8. časť

 

8.1. Záverečné konštatovania

Berúc do úvahy výsledky monitoringu životného prostredia v hydrologickom roku 2003 Poverení zástupcovia pre monitorovanie konštatujú:

1.    Vodočetná stanica Bratislava-Devín hrá kľúčovú úlohu pri stanovovaní množstva vody, prepúšťaného do starého koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Priemerný ročný prietok v tejto stanici v hydrologickom roku 2003 bol 2000,75 m3s-1, čo bolo blízko priemerného ročného prietoku uvažovaného v Dohode (2025 m3s-1). V protiklade s normálny priemerným ročným prietokom boli počas vegetačného obdobia zaznamenané extrémne nízke prietoky, ktoré ovplyvnili vývoj pôdnej vlhkosti, lesa a bioty.           
Berúc do úvahy záväzky uvedené v medzivládnej Dohode, slovenská strana bola povinná prepustiť priemerný ročný prietok 395,21 m3.s-1 do koryta Dunaja pod haťou Čunovo. Podľa pozorovaní vykonaných na vodomerných staniciach Doborgaz a Helena je možné konštatovať, že priemerný ročný prietok prepustený do starého koryta Dunaja pod Čunovom v hydrologickom roku 2003 bol 398,97 m3.s-1. Keď odpočítame množstvo nad 600 m3.s-1, prepúšťané počas povodní (1 hodnota), dostaneme priemerný ročný prietok 397,94 m3.s-1. To znamená, že podľa vodného režimu odsúhlaseného v medzivládnej Dohode, podpísanej v roku 1995, záväzok slovenskej strany prepustiť priemerný ročný prietok, ktorý je funkciou priemerného ročného prietoku zaznamenaného na vodomernej stanici Bratislava-Devín, bol splnený. Prietok do Mošonského ramena Dunaja, berúc do úvahy technické a hydrologické podmienky uvedené v medzivládnej Dohode, bol 44,87 m3.s-1. To znamená, že množstvo vody prepustené do Mošonského ramena Dunaja uvedené v Dohode bolo tiež splnené.

2.    Kvalita povrchovej vody v Dunaji sa v sledovanom období dlhodobo mierne zlepšuje, čo sa odráža v poklese obsahu nutrientov, CHSKMn, TOC, sapróbneho indexu a baktérií. Zmeny v kvalite vody na pozorovacích miestach v Dunaji počas roka zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcu do ovplyvneného územia. Hydrologický rok 2003 bol v kvalite vody podobný predchádzajúcemu hydrologickému roku, ani u jedného z ukazovateľov neboli pozorované žiadne extrémne hodnoty. Zdrž, situovaná pod Bratislavou, v závislosti od aktuálneho prietoku a rýchlosti prúdenia, hrá istú úlohu pri sedimentácii a erózii plavenín. Kvalita vody v hlavných riečnych ramenách na pravej strane v dôsledku dotácie vody sleduje kvalitu vody pozorovanú v Dunaji. Kvalitu vody v Mošonskom Dunaji pozorovanú v profile Vének ovplyvňujú predovšetkým prítoky a znečistenie z obcí na maďarskej strane.

3.    Vzhľadom na priebeh vodných hladín v rieke Dunaj počas hydrologického roka 2003 je možné konštatovať, že to bol netypický rok. Vo všeobecnosti najvyššie hladiny podzemnej vody boli vyvolané v zimnom období ako dôsledok extrémne vodných mesiacov, zatiaľ čo vo vegetačnom období bol pozorovaný postupný pokles prirodzených vodných hladín. Avšak tam kde bola aplikovaná dotácia vody – v slovenskej a maďarskej ramennej sústave a pozdĺž Mošonského Dunaja – boli hladiny podzemných vôd, v porovnaní s prirodzenou hladinou vody, umelo zvýšené. Napriek nepriaznivým hydrologickým a meteorologickým podmienkam v roku 2003 (nízke prietoky v Dunaji a nedostatočné množstvo zrážok) neboli v oblasti ovplyvnenej dotáciou vody v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pozorované žiadne významné zmeny. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody do pravostrannej ramennej sústavy hrá dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní hladín podzemných vôd v oblasti Szigetközu. Ako výsledok opatrení realizovaných podľa medzivládnej Dohody nastalo výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd v podmienkach nízkych a priemerných prietokov na Dunaji. Avšak žiadne výrazné zmeny v hornej a strednej časti Szigetközu a pokles hladín podzemných vôd pozdĺž koryta Dunaja sú charakteristické pre podmienky vysokých prietokov. Výsledky monitoringu upozorňujú na potrebu riešenia poklesu hladiny podzemnej vody v dolnej časti inundácie na oboch stranách. 
Zvýšenie hladín podzemnej vody v páse pozdĺž starého koryta Dunaja na oboch stranách by bolo možné uspokojivo zabezpečiť len zvýšením hladiny vody v Dunaji opatreniami realizovanými v koryte. Takéto opatrenia zlepšia režim podzemných vôd v oblasti inundácie a mohli by pomôcť pri umelom zatápaní. Tieto opatrenia však musia byť v súlade s aktivitami protipovodňovej ochrany v tomto území.

