6. časť

Monitoring lesa

Obe krajiny skúmajú rast a zdravotný stav lesných porastov podobným spôsobom. Monitorovacie lokality na slovenskom a maďarskom území, zahrnuté do spoločného monitoringu, sú znázornené na Obr. 6-1. Obe strany, slovenská aj maďarská, v tejto správe hodnotia vývoj základných rastových ukazovateľov, týždenné obvodové prírastky a zdravotný stav stromov na lesných stanovištiach pre rok 2003. Maďarská strana vo svojej Národnej ročnej správe uskutočnila analýzu leteckých snímok z rokov 2002 a 1991 s dôrazom na zmeny v rozšírení lesných plôch na pravej strane rieky.

Atypický prietokový režim Dunaja a nepriaznivé klimatické podmienky v roku 2003 ovplyvnili vývoj lesných porastov. Podrobný prehľad abiotických podmienok je uvedený v úvode časti 7 - Monitoring bioty.

6.1. Slovenské územie

Monitoring lesa sa na slovenskej strane vykonáva na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-1. Všetky sa nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1), kde sa vyskytujú najproduktívnejšie, rýchlo rastúce spoločenstvá lužných lesov. Tieto spoločenstvá sú vysoko náročné na vodu a sú relatívne vysoko odolné voči škodcom a chorobám.

Tabuľka 6-1: Zoznam lesných monitorovacích plôch na slovenskej strane

Monitorované lesné spoločenstvá prevažne reprezentujú vývoj stanovištných podmienok po uvedení vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v rozličných častiach inundačnej oblasti. Monitorovacie plochy č. 2683-2690 sa nachádzajú v oblasti s regulovanou hladinou podzemnej vody (medzi nápustným objektom v Dobrohošti a sútokom Bačianského ramena a starého koryta Dunaja). Medzi príslušnými priečnymi stavbami v ramennej sústave sú, v závislosti od pozície hladiny podzemnej vody a hrúbky pôdneho profilu, vytvorené špecifické podmienky. Existencia nepriaznivých vlhkostných podmienok bola potvrdená v oblasti Dobrohošte, nad priečnou stavbou B (reprezentovaná monitorovacou lokalitou č. 2690), kvôli plytkej pôdnej vrstve. Hoci vývoj pôdnej vlhkosti závisí väčšinou od klimatických podmienok, počas realizácie umelých záplav je pozorované zvýšenie hodnôt pôdnej vlhkosti. Vývoj lesných spoločenstiev na monitorovacích lokalitách č. 2689 a 2688 je ovplyvnený špecifickými podmienkami v páse pozdĺž starého koryta Dunaja, kde sa silne prejavuje drenážny efekt. Hladina podzemnej vody zvyčajne kolíše v štrkovej vrstve počas väčšej časti vegetačného obdobia a v roku 2003 kolísala iba v štrkovej vrstve. Lesné spoločenstvá za takýchto podmienok závisia v podstate od zrážok. Priaznivé podmienky pre vývoj lužného lesa zrážky zabezpečujú vďaka vynikajúcej retenčnej schopnosti pôd. Avšak v prípade opakovaného výskytu suchých období, ako sa to stalo v roku 2003, bez zvýšenia hladiny vody Dunaja je možné očakávať poškodenie lesných spoločenstiev. Potvrdzuje to aj nie celkom úspešné znovu zalesnenie plochy č. 2689. V ostatných častiach oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody je možné potvrdiť priaznivé zásobovanie lesných porastov vodou. Je možné potvrdiť aj priaznivý vplyv umelých alebo prirodzených záplav. Skoršie zvýšenie prietoku do ľavostrannej ramennej sústavy by mohlo ďalej zlepšiť vlhkostnú situáciu na začiatku vegetačného obdobia. Najlepším termínom z hľadiska vývoja lesa sa zdá byť začiatok marca, predtým ako začne vegetačné obdobie a intenzívna transpirácia lesa. Bezprostredné vyhodnocovanie meraní pôdnej vlhkosti počas vegetačného obdobia by mohlo napomôcť pri pružnom menení prietokov a hladinového režimu v ramenách alebo by dokonca mohlo operatívne signalizovať potrebu umelého zaplavenia oblasti.

