7. časťMonitoring biotyBiologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny je na slovenskej strane vykonávaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Na týchto plochách boli uskutočňované aj fytocenologické pozorovania, ktoré zaznamenávajú jarný a letný aspekt rastlinných spoločenstiev. V roku 1999 bolo opäť začaté pozorovanie vodných makrofytov. Do roku 2002 monitoring pokračoval metodikou fytocenologických zápisov podľa Braun-Blanqueta, ako to bolo zavedené pri zahájení monitoringu. V roku 2003, kvôli k zjednoteniu pozorovacích metód, slovenská strana začala používať v rámci monitoringu vodných makrofýt metódu Kohlerovho indexu. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, sú na maďarskej strane pozorované na 31 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1). V niektorých monitorovacích metódach oboch strán sú naďalej rozdiely (napr. na maďarskej strane nie je vyhodnocovaný index podobnosti a ekologická analýza rastlinných spoločenstiev, trstinové porasty na slovenskej strane nie sú pozorované tak detailne ako na maďarskej strane, monitoring podeniek, potočníkov a vážok je na slovenskej strane založený na pozorovaní vodných lariev, zatiaľ čo na maďarskej strane spočíva v pozorovaní imág), avšak ďalšie zjednocovanie prebieha. Abiotické podmienky, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v hodnotenej oblasti na oboch stranách Dunaja, v roku 2003 môžu byť charakterizované nasledovne:
7.1. FytocenológiaĽavostranná ramenná sústava Zmeny bioty na monitorovacej ploche č. 2600 sú spôsobené postupným dlhodobým vysychaním lokality, ktoré už bolo pozorované od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Sledovaná fytocenóza sa vyvíja relatívne priaznivo, čo môže byť vysvetlené zvýšením pôdnej vlhkosti po dvoch silných povodniach v roku 2002. Podobný jav bol zaznamenaný začiatkom vegetačného obdobia v roku 2003, v dôsledku vysokých prietokov v roku 2003. Vývoj všetkých troch etáží fytocenózy bol relatívne priaznivý. V letnom období sa nevyskytol predčasný opad lístia alebo mozaikovité vypadávanie bylinnej vrstvy. Extrémne suché počasie bolo zreteľné iba na suchých a slabých jedincoch žihľavy v auguste. Trend postupnej premeny spoločenstva smerom k suchomilnejšiemu odráža len zvyšujúca sa druhová diverzita a stúpajúci počet inváznych druhov. Monitorovacie plochy č. 2603 a 2604 sa nachádzajú pod nápustným objektom do ľavostrannej ramennej sústavy, vďaka čomu sa vlhkostné podmienky po prehradení Dunaja výrazne nezmenili a aj hladinu vody v riečnych ramenách je možné udržiavať vysoko. Nejaké zmeny boli zaznamenané v záplavovom režime oblasti a v prípade monitorovacej plochy č. 2603 je potrebné zamerať pozornosť aj na zmeny spôsobené drenážnym efektom Dunaja. Fytocenologický monitoring na monitorovacej ploche č. 2603 (TMP 9A) sa po prerušení v období 1998-2001, kvôli výrubu, opäť začal v roku 2002 v päťročnom poraste šľachteného topoľa. Postupný vývoj porastu v druhom roku sa prejavil v náraste pokryvnosti stromovej vrstvy a poklese ruderálnych a nitrátofilných druhov v letnom aspekte. Pokles počtu druhov a pokryvnosti bylinnej vrstvy v letnom období bol spôsobený dlhotrvajúcim suchom. Rastlinné spoločenstvá na monitorovacej ploche č. 2604 sú stabilné. Zmeny životných foriem po povodniach v roku 2002 a kolísanie niektorých faktorov ekologickej analýzy, ktoré nie sú spôsobené prevádzkou vodnej elektrárne, potvrdzujú dynamický rozvoj fytocenóz mäkkého lužného lesa. Monitorovacie plochy č. 2608 a 2609 sa nachádzajú v oblasti, kde vplyv spätného vzdutia nad sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja výrazne znižuje vplyv odklonenia. Aj keď je situácia v tejto oblasti relatívne stabilná (najmä na monitorovacej