4.    Podľa dlhodobého hodnotenia údajov na 16 pozorovacích studniach na maďarskej strane je možné konštatovať, že vodné zásoby Szigetközu sú typicky charakterizované vysokým obsahom železa a mangánu. Obsah mangánu sa trvale pohyboval nad limitom pre kvalitu podzemnej vody na 12 studniach, zatiaľ čo koncentrácia železa prekročila limitnú hodnotu na 9 studniach. V roku 2003 boli v určitých studniach pozorované aj ďalšie zmeny v kvalite podzemnej vody, keďže sa obsah komponentov – pravdepodobne indikujúcich znečistenie poľnohospodárskeho pôvodu a odpadových vôd – ako formy dusíka a organické látky menili zo studne na studňu. Avšak ich obsah bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom vo všeobecnosti nižší alebo sa nezmenil. Tieto zmeny v kvalite vody môžu odrážať integrovaný vplyv zmien v oblasti, v ktorej môžu hrať úlohu aj zmenené smery prúdenia podzemnej vody, ovplyvnené dotáciou vody.  
Na slovenskej strane je možné konštatovať, že základné fyzikálne a chemické ukazovatele, katióny, anióny a ukazovatele kyslíkového režimu spĺňajú limity pre kvalitu podzemnej vody na všetkých monitorovacích objektoch. Obsah mangánu často prekračoval dané limity na 4 z 18 hodnotených studní, zatiaľ čo koncentrácie železa často prekračovali dohodnuté limity na 2 a občas na ďalších dvoch studniach. V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je možné konštatovať, že na oboch stranách sú ukazovatele kvality vody vynikajúce a zloženie vody je charakterizované vysokým stupňom stability.

5.    Obsah pôdnej vlhkosti v roku 2003 bol silne ovplyvnený nepriaznivými hydrologickými a meteorologickými podmienkami. Aj keď bolo zimné obdobie charakteristické vysokými prietokmi na Dunaji, v dôsledku nedostatku zrážok vo februári a v marci pôdna vlhkosť na väčšine monitorovacích miest na oboch stranách dosiahla 70-80% obsahu predchádzajúceho roka. Vyššie množstvo zrážok sa vyskytlo len v máji, júni a júli, bolo však nedostatočné a v ich priestorovom rozložení boli veľké rozdiely. V dôsledku toho, a v dôsledku priemerných a podpriemerných prietokov na Dunaji vo vegetačnom období, obsah pôdnej vlhkosti od začiatku vegetačného obdobia klesal. Na monitorovacích lokalitách, ktoré nie sú ovplyvnené dotáciou vody obsah pôdnej vlhkosti dosiahol najnižšie hodnoty za celé pozorované obdobie. Nepriaznivé hydrologické a meteorologické podmienky boli čiastočne redukované v oblastiach kde je realizovaná dotácia vody. V takejto situácii by v budúcnosti bolo najlepším riešením umelé zaplavenie inundačného územia

6.    Monitorované lesné porasty na slovenskej strane pozostávajú z vŕb a šľachtených topoľov. Porasty šľachtených topoľov sú v inundačnej oblasti široko rozšírené. Výškové prírastky väčšiny z nich stále zodpovedajú krivkám pre I. bonitnú triedu. Na druhej strane klimatické podmienky v roku 2003 vo viacerých regiónoch – osobitne v oblasti Dobrohošte a v páse pozdĺž starého koryta Dunaja, kde sa silne prejavuje drenážny efekt, vyvolali predčasný opad listov. V skutočnosti staršie porasty nevykazujú znaky poškodenia v dôsledku nedostatku vody, avšak tento fakt bude pravdepodobne spôsobovať problémy pri opätovnom zalesňovaní týchto stanovíšť. Ročný prírastok vŕbových porastov zostal v roku 2003 na stabilnej úrovni. Zdravotný stav vŕbových porastov v hodnotenom roku zostal dobrý. Dlhotrvajúce obdobie nízkych prietokov v Dunaji v roku 2003 negatívne ovplyvnilo dolnú časť oblasti inundácie (v susedstve odpadového kanála). To sa prejavilo neúspešným znovu zalesnením vŕbou bielou, čo podčiarkuje potrebu riešenia dotácie vody tejto oblasti.           
Zloženie lesných porastov na maďarskej strane je porovnateľné zloženiu na slovenskej strane. Prírastky vŕbových a topoľových porastov na plytkých pôdach zaostali za očakávaným tempom rastu. Všeobecný zdravotný stav vŕb bol priemerný a v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak zdravotný stav javil známky výrazného zhoršenia. V pôde bol zistený vysoký obsah vápnika, ktorý môže byť zodpovedný za skazu vŕb na lokalitách chudobných na vodu. Pôdy s takým vysokým obsahom vápnika – nad 20 % – môžu byť používané na pestovanie vŕb len v prípade priaznivého zásobovania vodou. V prípade chýbajúcich záplav sa stanovištia vysadené vŕbami stali pre ne nevhodnými a podmienky pre pestovanie vŕb sa stali znateľne horšími. Zdravotný stav topoľov v ostatných rokoch vykazuje nepretržité zlepšovanie. Nepriaznivé vlhkostné podmienky, najmä keď sa počas vegetačného obdobia vyskytne nízke množstvo zrážok, by sa dali zlepšiť umelým zaplavením inundačného územia.