Oblasť s neregulovanou hladinou podzemnej vody sa nachádza od zaústenia Bačianskeho ramena po sútok starého koryta Dunaja s odpadovým kanálom. Túto oblasť reprezentujú monitorovacie plochy č. 2681, 4219 a 2682. Vlhkostné podmienky oblasti sú prevažne vyhovujúce, pôdna vlhkosť je vo všeobecnosti zásobovaná z hladiny podzemnej vody. Hladina podzemnej vody je priaznivá, v čase vyšších prietokov v Dunaji dochádza k plnému nasýteniu pôd. Tento jav, vďaka vynikajúcej retenčnej schopnosti pôdy, má dlhodobo vyznievajúci efekt. Nepriaznivé hydrologické podmienky roku 2003 (dlhotrvajúce obdobie priemerných a nízkych prietokov v Dunaji) potvrdil potrebu doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou. Popri tom vlhkostné podmienky boli v lete 2003 ďalej zhoršované dlhotrvajúcim suchým a teplým obdobím.

Vzorové monitorovacie plochy č. 3802 a 3803 sa nachádzajú v oblasti pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Priame vplyvy vodného diela Gabčíkovo neboli v tejto oblasti potvrdené, vlhkostné podmienky biotopov sú veľmi priaznivé. Avšak v dôsledku extrémne nízkych prietokov na Dunaji boli v roku 2003 zaznamenané najnižšie hodnoty pôdnej vlhkosti v celom sledovanom období

Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi vývoj vegetácie v roku 2002 boli dve silné prirodzené povodne, na začiatku a na konci vegetačného obdobia. Pre vegetačné obdobie roka 2003 bolo charakteristické dlhotrvajúce suché a teplé obdobie a súčasne nízke prietoky v Dunaji. Tieto nepriaznivé meteorologické a hydrologické podmienky sa odrazili na raste a zdravotnom stave lesných porastov na väčšine pozorovaných plôch.

Rast topoľov I-214 a Robusta v oblasti s regulovateľnou hladinou podzemnej vody je naďalej vyhovujúci; rast stromov zodpovedá výškovým krivkám absolútnej bonity 36 až 40, hoci už dosiahli rastovú kulmináciu. Hrúbkový rast stromov bol počas celého vegetačného obdobia pomerne vyrovnaný, čo poukazuje na absenciu prirodzených i simulovaných záplav v roku 2003. Častejší výskyt nulových hodnôt týždenného prírastku niektorých topoľových porastov, zaregistrovaný v predchádzajúcom roku, sa nezopakoval. V oblasti inundácie je zaznamenávané postupné rozširovanie sa novovyšľachteného klonu Pannonia. Je vysádzaný na plochách po vyrúbaní pôvodných monitorovaných porastov. Hodnotenie niektorých z týchto mladých porastov za začne na budúci rok. Na základe hodnotenia zdravotného stavu tohto klonu, v oblasti nebolo pozorované žiadne významnejšie zhoršenie. Zníženie odolnosti voči listovým škodcom bolo v roku 2003 zaznamenané na všetkých prítomných klonoch v dôsledku suchého a teplého vegetačného obdobia. Šírenie sa hubových chorôb bolo obmedzené. Na druhej strane klimatické podmienky v niekoľkých oblastiach vyvolali predčasný opad olistenia – osobitne v oblasti pri Dobrohošti (plocha č. 2690) a v páse pozdĺž starého koryta Dunaja (plochy č. 2688, 2689), kde sa silne prejavuje drenážny efekt. V súčasnosti staršie porasty nejavia známky nedostatku vody, avšak táto skutočnosť by mohla spôsobiť problémy pri opätovnom zalesňovaní týchto stanovíšť. To už je indikované nie celkom úspešným zalesnením monitorovacej plochy č. 2689.

Rast a zdravotný stav topoľa Robusta v oblasti s neregulovateľnou hladinou podzemnej vody nad sútokom starého koryta Dunaja s odpadovým kanálom, bol tiež vyhovujúci. Táto oblasť je charakteristická pozitívnym vplyvom spätného vzdutia a pretrvávajúcou prítomnosťou pravidelných záplav, avšak dlhotrvajúce obdobie nízkych prietokov na Dunaji v roku 2003 negatívne ovplyvnilo túto oblasť. Je to preukázané neúspešným znovu zalesnením monitorovacej plochy č. 2681 šľachtenou vŕbou bielou, čo podčiarkuje potrebu riešenia dotácie vody v tejto oblasti.

6.2. Maďarské územie

Monitoring lesa na maďarskej strane bol v roku 2003 uskutočnený na monitorovacích plochách uvedených v tabuľke 6-2. Všetky, s výnimkou monitorovacej plochy č. 9452 pri Hédervári, sa nachádzajú v oblasti inundácie (Obr. 6-1.). Lesnícke pozorovania v roku 2003 zahŕňali merania výnosu drevnej hmoty a obvodového prírastku na vybraných jedincoch, ako aj pozorovania zdravotného stavu stromov.