ploche č. 2609), riešenie vodného režimu by nemalo byť podceňované. V prípade dlhotrvajúcich nízkych a priemerných prietokov v Dunaji sa oblasť stáva zraniteľnou. Predčasný opad olistenia vŕb a vädnutie a usychanie bylinných druhov bolo zaznamenané počas extrémne suchého letného obdobia v roku 2003, ktoré bolo sprevádzané vysokými teplotami a nízkymi hladinami podzemných vôd, v dôsledku dlhotrvajúcich nízkych prietokov. Na monitorovacej ploche č. 2609 sa nachádza veľmi zachovalý vŕbový porast, typický pre lužné lesy. Podmienky suchého počasia neovplyvnili fytocenózy v roku 2003. Avšak jarná dominancia astry (Aster lenceolatus), sprevádzaná súčasným ústupom chráneného druhu bledule letnej (Leucojum aestivum) je netypickým javom. Referenčná monitorovacia plocha č. 2612 sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, kde je priamy vplyv vodného diela Gabčíkovo nevýznamný. Napriek nepriaznivým vlhkostným podmienkam v roku 2003 bol vývoj prechodného lužného lesa pomerne priaznivý. V hodnotenom roku, v dôsledku novej vrstvy sedimentov bohatej na organickú hmotu, prinesenej dvoma povodňami počas predchádzajúceho roka, bolo zaznamenané silné šírenie sa nitrofilných druhov. Pravostranná ramenná sústava Hodnotenie monitoringu rastlinných a trstinových spoločenstiev na maďarskej strane je založené na údajoch letného aspektu. Na základe získaných výsledkov je možné konštatovať, že zmeny vegetácie v sledovanej oblasti sú v posledných rokoch pomalé a nie sú významné. Medziročné rozdiely v meteorologických podmienkach nevyvolávajú zmeny vegetácie do tej miery, aby mohli byť zistiteľné metódami terénneho prieskumu používaného v rámci spoločného monitoringu. V roku 2003 bol na základe fytocenologických pozorovaní zaznamenaný mierny významný nárast počtu druhov, avšak tento nárast nebol z hľadiska pokryvnosti signifikantný. Priemerné hodnoty listovej plochy boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie, pričom pre trstinové porasty sa v tejto hodnote neobjavil žiaden jasný trend. Vegetácia močiarnych jazier, tam kde dotácia vody vytvorila dostatočne vysokú hladinu vody, sa zregenerovala. Odkedy je hladina vody v Mošonskom Dunaji stabilizovaná, stabilizovala sa hĺbka hladiny podzemnej vody, a teda nenastala žiadna zmena vegetácie, ktorá by mohla byť prisudzovaná odkloneniu Dunaja. Na brehoch starého koryta Dunaja rastú početné poloprirodzené vŕbové porasty, avšak niekoľko vŕbových lesov vo vysychajúcej inundácii bolo nahradených porastami tvrdého lužného lesa. Terénne pozorovania poukazujú na vysoký regeneračný potenciál rastlinstva mokradí. Umelo vytvorené mokrade sú rýchlo a spontánne osídľované (alebo rekolonizované) charakteristickými druhmi mokradí. Breh Lipótskeho jazera je toho dobrým príkladom. Toto poukazuje na rýchlu regeneráciu vegetácie v inundácii ak dotácia vody pre močiarne jazero, riečne rameno alebo dokonca celú ramennú sústavu môže byť umelo zabezpečovaná distribúciou dostatočného množstva vody v oblasti. Vplyv vysokej hladiny vody a dočasného zaplavenia vegetácie je oveľa výraznejší keď sa vyskytne od apríla do septembra, než v ostatných častiach roka. 7.2. Suchozemské mäkkýšeĽavostranná ramenná sústava Proces vysychania v oblasti monitorovacej lokality č. 2600, ktorý bol zaznamenaný v predchádzajúcich dekádach, sa po odklonení Dunaja zrýchlil. Spoločenstvo terestrických mäkkýšov sa stabilizovalo na úrovni strednej degradácie pôvodného spoločenstva typu suchšieho lužného lesa. Počas suchého leta bol zaznamenaný prechodný pokles ďalších hygrofilných druhov. V roku 2002 sa opäť začal monitoring suchozemskej malakocenózy na pôvodnej lokalite “9A” monitorovacej plochy č. 2603. Tento bol dočasne presunutý na monitorovaciu lokalitu “9B” kvôli výrubu lesného porastu. V roku 2002 bol medzi oboma podplochami zaznamenaný vysoký stupeň podobnosti a zloženie malakocenózy bolo porovnateľné so stavom pred prehradením. V priebehu suchého roka 2003 malakocenóza získala netypickú štruktúru, s dominanciou dvoch ekologicky odlišných druhov (polostepný a hygrofilný druh). Postupný vývoj stromovej vrstvy bude viesť k poklesu mikroklimatických výkyvov v nasledujúcich rokoch, čo sa môže odraziť v stabilizácii malakocenózy. Na monitorovacej lokalite č. 2604 je možné pozorovať trvalú prítomnosť pôvodného spoločenstva suchozemských mäkkýšov lužného lesa. Dominantnými zostávajú polyhygrofilné a hygrofilné lesné druhy. Sucho v roku 2003 sa odrazilo len v poklese početnosti. Na základe výsledkov monitoringu v roku 2003 sa malakocenóza na monitorovacej lokalite č. 2608 posúva smerom k suchomilnému typu. Očakávaný pokles nepôvodných druhov po povodni v auguste 2002 sa nepotvrdil, navyše bol kvôli nepriaznivým vlhkostným podmienkam v roku 2003 zaznamenaný ďalší pokles hygrofilných druhov. Vysoká druhová diverzita, atypická pre spoločenstvá lužných lesov tiež zostala. Hydrotechnické riešenie dotácie vody do tejto časti inundácie sa zdá byť potrebné. Zmeny vodného režimu v oblasti monitorovacej lokality č. 2609 po odklonení Dunaja sú vďaka spätnému vzdutiu minimálne. Nepriaznivé vlhkostné podmienky v roku 2003 sa prejavili v nepravidelnom výskyte niekoľkých polyhygrofilných druhov a nevýznamným poklesom početnosti, najmä počas letného vzorkovania. Prenikanie xenocénnych (cudzích) druhov nebolo zaznamenané. Hydrologický režim oblasti pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála sa nezmenil. Malakocenóza monitorovacej lokality č. 2612 pozostáva z druhov s rozličnými ekologickými nárokmi od polyhygrofilných po eurytopné druhy. Široká druhová diverzita bola tvorená premiešaním spoločenstiev zo širokého okolia počas pravidelných záplav. Nedostatok vlhkosti v roku 2003 sa prejavil v poklese počtu druhov a ich abundancie počas leta. Pravostranná ramenná sústava Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov v oblasti inundácie, ako aj v oblasti chránenej proti povodniam je neporušené. Pokles v počte jedincov suchozemských mäkkýšov v roku 2003 je nepriaznivým javom. Na druhej strane, rozširovanie sa druhu Lithoglyphus naticoides, výskyt druhu Unio crassus a pravidelnú prítomnosť druhu Palidilhia oshanovae môžeme považovať za priaznivý trend zmien. V bočných ramenách bolo zaznamenané osídľovanie druhov Planorbis carinatus a Gyraulus riparius. 7.3. Vodné makrofytyDunaj V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Staré koryto pred prehradením Dunaja neposkytovalo priaznivé podmienky pre vývoj spoločenstiev makrofýt. Monitorovacia plocha č. 2 je v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou, kde prietok zabraňuje vzniku spoločenstiev makrofýt. Monitorovacia lokalita č. 7 je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou Salicetum triandrae a Scirpo-Phragmitetum. Kvôli ich intenzívnemu rozširovaniu sa časť vodnej plochy bola izolovaná a v posledných rokoch má, na druhy bohaté, spoločenstvo makrofýt. Ľavostranná ramenná sústava Stav spoločenstva makrofýt na monitorovacej ploche č. 2603 je od roku 1993 určovaný dotáciou vody cez nápustný objekt. Makrofyty sa v hlbokých ramenách s tečúcou vodou vyskytujú najmä pozdĺž prehrádzok, kde sú chránené proti silnému prúdeniu. Ich stanovištia boli silnými záplavami v roku 2002 vyplavené a ich regenerácia v roku 2003 nebola pozorovaná. Pozdĺž prehrádzok boli zaznamenané iba izolované submerzné druhy. Výsledky monitoringu makrofýt v mŕtvom ramene na monitorovacej ploche č. 2604, od opätovného začatia monitoringu makrofýt (1999-2002), sú porovnateľné so zisteniami pred prehradením Dunaja. Močaristé jazero je lemované trstinovým porastom asociácie Phragmitetum communis, voľná voda je takmer úplne pokrytá druhom Ceratophyllum demersum, v litorále sa vyskytujú ohrozené vodné a močiarne druhy. Oblasť monitorovacej plochy č. 2608 je charakterizovaná prítomnosťou depresií. V dôsledku pravidelného zaplavovania povrchu sú tieto osídlené druhmi mokrých a veľmi mokrých biotopov, ktoré znášajú kolísanie hladiny a zaplavenie. Sledované rameno na monitorovacej ploche č. 2612 bolo ovplyvnené extrémne nízkou hladinou vody v roku 2003. V dôsledku veľmi častého výskytu limóznej ekofázy dominujú husté porasty druhov nie priamo závislých na vodnom prostredí. Pravostranná ramenná sústava Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Druhové zloženie v posledných rokoch je stabilné, avšak boli pozorovateľné určité kvantitatívne zmeny. Rozšíril sa porast makrofytov v hlbokej pomalšie tečúcej vode Čákáňskeho ramena (monitorovacia lokalita č. 9). Voda v Schislerovom ramene (monitorovacia lokalita č. 4) je plytká a takmer stojatá. V riečnom ramene sa v posledných rokoch vyskytol nárast rias a v malých skupinkách boli prítomné koreniace druhy makrofýt. Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) v dôsledku sústavnej dotácie vody zostali v posledných rokoch nezmenené. Aj počet pozorovaných druhov makrofýt zostal nezmenený. 7.4. Vodné mäkkýšeDunaj Vyhodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji v roku 2003 je založené na údajoch poskytnutých slovenskou aj maďarskou stranou (slovenské pozorovacie lokality sa nachádzajú v rkm 1841, 1817 a 1804, maďarské pozorovacie lokality sa nachádzajú v rkm 1831 a 1824). Na základe pozorovaní je možné konštatovať, že spoločenstvo mäkkýšov v Dunaji je stabilizované. Malakocenóza ja charakterizovaná dominanciou reofilných druhov počas celého sledovaného obdobia, hoci po odklonení Dunaja bol pozorovaný mierny nárast počtu druhov indiferentných k rýchlosti prúdenia. Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na plochách č. 2603 a 2604. V dôsledku prepojenia riečneho ramena na monitorovacej ploche č. 2603 so susednými riečnymi ramenami a Dunajom je možné sústavne pozorovať vysokú druhovú diverzitu spoločenstva, ktorá pozostáva hlavne zo stagnikolných a indiferentných druhov. Po povodniach v predchádzajúcom roku neboli v spoločenstve zaznamenané zmeny. Prepojenie izolovaného spoločenstva vodných mäkkýšov na monitorovacej ploche č. 2604 (od poslednej veľkej povodne v roku 1991) bolo dočasne obnovené počas povodní v roku 2002. V spoločenstve mäkkýšov bolo zaznamenané stúpnutie počtu druhov a abundancie. Avšak, vzhľadom na širokú potravinovú ponuku by spoločenstvo vodných mäkkýšov mohlo byť bohatšie na druhy a počet jedincov. Pravostranná ramenná sústava V roku 2003 neboli v malakofaune pravostrannej ramennej sústavy zaznamenané žiadne významné zmeny. Stabilný výskyt niektorých druhov v ramennej sústave môže byť považovaný za pozitívny. 7.5. Vážky (Odonata)Ľavostranná ramenná sústava Druhové zloženie spoločenstva vážok na slovenskej strane je počas celého pozorovaného obdobia pomerne chudobné. Monitoring vážok na monitorovacej ploche č. 2600 bol v roku 2002 obnovený v štrkovej jame, ktorá je naplnená dunajskou vodou a má bahnito-štrkovité dno. Novovytvorený biotop ešte nebol zarastený makrofytmi a spoločenstvo vážok bolo chudobné. Významnejšie osídlenie tohto biotopu je možné očakávať v nasledujúcich rokoch. Abiotické podmienky vodných biotopov na monitorovacej lokalite č. 2603 neboli od zavedenia dotácie vody do ramennej sústavy (v roku 1993) zmenené. Odvtedy bola zaregistrovaná stabilizácia odonatocenózy, pozostávajúcej najmä z reofilných a semireofilných