5. časť

 Monitoring pôdnej vlhkosti

 5.1. Metódy získavania údajov

Monitoring pôdnej vlhkosti bol v hydrologickom roku 2003 uskutočnený podľa medzivládnej Dohody. Obe strany uskutočnili merania rovnakým spôsobom ako v predchádzajúcich rokoch. Slovenská strana meria pôdnu vlhkosť neutrónovou sondou. Merania sa vykonávajú do predpísanej hĺbky alebo po hĺbku hladiny podzemnej vody. Maďarská strana vykonáva merania kapacitnou sondou do predpísanej hĺbky. Pôdna vlhkosť je na oboch stranách vyjadrovaná celkovým obsahom pôdnej vlhkosti v objemových percentách, zaznamenávaných počas roka v hĺbkovom intervale 10 cm pre každé meranie. Merania na slovenskej strane boli vykonané na dvanástich lesných monitorovacích plochách, na piatich biologických monitorovacích plochách a na troch poľnohospodárskych plochách – Tab. 5-1. Merania na maďarskej strane boli vykonané na deviatich lesných monitorovacích plochách a na piatich poľnohospodárskych plochách – Tab. 5-2. Situácia pozorovacích objektov je znázornená na Obr. 5-1.

 Tabuľka 5-1: Zoznam monitorovacích staníc na slovenskej strane

 Tabuľka 5-2: Zoznam monitorovacích staníc na maďarskej strane

5.2. Spôsoby prezentácie údajov

Obe strany prezentujú pôdnu vlhkosť v obrázkoch znázorňujúcich priemerný obsah pôdnej vlhkosti v objemových percentách pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Malý rozdiel sa vyskytuje pri maďarských údajoch, kde hodnota pre hĺbkový interval pod 110 cm reprezentuje priemernú hodnotu pre zvyšnú časť celej meranej hĺbky (priemerná hodnota môže byť počítaná z menej ako 10 meraných hodnôt). Rozdelenie pôdnej vlhkosti v čase pre celú meranú hĺbku je znázornené na farebných obrázkoch. Grafické spracovanie celej sady nameraných údajov je uvedené v slovenských a maďarských Národných ročných správach.

5.3. Vyhodnotenie výsledkov na maďarskej strane

Merania pôdnej vlhkosti na maďarskej strane v roku 2003 pokračovali na lesných monitorovacích plochách v oblasti inundácie ako aj na poľnohospodárskych monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam. Vlhkostné podmienky pôd sú zásadne ovplyvňované zrážkovými podmienkami, hrúbkou a zložením pôdnej vrstvy a pozíciou hladiny podzemnej vody. Pozorované hodnoty pôdnej vlhkosti boli v roku 2003 ovplyvnené nepriaznivou distribúciou zrážok. Celkové množstvo zrážok na začiatku roka bolo nízke a dosiahlo len 40-60% dlhodobého priemeru. Nasýtenie pôd vodou na začiatku vegetačného obdobia dosiahlo 70-80%. Vyššie množstvo zrážok sa vyskytlo v máji, júni a júli, avšak nebolo dostatočné a aj v priestorovom rozložení boli veľké rozdiely. Obsah pôdnej vlhkosti postupne klesal a minimálne hodnoty boli dosiahnuté v auguste a septembri, keď boli zrážkové podmienky veľmi nepriaznivé. Čiastočné doplnenie pôdnej vlhkosti v hornej časti pôdnej vrstvy bolo vyvolané zrážkami v októbri, avšak nasledujúce dva mesiace boli opäť charakterizované nedostatkom zrážok.

Pôdna vlhkosť v oblasti Szigetközu bola nepriaznivo ovplyvnená aj atypickým prietokovým režimom Dunaja. Zatiaľ čo v zimnom období (november 2002 – január 2003) sa vyskytlo niekoľko významných povodňových vĺn, žiadna povodeň alebo vyšší prietok sa nevyskytli počas vegetačného obdobia. Naviac od polovice júna do polovice septembra boli v Dunaji nezvyčajne nízke prietoky. Priemerná hladina podzemnej vody v hornej časti Szigetközu zaostala za priemernou hladinou podzemnej vody v roku 2002 o 7-25 cm, zatiaľ čo v strednej časti Szigetközu zaostala za priemernou hladinou podzemnej vody v roku 2002 o 32-78 cm.