Tabuľka 6-2: Zoznam lesných monitorovacích plôch na maďarskej strane

Na základe meraní výnosu drevnej hmoty v roku 2003 je možné konštatovať, že topoľové porasty “I-214” a “Pannonia”, ktoré sa nachádzajú na stanovištiach vhodných pre topole, boli schopné dosiahnuť oveľa vyšší rast než zodpovedá príslušným rastovým krivkám. Avšak v súlade s rastovými údajmi od prehradenia Dunaja, zmenené environmentálne podmienky mierne ovplyvnili staršie porasty s výnimočnými schopnosťami a stredne staré porasty s nachádzajúce sa v dobrom prostredí, ale citlivo zasiahli porasty, ktoré sa nachádzali na lokalitách nevhodných pre topole.

V prípade vŕb, je možné tempo rastu na monitorovacích plochách s mladšími porastami považovať stále za priaznivé. Avšak berúc do úvahy pomalšie tempo rastu vŕb, je nepriaznivé, že miera rastu 13-14 ročných porastov sa zmenšila, hoci rast týchto porastov by mal kulminovať vo veku 20-25 rokov. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že podmienky pre pestovanie vŕb sa stali znateľne horšími.

Hrúbkový rast topoľových klonov je na základe týždňových obvodových prírastkov v posledných rokoch pomalý, hoci ich ročný výškový prírastok je vyhovujúci. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch boli v obvodovom prírastku stromov na maďarskej strane zaregistrované dva vrcholy, ktoré boli nasledované jedným menším na konci vegetačného obdobia. Prvý vrchol sa vyskytol koncom mája, ktorý bol nasledovaný stagnáciou počas júna. Toto zodpovedá suchému obdobiu s vysokými teplotami a poklesom pôdnej vlhkosti. Druhý vrchol sa viaže k začiatku júla, keď väčšie množstvo zrážok zvlhčilo pôdu. Rast vŕb bol po celý rok porovnateľný s predchádzajúcim obdobím, avšak tempo rastu bolo nižšie než očakávané hodnoty.

Zmenené hydrologické podmienky popri rastových ukazovateľoch ovplyvnili aj zdravotný stav lesných porastov. Vplyv odklonenia Dunaja sa najviac prejavuje na vŕbových porastoch. Zdravotný stav vŕb vykazuje znateľné zhoršenie v roku 2003 v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak. So súčasnou dotáciou vody a kvôli vysokému obsahu vápnika v pôde a vysokému položeniu vŕbových stanovíšť, popri chýbajúcich záplavách, sa väčšina stanovíšť stáva nevhodnými pre rast vŕb. Niekoľko vŕb pozdĺž brehu Dunaja v predchádzajúcich rokoch vyschlo, ale stav zostávajúcich jedincov sa v posledných rokoch zlepšuje.

Zdravotný stav topoľov v roku 2003 vykazuje zlepšenie. Infekcia kôry bola zriedkavá, predčasná strata olistenia bola minimálna.

Bylinná vrstva je tiež dobrým indikátorom vlhkostných podmienok biotopu. Napriek suchu v roku 2003 podrast v porovnaní s predchádzajúcim rokom dosahoval vyššie hodnoty, keď vývoj vegetácie ovplyvnili dve veľké povodne. Druhové zloženie sa zmenilo v prospech žihľavy, ktorá sa objavila všade vo veľkom množstve a zmiernila šírenie sa ostatných druhov. Šírenia sa invazívnej netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera) bolo menšie.

V rámci analýzy a vyhodnotenia zdravotného stavu aluviálnych lesov Szigetközu bolo uskutočnené porovnanie leteckého prieskumu oblasti inundácie vykonaného v rokoch 1991 a 2002. Na základe tohto porovnania sa zalesnená plocha Szigetközu zväčšila. Tento nárast odráža celkovú zmenu rozšírenia pásu krovitých vŕb pozdĺž starého koryta Dunaja a poklesu zalesnenej plochy v inundačnom území. Čo sa týka vyhodnotenia zdravotného stavu, maďarská strana je názoru, že v súčasných podmienkach ani automatické spracovanie obrazov použité v roku 2002, ani vizuálne, skúšané v roku 2003, nie je vhodné na jednoznačný odhad zmien zdravotného stavu lesných porastov v oblasti. Podľa maďarskej strany najdôležitejším spôsobom pre posudzovanie zdravotného stavu zostáva používanie terénneho prieskumu.

		Obr. 6-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu