Dunaji počas roka zodpovedajú kolísaniu kvality
vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do
ovplyvneného územia. Hydrologický rok 2003 bol v kvalite vody podobný
predchádzajúcemu hydrologickému roku, ani u jedného
z ukazovateľov neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty. Zdrž,
situovaná pod Bratislavou, v závislosti od aktuálneho prietoku
a rýchlosti prúdenia, hrá istú úlohu pri sedimentácii a erózii
plavenín. Kvalita vody v hlavných riečnych ramenách na pravej strane
v dôsledku dotácie vody sleduje kvalitu vody pozorovanú v Dunaji.
Kvalitu vody v Mošonskom Dunaji pozorovanú v profile Vének
ovplyvňujú predovšetkým prítoky a znečistenie z obcí na
maďarskej strane.
3.
Vzhľadom
na priebeh vodných hladín v rieke Dunaj počas hydrologického roka
2003 je možné konštatovať, že to bol netypický rok. Vo všeobecnosti
najvyššie hladiny podzemnej vody boli vyvolané v zimnom období ako
dôsledok extrémne vodných mesiacov, zatiaľ čo vo vegetačnom
období bol pozorovaný postupný pokles prirodzených vodných hladín. Avšak tam
kde bola aplikovaná dotácia vody – v slovenskej a maďarskej
ramennej sústave a pozdĺž Mošonského Dunaja – boli hladiny podzemných
vôd, v porovnaní s prirodzenou hladinou vody, umelo zvýšené. Napriek
nepriaznivým hydrologickým a meteorologickým podmienkam v roku 2003
(nízke prietoky v Dunaji a nedostatočné množstvo zrážok) neboli
v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody v porovnaní
s predchádzajúcimi rokmi pozorované žiadne významné zmeny. Vo všeobecnosti
je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy
hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti
Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody
nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd v podmienkach nízkych
a priemerných prietokov na Dunaji. Avšak žiadne výrazné zmeny
v hornej a strednej časti Szigetközu a pokles hladín
podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja sú charakteristické pre podmienky
vysokých prietokov. Výsledky monitoringu upozorňujú na potrebu riešenia
poklesu hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundácie na oboch
stranách.
Zvýšenie hladín podzemnej vody v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na
oboch stranách by bolo možné uspokojivo zabezpečiť len zvýšením
hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Takéto
opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v oblasti inundácie a mohli by
pomôcť pri umelom zatápaní. Tieto opatrenia však musia byť
v súlade s aktivitami protipovodňovej ochrany v tomto
území.
4.
Podľa
dlhodobého hodnotenia údajov na 16 pozorovacích studniach na maďarskej
strane je možné konštatovať, že vodné zásoby Szigetközu sú typicky
charakterizované vysokým obsahom železa a mangánu. Obsah mangánu sa trvale
pohyboval nad limitom pre kvalitu podzemnej vody na 12 studniach, zatiaľ
čo koncentrácia železa prekročila limitnú hodnotu na 9 studniach.
V roku 2003 boli v určitých studniach pozorované aj ďalšie
zmeny v kvalite podzemnej vody, keďže sa obsah komponentov –
pravdepodobne indikujúcich znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu
a odpadových vôd – ako formy dusíka a organické látky menili zo
studne na studňu. Avšak ich obsah bol v porovnaní
s predchádzajúcim rokom vo všeobecnosti nižší alebo sa nezmenil. Tieto
zmeny v kvalite vody môžu odrážať integrovaný vplyv zmien
v oblasti, v ktorej môžu hrať úlohu aj zmenené smery prúdenia
podzemnej vody, ovplyvnené dotáciou vody.
Na slovenskej strane je možné konštatovať, že základné fyzikálne
a chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového
režimu spĺňajú limity pre kvalitu podzemnej vody na všetkých
monitorovacích objektoch. Obsah mangánu často prekračoval dané limity
na 4 z 18 hodnotených studní, zatiaľ čo koncentrácie železa
často prekračovali dohodnuté limity na 2 a občas na
ďalších dvoch studniach. V prípade studní používaných na zásobovanie
pitnou vodou je možné konštatovať, že na oboch stranách sú ukazovatele
kvality vody vynikajúce a zloženie vody je charakterizované vysokým
stupňom stability.
5.
Obsah pôdnej
vlhkosti v roku 2003 bol silne ovplyvnený nepriaznivými hydrologickými
a meteorologickými podmienkami. Aj keď bolo zimné obdobie
charakteristické vysokými prietokmi na Dunaji, v dôsledku nedostatku
zrážok vo februári a v marci pôdna vlhkosť na väčšine
monitorovacích miest na oboch stranách dosiahla 70-80% obsahu predchádzajúceho
roka. Vyššie množstvo zrážok sa vyskytlo len v máji, júni a júli,
bolo však nedostatočné a v ich priestorovom rozložení boli
veľké rozdiely. V dôsledku toho, a v dôsledku priemerných
a podpriemerných prietokov na Dunaji vo vegetačnom období, obsah
pôdnej vlhkosti od začiatku vegetačného obdobia klesal. Na
monitorovacích lokalitách, ktoré nie sú ovplyvnené dotáciou vody obsah pôdnej
vlhkosti dosiahol najnižšie hodnoty za celé pozorované obdobie. Nepriaznivé
hydrologické a meteorologické podmienky boli čiastočne
redukované v oblastiach kde je realizovaná dotácia vody. V takejto
situácii by v budúcnosti bolo najlepším riešením umelé zaplavenie
inundačného územia
6.
Monitorované
lesné porasty na slovenskej strane pozostávajú z vŕb
a šľachtených topoľov. Porasty šľachtených topoľov sú
v inundačnej oblasti široko rozšírené. Výškové prírastky väčšiny
z nich stále zodpovedajú krivkám pre I. bonitnú triedu. Na druhej strane
klimatické podmienky v roku 2003 vo viacerých regiónoch – osobitne
v oblasti Dobrohošte a v páse pozdĺž starého koryta Dunaja,
kde sa silne prejavuje drenážny efekt, vyvolali predčasný opad listov.
V skutočnosti staršie porasty nevykazujú znaky poškodenia
v dôsledku nedostatku vody, avšak tento fakt bude pravdepodobne
spôsobovať problémy pri opätovnom zalesňovaní týchto stanovíšť.
Ročný prírastok vŕbových porastov zostal v roku 2003 na
stabilnej úrovni. Zdravotný stav vŕbových porastov v hodnotenom roku
zostal dobrý. Dlhotrvajúce obdobie nízkych prietokov v Dunaji v roku
2003 negatívne ovplyvnilo dolnú časť oblasti inundácie
(v susedstve odpadového kanála). To sa prejavilo neúspešným znovu
zalesnením vŕbou bielou, čo podčiarkuje potrebu riešenia dotácie
vody tejto oblasti.
Zloženie lesných porastov na maďarskej strane je porovnateľné
zloženiu na slovenskej strane. Prírastky vŕbových a topoľových
porastov na plytkých pôdach zaostali za očakávaným tempom rastu. Všeobecný
zdravotný stav vŕb bol priemerný a v oblasti nad obcami
Dunasziget a Kisbodak zdravotný stav javil známky výrazného zhoršenia.
V pôde bol zistený vysoký obsah vápnika, ktorý môže byť zodpovedný za
skazu vŕb na lokalitách chudobných na vodu. Pôdy s takým vysokým
obsahom vápnika – nad 20 % – môžu byť používané na pestovanie
vŕb len v prípade priaznivého zásobovania vodou. V prípade
chýbajúcich záplav sa stanovištia vysadené vŕbami stali pre ne nevhodnými
a podmienky pre pestovanie vŕb sa stali znateľne horšími.
Zdravotný stav topoľov v ostatných rokoch vykazuje nepretržité
zlepšovanie. Nepriaznivé vlhkostné podmienky, najmä keď sa počas
vegetačného obdobia vyskytne nízke množstvo zrážok, by sa dali
zlepšiť umelým zaplavením inundačného územia.
7.