Pôdna vlhkosť na lesných monitorovacích lokalitách

Pre všetky monitorovacie miesta pôdnej vlhkosti na lesných plochách bolo charakteristické, že ako do hĺbky 1 m tak aj pod 1 m, boli maximálne a priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie. Minimálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom porovnateľné alebo mierne nižšie, v dôsledku období s kritickým nedostatkom vlhkosti v oboch rokoch. Najvyššie priemerné obsahy pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m na väčšine pozorovaných lokalít boli zaznamenané pri prvom cykle meraní v roku 2003. Odvtedy obsah pôdnej vlhkosti nepretržite klesal a najnižšie hodnoty sa zvyčajne vyskytli na konci vegetačného obdobia. Podobná situácia nastala vo vrstve pod hĺbkou 1 m, avšak na monitorovacích lokalitách ovplyvnených dotáciou vody podzemná voda v premenlivej hĺbke zvlhčovala pôdu – monitorovacie lokality č. 9355, 9994, 9995 (Obr. 5-2, Obr. 5-4). Pozitívny vplyv dotácie vody na monitorovacích lokalitách č. 9498, 9996 a 9997, ktoré sú umiestnené bližšie k Dunaju, bol kvôli drenážnemu vplyvu limitovaný. Drenážny vplyv starého koryta Dunaja prevažoval na monitorovacej lokalite č. 9972. Lesná monitorovacia plocha č. 9452 v strednej časti Szigetközu je umiestnená blízko ramena dotačného systému a bola sústavne zvlhčovaná podzemnou vodou, avšak hladina podzemnej vody bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšia (Obr. 5.3). Monitorovacia lokalita č. 9998 sa nachádza pod systémom dotácie vody a hladina podzemnej vody ja ovplyvnená len kolísaním hladiny vody v starom koryte Dunaja. To znamená, že v kvôli nepriaznivým hydrologickým podmienkam hladina podzemnej vody kolísala oveľa nižšie než v predchádzajúcom roku.

Poľnohospodárske monitorovacie lokality na strane chránenej proti povodniam

Pôdna vlhkosť na monitorovacích lokalitách č. 2630 a 2653 bola v hydrologickom roku, kvôli hlboko umiestnenej hladine podzemnej vody, ovplyvnená iba zrážkami. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaznamenané na začiatku meraní v roku 2003. Na monitorovacej lokalite č. 2630, umiestnenej blízko vodočetnej stanice Dunaremete na Dunaji, bolo pozorované nepretržité klesanie pôdnej vlhkosti. Hoci sa hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 2653 nachádza hlboko, hodnoty pôdnej vlhkosti aj vo vrstve do 1 m aj pod ňou vykázali len veľmi mierny pokles.

Monitorovacie lokality č. 2605 a 9443 sa nachádzajú v oblastiach s hrubou pokryvnou vrstvou. Podzemná voda zvlhčovala spodnú časť pôdnej vrstvy počas celého roka, avšak hornú vrstvu ovplyvňovali zrážky. Monitorovacia lokalita č. 7920 sa nachádza v oblasti, kde drenážny efekt silne ovplyvňuje hladinu podzemnej vody. Hladina povrchovej vody je ovplyvnená spätným vzdutím. Kvôli veľmi nízkym hladinám vody v Dunaji podzemná voda len priemerne zvlhčovala hrubú pokryvnú vrstvu.

5.4. Vyhodnotenie výsledkov na slovenskej strane

Monitorované lokality na slovenskej strane sa nachádzajú v inundačnom území a v poľnohospodárskej oblasti chránenej proti povodniam (Obr. 5-1).