druhov. Zvýšené hodnoty počtu druhov a abundancie v roku 2003 pravdepodobne odrážajú reakciu spoločenstva na atropické vplyvy (lesné hospodárstvo). Mierne bohatšie spoločenstvo vážok na monitorovacej lokalite č. 2604, napriek suchému vegetačnému obdobiu v roku 2003, zostáva na podobnej úrovni ako v roku 2002. Zaplavenie a prepláchnutie mŕtveho ramena v predchádzajúcom roku spomalilo jeho prirodzenú degradáciu. Miesto vzorkovania na monitorovacej ploche č. 2608 bolo presunuté kvôli nepriaznivým podmienkam biotopu pre spoločenstvo vážok. Hoci boli abiotické podmienky novozvolenej lokality priaznivé, v roku 2003 bol zaznamenaný len nepravidelný výskyt jedného vzácneho druhu. Monitoring odonatocenózy na monitorovacej ploche č. 2612 bol v roku 2002 presunutý do susedného ramena s priaznivejšími podmienkami pre výskyt vážok. Spoločenstvo vážok v roku 2003 bolo relatívne druhovo bohaté a pozostávalo z druhov eutrófnych vôd a semireofilných druhov, avšak s nízkou početnosťou. Pravostranná ramenná sústava Druhové zloženie odonatocenózy na pravidelne sledovaných plochách sa v priebehu posledných rokov stabilizovalo. Zaznamenaný počet druhov v roku 2003 bol 36. 7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)Dunaj Vyhodnotenie vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok ja založené na výsledkoch slovenskej strany (monitorovacie plochy č. 2600 a 2608). Stabilizované podmienky starého koryta Dunaja umožňujú formovanie sa stabilného spoločenstva perloočiek a veslonôžok. Ich vývoj v jednotlivých rokoch ovplyvňuje aktuálne rozšírenie makrovegetácie v rieke. V hodnotenom roku bola ich druhová diverzita pomerne vysoká, dokonca pomer medzi euplanktonickými a tychoplanktonickými druhmi bol porovnateľný so stavom pre prehradením. Ľavostranná ramenná sústava Stav spoločenstva perloočiek v riečnom ramene na monitorovacej ploche č. 2603 bol počas posledných rokov relatívne stabilný., avšak tento stav nie je porovnateľný s obdobím pred prehradením. Rozdiel je v nižšej druhovej diverzite a výskyt euplanktonických druhov, ktoré pred prehradením tvorili hlavnú časť spoločenstva, sa stáva nevýznamným. Podobné zmeny boli pozorované aj v spoločenstve veslonôžok. Euplanktonické druhy boli vytlačené postupným rozširovaním sa makrofýt, avšak v roku 2003 bola zaznamenaná ich opätovná dominancia (pravdepodobne kvôli vyplaveniu makrofýt v predchádzajúcom roku). Postupné zarastanie mŕtveho ramena na monitorovacej ploche č. 2604 vyvoláva zmeny i v spoločenstve perloočiek, kde dochádza k strate dominancie euplanktonických druhov. Zvyšuje sa podiel fytofilných druhov a druhov obývajúcich biotopy bohaté na organický detrit. Tento trend nezastavilo ani dočasné prepojenie ramena počas záplav v predchádzajúcom roku. Podobné zmeny v spoločenstve veslonôžok majú podstatne nižšiu intenzitu. Bolo zaznamenané len kolísanie abundancie prítomných druhov v rámci dominantnej skupiny euplanktonických druhov. Po prechodnom prerušení nepretržitej dominancie euplanktonických druhov perloočiek na monitorovacej ploche č. 2608 v rokoch 2001 a 2002, sa pomer pravých a nepravých planktonitov znova približuje stavu pred prehradením. Spoločenstvo veslonôžok biotopu nevykazuje významné výkyvy počas celého sledovaného obdobia. Hladina vody izolovaného ramena na monitorovacej ploche č. 2612 bola v roku 2003 kvôli nepriaznivým hydrologickým a meteorologickým podmienkam veľmi nízka. Preto v spoločenstvách perloočiek a veslonôžok došlo k výraznej dominancii tychoplanktonických druhov, ktorých výskyt v období pred prehradením bol veľmi chudobný. Kvôli extrémnym hydrologickým podmienkam bola druhová bohatosť spoločenstva perloočiek chudobná, zatiaľ čo druhová diverzita spoločenstva veslonôžok ostala relatívne