Nepriaznivé
hydrologické a meteorologické podmienky v roku 2003 negatívne
ovplyvnili podmienky pôdnej vlhkosti v oblasti. Obzvlášť
v regiónoch, kde nie je vyriešená dotácia vody – dolná časť inundačného
územia na oboch stranách. Aj keď boli počiatočné podmienky pre
optimálne naštartovanie rastu vegetácie na začiatku vegetačného
obdobia takmer dosiahnuté, v nasledujúcich mesiacoch bolo zaznamenané
intenzívne zhoršovanie vlhkostných podmienok. Na monitorovacích lokalitách
s dostatočnou dotáciou vody a priaznivým vlhkostným režimom
zmeny fytocenózy neboli pozorované, avšak na plochách kde chýba dotácia vody
boli zaznamenané zmeny smerom k viac suchomilným spoločenstvám.. Spoločenstvá
makrofýt sú vysoko závislé na špecifických lokálnych podmienkach. Po zavedení
dotácie vody sa ramenná sústava stala prietočnou. Makrofyty sa usídlili na
brehoch a v častiach s pomalým prúdením vody.
V oblasti chránenej proti povodniam zostal vývoj makrofýt vďaka
trvalému zásobovaniu vodou a nezmeneným hydrologickým podmienkam
nezmenený, avšak po povodniach v minulom roku boli v ramennej sústave
zaznamenané určité kvantitatívne zmeny. Čo sa týka suchozemských
mäkkýšov je možné konštatovať, že nepriaznivé klimatické podmienky sa
odrazili vo výraznom poklese abundancie, hlavne počas letného vzorkovania.
Na druhej strane výskyt a pravidelná prítomnosť niekoľkých
vzácnych druhov bola v roku 2003 potvrdená. Zmeny vo vodnej faune odrážajú
zmeny v ramennej sústave. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že
pozdĺž dotácie vody stúpol počet druhov (narástol počet
reofilných druhov). Druhové zloženie sa stabilizovalo. Znovuobjavenie sa
niektorých reofilných druhov ichtyofauny odráža čiastočné opätovné
prepojenie pravostrannej ramennej sústavy s hlavným korytom.
Charakteristiky rybieho spoločenstva sa na monitorovacích plochách
zásobovaných vodou stabilizovali. V dôsledku nepriaznivých hydrologických
podmienok v roku 2003 sa druhová diverzita a abundancia, ktorá
vzrástla po povodniach v roku 2002, vrátila na úroveň zaznamenanú
pred povodňami 2002. V oblasti chránenej proti povodniam sa druhové
bohatstvo stabilizovalo a v ostatných rokoch bolo vyrovnané.
8.2. Odporúčania
Odporúčania
uvedené v tomto bode budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú
ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu
schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.
1.
Rokovania
Strán o termíne „povodeň“ ešte neboli ukončené. Preto budú
rokovania medzi odborníkmi na hydrológiu povrchových vôd v nasledujúcich
mesiacoch pokračovať. Rovnako bude vypracovaný aj detailný spôsob
výpočtu prepusteného množstva vody do starého koryta Dunaja v prípade
vysokých prietokov.
2.
Začne
sa rokovanie v záujme dosiahnutia jednotného hodnotenia kvality
sedimentov. Obe strany používajú kanadské normy, avšak tieto sa líšia
v limitných hodnotách a v klasifikácii. Keď bude
vypracovaný postup hodnotenia, musia sa zohľadniť špecifické
podmienky oblasti, kde bude spôsob hodnotenia použitý (napr. pozaďové
koncentrácie ukazovateľov, atď.)
3.
V oboch
krajinách boli v roku 2003 prijaté nové normy pre dotáciu pitnej vody.
Vzhľadom na to by mala byť vypracovaná nová tabuľka
v časti kvality podzemných vôd, aj s ohľadom na možné zmeny
v normách EÚ.
4.
Vzhľadom
na aproximáciu legislatívy EÚ v kvalite povrchových vôd je potrebné
opätovne prekontrolovať biologické údaje zahrnuté do výmeny údajov
v rámci spoločného monitoringu. Dôraz pri vyhodnocovaní ekologického
stavu je kladený na biologické ukazovatele.
5.
Slovenská
strana v monitoringu vážok, podeniek a potočníkov zváži možnosti
pozorovania lietajúcich imág, za súčasného pozorovania lariev.
|