Podľa pozorovaní pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách umiestnených v poľnohospodárskej oblasti (lokality č. 2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že obsah pôdnej vlhkosti počas celého pozorovaného obdobia zostal nezmenený (Obr. 5-5). Len na monitorovacej lokalite č. 2718 obsah pôdnej vlhkosti kvôli nepriaznivým klimatickým podmienkam výrazne klesol. Aj pozícia a kolísanie hladiny podzemnej vody zostalo nezmenené. V roku 2003 hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 2716 kolísala v hĺbke 2,2-4 m, na lokalite č. 2717 v hĺbke 2-3,8 m a na lokalite č. 2718 v hĺbke 1,6-2,8 m.

Kolísanie obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 0 do 1 m závisí prevažne na klimatických podmienkach. V hĺbkovom intervale od 1 do 2 m kolísanie pôdnej vlhkosti, okrem monitorovacej lokality č. 2716, je čiastočne ovplyvnené hladinou podzemnej vody. Obsah pôdnej vlhkosti v hĺbke do 1 m prevažne kolísal v rozmedzí od 7 do 18 % na lokalite č. 2716 a v rozmedzí od 19 do 32 % na monitorovacích lokalitách č. 2717 a 2718. V hĺbke medzi 1 a 2 m sa obsah pôdnej vlhkosti prevažne pohyboval od 15 do 20 % na monitorovacej lokalite č. 2716, v rozmedzí od 30 do 35 % na monitorovacej lokalite č. 2717 a v rozmedzí od 12 do 26 % na monitorovacej lokalite č. 2718.

Situácia v oblasti inundácie je zložitejšia. Zmeny obsahu pôdnej vlhkosti závisia hlavne od umiestnenia monitorovacej lokality vzhľadom k Dunaju, vzhľadom k dotácii vody do ramennej sústavy a od hrúbky pôdneho profilu.

Pôdna vlhkosť je okrem hladiny podzemnej vody a zrážok vysoko závislá od prirodzených alebo umelých záplav. V hydrologickom roku 2003 v oblasti nebola žiadna, prirodzená alebo umelá záplava. Počas zimného obdobia vlhkosť v pôdnych profiloch dosiahla hodnoty porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. Hydrologické a klimatické podmienky boli pomerne priaznivé, aj keď množstvo zrážok bolo vo februári veľmi malé. Avšak zrážky v nasledujúcich dvoch mesiacoch (marec a apríl 2003) boli opäť malé. Od začiatku vegetačného obdobia začala pôdna vlhkosť klesať. Nasledujúce tri mesiace (máj, jún a júl 2003) boli na zrážky bohatšie, avšak množstvo vody nebolo dostatočné na zásobenie pôdy a pokles pôdnej vlhkosti pokračoval. August a september 2003 boli suché a teplé. Pôdna vlhkosť dosiahla hodnoty blízke najnižším hodnotám zaznamenaným počas celého obdobia. Pôdna vlhkosť nebola zásobovaná ani z podzemnej vody, kvôli nezvyčajne nízkym prietokom v Dunaji počas celého vegetačného obdobia. Tieto nepriaznivé hydrologické a klimatické podmienky boli čiastočne redukované na plochách kde je aplikovaná dotácia vody. Avšak najlepším riešením by bolo umelé zaplavenie inundačnej oblasti.

V inundačnom území okolo obcí Dobrohošť a Bodíky je mocnosť pôdneho profilu, podobne ako na maďarskej strane, malá - pozorovacie lokality č. 2703, 2764, 2763, 2762 a 2761. Hladina podzemnej vody v hydrologickom roku 2003 kolísala len v štrkovej vrstve. Hladina podzemnej vody na ploche č. 2703 kolísala od 4 do 5 m, na plochách č. 2764, 2763, 2762 a 2761 sa pohybovala medzi 2,5-4,5 m. Priemerné hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti, ako v hĺbke do 1 m, tak aj pod ňou, výrazne kolísali a boli vysoko závislé na klimatických podmienkach (Obr. 5-7). Maximálne obsahy priemernej pôdnej vlhkosti sa vyskytli v januári 2003. Počas vegetačného obdobia obsah pôdnej vlhkosti, ako vo vrstve do 1 m, tak aj pod ňou, výrazne klesal. Minimálne hodnoty sa vyskytli koncom októbra 2003.