bohatá. Pravostranná ramenná sústava Vývoj planktonických kôrovcov v Schislerovom ramene (monitorovacia lokalita č. 4) a v Zátoňskom Dunaji (monitorovacia lokalita č. 5) bol podobný predchádzajúcim rokom. V roku 2003 bol zaregistrovaný významný pokles počtu druhov v Lipótskom močiari (monitorovacia lokalita č. 6), kde nebolo pozorovaných niekoľko druhov závislých na makrofytoch. V Čákáňskom ramene v inundačnej oblasti bolo zaznamenané stúpnutie druhovej diverzity (monitorovacia lokalita č. 9), ale početnosť druhov bola nízka, okrem jedného tychoplanktonického fytofilného druhu perloočky. Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok v roku 2003 boli charakteristické maximálnou abundanciou počas jarného obdobia. Pravdepodobne v dôsledku mimoriadne nepriaznivých hydrologických podmienok bola početnosť druhov v lete a na jeseň veľmi nízka, zatiaľ čo maximálna početnosť v predchádzajúcich rokoch bola zaznamenaná na jeseň. Podobne ako v predchádzajúcom roku, najčastejšími druhmi boli Bosmina longirostris a Chydorus sphaericus. 7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)V metódach monitorovania taxocenóz podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode, zatiaľ čo na maďarskej strane sú pozorované lietajúce imága. Maďarská strana v roku 2003 nevykonala odbery vzoriek spoločenstva potočníkov; uskutočnilo sa vyhodnotenie nahromadeného biologického materiálu. Dunaj Zmeny ekologických podmienok v starom koryte Dunaja vyústili do zmien v spoločenstvách podeniek a potočníkov. Výsledky monitoringu na slovenskej strane (monitorovacie plochy č. 2600, 2603 a 2608) indikujú prítomnosť veľmi chudobného spoločenstva podeniek. Avšak v hlbších častiach rieky, kde sa nachádza štrkovité dno je možné očakávať prítomnosť ďalších druhov. Spoločenstvo podeniek je zastúpené semireofilnými a reofilnými druhmi, zatiaľ čo v ostatných rokoch bol zaznamenaný len jeden druh zo spoločenstva potočníkov, patriaceho ku skupine filtrátorov. Výskyt tohto druhu indikuje sústavný pokles zoškrabávačov, ktoré sa v Dunaji rozšírili v dôsledku zmien v potravinovej ponuke po odklonení Dunaja. Odlišnosti v spoločenstve podeniek zaznamenané maďarskou stranou v ostatnom roku v hornej a strednej časti starého koryta Dunaja boli v roku 2003 vyrovnané. Bohatý výskyt druhov podeniek eutrófnych vôd bol zaznamenaný na oboch miestach vzorkovania (Rajka a Szőgye). Monitoring podeniek založený na lietajúcich imágach ukazuje existenciu bohatšieho spoločenstva, než predstavujú výsledky získané slovenskou stranou, ktoré sú založené na larvách hmyzu. Zatiaľ čo slovenská strana indikuje prítomnosť reofilných a semireofilných druhov, imága pozorované na maďarskej strane svedčia o viacerých druhoch stojatých vôd, ktoré osídľujú staré koryto Dunaja. Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ľavostrannej ramennej sústave sú vo všeobecnosti charakterizované nízkou druhovou diverzitou a nízkym počtom jedincov prítomných druhov. Toto tvrdenie platí pre všetky monitorované ramená ľavostrannej inundácie Dunaja (plochy č. 2603, 2604, 2608 a 2612). Spoločenstvá podeniek a potočníkov v ramene na monitorovacej ploche č. 2603 v roku 2003 pozostávali z nepravidelne sa vyskytujúcich druhov reofilných a stagnikolných druhov. Výrub lesa v okolí riečneho ramena zatiaľ neovplyvnil vývoj spoločenstva. Po miernom zvýšení druhovej diverzity v spoločenstva podeniek na monitorovacej ploche č. 2604 v roku 2002 boli v roku 2003 zaznamenané len larvy dvoch stagnikolných druhov. Regenerácia spoločenstva potočníkov, po ich absencii v rokoch 2000 a 2001, nenastala ani v rokoch 2002 a 2003, ani po priaznivých hydrologických podmienkach v roku 2002 (povodne). V roku 2003 bol zaznamenaný len jeden druh, viazaný