7.    Nepriaznivé hydrologické a meteorologické podmienky v roku 2003 negatívne ovplyvnili podmienky pôdnej vlhkosti v oblasti. Obzvlášť v regiónoch, kde nie je vyriešená dotácia vody – dolná časť inundačného územia na oboch stranách. Aj keď boli počiatočné podmienky pre optimálne naštartovanie rastu vegetácie na začiatku vegetačného obdobia takmer dosiahnuté, v nasledujúcich mesiacoch bolo zaznamenané intenzívne zhoršovanie vlhkostných podmienok. Na monitorovacích lokalitách s dostatočnou dotáciou vody a priaznivým vlhkostným režimom zmeny fytocenózy neboli pozorované, avšak na plochách kde chýba dotácia vody boli zaznamenané zmeny smerom k viac suchomilným spoločenstvám.. Spoločenstvá makrofýt sú vysoko závislé na špecifických lokálnych podmienkach. Po zavedení dotácie vody sa ramenná sústava stala prietočnou. Makrofyty sa usídlili na brehoch a v častiach s pomalým prúdením vody. V oblasti chránenej proti povodniam zostal vývoj makrofýt vďaka trvalému zásobovaniu vodou a nezmeneným hydrologickým podmienkam nezmenený, avšak po povodniach v minulom roku boli v ramennej sústave zaznamenané určité kvantitatívne zmeny. Čo sa týka suchozemských mäkkýšov je možné konštatovať, že nepriaznivé klimatické podmienky sa odrazili vo výraznom poklese abundancie, hlavne počas letného vzorkovania. Na druhej strane výskyt a pravidelná prítomnosť niekoľkých vzácnych druhov bola v roku 2003 potvrdená. Zmeny vo vodnej faune odrážajú zmeny v ramennej sústave. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pozdĺž dotácie vody stúpol počet druhov (narástol počet reofilných druhov). Druhové zloženie sa stabilizovalo. Znovuobjavenie sa niektorých reofilných druhov ichtyofauny odráža čiastočné opätovné prepojenie pravostrannej ramennej sústavy s hlavným korytom. Charakteristiky rybieho spoločenstva sa na monitorovacích plochách zásobovaných vodou stabilizovali. V dôsledku nepriaznivých hydrologických podmienok v roku 2003 sa druhová diverzita a abundancia, ktorá vzrástla po povodniach v roku 2002, vrátila na úroveň zaznamenanú pred povodňami 2002. V oblasti chránenej proti povodniam sa druhové bohatstvo stabilizovalo a v ostatných rokoch bolo vyrovnané.

8.2. Odporúčania

Odporúčania uvedené v tomto bode budú záväzné pre obe Strany a nevyžadujú ďalšie schvaľovanie, keď túto Spoločnú výročnú správu schvália a podpíšu Poverení zástupcovia pre monitorovanie.

1.    Rokovania Strán o termíne „povodeň“ ešte neboli ukončené. Preto budú rokovania medzi odborníkmi na hydrológiu povrchových vôd v nasledujúcich mesiacoch pokračovať. Rovnako bude vypracovaný aj detailný spôsob výpočtu prepusteného množstva vody do starého koryta Dunaja v prípade vysokých prietokov.

2.    Začne sa rokovanie v záujme dosiahnutia jednotného hodnotenia kvality sedimentov. Obe strany používajú kanadské normy, avšak tieto sa líšia v limitných hodnotách a v klasifikácii. Keď bude vypracovaný postup hodnotenia, musia sa zohľadniť špecifické podmienky oblasti, kde bude spôsob hodnotenia použitý (napr. pozaďové koncentrácie ukazovateľov, atď.)

3.    V oboch krajinách boli v roku 2003 prijaté nové normy pre dotáciu pitnej vody. Vzhľadom na to by mala byť vypracovaná nová tabuľka v časti kvality podzemných vôd, aj s ohľadom na možné zmeny v normách EÚ.

4.    Vzhľadom na aproximáciu legislatívy EÚ v kvalite povrchových vôd je potrebné opätovne prekontrolovať biologické údaje zahrnuté do výmeny údajov v rámci spoločného monitoringu. Dôraz pri vyhodnocovaní ekologického stavu je kladený na biologické ukazovatele.

5.    Slovenská strana v monitoringu vážok, podeniek a potočníkov zváži možnosti pozorovania lietajúcich imág, za súčasného pozorovania lariev.