Hrúbka pôdneho profilu v strednej časti inundačného územia je väčšia. Vo všeobecnosti je režim podzemných vôd v tejto oblasti ovplyvnený dotáciou ramennej sústavy vodou, zahájenej v máji 1993. Naviac, umelé či prirodzené záplavy majú veľký vplyv na hladinu podzemnej vody. Hladina podzemnej vody kolíše väčšinou nad rozhraním pôdneho profilu a štrkových vrstiev – monitorovacie lokality č. 2704, 2705, 2758, 2759, 2760 (Obr. 5-6a, Obr. 5-6b, Obr. 5-8). Nedostatok zrážok počas suchého obdobia v roku 2003 vyústil do nepretržitého klesania obsahu pôdnej vlhkosti, ako v hornej tak aj v dolnej časti pôdnej vrstvy. Podzemná voda dotovala pôdny profil len v hĺbke pod 2 m. V roku 2003 sa nevyskytla žiadna prirodzená alebo umelá záplava, a teda pôdny profil nebol zásobovaný z podzemnej vody. Maximálne hodnoty obsahu pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté v januári 2003, minimálne hodnoty sa väčšinou vyskytli koncom roka.

V dolnej časti inundačnej oblasti, pod sútokom ramennej sústavy a Dunaja (monitorovacie lokality č. 2706, 2756, 2755), hladina podzemnej vody zvyčajne kolíše okolo rozhrania medzi pôdnym profilom a štrkovou vrstvou. Avšak v roku 2003, kvôli nízkym prietokom v Dunaji hladina podzemnej vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 1 m a nezásobovala pôdny profil. Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti výrazne kolíšu a sú silne závislé od kolísania hladiny podzemnej vody. Minimálne a maximálne hodnoty sa viažu na minimálne a maximálne hladiny podzemných vôd. V roku 2003 bola pôdna vlhkosť negatívne ovplyvnená nízkymi hladinami vody v Dunaji a koncom vegetačného obdobia dosiahla vôbec najnižšie zaznamenané hodnoty. (Obr. 5-9a, Obr. 5-9b). Minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti vo vrstve do hĺbky 1 m sa vyskytli koncom septembra a vo vrstve medzi 1 a 2 m koncom roka.

Obsahy pôdnej vlhkosti na monitorovacích lokalitách č. 2707, 3804, 3805, nachádzajúcich sa v inundácii pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja, sú silne závislé od prietokového režimu Dunaja. Maximálne hodnoty sa v roku 2003, v hĺbke do 1 m a medzi 1 a 2 m, vyskytli v januári, zatiaľ čo minimálne hodnoty sa vyskytli koncom vegetačného obdobia. Hladina podzemnej vody na monitorovacej lokalite č. 2707 a 3804 väčšinou kolísala v hĺbke 2,5-4,5 m, na zostávajúcej ploche v hĺbke 0-2,8 m. Tieto monitorovacie plochy boli negatívne ovplyvnené nízkymi prietokmi v Dunaji, podobne ako monitorovacie plochy nachádzajúce sa v oblasti ovplyvnenej gabčíkovskými objektmi.

 

Obr. 5-1 Sieť pozorovacích profilov dohodnutých v rámci spoločného monitoringu		Obr. 5-2 Monitoring pôdnej vlhkosti Dunakiliti		Obr. 5-3 Monitoring pôdnej vlhkosti Hédervár
Obr. 5-4 Monitoring pôdnej vlhkosti Lipót		Obr. 5-5 Monitoring pôdnej vlhkosti Bodíky - Šuľany		Obr. 5-6a Monitoring pôdnej vlhkosti Horný Bar - Šuľany
Obr. 5-6b Pôdna vlhkosť Horný Bar - Šuľany		Obr. 5-7 Monitoring pôdnej vlhkosti Dobrohošť - Dunajské kriviny		Obr. 5-8 Monitoring pôdnej vlhkosti Horný Bar - Bodíky
Obr. 5-9a Monitoring pôdnej vlhkosti Gabčíkovo - Istragov		Obr. 5-9b Pôdna vlhkosť Gabčíkovo - Istragov