na makrofyty. Prítomnosť spoločenstiev podeniek a potočníkov na monitorovacej ploche č. 2608 bola v poslednom období nepravidelná V rokoch 2002 a 2003 neboli nájdené žiadne larvy. Presunutie monitorovacej lokality v rámci komplexnej monitorovacej plochy sa zdá byť nevyhnutné. Spoločenstvo podeniek na monitorovacej ploche č. 2612 je v uplynulých rokoch reprezentované jediným stagnikolným druhom, ktorý bol v roku 2003 sprevádzaný ďalšími druhmi eutrófnych vôd. Prítomnosť spoločenstva potočníkov bola v jednotlivých rokoch a jednotlivých odberoch nepravidelná. V roku 2003 bol zaznamenaný výskyt jedného druhu filtrátora v letnej vzorke. Pravostranná ramenná sústava Odlišné výsledky v monitorovaní podeniek a potočníkov na slovenskej a maďarskej strane boli dosiahnuté aj v ramenne sústave. Druhová diverzita a abundancia druhov podeniek je na maďarskej strane dlhodobo podstatne vyššia. Opäť bola pozorovaná vysoká druhová diverzita na monitorovacej lokalite pri Mošonskom Dunaji neďaleko obce Feketeerdő. Dominantným druhom v roku 2003 bol druh Ephoron virgo, obľubujúci riečne ramená s bahnitým dnom. Spoločenstvo podeniek je charakterizované vysokou stabilitou. Popri nižšom počte druhov v Lipótskom močiari pretrváva masový výskyt podenky eutrófnych vôd (Caenis horaria). V jednotlivých rokoch boli zaznamenané aj zmeny druhového zloženia. V roku 2003 nebolo uskutočnené žiadne pozorovanie potočníkov, avšak na základe vyhodnotenia nazhromaždené materiálu za niekoľko rokov je možné konštatovať, že zloženie spoločenstiev potočníkov sa v zásade nezmenilo. Na základe pozorovania lietajúcich imág sú spoločenstvá potočníkov v Szigetköze veľmi bohaté, čo je preukázané vysokým počtom druhov a vysokým počtom jedincov (bolo určených 51 druhov). Svoju dominanciu si zachovávajú reofilné druhy; aj populácie niektorých iných charakteristických druhov sú stabilizované. Na základe vývoja a zloženia spoločenstiev potočníkov sú vodné plochy v oblasti Szigetközu v dobrom stave. 7.8. Ryby (Osteichtyes)Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom (prístrojom so stredným výkonom – 600 W). V roku 2002 bola na maďarskej strane alternatívne použitá aj loď s prístrojom s vysokým výkonom (10000 W). Spomínaný prístroj má väčší rozsah a preto umožňuje aj pozorovanie hlbších častí vody. V dôsledku odlišnej druhovej selektivity spomínaných metód získané výsledky nie sú priamo porovnateľné s údajmi predchádzajúcich rokov, preto maďarská strana v roku 2003 opäť použila prístroj so stredným výkonom. Metódy elektrolovu majú obmedzený dosah a preto nemôžu podať úplné výsledky. Dunaj Hodnotenie je založené na slovenských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608 a na maďarských výsledkoch pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že spoločenstvo rýb v starom koryte Dunaja je stabilizované. Po odklonení Dunaja bol zaznamenaný pokles reofilných druhov; nahradili ich eurytopné druhy. Významné zmeny v relatívne bohatom druhovom zložení v ostatných rokoch neboli zaznamenané. Kolísanie počtu druhov a abundancie v jednotlivých vzorkách môže byť prisúdené odlišným hydrologickým podmienkam v čase vzorkovania (odlišné prietoky). Výsledky posledných rokov sú ovplyvnené ťažkosťami s dostupnosťou brehovej línie, kvôli rozširovaniu sa príbrežných vŕbových porastov. Ľavostranná ramenná sústava Ekologické podmienky v ramennej sústave pri Bodíkoch (monitorovacia plocha č. 2603) sa po zavedení dotácie vody v roku 1993 zmenili. Ichtyocenóza plochy je v ostatných rokoch charakteristická stabilitou, pri dominancii eurytopných druhov. Pozitívny vplyv záplav v predošlom roku bol v ichtyocenóze pozorovaný v okamžitom výraznom náraste druhovej diverzity, ktorá sa udržala na rovnakej úrovni aj v roku 2003. Dlhodobá izolácia monitorovacej plochy č. 2604 vyústila do poklesu druhovej diverzity mŕtveho ramena. Aj keď mierne zvýšenie počtu druhov a aj abundancie bolo v ostatných rokoch zaznamenané, čo je vysvetľované absenciou prehrievania sa vody a záplavami v roku 2002. Avšak v roku 2003, kvôli nepriaznivým meteorologickým a hydrologickým podmienkam, bol v ichtyocenóze zaznamenaný nízky počet druhov a nízka abundancia. Ichtyocenóza na monitorovacej ploche č. 2608 je pozorovaná na dvoch čiastkových monitorovacích lokalitách v ramennej sústave (nad a pod hrádzou Foki), ktoré sa líšia vo svojom spojení s Dunajom. Monitorovacia lokalita nad hrádzou Foki je trvale spojená s Dunajom, najmä počas vyšších prietokov. Spoločenstvo rýb je stabilné s vysokou druhovou diverzitou ako aj početnosťou, pri dominancii eurytopných druhov. Zatiaľ čo v roku 2002 bol charakteristický výskyt reofilných druhov, v roku 2003 bolo kvôli extrémne nízkym prietokom zaznamenané značné rozšírenie limnofilných druhov. V ramene pod hrádzou Foki bolo spojenie s hlavným tokom po prehradení Dunaja prerušené. Vyskytuje sa len dočasné opätovné prepojenie počas veľkých povodní. Po povodniach v roku 2002 bol zaznamenaný dočasný nárast počtu a početnosti druhov, avšak ichtyocenóza v roku 2003 pozostávala z niekoľkých väčšinou eurytopných druhov. Výskyt reofilných druhov bol nepatrný. Vývoj ichtyocenózy na monitorovacej ploche č. 2612 závisí od hydrologického režimu Dunaja. Plocha sa nachádza pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja a nie je ovplyvnená prietokom prepúšťaným do starého koryta. Prepojenie s Dunajom sa obnovuje len počas veľkých povodní ma Dunaji (1991, 2002). Počas desať rokov trvajúcej izolácie stratila svoju funkciu neresiska, čo bolo sprevádzané významných poklesom druhov rýb a početnosti (na 3-4 limnofilné druhy). Spojenie s Dunajom bolo dočasne obnovené počas povodní v roku 2002. V dôsledku toho bol zaznamenaný významný nárast druhovej diverzity a abundancie. Popri limnofilných druhoch sa dominantnými stali eurytopné druhy. Následkom nepriaznivých hydrologických podmienok v roku 2003 sa druhová diverzita a abundancia vrátila na úroveň zaznamenanú pred povodňami v roku 2002. Avšak dominancia eurytopných druhov zostala. Pravostranná ramenná sústava Ichtyocenóza na maďarskej strane je monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Ichtyofauna Schislerovho ramena bola obnovená po jeho umelom prepojení s Čákáňským Dunajom v roku 1997. Počet druhov radikálne stúpol, v súčasnosti je druhová bohatosť rybieho spoločenstva stredne bohatá. V roku 2003 boli dominantnými eurytopné druhy rýb. Limnofilné druhy sa vyskytli v strednej časti ramena, avšak v umelom prepojovacom kanáli boli nájdené aj reofilné druhy. Stav ichtyofauny v Čákáňskom Dunaji (monitorovacia lokalita č. 9) v ostatných rokoch (od zavedenia dotácie vody v roku 1995) bol porovnateľný so spoločenstvom zisteným pred prehradením. Makrofytná vegetácia v dôsledku sústavnej dotácii vody ustúpila a limnofilné druhy boli nahradené reofilnými druhmi. Mierny pokles druhovej diverzity môže indikovať tendenciu zabahňovania riečneho dna v mieste vzorkovania, avšak toto nemôže byť generalizované na celú ramennú sústavu. Po zavedení dotácie vody na monitorovaciu lokalitu č. 5 – Lipótsky močiar je pozorovaná regenerácia ichtyofauny. Dominantnými boli eurytopné druhy. V súčasnosti je druhová bohatosť tejto lokality výrazná a vyrovnaná. Hydrologické podmienky Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) sú od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam vyrovnané. Stabilizovanú ichtyofaunu charakterizuje stredná druhová bohatosť. Dominantným zostal eurytopný druh Rutilus rutilus.
|
||||||
